Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. október 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/298/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113208740
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3113208740.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa J. podnik X., a.s., so sídlom X., C. 1, N.: XX XXX
XXX, zastúpeného JUDr. P. W., advokátom so sídlom X., B.. A. X. 9, proti odporkyni J. X., bytom J. nad
P., C. XX, zastúpenej opatrovníčkou Mgr. P. I., vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Trenčín, o
zaplatenie 50,70 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín
zo dňa 29. novembra 2013, č.k. 20C/257/2013-35, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania p
o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
50,70Euranahradiťmutrovykonania16,50Euratrovyprávnehozastúpenia11,72Eur,dorúkprávneho

zástupcu navrhovateľa JUDr. P. W., advokáta, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa proti odporkyni domáhal zaplatenia sumy 50,70 Eur. Vychádzal
zo zistenia , že odporkyňa cestovala dňa 26.06.2012 na linke MHD č. XX v X. a pri kontrole revízorom
sa nepreukázala platným cestovným lístkom, čím vznikla odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
úhradu vo výške 50 Eur a cestovné vo výške 0,70 Eur. Navrhovateľ ďalej uviedol, že odporca úhrnnú
sumu 50,70 Eur dobrovoľne neuhradil ani v dodatočnej lehote, poskytnutej navrhovateľom v Pokuse o

zmier-výzvenazaplateniezodňa07.08.2012Navrhovateľbolpretonútenýuplatniťsisvojnároksúdnou
cestou. Súd prvého stupňa mal z listinných dôkazov za nesporne preukázané, že medzi odporkyňou
a navrhovateľom vznikol občianskoprávny vzťah v zmysle ustanovenia § 760 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Odporkyňa nastúpila do dopravného prostriedku navrhovateľa a využil prepravné služby
poskytovanénavrhovateľom.Bolopretopovinnosťouodporkyneakocestujúcehozaplatiťnavrhovateľovi
za osobnú prepravu určené cestovné, teda zakúpiť si cestovný lístok v cene podľa tarify a prepravného

poriadku navrhovateľa. Odporkyňa túto povinnosť porušila, nakoľko cestovala bez platného cestovného
lístka. Preto podľa článku 6 Prepravného poriadku navrhovateľa a článku 5 Tarify navrhovateľa platných
a účinných ku dňu porušenia tarifných a prepravných podmienok vznikla odporkyni povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi úhradu vo výške 50 Eur a cestovné vo výške 0,70 Eur, t.j. spolu 50,70 Eur. S poukazom
na § 142 ods. 1 O.s.p. súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania. Trovy konania predstavujú
súdny poplatok 16,50 Eur za návrh a trovy právneho zastúpenia, ktoré uplatnil vo výške 87,88 Eur.

Právny zástupca navrhovateľa vykonal 2 účelné úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia
05.03.2013, podanie návrhu na súd 05.04.2013), za ktoré podľa § 10 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004
Z.z. patrí základná sadzba tarifnej odmeny 16,60 Eur x 2 úkony a režijný paušál vo výške 7,81 Eur x
2 úkony + 20% DPH podľa § 18 ods. 3 citov. vyhl., pretože právny zástupca navrhovateľa je platiteľom
DPH, t.j. spolu 58,58 Eur. Súd nepriznal odmenu a hotové výdavky za ďalší účtovaný úkon, a síce za
pokus o zmier a ďalšia porada s klientom, pretože pokus o zmier je zahrnutý v odmene za prevzatie

veci a príprava zastúpenia a vykonať ďalšiu poradu s klientom nebolo nevyhnutne potrebné na úspešnéuplatnenie nároku pred súdom. Keďže ide o drobný spor, súd podľa § 150 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru,
že uplatnené trovy právneho zastúpenia sú neprimerané vo vzťahu k výške uplatnenej pohľadávky a aj s
prihliadnutím na skutočnosť, že spísanie a podanie návrhu v tejto veci nemožno považovať za odborne

právne náročný proces, ale ide skôr o administratívnu prácu, pretože z rozhodovacej činnosti je súdu
známe, že navrhovateľ podáva veľké množstvo obdobných návrhov, v ktorých zamení len označenie
odporcu, dátum porušenia prepravných podmienok, v ostatnom z hľadiska právnej argumentácie je
návrh úplne totožný s množstvom ďalších návrhov navrhovateľa. Súd potom podľa § 150 ods. 2 O.s.p.
priznal 20% z trov 58,58 Eur za dva úkony právnej služby, t.j. 11,72 Eur, ktoré zníženie považoval za

primerané vzhľadom na uvedené skutočnosti.

Proti tomuto rozsudku, a to jeho výrokovej časti o náhrade trov konania podal v zákonnej lehote
odvolanie navrhovateľ. Dôvodil tým, že súd pri svojom rozhodovaní o trovách konania nesprávne
aplikoval ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p., rozhodol nesprávne o primeranom znížení trov konania a
neodôvodnene priznal trovy konania vo výške odlišnej od trov konania, uplatnených v návrhu na začatie
konaniavovecisamej.Považovalzanepochybné,žepredmetnúvecjemožnépovažovaťzadrobnýspor

podľa § 200ea O.s.p., neprimeranosť trov konania v takýchto sporoch voči pohľadávke je však potrebné
v jednotlivých prípadoch posudzovať individuálne. Poukázal na ustálenú súdnu prax, najmä rozhodnutia
Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/32/2009, sp. zn. 7Co/64/2009, ako aj iných zmeňujúcich v
obdobných prípadoch. V zmysle dôvodovej správy k z.č. 384/2008 Z.z. , ktorým bol s účinnosťou od
15.10.2008 zmenený a doplnený O.s.p. môže súd pristúpiť k zníženiu neprimeraných trov, ktoré súd

voči pohľadávke v drobných veciach neprimerané. V týchto konaniach najmä trovy konania predstavujú
niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. Vytýkal súdu, že v odôvodnení rozsudku
nedostatočne odôvodnil zníženie trov konania, a to len tým, že trovy konania sú voči pohľadávke
neprimerané, pričom sa nezaoberal výškou vzájomného pomeru výšky trov konania, trov právneho
zastúpenia a istiny. Domnieval, sa že niekoľkonásobne vyššiu sumu je potrebné v zmysle logického

výkladu dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z.z. chápať minimálne dvojnásobne vyššiu sumu ako
samotná istina, čo v tejto prejednávanej veci nie je. Mal za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, z čoho nepochybne vyplýva záver, že súd svojím postupom
odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom. Prvostupňový súd mal o trovách konania
rozhodnúť podľa § 142 ods. 1 O.s.p., ktorý vyjadruje zásadu zodpovednosti o výsledok konania a priznať

navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi náhradu všetkých účelne uplatnených trov konania. V
prejednávanej veci za účelne uplatnené trovy konania považoval zaplatenie súdneho poplatku z návrhu
a minimálnu tarifnú odmenu za právne služby podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Poukazoval na to, že samotné úkony právnych služieb a postup advokáta pri zastupovaní je náročný

a zložitý proces, vyžadujúci si i primeranú časovú náročnosť. Uviedol, že právo účastníka nechať
sa zastupovať advokátom nie je v podmienkach nášho vnútroštátneho práva obmedzené ani v tzv.
drobných sporoch, a neobmedzuje ho ani Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z
11.07.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a ktoré v bode
29 Preambuly deklaruje, že "neúspešná strana by mala naďalej znášať trovy." Poukázal na to, že Krajský

súd v Žiline ako odvolací súd v uznesení sp. zn. 6Co/271/2009 dospel k záveru, že navrhovateľ, ktorý
bol v predmetnom drobnom spore zastúpený advokátom, má ako úspešný účastník právo na náhradu
(okrem vlastne účelne vynaložených trov) i trov spojených s poskytnutím právnych služieb, ktoré mu v
označenom spore poskytol splnomocnený advokát. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal, aby odvolací
súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti rozhodnutia o povinnosti nahradiť trovy konania tak,

že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 16,50 Eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške 87,88 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu (vo výroku o náhrade
trov konania) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p.) a

dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od
toho okamihu ide o drobný spor.

Podľa ust. § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke,

môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

Uvedené ustanovenie umožňuje súdu v osobitných prípadoch nepriznať alebo znížiť trovy konania, resp.
ichnáhradu.Naprotiustanoveniu§150ods.1O.s.p.,ktorépresúddávatakútomožnosťvovýnimočných
prípadochhodnýchosobitnéhozreteľa,aplikáciaustanovenia§150ods.2O.s.p.jezákonomviazanálen
na splnenie dvoch podmienok. Prvou je skutočnosť, že ide o drobný spor a druhou skutočnosť, že trovy
konania, ktorých náhradu si účastník uplatňuje, sú neprimerané voči pohľadávke, ktorá je predmetom

konania. Pri aplikácii ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. teda nie je potrebné skúmať pomery účastníkov
konania.

V danej veci bola predmetom konania pohľadávka navrhovateľa na zaplatenie istiny vo výške 50,70
Eur. Jedná sa teda o tzv. drobný spor, keď predmet konania nepresahuje výšku 1 000 Eur a nejde o vec
uvedenú v § 200ea ods. 2 O.s.p. Tým je splnená jedna z dvoch podmienok pre aplikáciu ustanovenia §

150 ods. 2 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Navrhovateľ, ktorý bol vo veci samej úspešný,
a ktorému by podľa § 142 ods. 1 O.s.p. patrila náhrada trov konania, si uplatnil trovy v celkovej výške
104,38 Eur, z čoho zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania predstavuje 16,50 Eur a trovy
právneho zastúpenia 87,88 Eur. V pomere k predmetu konania 50,70 Eur tak celkové uplatnené trovy
konania navrhovateľa predstavujú 2-násobok sumy uplatnenej pohľadávky a v tomto zmysle sa preto

aj odvolaciemu súdu javia ako neprimerané. Je pritom potrebné prihliadnuť nie len na trovy právneho
zastúpenia navrhovateľa v konaní, ale aj na ostatné uplatnené trovy konania navrhovateľa, teda aj trovy
zaplateného súdneho poplatku. Ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. nijakým spôsobom nerozlišuje medzi
trovami právneho zastúpenia účastníka konania a ostatnými trovami účastníka konania a hovorí len o
trovách konania ako takých. Je nepochybné, že ak by zákonodarca chcel týmto spôsobom rozlišovať

trovy konania účastníka, tak by priamo stanovil, že neprimeranosť sa skúma v pomere k predmetu
konania len pri trovách právneho zastúpenia účastníka. Okrem toho ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p.,
ale aj § 150 ods. 1 O.s.p. rovnako neodvodzuje možnosť zníženia, prípadne nepriznania náhrady
len na trovy právneho zastúpenia účastníka, ale na trovy účastníka ako také, teda bez ohľadu na to, čím
sú tvorené. Gramatický a logický výklad ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. takto podľa odvolacieho súdu

vedie k tomu, že neprimeranosť v pomere k predmetu konania sa skúma pri účastníkom uplatnených
celkových trovách konania a rovnako tak sa aj rozhodne v rozhodnutí súdu o znížení, či nepriznaní
náhrady, týka sa celých uplatnených trov konania.

V danej veci preto odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že boli splnené
všetky podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania.

Miera zníženia náhrady trov konania navrhovateľa tak, ako o nej rozhodol súd prvého stupňa, sa nejaví
ako neprimeraná a odvolací súd sa s ňou plne stotožňuje.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti,
vo výroku o náhrade trov konania ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal, nakoľko si trovy konania neuplatnil (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .