Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. október 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/173/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513200724
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8513200724.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu: Secapital S. á. r. L., so sídlom 2
Avenue Charles do Gaulle, L-1653, Luxemburg, Luxemburské veľkovojvodstvo, právne zastúpeného
Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., so sídlom v Martine, Jilemnického 30, proti žalovanej: M. F., nar.
XX. XX. XXXX, bytom S. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Občianske združenie
slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom v Skalici, Petrovská 10, právne zastúpeného JUDr. Jozefom
Kempom, advokátom so sídlom v Chorvátskom Grobe, Námestie Josipa Andriča 1, o zaplatenie sumy
2 751,89 Eur s prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa

zo dňa 01. 04. 2014, č. k. 5C/62/2013-80 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Žalovaná n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania a žalobcovi sa ich náhrada vo vzťahu
k žalovanej n e p r i z n á v a.

Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania vo výške 119,18 Eur a vedľajší účastník je
p o v i n n ý ju zaplatiť Advokátskej kancelárii Gallo, s.r.o. do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2 258,40
Eur s 9 % úrokom z omeškania od 01. 06. 2010 do zaplatenia a trovy konania vo výške 288,94 Eur
pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 105,80 Eur a z trov právneho zastúpenia vo

výške 183,14 Eur.

V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že dňa 20. 01. 2010 žalovaná uzatvorila s právnym
predchodcom žalobcu zmluvu o úvere, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 2 258,40
Eur. Poskytnutý úver sa žalovaná zaviazala splatiť v 42-mesačných splátkach po 77,22 Eur. Žalovaná
nesplnila svoje povinnosti vyplývajúce z úverovej zmluvy a neuhradila žalobcovi, resp. jeho právnemu
predchodcovi ani jednu splátku. V dôsledku toho bola zmluva o úvere vypovedaná listom zo dňa 22.05. 2010. Výpoveď zo zmluvy žalovaná prevzala dňa 26. 05. 2010. Svoj dlh žalovaná v 5-dňovej lehote
počítanej od doručenia výpovede neuhradila.

Žalobcom uplatňovaná suma 2 751,89 Eur pozostáva z istiny v sume 2 258,40 Eur, z úroku z úveru

v sume 160,55 Eur, zo zmluvnej pokuty v sume 323,58 Eur a z nákladov na mimosúdne vymáhanie
pohľadávky v sume 9,36 Eur.

Uzatvorená zmluva neobsahuje náležitosti vyžadované ust. § 4 ods. 2 písm. g) a i) zákona č. 258/2001
Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Poskytnutý úver sa preto považuje za bezúročný
a bez poplatkov podľa ust. § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy. Za takejto situácie žalobcom uplatňovaný úrok z úveru vo výške 160,55 Eur nemohol byť

žalobcovi priznaný. Za nedôvodný sa tiež považoval nárok žalobcu na priznanie nákladov spojených s
mimosúdnym vymáhaním pohľadávky inkasnou spoločnosťou vo výške 9,36 Eur a nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty v čiastke 323,58 Eur. V tejto časti bola preto žaloba žalobcu zamietnutá.

Ako dôvodný bol vyhodnotený iba nárok žalobcu na zaplatenie istiny úveru poskytnutého vo výške 2
258,40 Eur s príslušným úrokom z omeškania. Ohľadne tohto nároku súd prvého stupňa žalobe vyhovel

a žalovanej povolil sumu 2 258,40 Eur splácať v mesačných splátkach po 10 Eur od právoplatnosti
rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok v súlade s ust. § 160 ods. 1 O. s. p.. Námietka
premlčania vznesená vedľajším účastníkom zohľadnená nebola, nakoľko na strane žalovanej nedošlo
k vzniku bezdôvodného obohatenia. Preto pre posúdenie premlčania sa muselo vychádzať z ust. § 101
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvýkrát. Žalobca si svoj nárok na
zaplatenie sumy 2 258,40 Eur uplatnil včas, a to ešte pred uplynutím trojročnej premlčacej doby.

Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 142 ods. 2 O. s. p..

Proti tomuto rozsudku, s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie vedľajší účastník. Navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žaloba žalobcu bola v

celom rozsahu zamietnutá. Ako dôvod uviedol, že ním uplatnená námietka premlčania nebola správne
právne posúdená. Podanie právneho predchodcu žalobcu zo dňa 22. 05. 2010 je potrebné považovať
za odstúpenie od zmluvy. Pri posudzovaní premlčania sa tak malo vychádzať z ust. § 107 ods. 1
Občianskeho zákonníka.

Žalobca navrhol rozsudok v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 O. s. p. preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods.
2 O. s. p. a zistil, že odvolanie vedľajšieho účastníka nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič

nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu spisu, za odstúpenie od zmluvy nie je možné považovať
podanie právneho predchodcu žalobcu zo dňa 22. 05. 2010 označené ako vypovedanie zmluvy (č. l. 4
spisu). Možnosť skončenia zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere formou jeho vypovedania

vyplývala z čl. 13 všeobecných obchodných podmienok.Pre posúdenie toho, či právny úkon vypovedania zmluvy možno považovať za odstúpenie od zmluvy
so všetkými dôsledkami s tými spojenými, vrátane premlčania, je nevyhnutné vyhodnotiť tento úkon z
hľadiska jeho obsahu. Platí totiž ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právne úkony

vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho,
kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

Z čl. 13 všeobecných obchodných podmienok upravujúceho vypovedanie zmluvy vôbec nevyplýva
úmysel právneho predchodcu žalobcu zrušiť zmluvu o úvere od začiatku. Tento článok práve naopak
zvýrazňuje snahu právneho predchodcu žalobcu o zotrvanie v zmluvnom vzťahu so žalovanou až do

doby splnenia dlhu. Účinky výpovede mali totiž nastať až okamihom splnenia všetkých záväzkov a
pohľadávok zo strany žalovanej.

Keďže právny predchodca žalobcu vôbec neprejavil vôľu od zmluvy odstúpiť v zmysle ust. § 48
Občianskeho zákonníka, ním poskytnuté plnenie vyplýva zo záväzkového vzťahu založeného zmluvou
o úvere a nemá charakter bezdôvodného obohatenia získaného žalovanou plnením z právneho dôvodu,
ktorý odpadol podľa ust. § 451 Občianskeho zákonníka. Pre premlčanie tak platila všeobecná trojročná

premlčacia doba vyplývajúca z § 101 Občianskeho zákonníka a nie premlčacia doba upravujúca
premlčanie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia (§ 107 Občianskeho zákonníka).

Nakoľko právo na zaplatenie sumy 2 258,40 Eur doposiaľ premlčané nie je, odvolací súd rozsudok s
výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti ako vecne správny potvrdil postupom podľa
ust. § 219 ods. 1 a 2 O. s. p..

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods.
1 O. s. p. a z tohto titulu úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania zo strany
neúspešného vedľajšieho účastníka v uplatnenej výške 119,18 Eur. Tieto trovy, vychádzajúc z hodnoty
sporu v odvolacom konaní 2 258,40 Eur, pozostávajú z odmeny právneho zástupcu žalobcu za jeden
úkon právnej služby (spísanie vyjadrenia k odvolaniu zo dňa 18. 06. 2014) uplatnenej do výšky 91,28

Eur (§ 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov), z režijného paušálu za úkon
vykonaný v roku 2014 vo výške 8,04 Eur a z 20 % DPH uplatnenej do výšky 19,86 Eur. Čo sa týka
žalovanej, táto na náhradu trov odvolacieho konania byť zaviazaná nemohla, nakoľko v spore úspešný
žalobca od tejto účastníčky náhradu trov nežiadal priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.