Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. október 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/301/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111217927
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4111217927.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr.

Jarmily Porgranovej a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci navrhovateľov: 1. S.. S. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J., G. XX, občan SR, 2. S.. D. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, L., občan SR,
proti odporkyni: D. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., P. ul. XX, občan SR, zastúpená JUDr. Barborou
Šrutekovou, advokátkou v Trnave, Hlavná 44, o ochranu osobnosti, o odvolaní odporkyni proti rozsudku
Okresného súdu Nitra č. k. 16C/126/2011-486 zo dňa 26. júna 2013, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti výroku a v časti výroku o
trovách konania účastníkov a štátu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe návrhu navrhovateľov zo dňa 13. 06. 2011 s povolenými úpravami jeho žalobného
petitu Okresný súd Nitra ako súd prvého stupňa vo veci rozhodol tak, že odporkyni uložil povinnosť
zdržať sa neoprávnených zásahov do súkromia navrhovateľovi v 1. a v 2. rade ich kontaktovaním
a ohováraním osobne, telefonicky, SMS správami, MMS správami, elektronickou poštou, písomnými
listami a prostredníctvom internetových sociálnych sietí a komunikačných serverov, keď vo zvyšnej časti
návrh navrhovateľov zamietol (v časti požadovanej povinnosti odporkyne písomne sa im ospravedlniť

formou listu zaslaného poštou s uvedeným znením a v časti požadovaného zaplatenia nemajetkovej
ujmy v sume 300,- eur pre každého z navrhovateľov) a súčasne o trovách účastníkov voči sebe
navzájom rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodol tiež o
trovách štátu tak, že každá sporová strana je povinná (strana navrhovateľov spoločne a nerozdielne)
tieto zaplatiť sumou 2,56 Eur na účet súdu do 3 dní.

Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil s poukazom na vykonané dokazovanie, citované

ustanovenie čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších
predpisov) a citované ustanovenia Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších
predpisov - § 11, § 13 ods. 1 až 3) tým, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že odporkyňa
dlhodobo, minimálne od júna 2010 nepretržite a sústavne aj v priebehu konania o ochranu osobnosti,
obťažuje navrhovateľov (s navrhovateľom boli manželia) tým, že ich kontaktuje telefonátmi, SMS
správami, mailami, uverejňuje informácie o nich na verejnej sociálnej sieti. Toto v konaní nebolo sporné,
preukázané to bolo listinným dôkazmi - výpismi z SMS správy, mailami, správami na facebooku, pokeci.

Takéto správanie sa odporkyne nepovažoval súd za bežné, naopak jej správanie sa vymyká pravidlám
morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňujú vzájomná
slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie sa. V spoločnosti predsa platia určité pravidlá,
všeobecne zaznávané (uznávané), ktoré by mali všetci dodržiavať. Určite je v rozpore s takýmitopravidlami správanie sa odporkyne a jej preukázané neúmerné časté kontaktovanie navrhovateľov, a
nielen ich ale aj ich kolegov, čo potvrdili svedkovia X., S., H., A., L., H., I., a príbuzných, čo vyplýva
z čestných prehlásení K. I., M. I., Z. J. a Q. J.. Konanie odporkyne považoval súd prvého stupňa za

neoprávnený zásah do osobnostných práv navrhovateľov, spôsobilý privodiť im ujmu (na) osobnosti
človeka. Navrhovatelia tak ako každý človek majú s poukazom na § 11 Občianskeho zákonníka právo
na ochranu svojej osobnosti, svojho súkromia, pričom právo na ochranu súkromia zahŕňa široký rozsah
života človeka - právo na ochranu intímneho života, citového života, priateľských vzťahov, rodinných
vzťahov a podobne, do ktorého im odporkyňa dlhodobo a sústavne zasahuje svojím konaním a preto

sa oprávnene domáhali zdržania sa neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti a v tejto
časti preto bol návrh považovaný za dôvodný, pretože konanie odporkyne považoval za také, ktoré
do súkromia navrhovateľov zasahuje a porušuje tak ich právo na ochranu osobnosti, je spôsobilé
privodiť im ujmu, čo preukázali lekárskymi správami o svojom narušenom duševnom zdravotnom stave
(navrhovateľ) a poruche spánku (navrhovateľka), ako aj listinným dôkazom o tom, že navrhovateľ sa
musel v zamestnaní podrobiť psychologickému vyšetreniu. Svedok H. sa vyjadril, že konanie odporkyne

čiastočne poznačilo jeho vzťahy s navrhovateľmi, svedok A. sa vyjadril, že navrhovatelia utrpeli na
povesti a preto odporkyňa je povinná takéhoto konania sa zdržať. Nič neoprávňuje odporkyňu k tomu,
aby zasielala znevažujúce, hanlivé, výsmešné, vyhrážajúce sa, vulgárne správy navrhovateľom alebo
uverejňovala informácie s takýmto obsahom o nich na verejnej sociálnej sieti.

Čo sa týka ďalších uplatňovaných nárokov, súd prvého stupňa uviedol, že tieto nepovažoval za dôvodné.
Navrhovatelia v konaní neuniesli dôkazné bremeno a jednoznačne nepreukázali bez pochybností, že by
bola v značnej miere znížená ich dôstojnosť alebo vážnosť v spoločnosti tak, ako to vyžaduje zákon v §
13 Občianskeho zákonníka, keď z rovnakých dôvodov nevyhovel ani nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy, na ktorú by navrhovatelia mali nárok len v prípade, keby nebolo postačujúce zadosťučinenie podľa

ods. 1 § 13 Občianskeho zákonníka. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13
ods. 2 Občianskeho zákonníka je samostatný právny prostriedok ochrany fyzickej osoby výnimočného
charakteru a teda zadosťučinenie v peniazoch je možno priznať vtedy, ak by sa morálna satisfakcia
nezdala postačujúca, keď podmienkou priznania daného nároku je existencia závažnej ujmy, ktorú
treba posudzovať aj vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho

trvania alebo dopadu a dôsledkom ktorej vznikli, pričom však nie sú rozhodujúce len subjektívne pocity
poškodenej osoby. Navrhovatelia nepreukázali žiaden nenapraviteľný následok vzniknutý v dôsledku
konania odporkyne.

Výroky o trovách konania účastníkov a štátu súd prvého stupňa odôvodnil tým, že o trovách konania

(účastníkov) rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 2 OSP tak, že žiadny z účastníkov nemá právo
nanáhradutrovkonania,nakoľkokaždýznichmalvoveciúspechlenčiastočný.Otrováchštáturozhodol
s poukazom na ustanovenie § 148 ods. 1 OSP (Občianskeho súdneho poriadku - zákon č. 99/1963 Zb.
v znení neskorších predpisov) tak, že zaviazal aj navrhovateľov aj odporkyňu podľa výsledkov konania
k náhrade trov konania štátu, ktoré vznikli vyplatením svedočného svedkovi L. vo výške 5,12 eura a túto

sumu rozdelil na polovicu medzi navrhovateľov a odporkyňu.

Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadla len odporkyňa domáhajúca sa jeho zmeny tak,
aby návrh v napadnutej vyhovujúcej časti uloženia jej povinnosti bol zamietnutý a aby jej bola priznaná
náhrada trov konania pred súdom prvého stupňa a tiež aj trov odvolacieho konania. V časti uloženia

povinnosti považuje rozsudok za nesprávny, v rozpore so zisteným skutkovým stavom veci, kedy súd
nezohľadnil vykonané dokazovanie komplexne a náležitým spôsobom sa nevyrovnal s ich záverečným
návrhom a to vôbec žiadnym spôsobom nereflektoval skutočnosť, že navrhovatelia predkladali výpisy
hovorov, SMS správ a podobne, z ktorých mal vyplývať jej zásah do ich osobnostných práv, pričom
tieto výpisy vyhotovili vlastnoručne, nemusia byť teda autentické, ona ich vierohodnosť a pravosť

napáda a bolo na samotných navrhovateľoch uniesť v tomto smere dôkazné bremeno. Čo sa týka
vyhlásení rodičov navrhovateľov, títo sú ako z uvedeného vyplýva rodičmi a teda aj toto narúša silu tohto
navrhovateľmi produkovaného dôkazu a vierohodnosť, ako aj činnosť popísanú v týchto vyhláseniach,
ona sporuje. Okrem svedka A. sa ani jeden svedok nevyjadril, že by mala byť znížená dôstojnosť
alebo česť navrhovateľov v ich očiach pod vplyvom informácií od nej a preto má za to, že z jej

strany neprišlo k žiadnym zásahom do osobnostných práv navrhovateľov a preto aj v tejto časti mal
byť návrh ako nedôvodný zamietnutý. V časti trov konania zásadne nesúhlasí s rozhodnutím, ktoré
považuje pre absenciu náležitého odôvodnenia za nepreskúmateľné. Vo vzťahu k trovám konania sa
pritom náležite vyjadrila a tieto aj písomne vyčíslila, keď uviedla, že pre vyčíslenie ako i priznanietrov právneho zastúpenia je ako tarifná hodnota rozhodná výška požadovaného peňažného plnenia pri
začatí poskytovania právnej služby, pričom vzhľadom k rozhodnutiu o uplatňovaní nemajetkovej ujmy
- čiastočnému späťvzatiu je úspešná v 90 %, pričom v celej zamietnutej časti sa taktiež premieta jej

úspech a teda úspech navrhovateľov je len v pomerne nepatrnej časti, poukazuje preto na použitie
ustanovenia § 142 ods. 3 OSP. Poukazuje i na svoje vyčíslenie trov konania zo dňa 10.06.2013.

Navrhovatelia sa k podanému odvolaniu odporkyne nevyjadrili.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 214 ods. 2 a § 156 OSP), viazaný rozsahom a
dôvodmi podaného odvolania odporkyne a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné
v napadnutých častiach výrokov podľa ustanovenia § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdiť a
zároveň v odvolacom konaní úspešným navrhovateľom náhradu trov odvolacieho konania nepriznať z
dôvodu, že si žiadne trovy v tomto konaní neuplatnili.

Súd rozhodne na základe skutkového stavu z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré
neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti
(§ 153 ods. 1 OSP). Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivosti prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci (§ 132 OSP). Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd

prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 7 (§ 213 ods. 1 OSP).

Nakoľko sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého
stupňa týkajúcimi sa napadnutej časti rozsudku, na tieto aj ako na svoje pre ich správnosť len poukazuje
a opakovať ich preto nebude (§ 219 ods. 2 OSP).

K odvolacím dôvodom považuje odvolací súd za potrebné doplniť to, že skutkové závery súdu prvého
stupňa nevychádzali len z listinných dôkazov, ktoré podľa odporkyne „nemusia byť autentické“, že
príbuzenský vzťah osôb podávajúcich čestné prehlásenia bez ďalšieho nie je dôvodom spochybňujúcim
pravdivosť uvádzaných skutočností a že samotná odporkyňa a jej právna zástupkyňa navrhovateľmi

tvrdené skutočnosti jednoznačne nepoprela a snažila sa ich len ospravedlniť, resp. vysvetliť konaním
navrhovateľa vo vzťahu k odporkyni.

Čo sa týka výroku o trovách konania, o trovách účastníkov bolo už čiastočne rozhodnuté pri zastavení
konania v časti o zaplatenie 5.400,-Eur (uznesením zo dňa 01.10.2012 č. k. 16C/126/2011-429), preto

bolo potrebné vychádzať z predmetu konania v čase vydania napadnutého rozsudku a toho, čo bolo v
konaní primárne podstatné, preto aplikáciu ust. § 142 ods. 2 OSP považoval odvolací súd za správnu a
za správne považoval i rozhodnutie o tom, že žiadny z účastníkov nemá, pre čiastočný úspech v konaní,
právo na náhradu trov konania. Vyhovujúcu časť napadnutého rozsudku považoval odvolací súd z tohto
hľadiska za primárne podstatnú, keď posúdenie povinnosti ospravedlnenia a peňažnej satisfakcie bola

založená (odvodená) až na posúdení následkov konania odporkyne súdom (jeho úvahe), rozhodnutie
súdu prvého stupňa v tejto časti preto považoval za zákonné a spravodlivé.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.