Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. október 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 4T/60/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114011114
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3114011114.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Antalu a prísediacich
Jaroslava Pučeka a Róberta Meluša na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06. októbra 2014 v Trenčíne
takto

r o z h o d o l :

obžalovaný E. E., nar. XX.XX.XXXX v Q., okres Q., trvale bytom Q. - W., T. XXXX/XC, okres Q.,
podnikateľ, t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Ilava,

obžalovaný D. D., nar. XX.XX.XXXX v W., okres A., trvale bytom F. W., G., J. XXX/XX, okres F.
W., samostatne zárobkovo činná osoba, t. č. na slobode,
s ú v i n n í , ž e

dňa15.02.2014včaseasio01.45hod.vTrenčínenauliciŠkolskej,naterasepohostinstvaREGALPUB,
ktorého prevádzkovateľom bol obžalovaný E. E. potom, čo poškodený T. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom J.
ulica č. XXXX/XX, Q., ktorý bol v tom čase jedným z hosťov pohostinstva, vyšiel z jeho vnútra na terasu

tohto pohostinstva urobiť čosi preto (dohodnúť sa podľa vyjadrenia poškodeného), aby už nedochádzalo
ku streľbe na tejto terase a následnej vzájomnej verbálnej komunikácii s oboma obžalovanými, ktorí
tam predtým strieľali z plynovej pištole, obžalovaní poškodeného fyzicky napadli takým spôsobom, že
ho opakovane udierali päsťami do oblasti tváre, kopali ho, poškodený pritom aj istý čas ležal na zemi
a obžalovaný D. D. poškodeného udrel stojanovým popolníkom z tenkého plechu o výške najmenej 50
cm do hlavy, keď násilie (údery päsťou a kopance) smerovali prevažne do anatomickej oblasti hlavy,

následne na neho útočili i vo vnútri pohostinstva a krátko na to aj pred pohostinstvom, keď poškodený
pred obžalovanými unikal, pričom poškodený T. G. utrpel zranenia: otras mozgu, zlomeninu čelovej
kosti s prevalením do čelových dutín obojstranne, trieštivú zlomeninu prednej a vonkajšej steny pravej
čeľustnej dutiny s krvácaním do čeľustnej dutiny, zlomeninu bázy (spodiny) pravej očnice s prechodom
línie lomu na vonkajšiu stenu očnice, zlomeninu nosa, opuch a hematóm viečok vpravo, odreniny hlavy
a chrbta, zmliaždenie stehna vľavo s nevyhnutnou dobou liečenia ako aj prípadnej práceneschopnosti
vrátane závažného vplyvu na obvyklý spôsob života poškodeného nepresahujúcou dobu 41 dní, pričom

pri útokoch oboch obžalovaných bol u poškodeného T. G. bezprostredne ohrozený životne dôležitý
orgán - mozog (pri zlomenine čelových kostí hrozili vnútrolebečné poranenia, ako to v obdobných
prípadoch je obvyklé, t.j. vnútrolebečné krvácanie, zmliaždenie mozgu, krvácanie do dýchacích ciest v
bezvedomí pacienta pri zlomenine tvárových kostí a nosa s hrozbou udusenia pacienta) a taktiež oko
(u zlomeniny očnice hrozí i poranenie očnej gule ako dôležitého orgánu),

t e d a

- spoločným konaním inému úmyselne ublížili na zdraví tak, že ich konanie bezprostredne smerovalo k
úmyselnému spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví, avšak k takejto ujme nedošlo,

- spoločným konaním sa dopustili slovne a fyzicky, verejne a na mieste verejne prístupnom hrubej
neslušnosti a výtržníctva tým, že napadli iného,č í m s p á c h a l i

pokus trestného činu zločinu ublíženia na zdraví v spolupáchateľstve podľa §§ 14 odsek 1, 20 k § 155
odsek 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s trestným činom prečinu výtržníctva v spolupáchateľstve
podľa § 20 k § 364 odsek 1 písmeno a) Tr. zákona.

Za to sa
o d s u d z u j ú

obžalovaný E. E.

podľa § 155 odsek 1 Tr. zákona za použitia § 38 odsek 2 Tr. zákona a § 41 odsek 1 Tr. zákona na ú

h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov n e p o d m i e n e č n e .

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Tr. zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u
j e do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaný D. D.

podľa § 155 odsek 1 Tr. zákona za použitia § 38 odsek 2 Tr. zákona a § 41 odsek 1 Tr. zákona na ú
h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky n e p o d m i e n e č n e .

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Tr. zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u
j e do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa§287odsek1Tr.poriadkusaobomobžalovanýmukladásolidárnapovinnosťnahradiťpoškodenej
Všeobecnej zdravotnej poisťovni a. s. Bratislava so sídlom 850 05 Bratislava, Mamateyova č. 17, IČO:

35937874 škodu v sume 3.057,02 Eur.

Podľa § 288 odsek 1 Tr. poriadku sa poškodený T. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Q., J. č. XXXX/XX,
okres Q. s nárokom na náhradu škody o d k a z u j e na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Na podklade obžaloby prokurátora okresnej prokuratúry Trenčín zo dňa 24. júna 2014 č. k.
1Pv/213/14/3309-60 senát okresného súdu Trenčín na verejnom zasadnutí konanom dňa 15. júla 2014,
okrem rozhodnutia o väzbe obžalovaného E. E. po podaní obžaloby, podľa § 244 odsek 1 písm. k) Tr.
poriadku rozhodol o nariadení hlavného pojednávania a určil rozsah a spôsob dokazovania, keď predtým
nedošlo u procesných strán (obžalovaní a prokurátor) ku konsenzu (súhlasu) konať o dohode o vine a

treste. Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní na viacerých termínoch (28. augusta 2014, 02.
októbra 2014 a 06. októbra 2014) spôsobom a v rozsahu, v akom navrhli procesné strany a
určenom senátom okresného súdu, senát okresného súdu so zreteľom na ustanovenia §§ 2 odsek 19,
278 odsek 1, odsek 2 a odsek 3 Tr. poriadku, vyhodnotením týchto vykonaných dôkazov v
súlade s § 2 odsek 10 a 12 Tr. poriadku, t. j. jednotlivo a vo vzájomnom súhrne bez ohľadu na to,

ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla či obstarala, zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený
vo výrokovej časti tohto rozsudku a ako bol senátom okresného súdu po vykonanom dokazovaní v
nevyhnutnej miere, oproti podanej písomnej a prednesenej obžalobe prokurátorom, bez narušenia jej
skutkovej totožnosti, ustálený.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28. augusta 2014 opätovne nedošlo u procesných strán
(prokurátor a obaja obžalovaní) ku konsenzu konať o dohode o vine a treste. Obom obžalovaným
bolo senátom okresného súdu umožnené v zmysle trestného poriadku urobiť vyhlásenie podľa § 257.
Obžalovaný E. E. však výslovne prehlásil, že sa necíti byť vinným zo spáchania žalovaného skutku a
žalovanej trestnej činnosti v celom rozsahu /§ 257 odsek 1 písm. a)/. Obžalovaný D. D. síce výslovne

prehlásil, že nepopiera spáchanie žalovaného skutku v celom rozsahu /§ 257 odsek 1 písm. c)/, avšaksúčasne namietol právnu kvalifikáciu žalovaného skutku v zmysle obžaloby a takýto jeho prejav nebolo
možné posúdiť analogicky ako vyhlásenie o uznaní viny a v konečnom dôsledku takéto jeho vyhlásenie
nebolomožnéprijať. Pretotakétovyhlásenieobžalovanéhopotomanisenátokresnéhosúduuznesením

neprijal. Potom, čo sa začalo dokazovanie najskôr k žalovanej vine oboch obžalovaných a boli už
vykonané (ťažiskové) dôkazy, sa obžalovaný D. D., najskôr prostredníctvom zvoleného obhajcu, neskôr
aj sám v rámci možnosti vyjadriť sa k vykonanému dôkazu opakovane snažil o to, aby mu bolo opätovne
umožnené urobiť vyhlásenie uznať vinu podľa § 257 Tr. poriadku. Vzhľadom k tomu, že trestný poriadok
nepripúšťa opakovať vyhlásenie podľa § 257 Tr. poriadku, senát okresného súdu takéto vyhlásenie už

tomuto obžalovanému umožniť nemohol.

Obžalovaný E. E. na hlavnom pojednávaní spáchanie skutku, ktorý mu je kladený za vinu v celom
rozsahu poprel. Ku skutku uviedol, že dňa 14.02.2014 sa vo večerných hodinách nachádzal na
ochutnávke vína v X - Cafe na Štefánikovej ulici v Trenčíne, po jej skončení zastavil v prevádzke, kde
vyložil víno z ochutnávky. Potom išiel na chvíľku domov a následne, tak ako spravidla každý večer,

išiel skontrolovať svoju prevádzku REGAL Pub. Uviedol, že na degustácii vína vypil asi 2 dcl vína a v
Regal Pube tiež asi 2 dcl vína. Príchod poškodeného T. G. a dvoch slečien (svedkyne J. P. a I. J.) vo
svojom podniku zaregistroval, ale len ako zákazníkov, viac si nevšimol. V čase pred polnocou si k nemu
sadol kolega - zamestnanec, ktorý pomáhal v tom čase čašníčke a bavili sa o nejakých veciach s tým,
že dopíjali víno, ktoré priniesol z ochutnávky. Reagoval na výzvu obžalovaného D. D. a išiel si s ním na

terasu zapáliť, s tým, že tento mu povedal, že si zadovážil novú plynovú pištoľ, a že by ju chcel vyskúšať.
Keďže sa nachádzali na súkromnom pozemku a nie na verejnom priestranstve, v uzavretom objekte,
kde nemal prístup nikto, tak s jeho návrhom súhlasil. Tento priestor bol kedysi terasou, počas dňa je
prístupný pre zamestnancov, teda aj pre zákazníkov, ale po 22.00 hod. je objekt z Bratislavskej ulice
uzavretý. Na dverách nie je žiadne označenie. Keď šiel s obžalovaným D. D. fajčiť, dvere boli otvorené.

Z plynovej pištole vystrelil do vzduchu asi 2-3 krát, obžalovaný D. D. asi 5-6 krát a po skončení streľby
sa postavili ku dverám, a keďže strieľal ako posledný, plynovú pištoľ držal v ruke on. Nevedel popísať
túto zbraň, nakoľko ju držal v ruke pár sekúnd, uviedol, že on sám je držiteľom zbrojného preukazu a
vlastní dve zbrane, ktoré v danom čase pri sebe nemal. Keď stáli pri dverách, vybehol von poškodený T.
G. a prvé jeho slová boli, že čo to robíte, ako si to predstavujete. Otočil sa na nich, začal sa im vyhrážať,

že jeho otec je vojak a že on ich dorieši a podá si ich. Následne bol slušným spôsobom upozornený,
aby odišiel, že tam nemá čo robiť. Tento však nebol ochotný od toho upustiť, zohol sa, začal zo zeme
zbierať nábojnice, čo on považoval za provokáciu. Ďalej uviedol, že poškodeného vyzvali, že to nie je
jeho majetok a aby toto vrátil. Následne boli poškodeným nábojnice hodené na zem naspäť. Boli to jedna
alebo dve nábojnice. Spoločne s obžalovaným D. D. sa poškodenému ospravedlnili, že nemali o polnoci

strieľať z plynovej pištole, pričom komunikácia prebiehala slušne až do situácie, keď poškodený T. G.
nebol ochotný odísť spred dverí. Uviedol, že sa rozhodol odísť cez dvor domov, nakoľko tadiaľ chodí
domov a skontroluje objekt, ktorý patrí jeho otcovi a on je tiež spoločníkom tohto objektu. Poškodenému
T. G. povedal, že to nemá význam. Otočil sa, urobil asi 2 kroky smerom do dvora a zacítil dve rany,
jeden kopanec a udieranie do hlavy zozadu. V tom pocítil, že poškodený T. G. mu visí na chrbte s

tým, že má zakliesnené ruky okolo jeho krku a ľavou rukou ho T. G. udrel do ľavej strany tváre. Pocítil
kopanec, a keďže nevedel čo má robiť, tak skríkol na svojho kolegu D., aby mu pomohol v tejto situácii.
Ten ku nemu pristúpil a strhol poškodeného T. G. z neho dole. V tom čase pustil pištoľ z ruky, nakoľko
ho poškodený T. G. škrtil a chcel mať voľné ruky s tým, že túto zodvihol a položil do kvetináča, aby
nezavadzala a vrátil sa ku dverám, kde videl, ako poškodený T. G. a obžalovaný D. D. stáli oproti

sebeabilisa.Možnopadliiúderypäsťou.KeďpoškodenýT.G.videlakosavrátil,napadolhopoškodený
T. G. druhýkrát, a to tým spôsobom, že sa rozbehol proti nemu a snažil sa ho udrieť, pričom sa snažil
brániť a údery poškodeného T. G. vykryť a zároveň pripustil, že je možné, že poškodeného T. G. udrel
jeden až dvakrát, avšak nespomenul si do akej časti tela. V tej chvíli vybehli von svedkyne J. P. a I. J.,
jemu sa podarilo nejakým spôsobom poškodeného zbaviť a snažil sa ho odohnať s tým, že obžalovaný

D. D. mu chcel pomôcť tohto útočníka spacifikovať a keď vybehli tie slečny, začal im vysvetľovať, čo sa
stalo, že bez akejkoľvek príčiny ho poškodený T. G. napadol. Podotkol, že dodnes nechápe, prečo a z
akého dôvodu vyšiel poškodený T. G. von a pustil sa do dvoch cudzích chlapov, pričom má vedomosť
o tom, že tento bol pod vplyvom alkoholu a myslel si, že aj pod vplyvom drog. S takýmito zákazníkmi
má skúsenosti, vždy sa snažil slušne zákazníkom vysvetliť, aby odišli. Poškodený T. G. bol extrém,

bol výnimkou, ktorý si nedal vysvetliť to, aby opustil priestor napriek tomu, že sa mu ospravedlnili za
rušenie nočného kľudu a požiadali ho, aby odišiel, že tam nemá čo robiť. Celé to trvalo minútu, dve.
Viac to netrvalo. Poškodený T. G. potom pochopil, že to asi nemá význam, prešiel cez prevádzku, vyšiel
hlavným vchodom, tam ho nasledovali s tým, že je to štandardný postup, chcel vedieť, či poškodenýG. opustí prevádzku a neurobí mu nejakú škodu, takže išiel za ním von, kde čakal, až kým opustí jeho
pozemok.Slečny,ktorébolispoluspoškodenýmT.G.zaplatiliúčet.Uviedol,žemádlhoročnéskúsenosti
s takýmito zákazníkmi a za 9 rokov nemal žiadny incident, ktorý by bol tomuto podobný. Každý zákazník

pochopí, že keď je pod vplyvom alkoholu, mal by sa zobrať a odísť preč. Počas celého incidentu s
obžalovaným D. D. nekomunikoval. Na poškodenom nevidel žiadne viditeľné zranenia, nevidel, že by
ležal na zemi, odchádzal po svojich a so slečnami smerom ku Školskej ulici. Uviedol, že potom sa vrátil
do podniku, sadli si, bol v šoku a nerozumel tomu, prečo sa to stalo a aký dôvod mohol poškodený T.
G. mať. Na druhý deň bol v podniku. Ku kamerovému záznamu uviedol, že tento bol funkčný natoľko,

že si cez mobilnú aplikáciu dokázal prezrieť to, čo sa v podniku dialo. Nemal vedomosť o tom, či sa v
čase konfliktu všetko nahrávalo alebo nie. K záznamu sa však nedostal. O videozáznam žiadal pána E.,
tento mu ho nedal a odmietol mu ho dať na médium: USB kľúč. Uviedol, že kamera vonku, kde došlo k
incidentu, nie je, ale myslel si, že by niečo mohlo byť vidieť z vnútornej kamery. Pána E. kontaktoval v
nedeľu alebo v pondelok, to presne nevedel uviesť s tým, že pán E. prišiel do prevádzky, kde mu vysvetlil
celý problém, a teda čo sa tam stalo, a či vnútorná kamera niečo nezaznamenala. Keďže pán E. nebol

ochotný mu dať nahrávky na USB kľúč, bol nahnevaný, a tak od zlosti vyhodil harddisk pri prechádzaní
cez most z auta do Váhu. Z tohto záznamu si nikdy nič neprehrával. Ďalej uviedol, že so svedkyňou T.
sa stretol na druhý deň v práci, nakoľko mala službu a pýtal sa jej na to, čo sa stalo a čo sa udialo, keď
boli vonku a ako videla situáciu ona. To bolo všetko.

Obžalovaný D. D. uviedol, že nie je zamestnancom Regal Pubu a chodil len vypomáhať čašníčkam.
V čase spáchania skutku bol za barom. Okolo 22.00 - 22.30 hod. prišiel z ochutnávky vína do baru
obžalovaný E. E. a doniesol so sebou nejaké víno. Mali tam tri fľaše vína, ktoré ochutnávali, a keď si
urobil svoju robotu, tak si sadol k nemu. Rozprávali sa. Vypil pár pohárov vína, približne 3-4 dvojdecové
poháriky vína a vodku. Koľko vypil obžalovaný E. E., nevedel uviesť. Po polnoci si išli na terasu zapáliť,

porozprávať sa. Bola záverečná a v bare sedel už len obžalovaný T. G. a dve slečny a za barom
upratovala slečna R. T. Keďže v danom čase si kúpil na inzerát plynovú pištoľ, napadlo ho, či by ju
nešli vyskúšať. Vystrelili obaja tak 6-7, maximálne 8-krát. Keď dostrieľali, asi tak do jednej minúty prišiel
na terasu poškodený T. G., ktorý bol opitý a povedal im dosť arogantne a rázne, aby s tým prestali,
lebo mu to vadí. Upozornil ho, aby išiel dovnútra, že to je súkromný pozemok, že tam nemá čo robiť

a terasa je v zime zatvorená. Poškodený odpovedal, že či vieme, že je to rušenie nočného pokoja či
kľudu alebo také niečo, a preto ho druhýkrát upozornil, že o tom vedomosť majú, že už sú na odchode,
nech sa vráti dovnútra ku priateľkám. Tretíkrát sa začal vyhrážať so svojím otcom, že zavolá otcovi,
že ten ich potom dorieši, že je bývalý vojak, na čo sa obžalovaný E. E. usmial, kývol rukou, otočil sa
chrbtom ku nemu a odchádzal smerom na dvor ku garážam, kde mal zaparkované auto. Toto sa udialo

medzi skladom a Regal Pubom pred dverami. Uviedol, že chcel ísť dovnútra, obžalovaný E. E. držal
pištoľ v rukách a potom si všimol, že poškodený T. G. napadol obžalovaného E. E. zozadu. Najskôr
mu dal úder asi pravou rukou päsťou do hlavy a ľavou rukou ho držal zozadu pod krkom a pravou
ho udieral zozadu do hlavy. Kopanec nevidel. Keď toto videl, chcel obžalovanému E. E. pomôcť, chytil
poškodeného T. G. a stiahol ho z obžalovaného E. E. dolu. Keď sa poškodený T. G. otočil, povedal mu,

nech prestane a nech ide preč. Poškodený T. G. ho udrel pravou rukou pod oko a on mu úder vrátil, tiež
mu dal pravou rukou do tváre . Poškodený T. G. ho kopol nad koleno a tak mu to vrátil. Poškodený T.
G. ho chytil za hrdlo a takto sa to začalo. Uviedol, že poškodeného udrel maximálne 5-krát do hrude a
do tváre päsťou. Potom dobehol obžalovaný E. E. a začali sa doťahovať a vtedy už boli na terase tie
slečny (svedkyne J. P. a I. J.), ktoré sedeli s poškodeným T. G.. Jedna zo slečien sa ho pýtala, prečo

ho mlátia, načo obom slečnám povedal, nech ho zoberú a idú preč, že on to začal, pričom oni boli na
odchode. Na čas, kedy prišla slečna R. T. na terasu si nevedel spomenúť. K poškodenému T. G. a
obžalovanému E. E. bol otočený chrbtom, keď sa otočil smerom k poškodenému videl, ako poškodený
ležal na zemi a nad ním stál obžalovaný E. E.. Poškodený T. G. sa postavil, už neútočil, spomínal zase
svojho otca, že mu zavolá a že on to dorieši a išiel dovnútra, prešiel cez prevádzku, išiel ku dverám.

Potom sa vrátil pre nejaké veci a išiel von. Spoločne s obžalovaným E. E. nasledovali odchádzajúcich,
aby sa uistili, či odídu. Pred vchodom do podniku sa opätovne bavil so slečnami, resp. kričali po sebe
navzájom, bol tam stres a panika, avšak bez fyzických kontaktov. Nakoniec odišli, poškodený odišiel
po svojich a jeho zapotácanie mohlo byť spôsobené opitosťou. Na poškodenom videl, že pri odchode
mal krvavú tvár, ale veľmi nekrvácal, nakoľko mal bielu bundu a biele botasky a žiadne stopy od krvi na

odeve ani obuvi nemal. Následne sa vrátili do podniku a začali rozoberať situáciu, čo sa vlastne stalo.
Na druhý deň do práce síce nemal nastúpiť, ale keď sa otváral podnik, prišiel si do Regal Pubu pre
svoje osobné veci a auto. V Regal Pube sa stretol a rozprával s obžalovaným E. E., ktorý sa sťažoval,
že ho bolí noha. Ku kamerovému systému uviedol, že má vedomosť o tom, že bol v prevádzke, čozistil asi v decembri minulého roku. Po tomto incidente bol ešte v Regal Pube jedenkrát a následne
odišiel do Štúrova. Spomenul, že nábojnice pozbieral zo zeme on a potom ich zahodil. Terasa, kde
došlo k incidentu, je v zimnom období pre verejnosť zatvorená, slúži prevažne pre zamestnancov a

občas tam chodia fajčiť aj niektorí zákazníci. Na týchto dverách sa žiadne označenie nenachádza, sú
presklené a žalúzie boli zatiahnuté. K zbieraniu nábojníc poškodeným sa vyjadril, že na jeho požiadanie
mu poškodený nábojnicu vrátil, dal mu ju do ruky, vtedy bol kvázi slušný. Pokiaľ by poškodený nevyšiel
von, k stretu by nedošlo, nakoľko si zavolali taxík a čakali naň. Doplnil, že predtým ako odišli na terasu,
si zavolali taxík s tým, že sú na terase, taxík ich čakal vpredu, chceli ísť domov. Mal vedomosť o tom,

že obžalovaný E. E. bol vlastníkom zbraní, občas mal zbraň pri sebe a v čase incidentu ju mal so
sebou v kapsičke cez rameno a aj vzadu na terase ju mal. Obžalovaný E. E. mal obuté zimné topánky -
bagandže. Ku kamerovému systému uviedol, že kamery sú vo vnútri, ale nevedel sa vyjadriť k tomu, či
sú tieto natočené i smerom von. Na záver uviedol, že bez ohľadu na to, kto bitku začal alebo nezačal,
chcel pred začatím pojednávania urobiť vyhlásenie, ku skutku sa priznať a súhlasiť so všetkým, okrem
toho, žeby udrel poškodeného T. G. popolníkom. Vyhlásenie neurobil z dôvodu, že poškodený mal mať

trvalé následky s okom a podľa jeho vedomostí to tak nie je a keďže nebolo možné urobiť vyhlásenie
čiastočné, neurobil žiadne. Zranenia, ktoré poškodený má, sú následkom bitky, priznal, že ho udrel a
vyjadril ospravedlnenie poškodenému a jeho rodine, vyjadril ľútosť nad tým, čo sa stalo a pripravenosť
nahradiť vzniknutú škodu.

Obaja obžalovaní, aj napriek tomu, že obžalovaný E. E. v celom rozsahu poprel spáchanie žalovaného
skutku tak, ako mu bolo kladené za vinu podanou obžalobou a obžalovaný D. D. sčasti svoju vinu
napokon priznal a aj napokon prispel k usvedčeniu spoluobžalovaného E. E., boli už od štádia
prípravného konania usvedčovaní nielen priamymi dôkazmi, a to vypoveďou poškodeného T. G.
ako svedka, výpoveďami svedkýň J. P. a I. J., podporne výpoveďou nepriameho svedka E. E. a

tiež vierohodnou časťou výpovede priamej svedkyne R. T., oboma podanými znaleckými posudkami
z odboru zdravotníctva a farmácie, ďalším znaleckým posiudkjom a odborným vyjadrením, ako aj
relevatnými listinnými a vecnými dôkazmi.

Poškodený T. G. ako svedok ku skutku na hlavnom pojednávaní uviedol, že okolo osemnástej hodiny

sa dohodli s kamarátom, že pôjdu von, stretli sa pod Juhom. V Lidli si kúpili 7 dcl fľašu vína a so štyrmi
kamarátmi víno vypili. Uviedol, že veľa nepil, nemal na víno chuť. Neskôr išiel do podniku Sairus, kde si
dal jedno pivo, nič iné a okolo polnoci sa skontaktoval so spolužiačkami. Dohodli sa, že príde k ním do
bytu na ulici Staničná 6 v Trenčíne, kde sa zdržali asi pol hodinu a potom sa rozhodli, že
si pôjdu sadnúť do Regal Pubu, ktorý je najbližšie. Asi okolo jednej prišli do baru, I. J. si objednala pivo,

J. P. džús a on čaj. Zaregistroval, že pri bare sedela nejaká partia, ktorej však pozornosť nevenoval.
Bavili sa pri stole a počuli nejaké výstrely, čo bolo zvláštne a videli, že na terase stoja
obaja obžalovaní. Videl zbraň čiernej farby so zásobníkom. Ďalej sa nestrieľalo, tak to neriešili, až po
čase, po nejakej chvíľke padli ďalšie výstrely a dievčatá povedali, že by chceli ísť preč, že sa boja.
Odpovedal im, že dopijeme a pôjdeme. Keď opäť začali strieľať, tak vyšiel na terasu za obžalovanými

sa dohodnúť, resp. sa spýtať, čo sa robí. Prišlo mu rozumnejšie sa s nimi dohodnúť, aby aspoň po dobu
ich prítomnosti v bare nestrieľali. Celkovo padlo asi 5 a viac výstrelov, medzi ktorými boli pauzy. Otvoril
dvere na terasu, zatvoril ich za sebou, postavil sa medzi obžalovaných, napravo stál obžalovaný E. E. a
naľavo obžalovaný D. D.. Nespomenul si, kto v tom čase držal zbraň, nevedel, čo mali presne oblečené,
ale obžalovaný D. D. mal bielu trigovicu a obžalovaný E. E. tmavý sveter alebo bundu. Terasa bola

osvetlená. Prišiel za nimi slušne, pozdravil ich a spýtal sa, prečo vlastne strieľajú, že by nemali strieľať,
nakoľko je to obytná zóna. Nezdalo sa mu normálne, že strieľajú, a to i v podniku. Obžalovaný E. E. mu
arogantne a povýšenecky odpovedal, že mu do toho nič nie je. Obžalovaný D. D. nehovoril nič,
rozprával sa iba s obžalovaným E. E.. Chvíľku, maximálne 40 sekúnd, sa bavili a všimol si, že na zemi
sú vystrelené nábojnice, jednu zodvihol, bola to jeho spontánna reakcia, chcel vedieť, čo to je. Pozrel

sa na nábojnicu, išlo o nábojnicu 9 mm do normálnej zbrane. Dal si nábojnicu do vrecka a obžalovaný
E. mu dosť nepriateľsky povedal, aby mu nábojnicu vrátil, na čo ho poslúchol a vytiahol ju z vrecka a
zdalo sa mu, že ju podal obžalovanému E. E.. Ku koncu vycítil, že asi niečo nie je v poriadku, keď chceli
nábojnicu. Ďalej uviedol, že od tohto momentu si už veľa nepamätá, lebo tam asi musel dostať prvú ranu
alebo niečo také, lebo pamätal si už len na to, ako sa prebral na zemi a držal si hlavu. Ležal na zemi,

obžalovaných registroval, ale nevnímal to celé. Uvedomil si, že sa mu asi niečo zlé stalo. Nebolo mu
dobre. O tom, ako to prebiehalo, sa dozvedel až neskôr, nepamätal si to. Na zemi videl nejaký zásobník,
potom mal opäť výpadok, a keď sa postavil, registroval viaceré osoby. Potom iba stál, dal si dolu kravatu,
lebo ho za ňu ťahali. Nevedel ani ako prešiel cez podnik, ani ako sa ocitol pred podnikom. Nevedel ani čosa tam dialo, na tú situáciu si vôbec nepamätal. Pamätal si iba na to, že pred podnikom bol obžalovaný
E. E. a ten ho ešte párkrát kopol do stehna, na čo mu povedal, že jeho otec je bývalý colník, a že by
nemali strieľať. Na viac si už nepamätal, len vedel, že s pomocou dievčat, ktoré ho podopierali, sa dostal

na ubytovňu, kde si ľahol na zem a poprosil ich o niečo mrazené, lebo ho bolela hlava. Pamätal si, že
ho očistili od krvi a po čase im povedal, aby zavolali sanitku, lebo sa necíti dobre. Ďalej uviedol, že keď
začal chodiť do školy, tak mu dobre nebolo, bolievala ho hlava a jazva. Do školy sa chcel zaradiť skôr,
a to hlavne z dôvodu, že na prednáškach sa dozvie veci, ktoré sa z kníh vyčítať nedajú a na cvičeniach
sa vyžaduje stopercentná účasť, nemal záujem opakovať ročník. Pri väčšej námahe a jazde na bicykli

ho ešte i v súčasnosti bolí hlava, cíti na hlave zvláštny tlak. Máva bolesti hlavy, ktoré predtým nemával.
Vyjadril sa, že drogy nikdy nebral. Bitku isto nezačal, nie je konfliktný typ. S istotou
sa vyjadril, že neskočil nikomu na chrbát a so stopercentnou istotou vie, že nikoho nenapadol, poprel
fyzický útok na obžalovaného E. E..

Svedkyňa J.P.kuskutkuuviedla,žev tenvečer,keďbolasI.J.vbyte,ozvalsaimpoškodenýT.G.,čiich

môže prísť navštíviť do bytu. Po jeho príchode sa rozprávali a rozhodli sa, že pôjdu do Regal Pubu. Do
Regal Pubu prišli okolo jednej hodiny v noci, bol tam prítomný jeden čašník, jedna čašníčka a za stolom
sedeli obžalovaní a ešte jedna osoba. Nikto iný v bare nebol. Uviedla, že si objednala džús, poškodený
T. G. nejaký čaj a I. J. pivo. Na T. nebolo vidieť, že by bol opitý, chôdzu mal normálnu, netackal sa. O tom,
či predtým pil, sa nebavili. Atmosféra bola v bare pokojná, po nejakej dobe odišli obaja obžalovaní na

terasu, kde obaja strieľali z nejakej zbrane, pričom presný počet výstrelov nevedela uviesť, ale bolo ich
viac ako jeden. Počas streľby bolo vo vnútri Regal Pubu normálne osvetlenie, všade sa svietilo. Vonku
na terase sa tiež svietilo. Bolo všetko dobre vidno. Po prvom výstrele sa obzrela a videla ako strieľajú
do vzduchu a vymenili si zbraň. Zbraň bola taká malá do ruky, striebornej farby. Keď sa obzrela, strieľal
do vzduchu obžalovaný E. E., ktorý potom podal pištoľ obžalovanému D. D.. Trochu sa zľakli a povedali

si pri stole, že by bolo lepšie, keby odišli. Rozprávali sa však ďalej, potom sa poškodený T. G. postavil
a bez toho, že by niečo povedal, išiel von na terasu. Zavrel za sebou dvere a nebolo počuť ani o čom
sa rozprávajú. Žalúzie neboli zatiahnuté a cez okno videli ako sa spolu rozprávajú a preto nevenovali
tomu pozornosť. Zarozprávala sa s I. J.. Asi po minúte sa pozreli smerom k terase a uvideli, že
situácia sa tam zmenila. Vybehli von na terasu. Poškodený T. G. už stál chrbtom otočený ku stene,

obaja obžalovaní stáli vedľa seba, tlačili ho, napádali päsťami do hlavy, do brucha, kopali ho, kričali
„zabijem ťa“ a jeden na druhého „zabi ho“. Videla, že udierať poškodeného začal obžalovaný E. E. do
hlavy, obžalovaný D. D. stál a pozeral sa, potom udrel poškodeného aj on a striedali sa. Obžalovaný
D. D. zobral popolník s košom a vrazil ho poškodenému T. G. rovno do hlavy. Poškodený T. G. mal
tvár podliatu krvou a tak sa medzi nich začala stavať a snažila sa o to, aby s tým prestali. Tým, že

poškodeného napádali, tento sa skrčil až k zemi a snažil sa brániť si hlavu a telo, keď ho kopli, bol
pritlačený k stene a bol skrčený. Konkrétne nevedela uviesť, ktorý z obžalovaných ho kopal, kopance
smerovali do brucha aj napriek tomu, že bol skrčený. Poškodený T. G. neudrel a neútočil ani raz. Potom
prišiel moment, že ho trošku nechali a poškodený sa zdvihol, podarilo sa mu vyšmyknúť a ušiel z terasy
dnu. Obaja obžalovaní za ním vleteli, snažili sa ho dohnať, poškodený utekal k stolu, obžalovaný E.

E. kričal „zabijem ťa, D. zabi ho“, ostatné dievčatá sa rozbehli tiež za ním a spoločne s čašníčkou
sa začali medzi nich stavať, nech toho nechajú, pretože videli, že v útoku neprestali a odstrkovali ich.
Jeden z útočníkov do poškodeného strkol, načo reagovali slovami „T. utekaj, zoberieme ti veci“ a vtedy
poškodený vybehol von. Čašníčka ešte zavrela pred útočníkmi dvere, ale oni ju od seba odhodili a utekali
za poškodeným. Medzitým zaplatili účet, zobrali veci a išli von. Vonku videli, že poškodený T. G. to ledva

ustál, mal podliatu tvár krvou a obžalovaný E. E. ho ešte stále napádal päsťami do hlavy. Obžalovaný
D. D. stál v pozadí a jemu v slzách povedali, aby presvedčil obžalovaného E. E., aby poškodeného
nechal, že už má dosť. Nakoniec ho obžalovaný D. D. presvedčil a povedal im, aby poškodeného zobrali
preč. Potom poškodeného T. G. podopierali jedna z jednej strany, druhá z druhej strany, poškodený stál
na nohách, ale sťažoval sa, že ho bolí hlava a žiadal ich, aby zavolali nejakú pomoc. Do bytu prišli asi

po troch minútach. Poškodený si ľahol, troška ho poumývali a volali záchranku. Počas celého incidentu
nevidela, že by poškodený T. G. napádal, prípadne udieral obžalovaných. Obaja obžalovaní boli rovnako
agresívni, neskôr sa obžalovaný D. D. ukľudnil. Uviedla, že je spolužiačkou poškodeného T. G., pozná
ho z bežného života, je to kľudný chalan, nekonfliktný typ, neohuruje dievčatá, návykové látky nepožíva
a v jej prítomnosti alkoholické nápoje nepožíval.

Svedkyňa I. J. ku skutku uviedla, že J. P. si písala sms-ky so spolužiakom T. G. a povedala jej,
že T. príde k nim do bytu. Prišiel okolo polnoci, bol úplne v normálnom stave, nebol opitý. V byte sa
rozprávali a potom sa rozhodli, že pôjdu do Regal Pubu. Do Regal Pubu prišli okolo jednej v noci, sadlisi, objednala si pivo, T. G. mätový čaj a J. P. pomarančový džús. V podniku sedeli obaja obžalovaní,
čašník, ktorý odišiel a aj čašníčka (R. T.). Po nejakom čase obaja obžalovaní odišli na terasu a začali
strieľať zo zbrane, bolo počuť viac výstrelov. Na terasu videli dobre, žalúzie neboli stiahnuté, obžalovaní

stáli chrbtom otočení k baru a striedavo strieľali do vzduchu z nejakej zbrane. Najskôr strieľal
obžalovaný E. E., potom obžalovaný D. D. a ďalej už priebeh streľby neregistrovala. Všetci traja sa
sreľby zľakli a povedali si, že by najradšej zaplatili a chceli odísť. Poškodený T. G. povedal, že to môže
byť plynová pištoľ, potom sa postavil, bez slov odišiel na terasu, dvere za sebou zatvoril. Nebol na
nich žiadny nápis. Keďže videla, ako sa obaja obžalovaní s poškodeným rozprávajú, nevenovala tomu

pozornosť a pokračovala v rozhovore so J. P.. Asi po jednej minúte si všimla ako poškodeného T.
G. obžalovaný E. E. ťahá a strká k stene, na čo spoločne so J. P. vyšli von a snažili sa zabrániť, aby
poškodeného nebili. Poškodeného T. G. udieral päsťami najskôr obžalovaný E. E., potom obžalovaný
D. D.. Poškodený T. G. stál chrbtom otočený ku stene a tvárou k obžalovaným, ktorí ho udierali do
hlavy, potom sa poškodený skrčil, bránil si hlavu a tvár, a vtedy ho obžalovaný E. E. kopal do brucha.
Bolo vidieť, že mu z nosa tiekla krv. Poškodený T. G. žiadne údery ani kopance nedával. Počet úderov

päsťou ani počet kopancov nevedela presne uviesť. Asi po minúte, po ich príchode na terasu prišla von
aj čašníčka R. T.. Obžalovaným spoločne vraveli, nech to nechajú tak, nech ho nebijú. Obžalovaný D.
vzal popolníkový kôš (hore popolník, dolu kôš) a udrel poškodeného T. G. do hlavy. Potom sa snažili
spoločne so J. P. a aj s čašníčkou R. T. oboch obžalovaných zdržať, snažili sa im dohovárať, ukecať
ich, aby ho nechali tak a vtedy sa poškodenému T. G. podarilo vojsť dnu do baru. Hneď za ním išli do

baru obaja obžalovaní, následne vošla do baru ona i J.. Videla, ako poškodeného bili ešte v bare, ale
nepamätala si presne ktorý z obžalovaných. Potom poškodený T. G. vyšiel von, čašníčka sa postavila ku
dverám a snažila sa obžalovaným zabrániť vyjsť z baru. Obžalovaný E. E. kričal „D., zabi ho“, čašníčku
odstrčil od dverí a obaja obžalovaní išli za poškodeným T. G. von. Zobrali si i so J. P. veci, zaplatili
účet a vyšli pred bar. Vonku videla, že poškodeného bil už iba obžalovaný E. E., ktorý ho udrel päsťou

do hlavy, do hrudníka a boli i kopance. Poškodený T. G. mal už celú tvár krvavú. Obžalovanému D.
D. vraveli aby dohovoril obžalovanému E. E., že poškodený už má dosť. Tento následne povedal, aby
zobrali poškodeného preč. Obaja obžalovaní potom nasadli do nejakého auta. Poškodeného spoločne
so J. P. podopierali a odviedli ho do ich bytu, cesta im trvala asi päť minút. V byte poškodeného umyli
a zavolali záchranku. Sám poškodený vravel, aby mu zavolali nejakú pomoc, že ho veľmi bolí hlava.

Uviedla, že po príchode na terasu jej obžalovaný E. E. povedal, že ich poškodený T. G. napadol a v bitke
pokračoval ďalej. S poškodeným T. G. sa pozná od septembra 2013, sú spolužiaci, poškodený nemá
vzťah k omamným látkam, v ten večer bol úplne normálny. V bare pil mätový čaj.

ZprečítanejvýpovedesvedkaE.E.zasplneniaprocesnýchpodmienok(podľa§263odsek1Tr.poriadku

za súhlasu oboch obžalovaných a prokurátora) z prípravného konania zo
dňa 20. februára 2014 (č. l. 164-165 trestného spisu) vyplynulo, že s obžalovaným E. E. prišiel do
kontaktu prvýkrát niekedy v lete roku 2013. Na jeho požiadanie mu vypracoval viaceré cenové ponuky na
kamerovýsystémponúkanýichspoločnosťou.Kinštaláciinedošloaasidvaalebotrimesiacepostretnutí
hoobžalovanýE.E.oslovilsvypracovanímďalšejcenovejponuky,naktorejsadohodli,pričomkamerový

systém mu bol asi týždeň nato inštalovaný a plne funkčný v interiéri Regal Pubu. Súčasťou inštalácie
bol aj digitálny DVR digitálny videorekordér, zn. CP PLUS, čiernej farby, model: CP-UNR-316T2P, v. č.
TZA3KE151D00001, slúžiaci na zaznamenávanie obrazu z kamerového systému spolu s harddiskom,
na ktorý sa ukladá záznam z kamier, pričom zariadenie umožňuje vzdialený prístup, čo znamená, že je
možné on-line sledovať snímaný priestor na zariadeniach, na ktorých je možné inštalovať aplikáciu CP

viewer. Jedná sa najmä o PC, notebook, smartfóny a tablety. E. E. túto aplikáciu predali, pričom sám E.
E. tvrdil, že mu to funguje. Nakoľko ani neuplatnil reklámáciu. Je možné predpokladať, že mu to išlo. Dňa
15.02.2014 alebo 16.02.2014 ho obžalovaný E. E. kontaktoval prostredníctvom sms správy, že nutne
potrebuje servis. Vzápätí mu poslal číslo na servisného technika, s ktorým sa nedohodol. Pričom opäť
mu obžalovaný E. E. napísal sms správu, že nutne potrebuje servis, tak mu bolo povedané, že ak sa

jedná o niečo diskrétne, že bude v pondelok dňa 17.02.2014 na Slovensku, nakoľko bol
odcestovaný v zahraničí. V pondelok ráno dňa 17.02.2014 sa s obžalovaným E. E. stretol na terase
Regal Pubu, kde sa ho pýtal na technické veci ohľadom videorekordéru. Obžalovaný E. E. mu povedal,
že sa jednalo o roztržku, a že sa tam nachádza dôkaz, na ktorom je vidno, že bol napadnutý. Po tomto
stretnutí sa rozišli, pričom v ten deň ho obžalovaný E. E. opäť telefonicky kontaktoval. Následne sa stretli

v byte obžalovaného E. E. na Bavlnárskej ulici, kde mu obžalovaný E. E. objasnil, že sa jednalo o väčšiu
bitku, a že by z nej potreboval záznam a harddisk, pričom mu uviedol, že z tohto incidentu si nikto nič
nepamätá. Uviedol, že z vyššie uvedeného digitálneho videorekordéru harddisk vymontoval a odovzdal
obžalovanému, ktorý ho vzápätí požiadal, aby zobral videorekordér k sebe na firmu, nakoľko skutok užnahlásilnapolícii,ktoráhobudekontaktovať,pričomhousmerňoval,abypolíciiuviedol,ževideorekordér
sa nachádza v jeho firme od času jeho inštalácie v Regal Pube, čo má odôvodniť nezaplatenou faktúrou.
Ďalej uviedol, že dňa 19.02.2014 ho kontaktovala polícia, uvedený videorekordér, v ktorom sa

nachádzal už nový harddisk, ktorý tam namontoval, dobrovoľne vydal dňa 20.02.2014. Na záver dodal,
že obsah harddisku, ktorý si obžalovaný ponechal, nevidel.

Svedkyňa R. T. ku skutku uviedla, že v tom čase mala zmenu, keď v neskorých nočných
hodinách prišli do baru poškodený T. G. s dvomi dievčatami (svedkyne J. P. a I. J.). V bare sedeli už len

oni traja a rozprávali sa. Objednali si u nej nápoje, nič zvláštne si na nich nevšimla,
nemalapocit,žebyboliopití,správalisanormálne.OkremnejsavbarenachádzaliešteobžalovaníD.D.
a E. E.. Poškodený vybehol von na terasu a následne za ním vybehli i dievčatá. Vonku bol počuť hluk a
to bol asi dôvod, prečo vybehol poškodený za obžalovanými von na terasu. Hluk počula tiež, nevedela
však o aký hluk sa jedná, nakoľko upratovala v bare, spomenula si, že hluk mohol spôsobiť výstrel.
Uviedla, že stála za barom a z tohto miesta nevidela, čo sa vonku odohráva. O pár minút na to vyšli von

tie dievčatá a keď počula hurhaj a krik, vybehla von aj ona. Vonku videla ako sa všetci traja naťahujú
a bijú, avšak na viac si nevedela spomenúť. Vedľa nej stáli tie dve dievčatá, ale ako sa obžalovaní s
poškodeným „naťahovali“, nevedela uviesť, trvalo to asi 20 minút. Nevedela uviesť kvôli čomu roztržka
vypukla a ani ako začala a ani ako prebiehala. Všimla si, že obžalovaný E. E. dievčatám niečo hovoril.
Všetky tri sa slovne snažili o to, aby sa prestali naťahovať, biť. Potom sa presunuli dovnútra, najskôr

išiel poškodený, potom obaja obžalovaní a nakoniec vošli dievčatá a ona. Žiadne zranenia nevidela,
na terase bolo slabé svetlo. Vo vnútri bol chvíľku pokoj, potom sa tam zase začali naťahovať a zase
do toho zasiali dievčatá a ona, potom sa poškodený T. G. zobral a odišiel rýchlo preč. Poškodený sa z
terasy vrátil ku svojmu stolu a za ním prišli obaja obžalovaní, kde všetci traja sa začali spolu naťahovať,
navzájom sa udierali, do čoho vstúpila i ona a snažila sa o to, aby chlapec odišiel preč a

slovne ho vyzvala, aby radšej opustil podnik a išiel domov. Uviedla, že videla na tvári poškodeného krv.
Presne kde, však uviesť nevedela. Následne sa vybral poškodený von, zatvorila za ním dvere, postavila
sa pred dvere. Potom ho nasledovali obaja obžalovaní, ktorým povedala, aby nikam nešli, aby zostali vo
vnútri, odstúpila od dverí a obžalovaní odišli von. Nespomenula si, že by jej pri dverách niečo povedali.
Dievčatá jej uhradili účet a vybrali sa von aj ony. Ona zatvorila za odchádzajúcimi dvere. Čo sa dialo

vonku nevedela uviesť, nakoľko zostala vo vnútri baru. Po tomto incidente navštívila obžalovaného E. E.
v jeho byte, kde sa bavili iba o pracovných veciach, nie o skutku. Ku kamerovému systému sa vyjadrila,
že kamery fungovali od doby nainštalovania. Uviedla, že vyhľadala pána E. staršieho z dôvodu, aby sa
dozvedela, ako to vyzerá s jeho synom. Pána E. staršieho požiadala, aby jej dal prečítať jej prvú výpoveď
na polícii, nakoľko si túto na polícii neprečítala a na základe toho zmenila svoju výpoveď. Vysvetlila, že

pojem naťahovanie a bitka sú podobné veci, vonku stáli všetci traja, obžalovaní vedľa seba a
poškodený pred nimi a fyzicky sa bili, obžalovaní údery dávali aj dostávali, poškodený dostával od oboch
obžalovaných facky, údery päsťami do hornej časti tela, do tváre a bili ho aj do brucha, údery dostával
aj naraz aj striedavo. Akým spôsobom udieral poškodený obžalovaných, na to si nevedela spomenúť.
Poškodenému pomáhala zo strachu z toho, ako to celé dopadne, a aby to už skončilo, myslela si, že keď

poškodený odíde, bude pokoj. Na krik dievčat vybehla na terasu a pri platení im povedala, aby radšej
poškodeného odviedli domov, v tú chvíľu mala väčší strach o poškodeného, pretože keď videla, že mal
krvavú tvár, tak sa bála.

Znalec E.. D. S., H.. z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie chirurgie a traumatológie, ktorý bol

do konania pribratý v prípravnom konaní vyšetrovateľom Policajného zboru dňa 19.02.2014 vypracoval
znalecký posudok č. 19/2014 ku dňu 15.04.2014 a doplnok č. 1 k znaleckému posudku č. 19/2014 ku
dňu17.05.2014 (č. l. 203 - 220, 227 - 252) a na hlavnom pojednávaní pri svojom výsluchu zotrval
na záveroch vypracovaného znaleckého posudku vrátane jeho dodatku. Uviedol, že poškodený pri
napadnutí utrpel: otras mozgu, zlomeninu prednej a vonkajšej steny pravej čeľustnej dutiny trieštivého

charakteru, zlomeninu spodiny pravej očnice s prechodom na vonkajšiu stenu, zlomeninu nosa,
zlomeninu prednej steny čelovej dutiny s vpáčením obojstranne, odreninu hlavy a chrbta, zmliaždenie
stehna vľavo. V posudku sú charakterizované tieto poranenia. U poškodeného nebol poranený dôležitý
orgán, z oddelenia úrazovej chirurgie FN Trenčín bol prepustený na tretí deň hospitalizácie, samostatne
išiel na druhý deň do Bratislavy, kde bol potom prijatý na plánované operácie a z medicínskeho

hľadiska hodnotíme zranenia ako ľahké. Charakter poranenia, ktoré poškodený dňa 15.02.2014 utrpel,
si vyžiadal nutnosť hospitalizácie na oddelení úrazovej chirurgie Fakultnej nemocnice Trenčín od
15.02.2014 do 17.02.2014, t.j. 3 dni a na Klinike ústnej, tvárovej a čeľustnej chirurgie v Bratislave od
18.02.2014 do 24.02.2014, t.j. 7 dní. Celková doba hospitalizácií trvala 10 dní. Počas tohto obdobiabol samozrejme poškodený obmedzený prakticky vo všetkých oblastiach života. Po prepustení do
ambulantnej starostlivosti, ako aj sám uviedol, bol ešte 14 dní limitovaný v príjme tuhej potravy, keď
pre bolestivosť v oblasti hornej čeľuste vpravo prijímal len jemnejšiu stravu. V iných oblastiach bežného

spôsobu života obmedzený nebol. Mohol sa sám najesť, obliecť, umyť, zaobstarať si a pripraviť stravu.
Nebol odkázaný na pomoc inej osoby. Nebol pripútaný na lôžko, bol samostatne mobilný a nepoužíval
žiadnu zdravotnú pomôcku. Celková doba obmedzenia na bežnom spôsobe života trvala 24 dní.
Doba liečby bola stanovená od 15.02.2014 do 27.03.2014, teda 41 dní, čo zodpovedá dobe liečby
zlomeniny tvárových kostí. Do školy začal chodiť 14 dní po prvej kontrole stomatochirurgom, teda asi

12.03.2014 a vzhľadom k tomu, že je študent, nebola vypísaná žiadna PN. Zranenia ako samotné,
trvalé následky nezanechajú, zanechali následky prechodného charakteru, počas vyšetrenia znalcom
boli prechodnými následkami bolesti hlavy, ktoré mal poškodený 2-krát týždenne, bez evidentného
vyvolávajúceho faktora a porucha citlivosti kože (hypestéza) v zmysle zníženej citlivosti za operačnou
jazvou na temennej oblasti v rozsahu 7x7 cm, čo býva pri operačných ranách veľmi častým sprievodným
javom, lebo kožné nervy sú porušené a táto hypestéza býva a sčasti sa upraví. Trvalým následkom

je poloblúkovitá jazva ako následok operačnej rany, lokalizovaná vo vlasatej časti hlavy v prednej
časti temennej oblasti siahajúca od jednej až prakticky po druhú temporálnu oblasť . Pri vyšetrení
bola jazva bledá, kľudná, bez známok keloidného rastu, bola skrytá vo vlasovej časti hlavy. Samotné
poranenie trvalý následok nezanechá. Ťažká ujma na zdraví do úvahy neprichádza. Pri intenzívnejšom
útoku smerovanom na oblasť hlavy mohlo dôjsť k poraneniu dôležitého orgánu a to mozgu v zmysle

jeho zmliaždenia, prípadne vnútrolebečného krvácania, čím by mohla nastať vážna porucha zdravia.
Poranenia ktoré utrpel poškodený, vnikli priamym a nepriamym mechanizmom. Priamym mechanizmom
- poškodením vonkajšieho priameho aktívneho násilia a to priamym pôsobením tvrdého predmetu
hladkého povrchu, čomu by zodpovedala neprítomnosť odrenín, resp. raniek, ktoré by spôsobil predmet
nerovného, eventuálne drsného povrchu vznikli zlomeniny prednej a vonkajšej steny pravej čeľustnej

dutiny, spodiny pravej očnice s prechodom na vonkajšiu stenu, nosa a prednej steny čelovej dutiny
s vpáčením obojstranne. Intenzita pôsobiacej sily v oblasti tváre bola vyššia až vysoká, lebo vznikli
zlomeniny tvárových kostí. Aj keď intenzita nemusí byť vždy vysoká vzhľadom na hrúbku kosti v tejto
oblasti - do 1 mm. V oblasti hlavy a chrbta vzhľadom na prítomnosť odrenín, bol nositeľom sily predmet
drsnejšieho povrchu, avšak vzhľadom na nedostatočný popis tohto poranenia nebolo možné tento

predmet presnejšie charakterizovať. V prípade zmliaždenia stehna vľavo bol nositeľom sily predmet
hladkého povrchu, alebo sila pôsobila cez vrstvu oblečenia. Nepriamym mechanizmom pri úderoch do
tvárovej a temennej oblasti došlo náhlou akceleráciou hlavy k pohybu mozgového tkaniva a k vzniku
liquorovej vlny. Táto vlna prebehla veľkou rýchlosťou mozgovým tkanivom a mozgovými komorami
naplnenými likvorom, čim vytvorila mechanický a fyzikálny faktor v mechanizme otrasu mozgu, ktorý

poškodený pri tomto úraze utrpel. Zranenia, ktoré utrpel poškodený dňa 15.02.2014 si v bežnej praxi
vyžadujú nasledujúcu dobu liečenia: Otras mozgu dobu 3 až 5 týždňov, zlomenina prednej a vonkajšej
stenypravejčeľustnejdutinytrieštivádobu4až6týždňov,zlomeninaspodinypravejočnicesprechodom
na vonkajšiu stenu dobu 4 až 6 týždňov, zlomenina nosa dobu 2-3 týždne, zlomenina prednej steny
čelovej dutiny s vpáčením obojstranne dobu 4 až 6 týždňov, odrenina hlavy a chrbta dobu 3 a ž 5 dní,

zmliaždenie stehna vľavo dobu 3 až 5 dní. Práceneschopnosť je prakticky identická s dobou liečby,
ale je na uvážení lekára, môže skončiť hneď s dobou liečby, niekedy skončí za týždeň, niekedy až
za mesiac, je to veľmi problematické. Pri vyššej intenzite pôsobiacej sily mohlo dôjsť k poraneniu
dôležitého orgánu a to mozgu v zmysle jeho zmliaždenia, prípadne vnútrolebečného zakrvácania,
čím by mohla nastať vážna porucha zdravia, ktorej príznaky by boli v závislosti od veľkosti poranenia

mozgu a to od minimálnych príznakov porušenia činnosti centrálnej nervovej sústavy až po život
ohrozujúci stav. Celková doba obmedzenia na bežnom spôsobe života trvala 24 dní. Doba liečby po
poslednú kontrolu stomatochirurgom, na ktorej už žiadna liečba doporučená nebola, trvala 41 dní. Od
12.03.2014 poškodený navštevoval školu. Možno konštatovať, že doba liečby je adekvátna charakteru
poranení aké utrpel poškodený dňa 15.02.2014. Podľa konzultácie s obvodnou lekárkou poškodeného

zo dňa 15.04.2014 o 08.15 hod. poškodený bol u nej na kontrole raz a to 31.03.2014, kedy sa u nej
hlásil s prepúšťacou správou z nemocnice, uviedla tiež, že práceneschopnosť vypísanú ako študent
nemal. Podľa názoru znalca, jazvy v tomto konkrétnom prípade nemajú charakter zohyzdenia, nakoľko
zohyzdením je každá viditeľná trvalo zohyzďujúca zmena tela, ktorá mení výzor na ujmu poraneného a
vzbudzuje odpor. Samotné zranenia poškodeného nezanechajú trvalé následky. Znalec ďalej uviedol,

že poškodený neutrpel impresívnu zlomeninu čelových kostí, tak ako je uvedené v obžalobe, ale utrpel
iba zlomeninu prednej steny čelovej dutiny, čo je obrovský rozdiel, jedná sa o poranenie ľahšie.
Poškodenému nebola spôsobená ťažká ujma na zdraví, k poraneniu oka nedošlo a nedošlo ani k
poraneniu iného dôležitého orgánu. Nevyhnutná doba liečenia je podľa jeho názoru v trvaní 41 dní. Ak bysila útoku bola vyššia a inam smerovala, mohlo dôjsť k ohrozeniu života poškodeného, vážnej poruche
zdravia, k poškodeniu zdravia, pri danom mechanizme a intenzite útoku nie. Zlomenina tvárových kostí
vznikla aktívnym zavinením inej osoby a zlomenina prednej steny čelovej dutiny mohla vzniknúť pádom

na zem a mohla byť spôsobená i úderom popolníka. Podľa jeho názoru z medicínskeho hľadiska sa
na nejednalo o ťažké zranenie a pridržiaval sa svojho zdravotného posudku. Vyjadril sa, že sa nedá
povedať, že by nesúhlasil so znaleckým posudkom E.. P., je to iné videnie a zotrval na svojom znaleckom
posudku. Nesúhlasil s nutnosťou operácie, uviedol, že táto bola nutná z kozmetického hľadiska, tri dni
ho neohrozovala nijakým spôsobom. Taktiež nesúhlasil s tým, že by to bola najmodernejšia metóda,

prechádza sa k endoskopickým zákrokom.

Znalec E.. D. P., H.. a zamestnanec Ústavu súdneho lekárstva a medicínskych expertíz Jeseniovej
lekárskej fakulty UK a MFN v Martine, ako znalec z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia
súdneho lekárstva predniesol na hlavnom pojednávaní znalecké závery v zhode s podaným písomným
znaleckým posudkom číslo 25/2014 zo dňa 06.06.2014 nachádzajúcom sa na č. l. 267-286 trestného

spisu. K jeho písomnému vyhotoveniu s rozdielmi v porovnaní so znaleckým posudkom vypracovaným
E.. S. uviedol, že súhlasí s viacerými závermi kolegu S. uvedenými v ním vypracovanom znaleckom
posudkustým,žepoukázalnaurčitérozdiely,naktoréuviedolvosvojomznaleckomposudku.Zdôraznil,
že násilie sa hodnotí trojkou stupnicou - ľahké, stredne ťažké a ťažké. Ak by sa hodnotilo podľa tvárových
kostí, tak ľahké zranenie sa na tvári prejaví iba poranením mäkkých štruktúr (hematóm, odrenina,

príp. povrchová tržná rana), pri stredne ťažkom poranení môže dôjsť k poraneniu skeletu (zlomenina
charakteru pukliny), ťažké poranenie je zlomenina tvárových kostí, prípadne aj vnútrolebečných štruktúr
s tým, že už vzniká trieštivá zlomenina a dyslokovaná zlomenina. U poškodeného G. bola zistená
trieštivá, vpáčená, impresívna (dyslokovaná) zlomenina prednej steny čelovej kosti s tým, že úlomky
sa mu prevalili do pravej aj ľavej dutiny, mal deformované čelo, takisto bola trieštivá zlomenina hornej

čeľusti a lícnej kosti s prevalením dovnútra, a to nepredpokladá žiaden pád, tzn. že najzávažnejšie
poranenia vznikli evidentne priamym násilím a to buď úderom päsťou alebo kopnutím, iné do úvahy
neprichádza. Poškodený bol hospitalizovaný na klinike ústnej, čeľustne a tvárovej chirurgie, kde sa v
dokumentácii popisuje okuliarovitý krvný výron i krvácanie do oka, čo mohlo byť spôsobené priamym
úderom do oka (oko bolo poškodené ľahko a vyhojilo sa spontánne, bez nutnosti radikálnejšieho zákroku

alebo liečby), prípadne mohlo mať súvis so zlomeninou očnice. Uviedol, že mal k dispozícii i operačný
záznam, ktorý nebol spomenutý v posudku E.. S., taktiež vec konzultoval priamo s lekárom C.. E.. C.
U., H.., ktorý poškodeného operoval a z jeho vyjadrení jednoznačne vyplynulo, že sa jednalo o trieštivé
zlomeniny s dyslokáciou a nutnosťou takéhoto operačného postupu, ktoré sa vždy hodnotia ako ťažká
ujma na zdraví, čo je právnický pojem a z medicínskeho hľadiska je to vážna porucha zdravia a o tom

niet diskusie, pretože pri čelovej kosti je doba liečenia vždy 8 až 12 týždňov, nikdy nie menej. Bolo
chybou poškodeného, že nastúpil do školy skôr, pričom by rád vedel, ako sa tam sústredil, ale ak by
mal takéto poranenie napr. advokát, sudca, znalec, tak by práceneschopnosť trvala dva mesiace a viac.
Uvedené je v kontradikcii so závermi znalca avšak otázka je, či mal vôbec do školy nastúpiť, bolo to jeho
rozhodnutie a do školy šiel svojvoľne, štandardne sa u takýchto zranení dodržiava práceneschopnosť

minimálne dva mesiace, študentom sa práceneschopenka nevystavuje. Kontrolné stomatochirurgické
vyšetrenie dňa 27.03.2014 udáva hypestéziu čela a okolia jazvy, pociťuje mierne ťažkosti s artikuláciou,
rečou a pamäťou, čelo ešte nezvraští a odporúča sa konziliárne vyšetrenie neurológom ohľadom pamäti
a reči. Potom dňa 09.04.2014 si sťažuje na ťažkosti s pamäťou a vyjadrovaním, bolesti hlavy a ešte
odporúčanie lieku pirabene, čo je medikamentum, ktoré sa používa práve pri takýchto poraneniach.

Potom mal 27.05.2014 stomatochirurgické vyšetrenie a ešte stŕpnutie vo vlasatej časti, zaostáva mimika
horného čela a doporučená je rehabilitácia, čiže liečba nebola ešte ukončená. Uvedené stačilo, aby
na základe nich urobil takýto záver, na ktorom zotrval i naďalej, išlo teda o ťažký úraz, vážnu poruchu
zdravia, ťažkú ujmu na zdraví s trvaním práceneschopnosti 8 až 12 týždňov s tým, že nehodnotil ešte
trvalé následky, ktoré sa majú hodnotiť až po ukončení liečby a liečba ukončená nebola, stav nebol

ustálený.Čosatýkajazvy,bolzvolenýnajmodernejší,operačnýpostup,legeartis,akýmoholbyťzvolený
a akým sa teraz postupuje, vykonáva sa u nás len na jednom alebo dvoch pracoviskách. Poškodený T.
G. sa musel podrobiť operačnému zákroku, ktorý sa nemohol v tomto prípade vykonať endoskopicky.
Z medicínskeho hľadiska došlo u poškodeného k vážnej poruche zdravia, došlo k ťažkému poraneniu,
poškodeniu skeletu lebky, k poraneniu mozgu nedošlo (avšak to hrozilo) a došlo k ľahkému poraneniu

oka. Za vážnu poruchu zdravia možno považovať aj mechanické poškodenie orgánov, ktoré sa zahojí
alebo sa vráti do pôvodnej polohy a nemusia nastať trvalé následky a v tomto prípade trvalé následky
zostali, nakoľko dlahy, ktoré mu tam zaviedli, bude tam mať celý život. Za dôležitý orgán je považovaný
aj skelet lebky, došlo k ťažkému poraneniu skeletu a z medicínskeho hľadiska sa toto zranenie hodnotíako ťažký úraz typu vážnej poruchy zdravia. Uviedol, že úder popolníkom nebol veľkej intenzity. Vylúčil,
že tieto zranenia si nemohol poškodený spôsobiť sám. Uviedol, že takého posudky robil a aj do budúcna
bude naďalej robiť tak, že bude tento typ zranenia hodnotiť ako ťažký úraz, základom je narušenie

obvykléhospôsobuživota,ktorýbolvážnenarušenýminimálnedvamesiace,vyžadujesitodobahojenia
a poškodený mal na poslednom vyšetrení, ktoré bolo tri mesiace od úrazu, doporučený kľudový (šetriaci)
režim. Nesúhlasil s názorom, že operácia nebola nutná, operácia bola nutná, mal by deformované celé
čelo, keby sa to ponechalo, hrozili by komplikácie, hrozila infekcia aj u čeľustnej dutiny, keby boli úlomky
uvoľnené, nakoľko sa jednalo o trieštivé úlomky, mohli sa pohybovať. Nedala sa v tomto prípade použiť

endoskopická metóda, dalo sa to urobiť iba priamym prístupom a toto bola skutočne najlepšia metóda.
Neobjavili sa síce žiadne komplikácie, ani po operácii vďaka tomu, že sa to urobilo na vysokej úrovni na
špecializovanom pracovisku a odborným spôsobom. Pri použití iných metód, alebo že by sa operácia
nerobila, komplikácie mohli nastať, minimálne zápalové a v každom prípade by nastali následky a to
minimálne deformácia líca, deformácia čela.

Zo znaleckého posudku č. 9/2014 vypracovaného znaleckou organizáciou Forenzná informatika s.r.o.
Prievidza, odboru Elektrotechnika, ktorého obsah bol čítaný na hlavnom pojednávaní za splnenia
všetkých potrebných procesných podmienok (súhlas obžalovaných a prokurátora) vyplýva detailná
identifikácia predložených vecných stôp. Ďalej sa v ňom uvádza, že nie je možné jednoznačne určiť
deň, kedy bol do predloženého digitálneho videorekordéra vložený ten harddisk disk, ktorý tam bol v

čase jeho predloženia k znaleckému skúmaniu a je možné uviesť iba interval, kedy mohol byť nový
harddisk vložený do videorekordéra, pričom tento interval je teoreticky od 15.02.2014 10:21:45 do
času jeho odobratia. V predloženom videorekordéri, resp. na jeho pevnom disku, neboli zistené žiadne
priamo prístupné súbory, ktorých obsahom je videozáznam zo dňa 15.02.2014. Je nepravdepodobné,
aby bol na nový harddisk nahraný videozáznam z preverovaného času, tento bol následne zmazaný

a nový harddisk bol vložený do videorekordéra. V ostatných veciach predložených ku znaleckému
skúmaniu, resp. na ich nosičoch informácií, neboli zistené žiadne priamo prístupné a ani obnovené
súbor, ktorých obsahom by bol videozáznam zachytávajúci preverovaný skutok. Boli preverované
videozáznamy bez ohľadu na dĺžku záznamu, t.j. fragmenty rôznych nahrávok a ani v jednom z nich
sa nenašli zábery týkajúceho sa popisovaného skutku. Zo všetkých uvedených záznamov je zrejmé, že

užívateľ s prihlasovacím menom „regal“ sa dňa 15.02.2014 prihlásil k videorekordéru prvýkrát v čase
03:12:05 pomocou sieťového pripojenia z IP adresy, v rámci lokálnej siete. Rovnako je zrejmé, že
užívateľvystupujúcipodprihlasovacímmenom„admin“sadňa15.02.2014opakovaneprihlasovalvčase
od 10:09:45 do 10:21:45 a v tomto čase vykonal niekoľko úkonov v súvislosti s kamerovými záznamami
- najmenej však išlo o vyhľadávanie a prehrávanie záznamov zo dňa 15.02.2014 a to najmä v období

medzi 01: až 02:00 hodinou.

Z výsledku odborného vyjadrenia Firmy HDS a.s., Bratislava, ktorého obsah bol čítaný na hlavnom
pojednávaní za splnenia všetkých potrebných procesných podmienok (súhlas obžalovaných a
prokurátora) a ktorá spoločnosť je výhradným distribútorom a servisným strediskom produktov CP Plus

pre Slovenskú republiku vyplýva, že záznamník umožňuje nastaviť viac spôsobov záznamov (súvislý,
detekcia pohybu, alarm), ako aj ich kombináciu, čo je vidieť na priloženej fotke z nastavenia záznamníku.
Na exportoch záznamu je prípona R a M, čo znamená, že boli nastavené dva typy, súvislý a detekcia
pohybu. Ak je záznam súvislý, má príponu R. Ak je pred kamerou pohyb a záznamník ho detekuje, v
zázname je prípona M.

Z viacerých vykonaných listinných dôkazov, ich prečítaním ako aj z vykonaných vecných dôkazov, boli
zistené okrem iného aj tieto nasledovné skutočnosti:

K vecným dôkazom predloženým na hlavnom pojednávaní, ktoré boli zaistené v prípravnom konaní:

príloha č. 1 notebook značky ASUS X53U čiernej farby so zdrojom napájania značky ASUS,príloha č.
2 diaľkový ovládač čiernej farby, manuálna príručka k záznamovému zariadeniu CP plus, jeden kus CD
nosič CP plus, 1 ks napájací kábel modrej farby, 1 ks svorkovnica, príloha č. 3, externý disk čiernej
farby, príloha č. 4 jeden kus DVR digitálny videorekordér značka CP plus čiernej farby, 1 kus hardisk
značky WD a príloha č. 5 značne poškodená plynová pištoľ striebornej farby, 2 kusy nábojov zlatej farby

so zeleným koncom.Obžalovaný E. E. prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že všetky veci, ktoré boli procesným stranám
na hlavnom pojednávaní predložené, až na plynovú pištoľ, patria obžalovanému E. E. a požiadal, aby
súd rozhodol o ich vrátení.

Zo zápisnice o výsluchu obžalovaného E. E. z prípravného konania pred rozhodnutím o jeho väzbe
(č. l. 37-39 trestného spisu) vyplynulo, že so svedkyňou R. T. sa na druhý deň po incidente o tomto
incidentne rozprával, nakoľko táto videla ako šarvátka vznikla, že to trvalo chvíľku a nie ako opisuje vo
svojej dvadsať minútovej výpovedi na polícii, nakoľko jemu povedala niečo iné a jej výpoveď na polícii

bola úplne iná. Myslí si, že bol na ňu vytváraný nátlak zo strany polície. Čo sa týkalo svedka E., uviedol,
že konal zo zúfalstva, strachu a priznal, že ho požiadal o nejakú službu. Priznal, že harddisk vyhodil v
zúfalstve na druhý deň z mosta do Váhu.

Lekárske správy (č. l. 70-74 trestného spisu) preukazujú a podrobne popisujú zranenia poškodeného
T. G., diagnózy, jeho liečbu v nemocničných zaradeniach, kontrolné vyšetrenia. Pri jeho hospitalizácii

vo Fakultnej nemocnici Trenčín odo dňa 15.02.2014 do 17-02.2014 boli preukázané poranenia: otras
mozgu, zlomenina čelovej kosti s prevalením do čelových dutím obojstranne, trieštivá zlomenina
prednej a vonkajšej steny pravej čeľustnej dutiny s krvácaním do čeľustnej dutiny, zlomenina bázy
(spodiny) pravej očnice s prechodom línie lomu na vonkajšiu stenu očnice, zlomenina nosa, opuch
a hematóm viečok vpravo, odreniny hlavy a chrbta, zmliaždenie stehna vľavo. V prepúšťacej správe

Klinky ústnej, tvárovej a čeľustnej chirurgie LF UK a v Bratislave sa okrem iného, pri jeho prijatí uvádza
sufúzia pravého bulbu a viaceré zlomeniny lebky a tvárových kostí, operačné výkony: repozícia fraktúry
zygomatickej kosti a repozícia fraktúry čelovej kosti s fixáciou úlomkov. Na fotografiách poškodeného
(č. l. 67-69 trestného spisu) je po operačnom zákroku viditeľná poloblúková jazva poškodeného
nachádzajúca sa v prednej temennej časti hlavy. Zo správy stomatochirurgickej ambulancie Kliniky

ústnej, tvárovej a čeľustnej chirurgie LF UK a v Bratislave zo dňa 27.03.2014 okrem iného vyplýva, že
pacient udáva hypestéziu čela a okolia jazvy, pociťuje mierne ťažkosti s artikuláciou, rečou a pamäťou,
odporúčané je konziliárne vyšetrenie neurológom a kontrola na stomatochirurgii dňa 29.05.2014. Zo
záveru vyšetrenia neurológom dňa 09.04.2014 vyplýva, že poškodenému T. G. bol naordinovaný liek
Pirabene a odporúčaná je kontrola pri ťažkostiach o mesiac.

Z potvrdenia o zamestnaní (č. l. 78-79 trestného spisu) vyplýva, že E. G. - otec poškodeného, bol od
01.10.1993 do 31.03.2008 v služobnom pomere Colného kriminálneho úradu Bratislava, so zaradením
- colník.

Zo zápisníc z rekognícií a fotodokumentácie (č. l. 167-194 trestného spisu) vyplýva, že svedkyne I. J. a
J. P. označili obžalovaného E. E. a obžalovaného D. D. ako osoby, ktoré dňa 15.02.2014 v priestoroch
reštaurácie a pizzerie Regal Pub fyzicky napadli poškodeného T. D..

Zo zápisnice o vykonaní prehliadky iných priestorov a fotodokumentácie (č. l. 288-295

trestného spisu) je zrejmé, že táto bola vykonaná dňa 17.02.2014 v reštaurácii a pizzerii Regal Pub v
Trenčíne na Školskej ulici a boli zaistené veci: 1) notebook zn. Asus X53U, v. č. B5NOCJOO5435180,
čiernej farby so zdrojom napájania zn. Asus; 2) kartónová škatuľa o rozmere 25 x 45 cm, ktorej obsahom
bol diaľkový ovládač čiernej farby, manuálna príručka k záznamovému zariadeniu CP PLUS, 1 ks CD
nosič CP PLUS, 1 ks pripájací kábel modrej fary a 1 ks svorkovnica; 3) externý disk zn. ADATA čiernej

farby o veľkosti 1 TB zabalený v originálnej škatuli s USB káblom.

Zo zápisnice o vydaní veci (č. l. 296 trestného spisu) vyplýva, že dňa 20.02.2014 E. E., bytom Q.,
U. XXXX/XX dobrovoľne na výzvu povereného príslušníka OR PZ Trenčín, vydal 1ks DVR digitálny
videorekordér, zn. CP PLUS, čiernej farby, model CP-UNR-316T2P, v. č. TZA3KE151D00001, slúžiaci

na zaznamenávanie obrazu z kamerového systému, hlavná jednotka kamerového systému s obsahom
1 ks harddisk zn. WD s veľkosťou 1.0 TB, S/N: WNC3F1104656.

Zápisnica o prevzatí zaistenej veci zo dňa 04.03.2014 (č. l. 297 trestného spisu) preukazuje prevzatie
zaistených vecí vyšetrovateľom.

Zo zápisnice o ohliadke miesta činu, náčrtu a fotodokumentácie (č. l. 335-340 trestného spisu) je zrejmé,
že obhliadka miesta činu sa vykonávala dňa 15.02.2014, miestom činu je terasa, na ktorej došlo kfyzickému aj verbálnemu konfliktu a ktorá je súčasťou reštaurácie Regal Pub. Zo zápisnice nevyplýva,
že v čase vykonanej obhliadky sa na terase reštaurácie Regal Pub nachádza stojanový popolník.

Z predbežnej lekárskej správy Fakultnej nemocnice Trenčín, úrazového chirurga E.. J. S. (č. l. 341-342
trestného spisu) vyplýva, že poškodený T. G. bol dňa 15.02.2014 o 2:51 hod. prijatý na oddelenie s
údajom, že bol napadnutý dvoma neznámymi osobami, udieraný a kopaný do hlavy, na okolnosti si
presne nepamätal, privezený bol sanitkou rýchlej zdravotníckej pomoci, pri úraze utrpel viacpočetné
zlomeniny tvárových kostí s predpokladanou práceneschopnosťou 6 týždňov.

Z predbežnej lekárskej správy Kliniky ústnej, čeľustnej a tvárovej chirurgie LFUK a UNB Bratislava,
prednostu kliniky doc. MUDr. C. U., H.. (č. l. 343-344) vyplýva, že sa jednoznačne jedná o ťažký úraz,
poranenie T. G. bude spôsobovať obmedzenie v bežnom spôsobe života asi 6-8 týždňov, aj keď sa jedná
o ťažký úraz, dlhodobá ujma na zdraví ani následky sa neočakávajú, úraz bol spôsobený silným úderom,
resp. viacerými údermi, ale nezasiahli žiadny životne dôležitý orgán, najpravdepodobnejší mechanizmus

úrazu bol úder tupým predmetom, pravdepodobne kopnutím alebo údermi päsťou veľkou silou, pri
podobnom násilnom čine údermi do poranenej oblasti mohlo dôjsť aj k poraneniu centrálneho nervového
systému (mozgu), čo sa v tomto prípade nedokázalo.

Zo správy k zbraniam zo dňa 09.04.2014 a fotodokumentácie (č. l. 345-347 trestného spisu) vyplýva, že

obžalovaný E. E. je držiteľom zbrojného preukazu č. AA187538 vydaného dňa 26.08.2008 na skupinu
„A“ - nosenie zbrane a streliva na ochranu osoby a majetku a platného do 26.08.2017. Je držiteľom
2 ks krátkych guľových zbraní a to samonabíjacej pištole zn. ČZ 75 SP-01 Tactical, kal. 9x19, výr. č.
A392704 a samonabíjacej pištole zn. Taurus PT 1911, kal 45 ACP, výr. č. NAW48049. Uvedené zbrane
boli zaistené a nachádzajú sa v úschove na Oddelení dokladov v Trenčíne.

Zo zápisnice o vydaní veci (č. l. 348 trestného spisu) je zrejmé, že dňa 18.03.2014 predložil obžalovaný
D. D. na výzvu vyšetrovateľa plynovú pištoľ z ktorej strieľal v pizzerii Pegal pub v Trenčíne dňa
15.02.2014. Pištoľ predložil rozbitú, skladajúcu sa z niekoľkých kusov vrátane 2 ks plynových nábojov
zlatej farby so zeleným koncom, cal. 9 mm, pričom túto rozbil sám, nakoľko ju chcel zničiť.

Zo správy o povesti a odpisu registra trestov poškodeného T. G. (č. l. 351-352 trestného spisu) je zrejmé,
že nemá záznam v registri priestupkov ani v registri trestov.

Z písomných vyjadrení rôznych osôb na poškodeného (č. l. 81-85 trestného spisu) je zrejmá

charakteristika poškodeného T. G. ako typ človeka, ktorý je mierumilovný, nekonfliktný, skromný,
pokojný, extrovert, vyrovnaný, dobrácky, so snahou pomáhať, so zmyslom pre spravodlivosť. Konfliktné
situácie nevyhľadával a ani ich nespôsoboval.
Zo záznamu o dychovej skúške na alkohol u poškodeného T. G. (č. l. 1 trestného spisu) vyplýva, že dňa
15.02.2014 o 03:10 hod. bola vykonaná dychová skúška s výsledkom 0,52 mg/l. V tomto zázname však

pri nameranom údaje o množstve alkoholu v dychu však figuruje údaj „FAIL (chyba)“, pričom v trestnom
spise sa ďalší záznam o (kontrolnom) meraní už nenachádza.

Z rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 11.02.2010, sp. zn. 4T/143/2009 (č. l. 353-355
trestného spisu) vyplýva, že obžalovaný E. E. bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu prečinu

ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s trestným činom prečinu
výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Tr. zákona, za čo mu bol uložený úhrnný peňažný trest
700,- Eur a pre prípad jeho úmyselného zmarenia, náhradný trest odňatia slobody na 4 (štyri) mesiace.
Z odpisu registra trestov však vyplýva, že obžalovaný peňažný trest uhradil a v prípade tohto odsúdenia
sa hľadí na neho akoby nebol odsúdený (účinok zahladenia).

Zo správy o priestupkoch a rozhodnutí o priestupkoch na obžalovaného E. E. (č. l. 356-385 trestného
spisu) je zrejmé, že obžalovaný má evidovaných 13 (trinásť) záznamov v registri priestupkov, pričom v
10 (desiatich) prípadoch sa jednalo o priestupky proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 odsek 1
písmeno d) zákona SNR č. 372/1990 Zb. a v 3 (troch) prípadoch o priestupky proti majetku. V 5 (piatich)

prípadoch mu boli za spáchané priestupky uložené sankcie formou pokút a v 3 (troch) priestupkových
konania mu boli uložené sankcie pokarhaním. Z týchto viacerých rozhodnutí Okresného úradu, odboru
všeobecnej vnútornej správy Trenčín (pod. č. 97/2009/01381/PIK, 239/2009/03049/PIK, 694/08/15761/
PIK,655/06/02352/MI,54/2010/01786/Ple,375/2010/05527/PIK), vyplýva,žesahrubosprával,aútočil nielen verbálne (slovne) ale aj fyzicky (ako napr. napadnutie fackami, napadnutie päsťami, údermi
rukou, kopaním, sotením, hodením o stehu, ťahaním za vlasy), ktorými útokmi spôsobil drobné ublíženia
na zdraví (ako napr. ľahké zranenia, ľahké zranenie očnej gule a nosa, modriny) a aj sa vyhrážal ujmou

na zdraví.

Zo správy o priestupkoch na obžalovaného D. D. (č. l. 386 trestného spisu) vplýva, že obžalovaný D.
D. bol 2-krát priestupkovo riešený a bol uznaný vinným z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu
podľa § 49 odsek 1 písmeno d) zákona SNR č. 372/1990 Zb. a priestupku proti majetku. V odpise

registra trestov (č. l. 390 trestného spisu) má 2 (dva) záznamy a boli mu uložené podmienečné tresty
odňatia slobody, keď výkon týchto trestov nariaďovaný nebol a v oboch prípadoch sa na neho už hľadí,
akoby nebol odsúdený (účinok zahladenia).

V konaní pred súdom, na hlavnom pojednávaní na základe vykonaných (vyššie uvedených) dôkazov
spôsobom a v rozsahu tak, ako navrhli procesné strany a ako bolo určené senátom okresného súdu

so zreteľom na ustanovenia § 2 odsek 19, § 278 odsek 1, odsek 2, odsek 3 Tr. poriadku, vyhodnotením
týchto vykonaných dôkazov v súlade s § 2 odsek 10 a 12 Tr. poriadku, t. j. jednotlivo
a vo vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla či obstarala,
aj so zreteľom na platnú zásadu „in dubio pro reo“, t. j. „v pochybnostiach v prospech obvineného
(obžalovaného)“ vo vzťahu k akýmkoľvek riešeným otázkam tohto trestného konania, dospel senát

okresného súdu k záveru, že v danom prípade bolo nepochybne a nezvratne dokázané, že sa stal
skutok, pre ktorý boli obaja obžalovaní stíhaní a súčasne aj to, že tohto žalovaného skutku sa dopustili
obaja obžalovaní spoločným konaním (v spolupáchateľstve).

Senát okresného súdu považuje najskôr za potrebné uviesť, aj vzhľadom na opakované námietky

obhajoby, predovšetkým zo strany obžalovaného E. E., že všetky vykonané dôkazy boli v každom štádiu
konania, teda aj vrátane prípravného konania (po vznesení obvinenia obom obžalovaným) získané
a vykonané zákonne, t. j. v súlade s platným trestným poriadkom. Pokiaľ orgány činné v trestnom
konaní postupovali v danom prípade tak, že do konania pribrali opätovne ďalšieho znalca z odboru
zdravotníctva a farmácie na riešenie otázok vo vzťahu k vzniknutým zraneniam poškodeného v

inkriminovanom čase, ich charakteru a mechanizmu ich vzniku ako aj k ich liečbe, senát okresného súdu
nezistil žiadne procesné pochybenia orgánov činných v trestnom konaní (aj v zmysle ustálenej judikatúry
v tomto smere). Z uznesenia dozorového a intervenujúceho prokurátora, ktorým zamietol sťažnosť
oboch obžalovaných proti takémuto procesnému postupu vyšetrovateľa Policajného zboru dostatočne
(č. l. 264 až 266 trestného spisu) vyplýva dôvodnosť potreby takéhoto procesného postupu. Napokon

nemožno opomenúť, že v rámci platnej zásady vyplývajúcej z trestného poriadku (§ 2 odsek 14), t.
j. rovnosť procesných strán s poukazom na § 268 odsek 3 má aj obvinený (obžalovaný) právo sám
zaobstarávať a predkladať znalecké posudky. Pred senátom senát okresného súdu potom na hlavnom
pojednávaní, v súlade s platným trestným poriadkom, oba znalecké posudky v
prípravnom konaní zaobstarané orgánmi činnými v trestnom konaní, boli vykonané výsluchmi oboch

znalcov a na vzniknuté rozpory, odlišnosti či nejasnosti aj vykonanou konfrontáciou oboch pribratých
znalcov.Ďalšienámietkyobhajoby,žedokonaniapribratýtakýtoznaleczodvetviasúdneholekárstvanie
je relevantným znalcom v danom prípade, senát okresného súdu odkazuje na jeho odborné vyjadrenia
k týmto námietkam a poukazuje na skutočnosť, že odvetvie súdneho lekárstva je prierezovým odvetvím
v medicíne a teda súvisí aj s odvetvím chirurgie a traumatológie, keď v danom prípade znalec E..

D. P., H.. ako sám zdôraznil konzultoval aj s ošetrujúcou klinikou v Bratislave. Neobstojí ani ostatná
námietka obhajoby, ktorá by mala navyše aj súvis vo vzťahu k vierohodnosti znaleckého pôsobenia
menovaného znalca, že vyhotovil svoj znalecký posudok „expresne“ potom, čo nadobudlo právoplatnosť
uzneseniaojehopribratídokonania.Znalecpresvedčivoa logickyvysvetlil,žeonsámnemalvedomosť,
že toto uznesenie bolo napadnuté opravným prostriedkom a svoju úlohu začal plniť ihneď potom,

čo mu bolo predmetné uznesenie doručené. Takýto jeho postoj plne korešponduje aj s tým, že v
danom prípade išlo a ide o väzobnú trestnú vec, ktorá má byť v zmysle ustanovenia § 2 odsek 6 Tr.
poriadku vybavovaná prednostne a urýchlene. Ani ďalšie vznášané pochybnosti obhajoby vo vzťahu
k vierohodnosti tohto dôkazu, že znalec postupoval účelovo, keďže orgány činné v trestnom konaní
v pôsobnosti Trenčína ho často priberajú (tiež Ústav súdneho lekárstva v Martine) a kontaktom so

splnomocneným zástupcom poškodeného možno považovať za irelevantné, bez akýchkoľvek reálnych
dôkazov, ktoré by túto skutočnosť náležite preukazovali. Znalec aj splnomocnený zástupca vierohodne
vysvetlil účel ich jediného kontaktu prostredníctvom telefónu, ktorý logicky nemôže spochybňovať
vierohodnosť tohto dôkazu. Obdobne to platí aj o námietkach obhajoby vo vzťahu k vykonávaniudôkazov v prípravnom konaní, pokiaľ išlo o výsluchy svedkov, ktorých obsah bol v neprospech oboch
obžalovaných, v štádiu pred vznesením obvinenia, pričom však na obsahy týchto výpovedí však ani
senát nemohol pri konečnom hodnotení dôkazov prihliadať.

Senát okresného súdu po vykonaní celého dokazovania, v „dostupnom“ rozsahu nevyhnutnom pre
spravodlivé rozhodnutie dospel k záveru, že žalovaný skutok je potrebné, bez narušenia jeho skutkovej
totožnosti, primerane upraviť, pretože bolo potrebné objektívne a pravdivo niektoré skutkové okolnosti
zdôrazniť či doplniť a niektoré - spôsobené zranenia a opodstatnenosť ich liečby jednoznačne

ustáliť. Pokiaľ išlo o obranu či obhajobné tvrdenia obžalovaného E. E., že on sa bránil iba „útoku“
poškodeného, čo bližšie popisoval, senát okresného súdu nemohol vzhľadom na ostatné viaceré
vykonané a usvedčujúce dôkazy akceptovať. Takejto obrane, ktorú v tomto smere po celý čas
podporoval aj D. D. nebolo možné ani z logického hľadiska uveriť, aj vzhľadom na všetky okolnosti
celého prípadu, keď poškodený išiel za oboma obžalovanými, ktorí z jeho vtedajších vedomostí
disponovali nejakou strelnou zbraňou, boli dvaja, z toho obžalovaný E. E. výrazne fyzicky podstatne

disponovanejší než sám poškodený. Obhajobné tvrdenia E. E. sú tiež podporne vyvrátené aj nespornou
skutočnosťou, jeho predchádzajúcimi viacerými priestupkovými konaniami ako aj trestným konaním,
ktoré poukazujú na jeho výrazné sklony k agresívnemu konaniu, bez zábran a k impulzívnym reakciám
v prípadoch konfliktných riešení. Významnou mierou však vierohodnosť obrany obžalovaného narúšajú
aj jeho dokázané tzv. „kolúzne“ (ovplyvňovacie) aktivity, ktoré tento obžalovaný vyvinul už krátko po

inkriminovanom čase, keď zlikvidoval obrazový záznam na záznamové médiu - harddisku, ktorý mohol
významným spôsobom prispieť k objasňovaniu skutkových okolností. To, že tak urobil má iba jediné
a možné logické vysvetlenie, že obžalovaný by tak nekonal, potom, čo preukázateľne na základe
ďalšieho znaleckého dokazovania, odborného vyjadrenia, ako aj výpovede svedka E. E. sa oboznámil
s obsahom tohto záznamu, keby na tomto zázname mali byť zachytené skutkové okolnosti, ktoré by

mali podporovať jeho obranu a obžalovaný by tiež tak nemal logicky dôvod konať ani v prípade, keby
sa tam žiaden podstatný obrazový záznam nenachádzal. Aj ďalšie neskôr preukázané kolúzne aktivity
od obžalovaného E. E. smerom k osobe svedkyne R. T., ako senát okresného súdu konštatoval pri
rozhodovaní o jednej z jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu, významným spôsobom vyvrátili
vierohodnosťjehoobranya tvrdenia o skutkovýchokolnostiach.Prikonštatovaníokolúznych

aktivitách senát okresného súdu nemôže nechať bez povšimnutia ešte jeden fakt, a to, že zaistená
plynová pištoľ patriaca obžalovanému D. D., ktorú sám vydal s predchádzajúcou jeho snahou túto zničiť,
čo preukazuje stav, resp. rozsah jej poškodenia, poukazuje tiež na možné takéto aktivity smerujúce v
tom čase k snahe zahmliť skutkový stav veci - možným spochybneniam o streľbe v inkriminovanom
čase. Naopak, tvrdenia obžalovaného E. E., že poškodený mohol byť pod vplyvom omamných látok,

drog a alkoholu keď sa išiel „predvádzať“ pred svojimi priateľkami, bolo z nich preukázané iba to,
že poškodený bol pod vplyvom požitia alkoholických nápojov z inkriminovaného dňa, čo sám priznal,
keď ani rozsah požitia, vzhľadom na chybne vykonanú skúšku na alkohol v dychu nebol relevantne
preukázaný a teda aj dosah na jeho vnímanie. Na druhej strane aj obžalovaný E. E. (i obžalovaný
D. D.), ako sám priznal, v inkriminovanom dni požívali alkoholické nápoje. Pritom obžalovaný D. D.

svojim pokusom uznať vinu v priebehu vykonávania dokazovania, k svojimi vyjadreniami prispel nielen
k usvedčeniu samého seba zo spôsobenia zranení poškodenému v inkriminovanom čase, ale aj k
usvedčeniu spoluobžalovaného E. E. na spôsobení týchto zranení. To, že tieto zranenia boli spôsobené
bez akýchkoľvek pochybností zavinením inou osobou preukazujú presvedčivo a vierohodne oba podané
znalecké posudky z odboru zdravotníctva a farmácie, ako aj výpovede oboch priamych svedkýň J.

P. a I. J., ako aj výpoveď samotného poškodeného T. G. ako svedka, ktoré výpovede vzájomne
korešpondujú a sú bez relevantných rozporov. Napokon aj samotná výpoveď svedkyne R. T. aj keď
malou časťou, iba vo všeobecnej rovine, nie v detailoch prispieva k usvedčeniu oboch obžalovaných.
Jej výpoveď však nemožno hodnotiť v celom rozsahu aj z logického hľadiska za hodnovernú, keď
bolo preukázané, že táto bola pod vplyvom obžalovaného E. E. jeho okolia, čomu nasvedčujú jej

opakované vyhlásenia, že si na konkrétne skutočnosti pre „značný“ časový odstup nepamätá v rámci
kladenia otázok inými osobami, než obžalovaným E. E., na ktoré jeho otázky však detailne reagovala.
K jej nevierohodnosti významou mierou prispeli i jej odpovede na kladené otázky, keď na jednej
strane potvrdzovala svoje postavenie priameho svedka, avšak násilie, ktorým svedkom bola, čo ostatne
potvrdzovali aj svedkyne P. a J., nelogicky bližšie popísať nevedela, resp. sa detailnejším odpovediam

vyhýbala. V neposlednom rade oboch obžalovaných usvedčujú aj relevantné listinné a vecné dôkazy,
najmä však závery znaleckých posudkov. Je pravdou, že znalci - lekári sa v istých konštatovaniach
aj podstatného charakteru rozchádzali, avšak ich základ podstatný, pre rozhodnutie v predmetnej
trestnej veci bol bez rozporov, čo obaja znalci, o. i. aj konštatovali. V prípade takého dôkazu senátokresného súdu považuje za potrebné uviesť, že súd pri svojom rozhodovaní nikdy nie je viazaný
závermi takéhoto dôkazu. V prípade pochybností a nejasností má nasledovať výsluch znalca na ich
odstránenie a v prípade, že tieto existujú medzi takýmito znaleckými posudkami, bez ohľadu, kto ich

obstaral, je potrebné tieto konfrontovať, čomu v danom prípade tak na hlavnom pojednávaní bolo.
Až v prípade, že aj napriek takejto konfrontácii existujú vážne pochybnosti pre vyslovenie odborných
záverov o dôležitých otázkach, ktoré majú znalci zodpovedať v trestnom konaní,
prichádza do úvahy pribratie ďalšieho znalca či znaleckého ústavu. O tomto však vždy rozhoduje
konajúci súd. V posudzovanom prípade však podľa názoru senátu okresného súdu tomu tak nebolo

a teda nebolo potrebné predmetné trestné konanie, navyše väzobného charakteru časovo zaťažovať,
pretože závery znalcov, ich vysvetlenia so zreteľom na ďalšie preukázané skutočnosti plne postačovali
na posúdenie sporných otázok, ktorými bolo predovšetkým určenie charakteru vzniknutých zranení
a doby ich nevyhnutného liečenia vrátane obmedzení poškodeného na bežnom spôsobe života. V
tomto smere senát okresného súdu sa nemôže stotožniť s názorom znalca E.. D. S., H.. o charaktere
vzniknutých zraní ako zranení ľahkých z medicínskeho hľadiska. Prijateľným logickým záverom o

ich charaktere z medicínskeho hľadiska ako ťažkými zraneniami je záver druhého znalca E.. D. P.,
H.., ktorého závery boli v tejto otázke presvedčivejším. To platí aj spôsobe a metóde potrebného
intervenujúceho zákroku u poškodeného na odbornej klinike v Bratislave, kde o. i. konštatovali aj
zranenia oka, ktoré závery si osvojil aj senát okresného súdu. Znalec E.. S. iba verbálne spochybňoval
spôsob a metódu vykonaného intervenujúceho zákroku u poškodeného na klinike v Bratislave, od

ktorej sa už v súčasnej dobe ustupuje, avšak bez hmatateľných dôkazov, ktoré by náležite potvrdzovali
takéto jeho odborné závery. Naopak znalec E.. P. v tomto smere presvedčivo vysvetlil prečo k takémuto
zákroku u poškodeného muselo dôjsť a toto fakticky potvrdzoval aj zvolený odborný postup na klinike v
Bratislave. Na druhej strane senát okresného súdu považoval závery znalca E.. S. o tom, že zranenia na
lebke poškodeného nie sú impresívneho charakteru za presvedčivejšie, resp. minimálne sporné, ak by

malo dôjsť k takémuto konštatovaniu, a toto konštatovanie preto zo žalovaného skutku vypustil. V danom
prípade bolo potrebné ustáliť aj akým spôsobom došlo ku zraneniam poškodeného, v ktorej otázkach
sa obaja znalci zásadne nerozchádzali a potvrdzovali, že muselo ísť o opakované násilie inou osobou
popisované aj priamymi svedkami. Nesporným sa aj na podklade medicínskeho znaleckého skúmania
fakt, že zranenia najmä v časti hlavy tak, ako sa podrobne konštatovalo mohli viesť k bezprostrednému

ohrozeniu dôležitého orgánu u poškodeného, ktorým je mozog a tým aj života poškodeného, ak by
sa zvýšila sila úderov či intenzita násilia. Spôsobené zranenia poškodeného, ktoré zjavne nepopiera
iba obžalovaný D. D. vznikli spoločným konaním oboch obžalovaných. Z preukázaných skutkových
okolností možno jednoznačne vyvodiť iba záver, že aktívnejším vo fyzických útokoch bol obžalovaný E.
E.. Na poškodeného fyzicky útočil ešte aj vo vnútri reštaurácie a aj vonku potom, čo poškodený unikal

z reštaurácie. Senát okresného súdu mal za preukázané, že obžalovaný D. D. udrel poškodeného aj
stojanovým popolníkom, ktorého popis sa podarilo ustáliť na hlavnom pojednávaní a ktorú skutočnosť
aj senát okresného súdu doplnil v žalovanom skutku. Aj keď obžalovaný D. D. tento fakt poprel, priznal
iba to, že predmetný popolník zdvihol a odhodil smerom od poškodeného preč, jedna zo svedkýň
presvedčivo potvrdila, že poškodeného s ním udrel po hlave. Senát okresného súdu konštatuje, že

z podrobne vykonaného dokazovania bolo zistené iba to, že poškodeného udierali obaja obžalovaní,
opakovane, rukami - päsťami aj nohami a to aj v istom momente, keď sa poškodený nachádzal na
zemi, pričom vzniknuté a konštatované zranenia vznikli aktívnym konaním oboch obžalovaných a teda v
príčinnej súvislosti s ich útokmi na poškodeného v inkriminovanom čase a na inkriminovanom mieste.
Vari najspornejším faktom v danom prípade bolo právne posúdenie vzniknutých zranení u poškodeného

v zmysle trestného zákona. Ich posúdenie z právneho hľadiska (trestného zákona) je výlučne v
kompetencii súdu a nie znalca. V danom prípade ani jedno zo zranení, ktoré poškodený utrpel nemožno
posúdiť jednoznačne ako ťažkú ujmu podľa § 123 odsek 3 písm. a) až h) Tr. zákona. Do úvahy posúdenie
vzniknutých zranení v ich súhrne prichádzalo iba posúdenie ako ťažkej ujmy z hľadiska ustanovenia §
123 odsek 3 písm. ch) Tr. zákona, t. j. ako porucha zdravia trvajúca dlhší čas. Z ustanovenia

§ 123 odsek 4 Tr. zákona jednoznačne vyplýva, že za takúto poruchu možno považovať iba poruchu
trvajúcu dlhší čas, ktorá si objektívne vyžiada liečenie, prípadne aj práceneschopnosť v trvaní najmenej
42 kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného. Aj
keď poškodenému (študent v inkriminovanom čase) nebola vystavená jeho lekárom prvého kontaktu
(ošetrujúci lekár) písomná práceneschopnosť, táto skutočnosť sama o sebe v zmysle uvedeného

zákonného ustanovenia a priori nevylučuje posúdenie jeho zranení ako dlhšie trvajúca porucha zdravia
a teda ako ťažká ujma. Závery znalca MUDr. P. o minimálnej dobe 8 týždňov na liečenie
konštatovaných zranení, prezentované však výlučne vo všeobecnej rovine však nemožno relevantne
považovať v danom prípade pre komplexné posúdenie v zmysle trestného zákona. Rovnako tak anivyslovenézáverydruhéhoznalcaE..S.,žedoba24dní jecelkovoudobouobmedzeniapoškodenéhona
bežnomspôsobeživotanemožnopovažovaťzarelevantnýúdaj,ktorýmápritombagatelizujúcicharakter
oproti tomu, čo uvádzal druhý znalec, E.. P. v rámci vyjadrenia objektívne nevyhnutnej liečby zranení

poškodeného, ktoré závery sú v tomto ohľade presvedčivejšie. Znalec E.. S. vo svojom pôvodnom
písomnom znaleckom posudku (na jeho č. l. 17 a č. l. 219 trestného spisu) konštatuje, že doba liečenia
poškodenéhopoposlednújeholekárskukontrolu,naktorejužnebolažiadnaliečbadoporučenátrvala41
dní, keď od 12. marca 2014 poškodený začal už navštevovať školu, čo potvrdil aj sám poškodený. Senát
okresného súdu práve uvedené skutočnosti považuje významné, pre právne posúdenie dlhšie trvajúcej

poruchy zdravia v danom prípade, keď skutočnosť, že poškodený začal navštevovať školu a vyvíjať aj
fyzické aktivity, ktoré už nespadajú do rámca objektívne nevyhnutnej liečby a odkázanosti. Preto senát
okresného súdu dospel k záveru, že v danom prípade nemožno hovoriť jednoznačne o dlhšie trvajúcej
poruche zdravia z hľadiska citovanej zákonnej úpravy ustanovenia § 123 odsek 4 Tr. zákona a teda
nemožno jednoznačne spôsobené zranenia u poškodeného charakterizovať, resp. právne posúdiť ako
ťažkú ujmu na zdraví podľa § 123 odsek 3 písm. ch) Tr. zákona. V posudzovanom prípade sa však

charakter poškodenia zdravia vrátane objektívnej nevyhnutnej liečby a s ňou spojeného závažného
vplyvu na bežný spôsob života u poškodeného tesne priblížil ku charakteru ťažkej ujmy na zdraví podľa
§ 123 odsek 3 písm. e) a písm. ch) Tr. zákona.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom senát okresného súdu uznal oboch obžalovaných za

vinnýchzospáchaniažalovanéhoskutkutak,akojeuvedenýponevyhnutnejúpravesenátomokresného
súdu vo výrokovej časti tohto rozsudku, bez narušenia skutkovej totožnosti pôvodne žalovaného skutku,
a ich konanie právne posúdil v zmysle trestného zákona s prihliadnutím na všetky zákonné kritéria a
preukázané okolnosti celého prípadu ako jednočinný súbeh dvoch trestných činov. Jednak ako pokus
trestného činu zločinu ublíženia na zdraví v spolupáchateľstve podľa §§ 14 odsek 1, 20 k § 155 odsek

1 Tr. zákona a jednak ako trestný čin prečinu výtržníctva v spolupáchateľstve podľa § 29 k § 364
odsek 1 písm. a) Tr. zákona. Pokiaľ ide o pokus zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Tr.
zákona v spolupáchateľstve, bolo nepochybne preukázané že aktívnym konaním oboch obžalovaných
(u obžalovaného E. E. vo väčšej miere) boli spôsobené konštatované zranenia u poškodeného, ktoré v
príčinnej súvislosti bezprostredne smerovali k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví v zmysle § 123 odsek

3 písm. e) a písm. ch) so zreteľom na odsek 4 citovaného zákonného ustanovenia. Tento následok
však v danom prípade celkom nenastal. Senát okresného súdu v zmysle vyššie uvedených skutočností
konštatuje, že to boli obaja obžalovaní, ktorí ako prví fyzicky zaútočili na poškodeného. V takomto
konaní po istý čas na terase predmetnej reštaurácie pokračovali a obžalovaný E. E. neskôr aj vo vnútri
reštaurácie a potom aj pred ňou potom, čo poškodený začal unikať zo sféry oboch obžalovaných. Senát

okresného súdu sa nemohol stotožniť s obhajobnými tvrdeniami, že terasa reštaurácie, kde vznikol
konflikt medzi oboma obžalovanými a poškodeným nie je miestom verejnosti prístupným. Už len fakt,
že ide o bezprostredne vonkajší priestor reštaurácie s plynulým prechodom, a že v inkriminovanom
čase poškodený bez akýchkoľvek problémov sa tam dostal, spĺňal kritéria miesta verejnosti prístupnom.
Napokon aj pokračujúci útok obžalovaného E. E. vo vnútri reštaurácie a pred ňou na ulici takýmto

miestom jednoznačne je a jeho útok pritom bol minimálne v prítomnosti troch svedkov (P., J. a T.),
najmä pokiaľ ide o vnútorné priestory reštaurácie. Preto obaja obžalovaní súčasne naplnili aj skutkovú
podstatu prečinu výtržníctva v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 364 odsek 1 písm. a) Tr. zákona. K
formálnym spoločným znakom u citovaného zločinu a prečinu u oboch obžalovaných senát okresného
súdu uvádza, že obaja obžalovaní z hľadiska veku a trestnoprávnej zodpovednosti evidentne spĺňajú

tento znak podľa § 22 Tr. zákona a ani u jedného z nich nebola zistená nepríčetnosť či jej zníženie v
zmysle § 23 Tr. zákona. Obaja v oboch prípadoch konali jednoznačne formou priameho úmyslu (dolus
directus) podľa § 15 písm. a) Tr. zákona. Ani jeden z obžalovaných, a obžalovaný E. E. ako sa bránil už
tobôž, nekonali v nutnej obrane v zmysle § 25 Tr. zákona, čo by ich mohlo exkulpovať (vyviniť) a nebolo
by tomu tak ani v prípade, že by bolo preukázané, že to bol poškodený, ktorý by fyzicky útočil ako prvý.

Naplnené boli teda u oboch obžalovaných v oboch prípadoch konštatovaných trestných činov subjekt
a subjektívna stránka - úmysel. V prípade zločinu ublíženia na zdraví aj objektívna stránka - konanie,
resp. ktoré bezprostredne a v príčinnej súvislosti s ich konaním viedlo k možnému následku spôsobeniu
ťažkej ujmy u poškodeného ako aj objektívna stránka - konanie v prípade prečinu výtržníctva, keď obaja
obžalovaní fyzicky na mieste verejnosti prístupnom napadli poškodeného. Rovnako tak boli naplnené aj

objekty, ktoré obe skutkové podstaty trestných činov chránia, a to zdravie fyzickej osoby, ako aj záujem
spoločnosti na ochrane verejného poriadku a pokoja a ich zachovávanie. V prípade prečinu výtržníctva
bol naplnený aj potrebný materiálny korektív, t. j. stupeň nebezpečnosti konania oboch obžalovaných,
zjavne vyšší ako nepatrný.Pri určovaní druhu a výmery trestu u oboch obžalovaných senát okresného súdu prihliadal najmä na
spôsob spáchania oboch predmetných trestných činov (zločinu aj prečinu), ich následok, zavinenie a

jeho mieru u každého, pohnútku (motív), priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu oboch
obžalovaných, ich pomery a možnosti ich nápravy.

U obžalovaného E. E. neboli také skutočnosti, ktoré by náležite odôvodňovali existenciu akejkoľvek
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Tr. zákona. Obžalovaný, aj napriek tomu, že má zahladené odsúdenie

pre obdobnú trestnú činnosť nevykazuje dôsledne, že viedol doposiaľ riadny život, keď viaceré
preukázané a konštatované priestupkové konania svojou povahou takéto konštatovanie vylučujú. Na
druhej strane neboli zistené ani priťažujúce okolnosti podľa § 37 Tr. zákona a preto senát okresného
súdu v danom prípade ukladal trest obžalovanému za použitia § 38 odsek 2 Tr. zákona. U obžalovaného
nemohol opomenúť, že práve on, ako podnikateľ a prevádzkovateľ predmetnej reštaurácie má dbať na
zachovanie nielen spokojnosti svojich zákazníkov, ale predovšetkým ich bezpečnosti a v tomto smere

byťaktívnym.Obžalovanývšakpostupovalprávenaopak.Tým,žesobžalovanýmD.D.navyšeužpočas
nočného pokoja (vonku), na verejnosti a bez relevantného dôvodu (ochrana bezpečnosti a zdravia)
strieľal z plynovej pištole (čoho si ako držiteľ a nositeľ strelných zbraní mal byť o to viac vedomý),
čím rušil nielen nočný pokoj, ale najmä vyvolával oprávnený pocit nebezpečenstva, na čo reagovali
predovšetkým prítomní hostia, poškodený a obe svedkyne (P. a J.). A tiež nemožno opomenúť aká bola

jeho reakcia na to, keď poškodený upozorňoval na streľbu a s ním spojený motív obžalovaného, ktorý
reagoval surovým fyzickým útokom na poškodeného. Taktiež nemožno opomenúť aj následok, ktorý
obžalovaný spôsobil, jeho väčšiu mieru zavinenia na spôsobenom následku predovšetkým na zdraví
poškodeného, ktorého následok mal veľmi blízko k spôsobeniu ťažkej ujme, resp. k nej všetko
bezprostredne smerovalo. Podstatným bol aj jeho nekritický postoj vyplývajúci z jeho ľútosti, ktorú

prejavoval však výlučne iba vo vzťahu k svojej osobe a svojim osobám blízkym, za čo však nesie výlučne
sám zodpovednosť. Obžalovanému musel byť ukladaný úhrnný trest podľa kritéria ustanovenia § 41
odsek 1 Tr. zákona, t. j. v danom prípade v zmysle § 34 odsek 6 Tr. zákona bolo možné obžalovanému
uložiť výlučne úhrnný trest odňatia slobody, a to podľa najprísnejšej skutkovej podstaty, t. j. podľa § 155
odsek 1 Tr. zákona, v zákonnej sadzbe od 4 do 10 rokov. Obžalovaný svojim doterajším životom

aj tým, ako reagoval aj na konštatované priestupkové konania preukázal, že si dostatočne neuvedomuje
závažnosť svojho doterajšieho hrubého správania sa, že je impulzívny, reaguje agresívne a evidentne
neprimerane a rovnako preukázal aj hrubú ľahostajnosť v danom prípade vo vzťahu k vzniknutým
následkom u poškodeného, keď u neho nemožno v budúcnosti vylúčiť aj ďalšie pridružené
možné následky na jeho zdraví vzhľadom na charakter zranení u neho. Preto senát okresného súdu

dospel k záveru, že primeraným trestom pre obžalovaného bude iba uloženie trestu odňatia slobody
v dolnej polovici zákonnej sadzby, vo výmere 6 (šesť) rokov, obligatórne spojeného s jeho výkonom,
na výkon ktorého bol zaradený podľa § 48 odsek 2 písm. a) Tr. zákona do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaný nebol pred spáchaním žalovanej trestnej činnosti
vo výkone trestu odňatia slobody a iné, prísnejšie zaradenie podľa odseku 4 citovaného zákonného

ustanovenia pre dosiahnutie celkového účelu trestu vyplývajúce z ustanovenia § 34 Tr. zákona
nebolopotrebné.Senátokresnéhosúduuobžalovanéhonezistilabsolútnežiadneskutočnostipreto,aby
bolo možné u neho postupovať podľa § 39 Tr. zákona a trest mu ukladať pod dolnú hranicu zákonnej
sadzby. Takto uložený trest naplní tak individuálno-preventívny účinok ako aj generálno-preventívny
účinok, pretože spoločnosť takéto závažné konania nemôže v žiadnom prípade tolerovať. Takto uložený

trest nie je ani v rozpore s ustanovením § 34 odsek 3 Tr. zákona, keď o. i. chod jeho podnikania ani
doterajším výkonom väzby narušený nie je, keďže ho plynule zabezpečujú osoby blízke obžalovanému.

Aj u obžalovaného D. D. senát okresného súdu obdobne konštatoval neexistenciu tak poľahčujúcich
okolností podľa § 36 Tr. zákona ako aj priťažujúcich okolností podľa § 37 Tr. zákona. Rovnako u

neho bolo potrebné pri ukladaní tiež iba trestu odňatia slobody podľa § 34 odsek 6 Tr. zákona, použiť
ustanovenie § 38 odsek 2 Tr. zákona ako aj ustanovenie o úhrnnom treste odňatia slobody podľa
zásad uvedených v § 41 odsek 1 Tr. zákona podľa najprísnejšej skutkovej podstaty trestného činu
v danom prípade podľa § 155 odsek 1 Tr. zákona taktiež v sadzbe od 4 do 10 rokov.
Aj u neho senát okresného súdu pri ukladaní trestu prihliadol na všetky okolnosti prípadu, že bol tiež

aktérom rušenia nočného pokoja streľbou zo svojej plynovej zbrane na verejnosti a tým vyvolaním
pocitu nebezpečenstva, ako aj zhodný motív ako u spoluobžalovaného E. E.. Senát okresného súdu
však v prípade tohto obžalovaného pri ukladaní úhrnného trestu odňatia slobody prihliadol na istú,
menšiu mieru zavinenia než u spoluobžalovaného E. E., skutočnosť, že sa čiastočne doznal a užpočas vykonávania hlavného pojednávania sa ospravedlnil poškodenému a prejavil snahu podieľať sa
na náhrade spôsobenej škody. Takýto jeho postoj na rozdiel spoluobžalovaného E. E. možno hodnotiť
pozitívne, aj keď jeho snaha o opätovné umožnenie vyhlásiť vinu už po vykonaní ťažiskových dôkazov

možno považovať čiastočne za jeho taktiku. Avšak aj napriek tomu senát okresného súdu zohľadnil
celkový postoj obžalovaného a uložil mu potom úhrnný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej
sadzby vo výmere 4 (štyri) roky, samozrejme spojeného s výkonom, pretože výchovný trest odňatia
slobody možno uložiť iba pri treste odňatia slobody, ktorý neprevyšuje hranicu troch rokov. Aj jeho senát
okresného súdu na výkon uloženého trestu zaradil do najmiernejšieho ústavu podľa § 48 odsek 2 písm.

a) Tr. zákona, t. j. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keď ani v jeho prípade
neboli dôvody na iný postup zaradenia podľa ustanovenia odseku 4 citovaného zákonného ustanovenia.
Aj v jeho prípade bude takto uložený trest, keď ani u neho neboli dostatočne zistené skutočnosti,
odôvodňujúce mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 Tr. zákona, dostatočný na dosiahnutie svojho
účelu v zmysle § 34 Tr. zákona a bez akýchkoľvek nežiadúcich následkov vyplývajúcich z ustanovenia
§ 34 odsek 3 Tr. zákona.

S predmetným trestným konaním adhézne konanie, t. j. konanie o náhrade škody, spojené bolo, keďže
voči obžalovanému E. E. a obžalovanému D. D. takýto nárok v prípravnom konaní uplatnený bol, pričom
výsledky prípravného konania umožňovali uložiť obom obžalovaným povinnosť solidárne (spoločne a
nerozdielne) nahradiť škodu poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s., Bratislava škodu v

sume 3.057,02 Eur, ktorá predstavuje listinnými dôkazmi preukázanú náhradu liečebných nákladov
u poškodeného T. G.. Poškodený T. G. však so svojim uplatneným nárokom na náhradu škody musel byť
odkázaný na občianske súdne konanie, pretože jeho nárok, inak uplatnený včas, však riadne uplatnený
nebol (vyčíslený ani podložený relevantnými dôkazmi), čoho si boli poškodený aj jeho splnomocnený
zástupca vedomí. Senát dodáva, že dokazovanie o jeho uplatnenom nároku by evidentne presiahlo

rámec dokazovania predmetného trestného konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia (vyhlásenia
či doručenia) prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.
Odvolanie nemôže podať ten, kto sa ho výslovne vzdal.