Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Oľga Lichnerová
Forma rozhodnutia – Rozhodnutie
Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/651/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112204423
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3112204423.1
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa V. B. P., s.r.o., so sídlom Q., U. 5, I.: XX XXX
XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou A. B., s.r.o., so sídlom Q., U. 5, proti odporcovi R.
K., bytom A., B.. M. XXXX/XX, zastúpeného ustanoveným opatrovníkom Mgr. T. U., vyššou súdnou
úradníčkou Okresného súdu Trenčín, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu 1/ Združenie
na ochranu občana spotrebiteľa W., so sídlom U., M.. C. 5, I.: XXXXXXXX, zastúpeného JUDr. I. F.,
advokátom so sídlom P., Ul. P. hrdinov XXX/XX, 2/ OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom B., P.
XX, I.: XXXXXXXX, zastúpeného C. L., advokátom so sídlom B., P. Q. 2, o zaplatenie XXX,XX Eur s
príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 18. apríla
2013, č.k. 11C/81/2012-51, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania vo
vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi 1/ z m e ň u j e tak, že navrhovateľ j e p o v i n n
ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo
výške 86,04 Eur, na účet JUDr. I. F., advokáta, so sídlom P., Ul. P. hrdinov XXX/XX, vedený vo F., a.s.,
č. XXXXX-XXX/XXXX, variabilný symbol XXXXXX, do troch dní.
Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil, rozhodol o vrátení súdneho poplatku
navrhovateľovi vo výške 15,80 Eur prostredníctvom Daňového úradu Bratislava, odporcovi náhradu
trov konania nepriznal, navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi 1/ na strane
odporcu náhradu trov konania vo výške 159,17 Eur, do 15 dní od právoplatnosti uznesenia a
vedľajšiemu účastníkovi 2/ náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, že navrhovateľ sa svojim návrhom,
doručeným súdu domáhal zaplatenia sumy 381,23 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania
titulom nesplateného úveru. Dňa 20.04.2012 do konania vstúpil vedľajší účastník 1/, právne zastúpený
advokátom JUDr. I. F., ktorý žiadal doručiť žalobu s prílohami. V podaní zo dňa 28.06.2012,
doručenom súdu dňa 04.07.2012 vedľajší účastník 1/ vzniesol námietku premlčania dlhu a uplatnil si
náhradu trov konania za trovy právneho zastúpenia v sume 159,17 Eur. Dňa 16.5.2012 do konania
vstúpil vedľajší účastník 2/, právne zastúpený advokátom JUDr. C. L., ktorý žiadal doručiť žalobu s
prílohami. Pred prvým pojednávaním, podaním zo dňa 10.04.2013, doručeným súdu prvého stupňa
dňa 17.04.2013 vzal navrhovateľ návrh spať a žiadal konanie zastaviť. Súd prvého stupňa konanie
zastavil podľa § 96 O.s.p. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., z
dôvodu, že navrhovateľ zavinil zastavenie konania tým, že vzal žalobu späť. Vedľajšiemu účastníkovi
1/ Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa W. priznal trovy konania, pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia vo výške 159,17 Eur (za prevzatie a prípravu veci 58,69 Eur, vyjadrenie 58,69 Eur, 2x režijný
paušál á 7,63 Eur + 20 % DPH). Vedľajšiemu účastníkovi 2/ OZ právna pomoc spotrebiteľom náhradu
trov konania, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia pre JUDr. C. L. nepriznal, nakoľko trovy jeho
právneho zástupcu považoval za neúčelne vynaložené, vzhľadom na skutočnosť, že na strane odporcuna ochranu jeho práv spotrebiteľa vystupoval v konaní v predmetnom čase už iný vedľajší účastník. O
vrátení súdneho poplatku vo výške 15,80 Eur, kráteného o 6,70 Eur bolo rozhodnuté podľa § 11 ods. 3,
4 a 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.
Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka 1/ podal včas odvolanie
navrhovateľ z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že vedľajší účastník - združenie
na ochranu spotrebiteľa - musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc
pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Združenia na ochranu spotrebiteľa podľa § 25
zákona č. 250/2007 Z. z. majú pritom možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva. Tieto právne
závery ustálil aj Krajský súd v Bratislave vo svojich rozhodnutiach, sp. zn. 5Co/26/2012 a sp. zn.
3Cob/259/2011, ktorý v obdobných prípadoch nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho
zastúpenia. Ako vyplýva z dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z. z., cieľom novelizácie Občianskeho
súdneho poriadku bolo posilniť ochranu spotrebiteľa v sporoch vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv
a umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby najmä
združenia na ochranu spotrebiteľov. Navrhovateľ má za to, že úmyslom zákonodarcu bolo umožniť
kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktoré budú spôsobilé
poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc, a ktoré budú v danej oblasti aj materiálne aj personálne
vybavené a odborne kompetentné. Navrhovateľ má z vlastných skúseností vedomosť, že združenie
vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu, a to oznámením o vstupe
združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov konania.
Z uvedeného je zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania, združenie nemá žiadnu
vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec.
Vedľajší účastník viaceré procesné podania nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, významných
skutočností vzťahujúcich sa na predmet sporu. Navrhovateľ poukázal na rozhodnutia Krajského súdu
v Košiciach, sp. zn. 6Co/141/2012 a Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 17Co/91/2012. Vyslovil
názor, že trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie
alebo bránenie práva. Združenie v predmetnom konaní nevystupuje ani ako splnomocnený zástupca
odporcov, pričom títo o vstupe združenia do konania pravdepodobne ani nemali žiadnu vedomosť, čo
vyjadril aj Krajský súd v Prešove v rozhodnutiach, sp. zn. 13Co/35/2012 a sp. zn. 13Co/36/2012.
Upozornil,žesúdnepriznanímnáhradytrovkonaniavedľajšiemuúčastníkovineporušujezákladnéprávo
na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, keďže tieto trovy
konania neboli účelne vynaložené a neboli ani v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho
účastníka k predmetu konania. Zastáva názor, že trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú trovami
účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa
vzmysle§150O.s.p.Voveciniejepodľanázorunavrhovateľamožnéaplikovaťani§137O.s.p.,pretože
združenieodporcuvkonanínezastupuje.Navrhovateľmalzatozato,žeustanoveniaChartyzákladných
práv EÚ ako aj rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, sa týkajú všeobecne ochrany spotrebiteľa. Žiadne z
predmetných ustanovení nepoukazuje na to, že by sa združenia na ochranu práv spotrebiteľa mali
nechávať zastupovať advokátmi, ale len na to, že nie je vylúčené, aby pomoc spotrebiteľom poskytovali
priamo právnické osoby. Namietol zároveň výšku trov právneho zastúpenia, s tým, že súd prvého stupňa
priznalvedľajšiemuúčastníkoviodmenu,privýpočtektorejvedľajšíúčastníkvychádzalztarifnejhodnoty,
ktorá predstavovala súčet istiny a kapitalizovanej sumy. Navrhovateľ mal za to, že v zmysle § 9 ods. 1 a §
10 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
predstavuje tarifnú hodnotu určenú pri začatí poskytovania právnej služby len výška peňažného plnenia.
Úrok z omeškania, ktorý nie je bližšie určiteľný vzhľadom na označenie „do zaplatenia,“ nie je súčasťou
základu pre výpočet trov konania. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania zmenil
tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho
konania vo výške 19,33 Eur s DPH pozostávajúce z jednej polovice úkonu právnej služby vo výške 9,96
Eur a režijného paušálu k právnemu úkonu vo výške 9,37 Eur s DPH, za podanie odvolania.
Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že podľa § 93 ods. 4 O.s.p.
má v konaní rovnaké práva a povinnosti, ako účastník, koná však iba sám za seba. Je absurdné, ak
žalobca, ako účastník konania zastúpený advokátom, upiera právo na zastúpenie advokátom inému
účastníkovi. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno odvodiť z čl. 47 ods. 2 Ústavy SR. Aj
vedľajší účastník, ako občianske združenie zložené z laikov v oblasti práva, ktoré je pripravené dôsledne
presadzovať a chrániť aj v súdnych konaniach oprávnené záujmy spotrebiteľov, má právo vystupovať
proti dodávateľom na základe princípu rovnosti zbraní. Účasť vedľajšieho účastníka v konaní je prespotrebiteľa efektívna, v zmysle cieľov a účelu, na ktorý je združenie založené. Svojou činnosťou napĺňa
vysoké ciele politiky EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľov (článok 169 Zmluvy o fungovaní EÚ, článok 38
Charty základných práv EÚ, príslušné smernice EÚ a rozsudky Súdneho dvora EÚ, vnútroštátna právna
úprava, najmä zákon o ochrane spotrebiteľov). Dal do pozornosti rozsudok Súdneho dvora EÚ, vo veci
C-279/09, z ktorého vyplýva, že združenie na ochranu spotrebiteľa má právo na advokáta aj na náhradu
trov konania. Vedľajší účastník poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Obdo/27/2012
zo dňa 27.08.2012 a viaceré rozhodnutia krajských súdov. Navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa ako vecne správne potvrdiť a priznať vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania
vo výške 26,30 Eur (za jeden polovičný úkon právnej služby podľa § 13a ods. 2 písm. b) vyhl. č. 655/2004
Z. z. vo výške 14,11 Eur, režijný paušál á 7,81 Eur + 20 % DPH), a to na účet právneho zástupcu JUDr.
I. F., do F. U., č.ú. XXXXX-XXX/XXXX, VS XXXXXX, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania v
napadnutej časti (vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi 1/) podľa § 212
ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v tejto
časti podľa § 220 O.s.p. zmeniť.
Predmetom preskúmania odvolacím súdom bolo rozhodnutie o povinnosti navrhovateľa nahradiť
vedľajšiemu účastníkovi 1/ na strane odporcu náhradu trov konania vo výške 159,17 Eur.
V predmetnej veci sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal proti odporcovi zaplatenia istiny 381,23
Eur s príslušenstvom.
V občianskom súdnom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za
výsledokalebozodpovednostizazavineniealebozanáhodu.Vdanejvecibolopretopotrebnérozhodnúť
o trovách konania podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., ako to aj správne v odôvodnení rozhodnutia
uviedol súd prvého stupňa.
V predmetnej veci sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal voči odporcovi zaplatenia istiny v sume
381,23Eurspríslušenstvom.Súduprvéhostupňabolopísomnýmpodaním,doručenýmdňa17.04.2013,
podané späťvzatie návrhu navrhovateľom v celom rozsahu, ktorým žiadal konanie zastaviť. Vzhľadom
na uvedené je nesporné, že dôvodom zastavenia konania voči odporcovi bolo späťvzatie návrhu, pričom
navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konania späť bez toho, že by odporca splnil to, čoho sa podaným
návrhom voči nemu domáhal. Preto v zmysle ust. § 146 ods. 2 vetá prvá O.s.p. je navrhovateľ povinný
nahradiť odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi 1/ trovy konania. Odporcovi preukázateľne žiadne trovy
nevznikli, a preto mu ich súd prvého stupňa nepriznal.
Z napadnutého uznesenia teda vyplýva, že súd prvého stupňa konanie zastavil, pretože navrhovateľ
podaním, doručeným súdu dňa 17.04.2013, vzal návrh na začatie konania v celom rozsahu
späť a navrhol konanie zastaviť. Z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania. V dôsledku toho
je navrhovateľ povinný znášať náhradu trov konania, ktoré vznikli vedľajšiemu účastníkovi 1/ na strane
odporcu, pretože sa jednalo o konanie, do ktorého vstúpil v záujme ochrany spotrebiteľa (odporcu), čím
mu v prípade úspechu nemožno uprieť právo na náhradu trov konania. Z obsahu spisu mal odvolací
súd preukázané, že vedľajší účastník do konania riadne vstúpil, jeho právny zástupca zastúpenie riadne
prevzal a v podaní doručenom súdu prvého stupňa dňa 04.07.2012 právne kvalifikovane vzniesol
námietku premlčania, preto nie je dôvod na nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia. V konaní
na strane vedľajšieho účastníka 1/ odvolací súd nevzhliadol ani dôvod na aplikáciu ustanovenia § 150
O.s.p.
Vedľajší účastník (v predmetnej veci vedľajší účastník 1/) tak, ako ktorákoľvek fyzická alebo právnická
osoba, má právo zvoliť si advokáta, ktorý ho zastupuje v konaní, v dôsledku čoho aj odvolací súd
vedľajším účastníkom uplatnené trovy právneho zastúpenia považuje za účelne vynaložené. Samotnáskutočnosť, či sa vedľajší účastník dá v konaní zastúpiť, je na voľbe samotného vedľajšieho účastníka.
Toto jeho právo je dané aj Ústavou Slovenskej republiky, článok 47 ods. 2.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvého stupňa potom správne postupoval, keď uložil
povinnosť navrhovateľovi zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi 1/ na strane odporcu náhradu trov právneho
zastúpenia, avšak pochybil pri vyčíslení ich výšky. V odôvodnení napadnutého uznesenia
uviedol, že za jeden úkon právnej služby patrí právnemu zástupcovi suma 58,69 Eur. Preskúmaním veci
však odvolací súd zistil, že odmena za právne služby vo výške 58,69 Eur nezodpovedá cene predmetu
konania, ktorá je vo výške 381,23 Eur. Do základu pre výpočet odmeny za jeden úkon právnej služby
okrem istiny vo výške 381,23 Eur boli vzaté aj kapitalizované úroky z omeškania.
Podľa ust. § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení účinnom do 30.06.2013, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú
hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená
pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota
záväzku.
Úroky z omeškania sú len príslušenstvom pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Ak by
základom pre výpočet odmeny mala byť aj hodnota príslušenstva, musel by to zákonodarca výslovne
uviesť v ust. § 10 ods. 2 citovanej vyhlášky. Keďže sa tak nestalo, tarifnou hodnotou je len hodnota
uplatnenej peňažnej pohľadávky.
Náhrada trov prvostupňového konania vedľajšieho účastníka 1/ v zmysle uvedeného potom pozostáva
z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby v celkovej výške 86,04 Eur podľa § 10 ods. 1,
§ 14 ods. 1 písm. a), b), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom do 30.06.2013 z hodnoty
pohľadávky 381,23 Eur, a to prevzatie a príprava zastúpenia 28,22 Eur, písomné podanie vyjadrenia na
súd 28,22 Eur, 2x režijný paušál á 7,63 Eur a 20 % DPH, vo výške 14,34 Eur.
Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania
vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi 1/ podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto
uznesenia.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.
§ 142 ods. 2 O.s.p. s poukazom na čiastočný úspech v odvolacom konaní na strane navrhovateľa, ako
aj vedľajšieho účastníka 1/ na strane odporcu tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.