Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. apríl 2014

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 4C/59/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714201855
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Špániková
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2014:1714201855.1

Rozhodnutie
Okresný súd Pezinok v Pezinku, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Špánikovou, v právnej
veci navrhovateľky: W. L., rodená X., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom N.M. XX, XXX XX Š.
proti odporcovi: P. L., rodený L., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom N.Á. XX, XXX XX Š., o rozvod
manželstva, rozhodol

r o z h o d o l :

Súd manželstvo účastníkov W. L., rodenej X., narodenej XX.XX.XXXX a P. L., narodeného XX.XX.XXXX,
uzavreté dňa 11.06.1983 pred Mestským národným výborom v Š., zapísané v knihe manželstiev vo
zväzku III, ročník 1983, na strane 9, pod poradovým číslom 20, r o z v á d z a .

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobným návrhom podaným na súd dňa 26.02.2014 sa domáhala navrhovateľka rozvodu manželstva s
odporcom s odôvodnením, že manželstvo je nefunkčné a formálne a nie je žiadny predpoklad obnovenia
spolužitia, vzťahy medzi manželmi sú vážne a trvalo narušené a ďalšie zotrvanie v tomto vzťahu by bolo
len citovým trápením.

Odporca s návrhom navrhovateľky súhlasil, i keď uviedol, že navrhovateľku má rád, osobne by sa
nechcel rozviesť, avšak pre rozhodnutie navrhovateľky nevidí ani on predpoklad obnovenia spolužitia.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ich občianskymi preukazmi, sobášnym
listom a dospel k názoru, že manželstvo účastníkov konania si neplní žiadnu zo svojich funkcií, manželia
bývajú v jednom dome, avšak obdobie 10 rokov oddelene, nehospodária spoločne, intímne sa nestýkajú,
navrhovateľka nemá k odporcovi žiadny citový vzťah, uviedla, že v manželstve zotrvala len kvôli deťom,
ktoré sú t.č. dospelé. Uviedla, že s odporcom nemajú žiadne spoločné záujmy, každý má o odlišné
názory na podstatné otázky týkajúce sa manželstva a trávenie voľného času, uviedla, že psychicky danú
situáciu nezvláda a musí užívať antidepresíva už 15 rokov, potrebuje kľud a chce si nájsť samostatné
bývanie.

Odporca uviedol, že od počiatku manželstva sa borili manželia s problémami, narodili sa im štyri deti, z
toho synovia sú dvojičky, finančne zabezpečoval sám obdobie 14 rokov rodinu, postupne sa im podarilo
kúpiť dom, v ktorom bývajú všetci spoločne s deťmi, ktoré medzičasom nadobudli plnoletosť. Uviedol, že
má navrhovateľku rád a nikdy by sa nerozviedol, avšak nemá význam s rozvodom nesúhlasiť, nakoľko
navrhovateľka nechce zmeniť svoje rozhodnutie, pokiaľ k nemu cíti odpor, on to nevie zmeniť. Vzhľadom
na postoj navrhovateľky nevidel ani on možnosť obnovenia spolužitia.

Predmetom konania bolo rozhodnutie o osobnom stave účastníkov konania - o rozvod manželstva
účastníkov na návrh navrhovateľky, podaný na súd dňa 26.02.2014, s ktorým odporca súhlasil.

Vo veci samej o rozvod manželstva rozhodol súd podľa nasledovných ustanovení Zákona o rodine (zák.
NR SR č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov):

Podľa čl. I základných zásad Zákona o rodine (ďalej len „ZR“) čl. 1 až 4 manželstvo je zväzkom muža a
ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manžel a manželka
sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova
detí.

Podľa § 1 ods. 1, 2 ZR manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a
slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.

Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu
výchovu detí.

Podľa ust. § 18 ZR manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu,
byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať
zdravé rodinné prostredie.

Podľa ust. § 19 ods. 1 ZR o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa
obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb
rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 22 ZR k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 ZR súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a
pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem
maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 3 ZR súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie
povinností manželov podľa § 18 a 19.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že manželia nežijú spolu, navrhovateľka nemá k
odporcovi citový vzťah a nevideli v budúcnosti možnosť obnovenia spolužitia, preto manželstvo ako
nefunkčné v súlade s ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine rozviedol.

Príčinu rozvratu manželstva ustálil súd v povahových a názorových rozdieloch manželov.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 144 veta prvá O.s.p.

manželstvo si neplní svoj spoločenský účel.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
podpísanom súde písomne dvojmo.

Manžel , ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko( § 27 ods. 1 Zákona o rodine ).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a
zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do 3
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska ( § 27 ods. 2 Zákona o rodine ).