Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. jún 2014

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 4P/111/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513202993
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Sroková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2014:8513202993.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Janou Srokovou v právnej veci navrhovateľa P.. Q. E.,

nar. XX.X.XXXX, bytom K. R., ul. Z. č. XX, pr. zast. Mgr. Kristínou Hoholíkovou, advokátkou, Námestie
sv. Egídia 55, Poprad proti odporkyni Z.. Z. E., nar. X.X.XXXX, bytom K. R., ul. XX. H. č. X, pr. zast.
JUDr. Ivanom Hricom, advokátom, Ing. Kožucha 8, Spišská Nová Ves v konaní o rozvod manželstva a
úprava práv a povinností na čas po rozvode k mal. Z. E., nar. XX.X.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo P.. Q. E., nar. XX.XX.XXXX a Z.. Z. E., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa
05.08.2000 a zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Stará Ľubovňa, vo zväzku 6, ročník 2000,

na strane 222 pod poradovým číslom 47 r o z v á d z a .

II. Súd z v e r u j e mal. Z. E., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti
matke Z. E., ktorá bude mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

III. Otec mal. dieťaťa Q. E., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. Z. E., nar.
XX.XX.XXXX mesačne sumou 170 eur a to vždy do 15-tého dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám
matky mal. dieťaťa, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Súd návrh matky v prevyšujúcej časti navrhovaného výživného z a m i e t a .

V. Súd návrh matky na pozbavenie rodičovských práv otca mal. dieťaťa, ako aj návrh na základ styku
otca s mal. dieťaťom, určenie trvalého pobytu maloletého dieťaťa a určenia osoby poberania prídavku
na dieťa a poberania daňového bonusu z a m i e t a .

VI. Súd u p r a v u j e styk otca s maloletým dieťaťom tak, že otec je oprávnený sa s maloletým

dieťaťom stýkať

- každý párny víkend v mesiaci od soboty od 9.00 hod. do nedele do 16.00 hod.,

- každý nepárny týždeň v mesiaci a to v utorok a vo štvrtok v čase od 14.00 hod. do 17.30 hod.,

- každý rok od 26.12. od 18.00 hod. do 28.12. do 18.00 hod.,

- počas letných prázdnin každý rok od 15.07. od 18.00 hod. do 28.07. do 18.00 hod.,

- počas jarných prázdnin od stredy od 18.00 hod. do soboty do 18.00 hod.VII. V prevyšujúcej časti súd návrh otca na úpravu styku z a m i e t a .

VIII. Matka mal. dieťaťa je p o v i n n á maloleté dieťa na stretnutie s otcom riadne pripraviť a otcovi v
určenom čase odovzdať na adrese bydliska matky mal. dieťaťa a na tej istej adrese je otec mal. dieťaťa

p o v i n n ý mal. dieťa v určenom čase vrátiť.

IX. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajší súd dňa 18.6.2013 navrhovateľ žiadal, aby súd jeho manželstvo s
odporkyňou rozviedol a mal. dcéru Z. zveril do jeho osobnej starostlivosti. Návrh odôvodnil tým, že od
jeho príchodu do domácnosti manželkiných rodičov bol vzťah s manželkou korektný iba krátko. Už po

niekoľkých dňoch sa k nemu začala správať pohŕdavo, urážala ho. Po jeho nástupe do zamestnania ho
niekoľko rokov bezdôvodne podozrievala z mimomanželského vzťahu. Po narodení dcéry sa ich vzťah
zhoršil. Manželka vyhľadávala dôvody na hádky, väčšinou sa do sporov zapojili aj jej rodičia, všetci
traja ho ponižovali. Taktiež jej rodičia prebrali iniciatívu v starostlivosti o ich dieťa a im, ako rodičom,
iba diktovali čo majú robiť. Napriek tomu sa snažil venovať starostlivosti o dieťa v maximálnej miere.

Takéto stresujúce konanie ubližovalo aj dieťaťu, vyvolávalo to u neho negatívne reakcie, hlavne plač.
Po nadobudnutí bytu sa po pracovnej dobe zdržiaval v tomto byte, pretože pracoval na opravách s
úmyslom zabezpečiť čím skôr pre rodinu vlastnú domácnosť. Do bytu sa manželka nasťahovala iba na
krátku dobu. Vyčítala mu, že sa kvôli práci nestaral o dieťa. Manželka mu bráni ako otcovi vplývať na
vývoj mal. dcéry. V súčasnosti trávia s dcérou čas hlavne rodičia manželky. Manželka je pod výrazným

vplyvom svojich rodičov. Dcéra žije u nich na princípe zákazov a príkazov, nemá kamarátky, nehrá sa
so spolužiakmi vonku, mimo školy nekomunikuje s nikým v jej veku. Nie je vedená k samostatnosti.
S dcérou sa stretáva dva krát týždenne a to v piatky od 16.00 hod. do 18.00 hod., kedy si po dcéru
prichádza matka a v nedele. Ak chce s dcérou byť dlhšie alebo mimo stanovených dní a hodín, matka
mu to neumožni.

Následne aj odporkyňa podala na tunajší súd dňa 4.7.2013 návrh na rozvod manželstva, mal. dcéru
žiadala zveriť do jej osobnej starostlivosti, výživné zo strany otca určiť sumou 300,- eur mesačne a otca
mal. dieťaťa pozbaviť výkonu rodičovských práv. Vec bola zapísaná pod sp.zn. 4P/122/2013.

Podaný návrh odôvodnila tým, že manželstvo s odporcom uzavrela po dlho trvajúcej známosti a
vzájomnej citovej náklonnosti. Po uzavretí manželstva bývali u jej rodičov. Už v tomto období sa začali

u odporcu vyvíjať určité agresívne prvky, čo odôvodňoval bolesťami hlavy, mal záchvaty zúrivosti a
začalo sa stávať, že okrem určitého psychického týrania ju aj fyzicky napádal. Často odchádzal z
domu, nedvíhal telefón. Raz jej zavolal a povedal, že je v Košiciach po operácií, o čom jej taktiež
nič nepovedal. V stavoch, keď mal bolesti hlavy, čo sa stávalo pomerne často, sa zatváral do izby,
nekomunikoval, zakazoval jej robiť domáce práce, vysávať, prať a pod. Často trpí nekontrolovateľnými

záchvatmi zúrivosti, tvár sa mu znetvorí od zlosti, začne vrieskať, potom ju začne biť po hlave, ušiach
a tvári, vyhráža sa jej zabitím a pod. Je nevyspytateľný a nikdy sa nedá predvídať ako zareaguje. Po
takýchto udalostiach nikdy necíti ľútosť, nikdy sa jej neospravedlnil, hovorí jej, že je tomu na vine ona, že
ho provokovala. Stále sa jej vyhráža, že keď ho bude provokovať, odnesie si to aj dcéra. Od narodenia
dcéry o túto nejavil žiaden záujem, neznášal detský plač, celá starostlivosti o domácnosti bola na nej.

Dcéra je svedkom jeho zúrivých výbuchov. Toto správanie odporcu už nevydržala a v mesiaci október
2012 sa s dcérou odsťahovala k svojim rodičom. Bolo to po bitke, pri ktorej ju odporca skoro zabil.
Nebola však na ošetrení u lekára, ošetroval ju brat, ktorý je lekár. Keď sa odsťahovala zo spoločnej
domácnosti odporca začal presadzovať zvyk, že keď jej zavolá, musí mu prichystať dcéru a doviesť ju
do ich spoločného bytu. Nedodržiaval presné časy, na ktorých sa dohodli, dcéru jej doniesol v neskorých

hodinách. Stalo sa aj to, že otec dcéru zobral bez jej vedomia, keď sa dopátrala po dlhšej dobe, kde dieťa
je, požiadala svojich rodičov, aby s ňou išli autom do N. F., kde bola ich dcéra. Tam došlo k fyzickému
násiliu, kedy ju otec dieťaťa začal biť, následne otec odporcu začal biť jej otca a následne bola privolaná
polícia a bolo podané trestné oznámenie na odporcu na PZ Podolínec. Ďalej uviedla, že povolaním je
učiteľka, je nezamestnaná, vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVaR v Starej Ľubovni.Od roku 2012 nepoberá žiadne dávky. Na dcéru poberá príspevok na nezaopatrené dieťa vo výške 24,10
eur. Na živobytie jej a dcére prispievajú jej rodičia. Odporca pracuje ako živnostník - SZČO, avšak nevie
aké má príjmy. Mal. Z. ukončila 5. ročník ZŠ v K. R.. Má zdravotné problémy, ktoré si vyžadujú zvýšenú

starostlivosť a to urologické ťažkosti a nosí silné dioptrické okuliare.

Vzhľadom na uvedené súd uznesením č.k. 4P/122/2013-57 spojil obe veci na spoločné konanie s tým,
že naďalej budú vedené pod č.k. 4P/111/2013. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.9.2013.

Súd uznesením č.k. 4P/111/2013-14 zo dňa 8.7.2032 ustanovil maloletému dieťaťu kolízneho
opatrovníka a to Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni. /ďalej ÚPSVaR/

Súd doručil účastníkom poučenie o ich procesných právach a povinnostiach spolu s návrhmi na

vyjadrenie a nariadil vo veci pojednávanie.

Odporkyňa sa k podanému návrhu písomne vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 11.7.2013 kde
uviedla, že s dôvodmi uvedenými manželom v podanom návrhu nesúhlasí, nakoľko sa nezakladajú na
pravde.

Matka dieťaťa taktiež podala na tunajší súd aj návrh na úpravu rodičovských práv a povinnosti k mal.

dieťaťu na čas do rozvodu manželstva a to dňa 4.7.2013, ktorým žiadala mal. dcéru zveriť do jej osobnej
starostlivosti výživné zo strany otca určiť sumou 300,- eur mesačne a otca mal. dieťaťa pozbaviť výkonu
rodičovských práv. Vec bola zapísaná pod sp.zn. 4P/123/2013.

Počas tohto konania bolo podaných niekoľko návrhov na vydanie predbežných opatrení tak matkou ako
aj otcom mal. dieťaťa a to:

Vec č.k. 4P/244/2013 návrh otca na vydanie predbežného opatrenia, ktorý bol uznesením zo dňa
23.12.2013 zamietnutý a nadobudol právoplatnosť dňa 14.1.2014, ďalej č.k. 2P/64/2013 návrh otca,
ktorým žiadal nariadiť predbežným opatrením striedavú starostlivosť a súd uznesením zo dňa 19.7.2013
návrhu vyhovel, následne na základe podaného odvolania KS v Prešove zmenil toto rozhodnutie tak,
že návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa

21.8.2013.Podč.k.4P/134/2013bolovedenékonanieovydaniepredbežnéhoopatreniananávrhmatky,
ktorý súd uznesením zo dňa 5.8.2013 zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.8.2013.

Uznesením č.k. 4P/178/2013-45 bolo vydané predbežné opatrenie, ktorým bolo mal. dieťa dočasne
zverené do osobnej starostlivosti matky, súd zaviazal otca uhrádzať výživné v nevyhnutnej miere vo
výške 90 eur mesačne a zároveň upravil styk otca s mal. dcérou tak, že otec mal. dieťaťa je oprávnený

stretávať sa s mal. dcérou Z. E., nar. XX.XX.XXXX každý nepárny piatok v mesiaci čase od 15.30 hod.
do 19.00 hod. a každú párnu nedeľu v mesiaci v čase od 13.30 hod. do 17.30 hod., až do právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej. Matka mal. dieťaťa je povinná dieťa na stretnutie riadne pripraviť a otcovi
v stanovenom čase odovzdať a otec mal. dieťaťa je povinný mal. dieťa v stanovenom čase prevziať a
matke v stanovenom čase vrátiť. V prevyšujúcej časti súd návrh otca zamietol.

Voči uzneseniu matka nepodala odvolanie, toto nadobudlo právoplatnosť dňa 18.10.2013.

Na pojednávaní obaja účastníci na návrhu na rozvod manželstva naďalej trvali, ani jeden nemá záujem
na obnovení manželského spolužitia.

Navrhovateľ - otec mal. dieťaťa uviedol, že povahovo si vôbec nerozumejú a nevedia sa dohodnúť už
na hocičom. Aj keď po spolužití s rodičmi manželky si neskôr zadovážili spoločný byt a osamostatnili sa

asi v roku 2006, aj tak spolužitie už nebolo ideálne, pretože manželka niekoľkokrát z domu odchádzala k
rodičovavracalasaspäť.Ichspoločnésamostatnéspolužitiebyzhrnulasidodvochniekoľkomesačných
období, kedy bývali ako rodina. Zmenil pôvodné stanovisko a mal. dcéru žiadal zveriť do striedavejstarostlivosti oboch rodičov v intervaloch napr. 1 týždeň u matky a 1 týždeň u otca resp. v 2-
týždňových intervaloch. Na výške výživného bol ochotný dohodnúť sa, prípadne ponechať výšku v
zmysle predbežného opatrenia. Trval na tom, že mal. dcéra je veľmi ovplyvňovaná názorovo matkou

a jej starými rodičmi, ktorí jej určujú ako má na jednotlivé otázky odpovedať. Po doručení znaleckého
posudku súhlasil so zverením dieťaťa matke.

Právna zást. otca mal. dieťaťa plnom rozsahu poukázala na vyjadrenie otca, aby bola mal. Z. zverená
do starostlivosti matky. Vzhľadom na napäté vzťahy, ktoré sú, nie je momentálne vhodná striedavá
starostlivosť, pretože efektívna striedavá starostlivosť si vyžaduje komunikáciu medzi účastníkmi, ktorá

by prebiehala bezproblémovo.

Čo sa týka úpravy styku otca s mal. Z. podľa predbežného opatrenia tak, ako bolo upravené, otec
ho rešpektuje, matka ho rešpektuje, mal. Z. je počas stretnutí šťastná, na stretnutia sa teší, nemá s
tým absolútne žiaden problém. Otec sa jej venuje, majú spolu aktivity, chodia spolu na výlety, nie je
tam absolútne žiaden problém, aby mal. dieťa negovalo stretnutie s otcom. Tieto stretnutia na základe
predbežného opatrenia sú stanovené iba v rozsahu 4 hodín raz za týždeň, čo je veľmi krátky časový

úsek,navyšejetovnedeľuvpoobedňajšíchhodinách,resp.vpiatokvpoobedňajšíchhodinách,kedynie
je možné, aby otec s dcérou išiel na výlet, venoval sa turistike, venoval sa nejakým zážitkovým aktivitám,
aj v zmysle znaleckého posudku, kde sa znalec vyjadril, že stretávanie sa otca s dcérou by malo

maťprogramovýcharakter.Čosatýkatohtoodporúčaniaotecnašielsdcérouaktivitu,ktorásadástihnúť
za 4 hodiny a to je spoločné varenie, pri ktorom majú spoločný zážitok. Ak sú spolu 4 hodiny do týždňa

trpia tým aj vzťahy s bližšou rodinou, s rodičmi otca, so sestrou atď., je to negatívne ovplyvňované, teda
programový charakter stretávania sa trpí, taktiež trpí aj ďalšia rodina.

Čo sa týka výšky výživného poukázala nato, že otec dieťaťa je SZČO, jeho príjmy nie sú pravidelné,
jeho príjmy kolíšu v priebehu roka, taktiež kolíšu v priebehu 5 rokov a v závislosti od situácie, ktorá je na
trhu. Jeho momentálna situácia mu umožňuje na dcéru prispievať výživným 100 resp. 120 eur mesačne.

Matka mal. dieťaťa poukázala na psychické a fyzické násilie zo strany manžela, trvala na zverení mal.
dcéry do jej osobnej starostlivosti, výživné zo strany otca určiť sumou 300 eur mesačne a zakázať
otcovi styk s mal. dieťaťom. Bolo pre ňu nemysliteľné, aby sa dcéra vôbec s otcom stretávala vzhľadom
na psychické týranie. V spoločnej domácnosti nežijú od apríla 2012. Na manžela 2x podala trestné
oznámenie a to v súvislosti s jeho útokmi voči jej osobe, manžel je podľa jej názoru tyran. Ak by dieťa

trvalo na tom, že sa chce s otcom stretávať je ochotná rešpektovať vôľu dieťaťa /č.l. 76/

Taktiež naďalej trvala v plnom rozsahu na návrhu na rozvod manželstva a žiadala, aby súd manželstvo
rozviedol, pretože t.č. už nie je funkčné. Manželstvo uzatvárali po dlhoročnej známosti. Predtým spolu
chodili asi 7 rokov, sú spolužiaci zo strednej školy. Je pravdou, že manžel na sobáš meškal. Taktiež
je pravdou, že v tom čase bol na základnej vojenskej službe /ďalej ZVS/, avšak ona bola z toho

veľmi nešťastná a sklamaná. Manželstvo bolo problémové od samého jeho začiatku. Po svadbe
manžel naspäť odišiel na ZVS, keďže v tomto čase túto absolvoval. Manžel absolútne nerešpektoval,
resp. odmietal akékoľvek spoločné sedenia, spoločné rozhovory, spoločné prechádzky. Po uzavretí
manželstva začali bývať u jej rodičov v spoločnej domácnosti, s ktorými si manžel vôbec nerozumel.
Stále manžela bolela hlava a akékoľvek prosby, resp. jej názory odmietal, a to napr. v tom smere, že

odmietal spoločné jedlo v kuchyni, jedlo mu musela nosiť do izby a pod. Neskôr začali aj fyzické útoky zo
strany manžela. Nesúhlasila so stanoviskom a tvrdením manžela, že je ovplyvňovaná svojimi rodičmi
a že nemá svoj názor, pretože ona svoj názor má.

Ani po narodení dcéry Z. sa situácia nezmenila, pretože manžela vôbec nezaujímalo čo cíti, resp. čo
by chcela. Neskôr začal manžel pracovať v Pienstave, avšak o dieťa sa vôbec nezaujímal, nepomáhal

s dieťaťom, pretože bol pracovne vyťažený. V čase, keď dieťa malo vek asi pol roka, už v tom čase
manžel chodil domov z práce veľmi neskoro, chodil v noci a vôbec nedal vedieť kedy príde, resp. prečo
príde neskôr, aj keď mu večer zavolala, že prečo neprišiel domov, tak ju vysmial, že prečo robí paniku,
že je v práci. Taktiež pri jednom jeho neskorom príchode domov sa stalo, že ju udrel, načo dieťa začalo
veľmi plakať. Manžel následne skočil k dieťaťu a veľmi ho začal stískať, dieťa začalo ešte viac plakať,

načo prišli do izby jej rodičia, ktorí ho prosili a taktiež aj ona, aby jej dieťa dal, čo manžel odmietal.V spoločnej domácnosti nežijú od apríla 2012 a intímne nažijú ako manželia asi od mája resp. júna 2013.

Pokiaľ ide o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, po fyzickom a psychickom násilí, ktoré
manžel páchal je nemysliteľné, aby sa dcéra vôbec s otcom stretávala. Na manžela dva krát v minulosti

podala trestné oznámenie a to v súvislosti s horeuvedeným konaním 1.6.2007 a taktiež pri situácii, keď
dcéru dávala spať, on s tým nesúhlasil, pretože bol iného názoru, že dieťa ešte nemusí ísť spať.

Vzhľadom na tieto okolnosti navrhla, aby dieťa bolo zverené do jej osobnej starostlivosti, zo strany otca
dieťaťa, aby bola určená vyživovacia povinnosť tak, ako je to uvedené v podanom návrhu, čiže sumou
300 eur mesačne a taktiež žiadala úplný zákaz styku otca s mal. dieťaťom.

Pokiaľ ide o situáciu na strane matky, od 1.7.2012 je v evidencii na úrade práce, nepoberá žiadne dávky,

poberá rodinné prídavky na dieťa vo výške 23 eur. Má ukončenú vysokú školu, je učiteľka, konkrétne v
odboroch slovenský jazyk, náboženská výchova. Naďalej žije s maloletou dcérou u svojich rodičov.

Práv. zástupca matky na predmetnom návrhu podanom zo strany matky v plnom rozsahu trval a
navrhol, aby súd manželstvo rozviedol, zakázal styk otca s dieťaťom a čo sa týka výživného žiadali
určiť vo výške 300 eur mesačne. Čo sa týka styku navrhovateľa s maloletou dcérou trval na návrhu a

to buď na zákaze styku, resp. na obmedzení v tom rozsahu, ktoré vyplýva z vydaného právoplatného
predbežného opatrenia. Svoj postoj vo veci odôvodnil tým, že síce bolo zrušené vznesené obvinenie
voči navrhovateľovi, ale v zmysle § 199 ods. 1, 3 a 5 doteraz začaté trestné stíhanie trvá. Maloletá teraz
nevykazuje syndróm týraného dieťaťa, pretože 2 roky vyrastá v pokojnom prostredí a kontakt s otcom
v tom rozsahu ako je stanovený je dostatočný.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov a ich právnych zástupcov, oboznámil sa s
obsahom listinných dôkazov doložených do spisu, vypracovaným znaleckým posudkom znalca PhDr.
Dezidera Koľaja, znalca v odbore psychológia č. 9/2014 a s ostaným obsahom spisu a zistil nasledovný
skutkový stav.

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 5.8.2000, u oboch ide o manželstvo prvé, z manželstva

pochádza jedno mal. dieťa - dcéra Z. E., nar. XX.X.XXXX.

Manželstvo uzatvárali na základe vzájomnej citovej náklonnosti z lásky. Pred uzavretím manželstva sa
poznali niekoľko rokov /6-7/, pretože sú spolužiaci zo strednej školy.

V manželstve nastali určité problémy už od začiatku, ktoré súviseli s tým, že na sobáš trochu meškal.
Potom začali bývať u jej rodičov a podľa stanoviska navrhovateľa zlyhali všetci. Manželka riešila úplne

všetko so svojimi rodičmi teda starostlivosť o dieťa, ich manželstvo, intímny život s čim nesúhlasil, s jej
rodičmi si nerozumel. Manželka v dôsledku výchovy nevie samostatne sa prejavovať a t.č. aj výchova
ich mal. dcéry funguje v rodine manželky na princípe určitých príkazov a zákazov a dieťa psychicky trpí
v prostredí, v ktorom teraz žije.

S týmto tvrdením nesúhlasila odporkyňa, nakoľko nie je ovplyvňovaná svojimi rodičmi. Manžel neskôr

začalrealizovaťfyzickéútokynamanželkuatiežjupsychickytýral.Situáciasanezlepšilaaniponarodení
dcéry Z., nakoľko podľa vyjadrenia odporkyne, navrhovateľa vôbec nezaujímalo čo ona cíti. Nepomáhal
jej s dieťaťom, aj keď je pravda že pracoval a bol pracovne vyťažený. Keď mala dcéra asi 1 roka domov
chodil z práce veľmi neskoro, aj v noci a vôbec nedal vedieť kedy príde. Po jednom neskorom príchode
domov ju udrel, čoho svedkom bolo aj mal. dieťa. Do spoločného bytu sa musela nasťahovať aj keď

nebol dokončený, lebo navrhovateľ na tom trval.

V dôsledku správania na navrhovateľa podala odporkyňa niekoľko trestných oznámení, napr. v roku
2006, kedy bol priestupkovo riešený a dostal pokutu 200 Sk, potom v júli 2007, a dňa 15.6.2012 kedy
zobral bez vedomia matky dcéru k svojim rodičom a nechcel povedať kde je. Matka následne zistila kde
je a odišla aj so svojimi rodičmi do miesta bydliska rodičov otca dieťaťa, kde došlo k fyzickému útoku.

Uvedené sa riešilo ako priestupok.Až t.č. je vedené voči navrhovateľovi trestné stíhanie pre trestný čin týrania blízkej osoby ČVS: ORP
151/Kp - ORPZ Stará Ľubovňa, ktoré nie je ukončené.

Odporcapriznal,ževroku2006a2007manželkufyzickynapadol,udrelju,čoajpredprivolanouhliadkou

priznal. K fyzickým napadaniam však dochádzalo aj zo strany manželky na jeho osobu, psychické trpel
každý deň. Napr. keď meškal čo len 3 min. z práce domov, tak už bolo zle, manželka po jeho príchode sa
na neho vyrútila a začala ho škrabať, napadať. Ďalej uviedol, že mal zakázané od manželky kontaktovať
sa so svojimi rodičmi v mieste ich bydliska, mohol len cez víkendy a keď v jeho mobile zistila, že sa aj
cez týždeň kontaktoval s rodičmi tak mu nadávala. Prvé 3 roky žil ako v izolácii, k svojim rodičom mohol

ísť len so súhlasom manželky a hlavne jej rodičov, iba cez soboty, nedele. Manželka bola nedôvodne
extrémne žiarlivá. Podľa vyjadrenia navrhovateľa zámerne vytvárala situácie, aby z neho robila tyrana.

Aktuálne manželia nežijú v spoločnej domácnosti od apríla 2012, intímne sa nestýkajú od júna 2012.

Na základe vydaného predbežného opatrenia mal. dieťa je dočasne zverené do osobnej starostlivosti
matky, súd zaviazal otca uhrádzať výživné v nevyhnutnej miere vo výške 90 eur mesačne a zároveň
upravil styk otca s mal. dcérou tak, že otec mal. dieťaťa je oprávnený stretávať sa s mal. dcérou Z. E.,

nar. XX.XX.XXXX každý nepárny piatok v mesiaci čase od 15.30 hod. do 19.00 hod. a každú párnu
nedeľu v mesiaci v čase od 13.30 hod. do 17.30 hod., až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej

Kolízny opatrovník vzhľadom na postoje manželov, ktorí sa nedokážu dohodnúť, navrhol nariadiť
znalecké dokazovanie s čím otec dieťaťa súhlasil. Matka dieťaťa dôrazne odmietla nariadiť znalecké
dokazovanie, nakoľko dieťa žije u nej a je tam spokojné.

Matka aktuálne s dieťaťom nenavštevuje žiadnu psychologickú ambulanciu, nakoľko to nie je potrebné.

Súd na základe uvedeného nariadil vo veci uznesením 4P/111/2013-97 znalecké dokazovanie a
ustanovil znalca PhDr. Dezidera Koľaja, z odboru psychológia, odvetvia klinickej psychológie detí a uložil
mu povinnosť vypracovať znalecký posudok.

Vo svojom stanovisku k znaleckému posudku, ktoré súdu doručil a tiež na poslednom pojednávaní otec

prezentoval a súhlasil, aby mal. dcéra bola zverené do osobnej starostlivosti matke /č.l. 148/, a to v
zmysle záverov znaleckého posudku, výživné žiadal určiť sumou 120,- eur mesačne, zároveň žiadal
upraviť styk s mal. dieťaťom v zmysle písomného návrhu. /č.l. 218/

Matka na svojich stanoviskách zotrvala, žiadala, aby súd otca pozbavil výkonu rodičovských práv.

Kolízny opatrovník poukázal na závery znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný pre účely tohto

konania a navrhol, aby mal. Z. E. bola v zmysle týchto záverov zverená do osobnej starostlivosti matky,
pretože ako uvádza znalec, tam má lepšie predpoklady pre zabezpečovanie starostlivosti. Čo sa týka
výšky výživného poukázal na rozdielne príjmové pomery matky a otca a taktiež aj na skutočnosť, že
podľa jeho názoru je možné, aby otec platil výživné vo vyššej výške ako je 100, resp. 120 eur. Navrhol,
aby súd vzhľadom na aktuálnu situáciu na strane matky a taktiež vzhľadom na náklady na mal. dieťa

určil toto výživné minimálne vo výške 190 eur mesačne.

Čo sa týka úpravy styku do súdneho spisu doložili vyjadrenie k znaleckému posudku, kde v rámci
návrhov na vykonanie ďalšieho dokazovania navrhovali predvolať znalca, aby sa vyjadril k styku počas
prázdnin. T.č. zotrváva na tom, aby bol styk mal. Z. s otcom zatiaľ ponechaný v intenciách znaleckého
dokazovania, pričom čo sa týka návrhu matky na zákaz styku a taktiež návrhu matky na pozbavenie

výkonu rodičovských práv, toto považujú za nedôvodné. Poukázal taktiež nato, že v trestnom konaní
sú opatrovníkom dieťaťa, je tam nariadené nové znalecké dokazovanie a toto by malo byť realizované
Ústavom pre znaleckú činnosť psychológie a psychiatrie a tento znalecký posudok by mal byť doložený
do 20.7.2014.Aj z doloženého znaleckého posudku vypracovaného pre toto konanie vyplýva, že mal. Z. t.č. nie je
zanedbávaná, zneužívaná alebo týraná, ale konanie na polícií naďalej prebieha.

Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára.

Podľa čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov, deti
majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

Treba zdôrazniť, rodič má právo sa s dieťaťom stýkať, nie je to však jeho povinnosť a nemožno ho k
tomu nútiť.

Podľa § 18 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, manželia sú si v manželstve rovní
v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť,

pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa
obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb
rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak

sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa ods. 2 prvá veta citovaného zákonného ustanovenia súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu
rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.

Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi

manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,

prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú

takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z

rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine rodičia ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine ak je potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk
maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje

druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa ods. 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu
zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

Podľa § 38 ods. 4 Zákona o rodine ak rodič zneužíva svoje rodičovské práva a povinnosti najmä
týraním, zneužívaním, zanedbávaním maloletého dieťaťa alebo iným zlým zaobchádzaním s maloletým
dieťaťom, alebo výkon rodičovských práv a povinností napriek predchádzajúcim upozorneniam

závažným spôsobom zanedbáva, súd pozbaví rodiča výkonu rodičovských práv.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ods. 2 cit. zák. ust. obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ods. 4 cit. zák. ust. pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

PL.ÚS 26/05: a/ kontakt rodičov s ich mal. deťmi je takým významným činiteľom ovplyvňujúcim
zdravý vývoj dieťaťa, ktorý sa zákonodarca rozhodol riešiť právnou úpravou styku rodičov s ich mal.
deťmi, považuje ho za neoddeliteľnú súčasť rodičovských práv a práv dieťaťa upravených v zákone o

rodine. Zákonodarca zasahuje do úpravy styku rodičov s dieťaťom len v špecifických, neštandardných
situáciách, a to najmä v prípadoch, keď rodičia mal. dieťaťa spolu nežijú, ide najmä o prípad rozvodu
manželov s mal. deťmi.

III. ÚS 125/98 /ÚS ČR/: Po rozpade rodiny s mal. deťmi nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon
zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť za riadnu

výchovu detí je prikázaná obom rodičom, preto takisto, pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by
viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, nie je ani pri plnom rešpektovaní práv samých
maloletých, zákonného, o to menej ústavného právneho dôvodu na to, aby rodičovi, v ktorého priamej
starostlivosti mal. dieťa nie je, bol styk s ním zakázaný, resp. neprimerane obmedzený.

V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú

zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonnízástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich
starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa.

Podľa § 113 ods. 1 O.s.p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov

manželov k maloletým deťom pochádzajúcich z ich manželstva na čas po rozvode.

S poukazom na vykonané dokazovanie a s prihliadnutím na citované zákonné ustanovenia mal súd
preukázané,ževzťahymedziúčastníkmikonaniasúvážnenarušenéatrvalorozvrátené, ichmanželstvo
nielen že nemôže, ale už dlhodobo ani neplní svoj účel a od účastníkov nemožno očakávať obnovenie
manželského spolužitia

K vzniku tejto situácie v manželstve podľa názoru súdu dochádzalo postupne, pričom o súčasný

stav sa nepochybne pričinili obaja účastníci, z ktorých v konaní každý súdu prezentoval množstvo
dôvodov podmienených konaním druhého z nich, v ktorých oni videli vznik ich vzájomných rozporov.
Manželia nie sú schopní vzájomne konštruktívne komunikovať a aj ich občasná komunikácia alebo
pokus o komunikáciu sa končí hádkami. Príčinu rozvratu tohto manželstva súd vidí v absolútnom
nesúlade povahových vlastnosti, ktoré vyústilo v citovom odcudzení účastníkov a v hlbokých názorových

rozdieloch účastníkov týkajúcich sa všetkých oblastí spoločného života.

Z uvedených dôvodov súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.

S konaním o rozvod manželstva je ex lege spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým
deťom pochádzajúcich z ich manželstva na čas po rozvode.

Súd v tejto rovine poukazuje na závery znaleckého posudku ako aj na súhlasné stanovisko otca,

aby mal. dcéra bola zverená do osobnej starostlivosti matke. Súd sa stotožnil so závermi znaleckého
posudku, kde znalec uviedol, že z psychologického hľadiska sú osobnostné predpoklady na výchovu
viac naklonené v prospech matky dieťaťa a odporučil na čas po rozvode manželstva zverenie mal. Z.
do osobnej starostlivosti matky, a preto súd mal. dieťa zveril do osobnej starostlivosti matke.

Zároveň súd poznamenáva, že v zmysle rozhodnutia I. ÚS 48/04 /ÚS ČR/ z 25.1.2005, záujmom dieťaťa

je nepochybne, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča
v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom.

Otec mal. dieťaťa pracuje ako SZČO v oblasti stavebníctva, podľa jeho vyjadrenie priemerný mesačný
príjem činí cca 800 eur. Z predloženého daňového priznania vyplýva jeho ročný obrat: príjem 34593,28
eur a výdaj 26862,24 eur, zisk 77310,04.

Pravidelne uhrádza platby do zdravotnej poisťovne vo výške 56,35 eur, príspevok do sociálnej poisťovne
190 eur mesačne, nájom za prenájom priestorov v ktorých pracuje je 60 eur mesačne, výdaje na
potraviny 70 eur mesačne, výdaje na inkaso 260 eur mesačne.

Ďalej realizuje splátky leasingu za auto 363,- eur mesačne, ktorý je jeho pracovný prostriedok.

Matka mal. dieťaťa je nezamestnaná od 1.7.2012, je v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade

práce v Starej Ľubovni. Má vysokoškolské vzdelanie, je učiteľka v odbore slovenský jazyk - náboženská
výchova. Jej príjem pozostáva t.č. z rodinných prídavkov vo výške 23,52 eur mesačne a výživného od
otca v sume 90 eur mesačne. Finančne ju podporujú rodičia.

Matka uviedla mesačné výdaje: energia - bytové 37,56 eur, elektrika 26,80 eur, plyn 78 eur, RTVS 4,64
eur, telefón 9,26 eur, internet 17,90 eur, daň - byt, odpad 174,16 eur s poznámkou, že toto hradia rodičia,

strava pre mal. Z. 250 eur, odevy, obuv 50 eur, nepravidelné výdaje 10 eur, školské potreby a hygiena
30 eur.Mal. Z. je žiačkou 6. ročníka základnej školy, má vek 12-tich rokov, stravuje sa v školskej jedálni a krúžky
v škole nanavštevuje žiadne. Náklady na dieťa súvisia s bežným zabezpečovaním potrieb dieťaťa,
zdravotné problémy nemá, nosí okuliare. Podľa vyjadrenia matky náklady predstavujú 382 eur, čo súd

hodnotí ako nadsadené a nereálne už aj z toho pohľadu, že matka vzhľadom na svoj príjem takýto výdaj
nemôže realizovať.

Včastivýživnéhopremaloletédieťasúdtedapozistenípomerovnastranerodičovurčilvýživnézostrany
otca sumou 170,- eur mesačne. Takto určené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého
dieťaťa a zodpovedá aj schopnostiam a možnostiam povinného - otca, s poukazom aj na ustanovenie

zákona o tom, že mal. deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. V prevyšujúcej
časti súd návrh matky zamietol.

Tak, ako znalec, aj súd zdôrazňuje, že zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti niektorého rodiča nie
je víťazstvom nad bývalým partnerom, pretože povinnosťou toho prvého rodiča je potlačiť svoje osobné
krivdy a v záujme dieťaťa ho viesť k úcte k druhému rodičovi. To platí pre oboch rodičov. Povinnosťou
matky bude tiež pripravovať dcéru na stretnutia s otcom tak, aby nedochádzalo k nedorozumeniam a

zbytočnému stresovaniu dieťaťa.

Matka sama vo svojej výpovedi potvrdila, že dieťa v posledných 3 - mesiacoch nebolo u lekára resp.
nebolo liečené po prípadnom úraze v dôsledku kontaktu s otcom a realizovaní styku s otcom. Uviedla,
že doma majú lieky, ktoré si dieťa samo pýta pri stretnutí s otcom alebo si ich aj sama zoberie keď
sa sťažuje na pocit plnosti bruška. Ide o lieky od žalúdka - enzýmy. Na vyšetrenie alebo konzultácie u

psychológa matka však nevidí žiaden dôvod.

Súd zastáva názor, že dieťa by nemalo mať svojvoľný prístup k liekom, aj keď ide o enzýmy a práve
matka, by dieťa nemala utvrdzovať v tom, že pred stretnutím s otcom je potrebné užiť lieky na bruško,
ale mala by navodiť atmosféru kľudu a pokoja. /bez liekov/

Aj v ďalšom súd poukazuje na stanoviská znalca prezentované v znaleckom posudku kde znalec na

č.l. 10 posudku /č.l. 132 uviedol, že psychologickým vyšetrením mal. Z. E. t.č. nezistil, že by menovaná
bola zanedbávaným, zneužívaným alebo týraným dieťaťom. Znalec návrh matky na vylúčenie otca
zo styku s dcérou považoval t.č. za nedôvodný, a preto súd návrh matky v tejto časti, ako aj v časti
pozbavenia rodičovských práv otca zamietol z titulu nedôvodnosti. Taktiež súd zamietol ako nedôvodný
návrh matky na určenie trvalého bydliska mal. dieťaťa, určenia osoby poberania prídavku na dieťa a

poberania daňového bonusu nakoľko súd nerozhodol o striedavej starostlivosti, kedy by bolo potrebné
trvalé bydlisko a ostatné nároky určovať.

Zo znaleckého posudku ďalej vyplýva, že súdne konania a policajné vyšetrovania medzi účastníkmi,
rodičmi maloletej sú plné vzájomnej nevraživosti, slovnej agresivity ventilovania si nenávistných
postojov. Pretože takéto konanie negatívne ovplyvňuje psychický vývin maloletej, mali by rodičia povinne

absolvovať odborné poradenstvo o porozvodovej výchove detí na príslušnej psychologickej poradni
ÚPSVaR.

Správanie sa rodičov sa odráža v psychike mal. dieťaťa a spôsobujú jej citovú frustráciu. Mal. bola tiež
postavená do úlohy mosta uspokojujúceho citové potreby svojich nenávidiacich sa rodičov a ich rodín.
Táto úloha je neprimeraná pre psychickú odolnosť 12-ročného dievčaťa a citovo ju preťažuje.

Znalec v posudku poznamenal, že sú krajiny, kde takto stresované deti umiestňujú do krízového centra
a vrátia ich k rodičom až po rozvode, aj to len s podmienkou, že títo prídu s konštruktívnou dohodou
o výchove detí po rozvode.

Znalec preto odporučil súdu čo najskôr rozviesť manželstvo účastníkov a prísne ich zaviazať, aby
dodržiavali Zákon o rodine.Súd konštatuje že úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, je okrem iného aj
to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s maloletým
dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi /R 96/1967/.

Súd poukazuje na to, že rozhodnutie o zverení mal. dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti
zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo
zverené do osobnej starostlivosti. Tento rodič, aj keď je spravidla prevažne vylúčený z bezprostredného
výkonu svojich rodičovských práv a povinností, najmä sústavného výchovného pôsobenia na mal. dieťa,
nie je pozbavený práva dieťa vychovávať. Je na ňom, aby využíval aspoň obmedzené možnosti na to,

abyajprinedostatkupríležitostínasústavnévýchovnépôsobeniemal.navýchovudieťaťavplyv.Jedným
z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo mal. dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, na výchove mal. dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie
citových vzťahov, je osobný styk rodiča s dieťaťom Úlohou rodiča, ktorému nebolo mal. dieťa zverené
do výchovy, je najmä to, aby pri styku s mal. dieťaťom svoju rolu vo výchove dieťaťa uplatňoval len
pozitívnym spôsobom a v intenciách § 30, ako aj čl. 29 Dohovoru o právach dieťaťa, a nie aby maril

výsledky výchovy dieťaťa rodičom, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Úlohou rodiča,
ktorý má mal. dieťa v osobnej starostlivosti, je okrem iného aj to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa
vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu
vzťahu k tomuto rodičovi.

Súd pri úprave styku rodiča s dieťaťom prihliadne, aby sa rešpektovalo právo maloletého dieťaťa na

zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom.

Pojem záujem dieťaťa nemožno chápať zužujúco len ako „záujem zdravia dieťaťa“, ale treba ho chápať
čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky,
porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju
jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu

rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných
právnych predpisoch.

Keďže znalec považoval vylúčenia otca so styku s dieťaťom za nedôvodné a rodičia sa nedohodli na
úprave styku otca s mal. dieťaťom, súd v zmysle zákonných ustanovení a návrhu otca upravil styk tak,
ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd poukazuje na záver znaleckého posudku z ktorého vyplýva, aby súd upravil styk otca s dcérou s
poukazom na úpravu v uznesení o predbežnom opatrení a tiež plus aj niekoľké dní v čase školských
prázdnin a sviatkov.

Úpravu styku v intervaloch upravených vo výrokovej časti tohto rozsudku súd považoval za úpravu, ktorá
je v záujme mal. dieťaťa. V párnom týždni bude dieťa s otcom v kontakte počas víkendu a v nepárnom

týždni je styk upravený dva dni v týždni v trvaní 3,5 hodiny.

Pokiaľ ide o úpravu styku každý nepárny týždeň v mesiaci, utorok a vo štvrtok od 14,00 hod. do 17,30
hod,. súd na spresnenie uvádza , že matka mal. dieťaťa je nezamestnaná a teda bude doma aj v
súdom určenom čase o 14,00 hod. teda pri odovzdaní dieťaťa otcovi /resp. nebránia jej v tom pracovné
povinnosti/ . Súd poznamenáva, že dieťa sa v priebehu týždňa môže na vyučovanie pripravovať aj so

svojim otcom. Jarné prázdniny súd v podstate rozdelil tak, že mal. dieťa bude 5 dní od soboty do stredy
s matkou a cca 3 dni s otcom od večera od 18.00 hod. stredy do soboty do 18.00 hod.

Počas 2-mesačných letných prázdnin bude dieťa s otcom v kontakte v trvaní 13 dní a počas Vianočných
sviatkov resp. po Vianociach v trvaní 2 dní tak, ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku.

Súd poukazuje v tejto súvislosti aj na znalecký posudok - jeho záver, vypracovaný vo veci trestného

konania, kde znalec PhDr. Jozef Kandala konštatuje, že výpoveď matky mal. dieťaťa - poškodenej sa
javí ako zavádzajúca a účelová, neúplná, tiež zveličená, prehnaná, pričom s veľkou pravdepodobnosťoumožno uviesť, že došlo ku ovplyvneniu aj inou osobou, hlavne rodinou, s ktorou žije. Z pohľadu znalca
je konanie otca mal. dieťaťa v podaní matky dieťaťa poriadne zveličené. /č.l. 168 spisu/

V doposiaľ zrealizovaných znaleckých dokazovaniach /pre účely trestného stíhania a aj v tomto konaní/

mal. dieťa nebolo označené za týrané dieťa. Súd zároveň poukazuje na prezumpciu neviny.

Pokiaľ ide o návrhy na ďalšie dokazovanie a to výsluchy starých rodičov ako aj ďalších rodinných
príslušníkov, súd tieto nepovažoval za potrebné, resp. za návrhy, ktoré by mohli odôvodňovať a viesť k
zmene vypracovaného znaleckého posudku, a preto návrhy na ďalšie dokazovanie zamietol.

Pokiaľ ide o návrh na prerušenie konania, súd prerušenie konania nepovažoval za dôvodné, a to
s poukazom na to, že návrhy tak otca ako aj matky boli podané pred cca rokom a vo veciach

starostlivosti o rodiny by mal súd rozhodnúť do 6 mesiacov. Taktiež súd poukazuje na to, že matka sa
nedostavila na predvolanie súdom ustanoveného znalca hneď ale až na opakované predvolania. Tiež
súd poukazuje na stanovisko znalca PhDr. Koľaja, ktorý apeloval na súd a odporučil súdu čo najskôr
rozviesť manželstvo účastníkov a prísne ich zaviazať, aby dodržiavali Zákon o rodine ako aj na to, že
doposiaľ psychologickým vyšetrením mal. Z. E. nebolo zistiné, že by menovaná bola zanedbávaným,

zneužívaným alebo týraným dieťaťom.

Súd dáva do pozornosti, že toto rozhodnutie súdu nie je nezmeniteľné a aj po jeho právoplatnosti, keď
dôjde k podstatnej zmene pomerov, môže v zmysle Zákona o rodine ktorýkoľvek z rodičov podať na súd
návrh na zmenu rozsudku súdu t.j. inú úpravu práv a povinnosti rodičov vo vzťahu k mal. dieťaťu.

Na záver súd apeluje na oboch rodičov a hlavne na otca mal. dieťa, aby pri realizovaní stretnutí s mal.

dcérou plne rešpektoval závery znaleckého posudku v tom, aby celé stretnutie bolo zamerané iba na
program, ktorý pre dcéru pripraví a vôbec počas stretnutia nebude hovoriť negatívne o matke, rozchode
a problémoch z minulosti.

S poukazom na vykonané dokazovanie a s prihliadnutím na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol
tak, ako je to uvedené vo výroku časti tohto rozsudku.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 144 prvá veta O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo
na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo
nie je.

Poučenie:

Proti výroku tohto rozsudku o vylúčení časti vzájomného návrhu na samostatné konanie odvolanie nie

je prípustné.

Proti ostatným výrokom tohto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde
do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody

odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a zmene a doplnení niektorých zákonov, manžel, ktorý

pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch
mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma
opäť svoje predošlé priezvisko.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,

návrh na súdny výkon rozhodnutia.