Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. apríl 2014

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 7Cb/229/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6313205092
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Gavalcová
ECLI: ECLI:SK:OSBR:2014:6313205092.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, samosudkyňou JUDr. Alicou Gavalcovou, v právnej veci žalobcu JUDr. Miroslav
Kriška, nar. 9.9.1950, advokát, so sídlom Rázusova 79, 977 01 Brezno, IČO: 22 719 768, zast. Wolf &
Linden s.r.o., so sídlom Astrová 2/A, Bratislava proti žalovanej Nemocnica s poliklinikou Brezno, n.o., so
sídlom Banisko 1, 977 42 Brezno, IČO: 31 908 969 o zaplatenie 6 424,46 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie 812,70 Eur spolu s úrokom z omeškania 9,5 % ročne od 14.5.2013
do zaplatenia z a s t a v u j e .

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 2 502,65 Eur vrátane DPH, spolu s úrokom z omeškania
5,5 % ročne zo sumy 2 502,65 Eur od 15.3.2014 do zaplatenia, v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

III. Vo zvyšku súd návrh žalobcu z a m i e t a .

IV. Žalovanej súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 17.5.2013 domáhal sa žalobca voči žalovanej zaplatenia sumy 6 424,46 Eur s
príslušenstvom, a to titulom zaplatenia tarifnej odmeny a nákladov v súvislosti s poskytovaním právnych
služieb, ktoré poskytol žalobca žalovanej na základe Zmluvy o právnej pomoci, ktorú uzavrel žalobca ako
advokát a žalovaná ako klient dňa 2.1.2003, pričom k tejto zmluve bol následne uzavretý Dodatok č. 1
dňa 30.9.2005 a Dodatok č. 2 dňa 27.12.2012. Dodatok č. 1 upravoval dovtedajšiu dohodnutú mesačnú
odmenu advokáta voči klientovi a Dodatok č. 2 riešil ukončenie zmluvného vzťahu medzi žalobcom a
žalovanou.

Žalobca vykonával právne služby pre žalovanú ako splnomocnený zástupca - advokát pred Okresným
súdom v Brezne v konaní 6C/299/2012 a pred Krajským súdom v Banskej Bystrici 16Co/147/2012, ako
aj v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Petrom Kohútom v Banskej Bystrici č. EX
320/2012. Za poskytnuté právne služby vyúčtoval žalobca žalovanej tarifnú odmenu a paušálne náhrady
v zmysle Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Faktúrou č. 2013012 (č.l. 14) zo dňa 6.5.2013, ktorá bola splatná
13.5.2013 v celkovej sume 6 424,46 Eur. Keďže žalovaná takto vyúčtovanú odmenu žalobcovi
nezaplatila, predložil žalobca žalobný návrh na súd.

Dňa 11.3.2014 žalobca zobral návrh voči žalovanej sčasti späť v zmysle § 96 ods. 1 O.s.p. v nadväznosti
na ust. § 96 ods. 3 O.s.p. a žiadal bez toho, aby zdôvodnil, prečo zobral návrh v časti späť, aby súd
zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 5 611,76 Eur spolu s úrokom z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 5
611,76 Eur od 14.5.2013 do zaplatenia a nahradiť jej trovy konania.

Na základe čiastočného späťvzatia návrhu žalobcom, súd konanie v časti o zaplatenie 812,70 Eur spolu
s príslušenstvom, zastavil.

Ďalej súd konal o návrhu žalobcu v sume 5 611,76 Eur spolu s príslušenstvom. Žalobca upravil, teda
čiastočne zobral návrh voči žalovanej späť na základe Faktúry - dobropisu č. 2014005 (č.l.
117 súdneho spisu), vyhotoveného dňa 6.3.2014 s dátumom splatnosti 14.3.2014. Týmto dobropisom
upravil žalobca voči žalovanej nárok na zaplatenie odplaty za poskytnuté právne služby vo
výške vyúčtovanej tarifnej odmeny na sumu 5 611,72 Eur. Podľa prílohy k tejto faktúre, teda dobropisu
(č.l. 117), si žalobca vyúčtoval voči žalovanej tarifnú odmenu v zmysle Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a
Mandátnej zmluvy z 2.1.2003, v zmysle dodatkov z 23.7.2007 a 18.10.2012 (Dodatok č. 1 bol uzavretý
30.9.2005 a nie 23.7.2007 a Dodatok č. 2 dňa 27.12.2012 a nie 18.10.2012) za zastupovanie v konaní
pred Okresným súdom v Brezne 6C/299/2008 a Krajským súdom v Banskej Bystrici č.
16Co/147/2012, a to za 5 úkonov právnej služby v roku 2009, a to účasť na pojednávaní dňa 19.5.2009,
6.10.2009, 8.12.2009 a 16.12.2009 a písomné vyjadrenie vo veci zo dňa 29.5.2009. Spolu za 5 úkonov
právnej služby každý vo výške 419,94 Eur plus 19 % DPH a 5x režijný paušál po 6,95 Eur plus 19 %
DPH v roku 2009 sumu 2 539,99 Eur. V konaní 6C 299/2008 si uplatnil žalobca voči žalovanej ďalej
odmenu za 1 úkon - odvolanie vo veci náhrady trov konania zo dňa 23.10.2012 (zo sumy 2 492,09 Eur)
v sume 101,25 Eur plus 20 % DPH a režijný paušál 7,63 Eur plus 20 % DPH, t.j. 130,66 Eur.

Ďalej si uplatnil žalobca voči žalovanej nárok na tarifnú odmenu za jeden úkon právnej služby v roku
2010, a to účasť na pojednávaní v predmetnej veci vedenej na Okresnom súde v Brezne 6C/299/2008
419,94 Eur plus 19 % DPH a režijný paušál 7,21 Eur plus 19 % DPH, spolu 508,29 Eur.

V roku 2011 odmenu za jeden úkon právnej služby, a to vyjadrenie k vyjadreniu navrhovateľa k
znaleckému posudku 419,94 Eur plus 20 % DPH a 1x režijný paušál 7,41 Eur plus 20 % DPH, spolu
512,81 Eur.

V roku 2012 odmenu za dva úkony právnej služby, a to stanovisko žalovanej k návrhu navrhovateľa v
predmetnej veci 6C/299/2008 zo dňa 11.1.2012 a účasť na pojednávaní 28.2.2012, 2x po 419,94 Eur
plus 20 % DPH, odmenu za zastupovanie žalovanej v konaní pred súdom, a to pri vyhlásení a prevzatí
rozhodnutia dňa 20.3.2012 vo výške 104,98 Eur plus 20 % DPH (1/4 zo sumy 419,94 Eur), spolu za
tento úkon právnej služby 125,97 Eur a odvolanie voči rozsudku zo dňa 4.4.2012 419,94 Eur plus 20 %
DPH a 4x režijný paušál po 7,63 Eur plus 20 % DPH, spolu v roku 2012 sumu 1 674,37 Eur.

Za zastupovanie žalovanej v exekučnom konaní EX 320/2012 vyúčtoval žalobca žalovanej tri úkony
právnej služby, každý vo výške 60,58 Eur plus 20 % DPH, spolu 218,08 Eur plus 3x režijný paušál
po 7,63 Eur plus 20 % DPH 27,46 Eur, spolu za zastupovanie v exekučnom
konaní 245,54 Eur.

Spolu vyúčtoval žalobca žalovanej za zastupovanie v súdnom konaní pred Okresným súdom Breno
6C/299/2008 a exekučnom konaní EX 320/2012 sumu 5 611,72 Eur.

Súd zaslal opis žalobného návrhu žalovanej na vyjadrenie. Tá sa na výzvu súdu k žalobnému návrhu
nevyjadrila.

Súd nariadil vo veci pojednávanie, na ktoré predvolal oboch účastníkov. V priebehu pojednávania
poverená zamestnankyňa žalovanej predložila k návrhu žalobcu v písomnom vyhotovení vyjadrenie, kde

uviedla, že neuznáva nárok žalobcu na zaplatenie sumy 6 424,46 Eur, po dobropisovaní 5 611,72
Eur, pretože podpísaním Dodatku č. 2 k Mandátnej zmluve zo dňa 2.1.2003 a uhradením záväzkov
vyplývajúcich z Dodatku č. 2 považuje žalovaná všetky záväzky voči žalobcovi za vysporiadané.
Mandátna zmluva, teda Zmluva o právnej pomoci z 2.1.2003 a jej Dodatky č. 1 a č. 2 boli dojednané na
poskytovanie právnych služieb za paušálnu odmenu v sume 11 200,-- Sk a na základe Dodatku č. 1 15
000,-- Sk mesačne, neskoršie bola táto suma zvýšená o sumu DPH. Vychádzajúc z Vyhlášky č. 163/2002
Z.z. § 2 ods. 1 a 2 a mandátnej zmluvy sa navrhovateľ a odporca dohodli na paušálnej odmene, tarifná
a podielová odmena neboli v tejto zmluve dojednané a na ich uplatnenie sa v zmysle zákona vzťahujú
osobitné ustanovenia a dohoda o tarifnej odmene a podielovej odmene musí byť vopred dohodnutá a
klient musí s ňou byť oboznámený. Poukázala na to, že žalobca koná v rozpore s dobrými mravmi,
vedome pri dojednávaní podmienok ukončenia zmluvy o právnej pomoci odmietol podpísať ustanovenie
o vzájomnom vysporiadaní pohľadávok ku dňu podpisu zmluvy, lebo vychádzal z možnosti domáhať sa
ďalších plnení voči odporcovi. Jeho konanie považuje žalovaná za konanie v rozpore s dobrými mravmi,
ktoré sa preukázalo už pri samotnom vyčísľovaní trov právneho zastúpenia, kedy advokátka, ktorá bola
v konaní 6C/299/2008 úspešná, si vyčíslila trovy konania sumou 2 562,-- Eur a navrhovateľ 6 668,98
Eur. Zároveň o tejto skutočnosti neinformoval riaditeľa nemocnice.

Okrem týchto skutočností vzniesla žalovaná námietku premlčania v zmysle ust. § 100 Občianskeho
zákonníka voči uplatňovanému nároku na zaplatenie 5 611,72 Eur, nakoľko Mandátna zmluva z 2.1.2003
v článku 6 má uvedené, že sa riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka, teda nejde o obchodnú
zmluvu, ale o zmluvu dohodnutú podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a uplatňovaný nárok a
tvrdenie navrhovateľa, že konanie je obchodný spor je v rozpore s ustanoveniami tejto zmluvy, preto
žiadala návrh zamietnuť.

Žalobca vo svojom vyjadrení k stanovisku žalovanej uviedol, že v jeho Mandátnej zmluve podľa čl.
4 bola výška odmeny stanovená dohodou, a to kombináciou paušálnej mesačnej odmeny, tarifnej
odmeny a podielovej odmeny a k predmetu konania je podľa neho rozhodujúce dojednanie podľa čl.
4 písm. b) Mandátnej zmluvy, podľa ktorého v prípadoch právneho zastupovania na rozhodcovských
orgánoch, súde, samosprávach, či iných štátnych orgánoch, uhradí klient plnú tarifnú odmenu, aj keď
bude priznaná súdom voči druhému účastníkov a výdavky a náhrady podľa citovanej vyhlášky na
základe osobitných faktúr súhrnných alebo jednotlivých sporov (palmáre). Z citovaného ustanovenia bez
akýchkoľvek pochybností vyplýva, že žalobca a žalovaný sa dohodli na tarifnej odmene, ktorá žalobcovi
patrí, ak bude zastupovať žalovaného, okrem iného aj pred súdmi, či inými štátnymi orgánmi, pričom
nie je rozhodujúce, kto bude v jednotlivom súdnom konaní zaviazaný na jej úhradu. Právnym základom
na uplatnenie nároku na zaplatenie tarifnej odmeny je v tomto prípade faktúra, ktorá predstavuje
vyúčtovanie v príslušnej veci. Podľa názoru žalobcu vo vzťahu k zániku Mandátnej zmluvy
je rozhodujúci Dodatok č. 2 z 27.12.2012 k mandátnej zmluve, ktorého predmetom je dohoda žalobcu a
žalovaného o zániku Mandátnej zmluvy k 31.12.2012 a dohoda o zaplatení paušálnej mesačnej odmeny
podľa čl. 4 písm. a) Mandátnej zmluvy za obdobie výpovednej doby 6 mesiacov, ktorá je dojednaná v
čl. 4 Mandátnej zmluvy, a to vo výške podľa čl. 2 Dodatku č. 2. Žiadne ďalšie nároky žalobcu neboli
Dodatkom č. 2 dotknuté, práve naopak tak, ako to vyplýva z čl. 3 Dodatku č. 2 bod 1 právne
pomery neupravené týmto Dodatkom č. 2 ostávajú naďalej v platnosti a riadia sa najmä mandátnou
zmluvou. Z uvedeného teda vyplýva, že Dodatkom č. 2 neboli urovnané žiadne iné nároky, ako tie, ktoré
sú v ňom výslovne uvedené.

Okrem priznania žalovanej sumy žiadal žalobca priznať aj náhradu trov konania, a to náhradu za
zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania a náhradu trov za zastupovanie
v predmetnom konaní advokátskou kanceláriou Wolf & Linden s.r.o.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa obsahom listín tvoriacich súdny spis, predovšetkým sa
súd oboznámil so Zmluvou o právnej pomoci - mandátnou zmluvou, ktorú účastníci uzavreli 2.1.2003
žalovaná ako klient a žalobca ako advokát, ktorá bola medzi účastníkmi účinná od 1.1.2003, Dodatkom č.
1 k Zmluve o právnej pomoci zo dňa 30.9.2005 si zmluvní partneri upravili výšku odmeny za poskytovanie
paušálnych právnych služieb a Dodatok č. 2 zo dňa 27.12.2012 riešil ukončenie zmluvného vzťahu, ktorý
vznikol na základe Zmluvy o právnej pomoci z 2.1.2003 a zároveň sa účastníci dohodli aj na zaplatení

odstupného vo výške 2 897,45 Eur plus 20 % DPH. Ďalej sa súd oboznámil s plnomocenstvom, ktoré
bolo udelené žalovanou žalobcovi 23.7.2007, a to na zastupovanie vo veci náhrady škody proti Y. F.,
s vyčíslením trov právneho zastúpenia v sume 5 832,35 Eur za poskytnuté právne služby vo veci Y. F.
c/žalovaná, Faktúrou č. 2013012 zo dňa 6.5.2013 so splatnosťou 13.5.2013, so špecifikáciou odmeny
a náhrad k tejto Faktúre zo dňa 6.5.2013, tiež s plnomocenstvom, ktoré udelila žalovaná žalobcovi na
zastupovanie v exekučnom konaní EX 320/2012, s Dobropisom k faktúre č. 2014005
zo dňa 6.3.2014, ktorým žalobca upravil pôvodne vyúčtovanú odmenu za poskytnuté
právne služby v konaní 6C/299/2008 pred Okresným súdom v Brezne a pred Krajským súdom v Banskej
Bystrici a v exekučnom konaní EX 320/2012 na sumu 5 611,72 Eur, rovnako tak s výpočtom
tejto zmluvnej odmeny zo dňa 6.3.2014, s listom, ktorým žalobca oznámil žalovanej dňa 11.3.2014,
že jej zasiela dobropis a žiada uhradiť sumu zníženú z pôvodne vyúčtovanej sumy podľa doručeného
dobropisu.

Po vykonanom dokazovaní súd zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 2.1.2003 uzavreli žalobca ako advokát a žalovaná ako klient Zmluvu o poskytovaní právnej pomoci
(Mandátna zmluva) v zmysle Zákona č. 132/1990 Z.z. v znení Zákona č. 302/1999 Z.z. o
advokácii, ktorej predmetom bolo zo strany advokáta poskytovať žalovanej ako klientovi právnu pomoc,
ktorej rozsah je uvedený v čl. 1 predmetnej zmluvy. V čl. 2 a 3 predmetnej zmluvy sú vymedzené práva
a povinnosti zmluvných strán pri realizácii predmetu zmluvy. V čl. 4 je upravená odmena advokáta za
poskytnutie právnej pomoci, a to v trojakej podobe, jednak ako paušálna odmena maximálne za 32 hodín
mesačne, jednak ako tarifná odmena, ktorú zaplatí klient advokátovi aj keď bude priznaná súdom voči
druhému účastníkovi a v osobitných prípadoch podielová odmena. Okrem toho vznikol žalobcovi podľa
tejto zmluvy nárok aj na náhradu výdavkov a náhrad podľa Vyhlášky č. 163/2002 Z.z., na základe ktorej
náhrady a odmeny má právo vyúčtovať žalobca žalovanej na základe osobitných faktúr súhrnných alebo
jednotlivých. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú.

Podľa čl. 3 predmetnej zmluvy sa žalobca zaviazal mesačne do 15. dňa nasledujúceho mesiaca
vyfakturovať odmenu za poskytnutú právnu pomoc dohodnutú podľa tejto zmluvy a patriacu podľa
Vyhlášky č. 163/2002 Z.z., ktorá upravovala odmenu a náhradu advokátov pri výkone advokátskej
činnosti. Dohodnutá mesačná odmena sa zmenila Dodatkom č. 2 zo sumy 11 200,-- Sk na 15
000,-- Sk a Vyhláška č. 163/2002 Z.z. sa nahradila textom podľa § 15 a 18 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
Teda je zrejmé, že si účastníci dohodli trojakú formu odmeny, a to paušálnu mesačnú odmenu, jednak
odmenu tarifnú podľa Vyhlášky č. 163/2002 Z.z., ktorá sa zmenila Vyhláškou č.
655/2004 Z.z. a v osobitných prípadoch odmenu podielovú.

Teda súd je toho názoru, že medzi účastníkmi došlo k zhode o spôsobe odmeňovania žalobcu za ním
poskytované právne služby, pričom táto zhoda je vyjadrená zreteľne, určite a zrozumiteľne, tzn. že
podľa zmluvy vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie jednak dohodnutej paušálnej odmeny, jednak tarifnej
odmeny.

Pokiaľ právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že do roku 2013 si žalobca nikdy neuplatnil a nevyúčtoval
tarifnú odmenu, nie je toto konštatovanie právnej zástupkyne pre rozhodnutie súdu dôležité, pretože súd
rozhoduje o konkrétnom nároku žalobcu, ktorý si v zmysle zmluvy uplatnil.

Žalobca si teda uplatnil nárok na tarifnú odmenu v zmysle Mandátnej zmluvy, a to
za zastupovanie žalovanej v súdnom konaní pred Okresným súdom Brezno v konaní
6C/299/2008 a pred Krajským súdom v Banskej Bystrici v konaní 16Co/147/2012 a v exekučnom konaní
na Exekučnom úrade JUDr. Petra Kohúta v Banskej Bystrici EX 320/2012.

Pokiaľ si žalobca uplatnil nárok na náhradu tarifnej odmeny za rok 2009 za 5 úkonov právnej služby a 5x
režijný paušál (za pojednávania 19.5.2009, 6.10.2009, 8.12.2009, 16.12.2009 a za písomné vyjadrenie
vo veci z 29.5.2009) a 5x režijný paušál, spolu za rok 2009 v sume 2 540,-- Eur, súd túto odmenu

žalobcovi nepriznal vzhľadom na vznesenú námietku žalovanej na premlčanie nároku žalobcu. Súd pri
rozhodovaní o tejto časti nároku žalobcu vychádzal z čl. III Zmluvy o právnej pomoci, kde sa advokát,
teda žalobca zaviazal mesačne do 15. dňa nasledujúceho mesiaca vyfakturovať odmenu za poskytnutú
právnu pomoc dohodnutú podľa zmluvy a patriacu podľa Vyhlášky č. 163/2002 Z.z. Teda žalobca
mal vyúčtovať žalovanej tarifnú odmenu poskytnutú v roku 2009 najneskoršie do 15.1.2010. Žalobca
vyúčtoval odmenu za poskytnuté právne služby v roku 2009 Faktúrou zo dňa 13.5.2013, v ktorej si za
jeden úkon právnej služby uplatnil odmenu vo výške 486,34 Eur plus 19 % DPH. Je zrejmé, že žalobca
nevyúčtoval odmenu za poskytnutú právnu službu podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z.z., ale vyúčtoval ju
nesprávne a následne túto opravil vyúčtovaním zo dňa 6.3.2014, kde už za jeden úkon právnej služby
vyúčtoval sumu 419,94 Eur plus DPH.

Teda pokiaľ žalobca vyúčtoval žalovanej poskytnutú právnu službu v roku 2009 až v roku 2013, hoci
mal poskytnuté právne služby vyúčtovať postupne, ako ich podľa jednotlivých úkonov právnej služby
vykonal, teda účasť na pojednávaní z 19.5.2009 do 15.6.2009, písomné vyjadrenie vo veci
zo dňa 29.5.2009 do 15.6.2009, účasť na pojednávaní 6.10.2009 do 15.11.2009, účasť
na pojednávaní 8.12.2009 do 15.1.2010 a účasť na pojednávaní 16.12.2009 do 15.1.2010 a vyúčtoval
ich až vo svojom podaní zo dňa 6.5.2013, súd je toho názoru, že nárok žalobcu na zaplatenie tarifnej
odmeny za rok 2009 je premlčaný.

Podľa Zmluvy o právnej pomoci čl. II sa žalovaná zaviazala uhradiť žalobcovi do
15 dní nasledujúceho mesiaca na jeho účet paušálnu odmenu, a okrem paušálnej odmeny na základe
samostatnej faktúry aj odmenu podľa Vyhlášky č. 163/2002 Z.z. (resp. č. 655/2004 Z.z.).
Žalobca sa zaviazal, ako už súd uviedol vyššie, podľa čl. III mesačne do 15. dňa nasledujúceho mesiaca
vyfakturovať odmenu za poskytnutú právnu pomoc dohodnutú podľa Zmluvy a patriacu podľa Vyhlášky
č. 163/2002 Z.z. (resp. č. 655/2004 Z.z.).Teda tak, ako súd už skonštatoval
vyššie, žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie odmeny vždy nasledujúci mesiac po poskytnutí jednotlivých
úkonov právnej služby na základe ním vyúčtovanej faktúry, pričom žalovaná mala túto faktúru zaplatiť
takisto do 15. dňa nasledujúceho mesiaca. Súd nehodnotí teraz skutočnosť, či žalovaná mohla stihnúť
takto dohodnutú lehotu, pokiaľ žalobca bol povinný vyúčtovať poskytnutú právnu službu do 15. dňa a ona
mala do 15. dňa zaplatiť, ale z textu zmluvy vyplýva, že každý mesiac mal žalobca vyúčtovať poskytnuté
právne služby a žalovaná bola povinná na základe ním vystavenej faktúry do 15. dňa nasledujúceho
mesiaca vyúčtované právne služby zaplatiť.

Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že Zmluvou o právnej pomoci z 2.1.2003 vznikol medzi
žalobcom a žalovanou obchodno-právny vzťah.

Podľa § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka účastníci občiansko-právnych vzťahov si môžu vzájomné
práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy
ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.

V čl. 4 Zmluvy o právnej pomoci si účastníci dohodli, že právne pomery neupravené touto zmluvou sa
riadia Občianskym zákonníkom.

Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka tento upravuje postavenie podnikateľov, obchodno-záväzkové
vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý
nespadá pod vzťahy upravené v § 261 Obchodného zákonníka, sa spravuje Obchodným zákonníkom.

Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

Žalobca poskytol právnu službu žalovanej, ktorú si vyúčtoval tarifnou odmenou, ktorá je predmetom
tohto sporu v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti žalovanou občanom, ktorá činnosť je
uvedená aj v Štatúte žalovanej ako neziskovej organizácie poskytujúcej všeobecne prospešné služby
zo dňa 16.12.2002 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 25.3.2010, a ktorá činnosť nie je podnikaním podľa §
2 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka.

Keďže si účastníci dohodli na právne pomery založené Zmluvou o právnej pomoci ustanovenia
Občianskeho zákonníka, a naviac žalovaná nie je podnikateľom podľa § 2 ods. 1 a 2 Obchodného
zákonníka, súd má za to, že uzatvorením Zmluvy o právnej pomoci medzi žalobcom a žalovanou
bol založený občiansko-právny vzťah, podľa ktorého sa právne pomery vzniknuté zmluvou riadia
Občianskym zákonníkom, teda aj námietku premlčania uplatnenú žalovanou v súdnom konaní, súd
hodnotil podľa predpisov Občianskeho práva.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
stanovenej (§ 101 - 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Teda, keďže súd vyhodnotil vzťah založený medzi žalobcom a žalovanou ako občiansko-právny, nárok
žalobcu na zaplatenie vyúčtovanej odmeny za poskytnuté právne služby sa premlčuje v trojročnej
premlčacej lehote, a tak ako súd už uviedol, odmenu za právne služby poskytnuté v
roku 2009 a vyúčtované v roku 2013 na základe uplynutia trojročnej premlčacej lehoty súd žalobcovi
nepriznal, pretože žalovaná ako dlžníčka namietla premlčanie tohto nároku žalobcu.

Celkovo odmena za právne služby vyúčtovaná za rok 2009 podľa faktúry a dobropisu zo 6.3.2014
predstavuje spolu odmenu 2 540,-- Eur. V tejto časti teda súd návrh žalobcu zamietol.

Z rovnakého dôvodu súd zamietol nárok žalobcu na zaplatenie tarifnej odmeny za konanie
6C/299/2008 za rok 2010. Za rok 2010 si uplatnil žalobca nárok na zaplatenie odmeny za jeden tarifný
úkon, a to vo výške spolu s režijným paušálom 508,29 Eur, a keďže tento úkon bol urobený 16.2.2010
a vyúčtovať ho mal žalobca do 15.3.2010 a v tejto lehote ho mala žalovaná aj zaplatiť, ale ho vyúčtoval
až 6.5.2013 a teda oneskorene a dňa 16.3.2010 začala plynúť premlčacia lehota. Súd aj tento nárok
žalobcu považuje za premlčaný. Súd vychádzal pri posudzovaní plynutia premlčacej lehoty odo dňa,
kedy mohol žalobca uplatniť nárok voči žalovanej na zaplatenie tarifnej odmeny prvýkrát, a to 16.3.2010
a od tohto dátumu súdu posudzoval aj plynutie premlčanej lehoty, a teda je toho názoru, že nárok žalobcu
aj za rok 2010 na zaplatenie tarifnej odmeny, je premlčaný.

Súd priznal žalobcovi odmeny za konanie 6C/299/2008 za jeden úkon právnej služby v roku 2011, a to
vyjadrenie k vyjadreniu navrhovateľa k znaleckému posudku, a to 419,94 Eur a 20 % DPH a
režijný paušál 7,41 Eur plus 20 % DPH, čo predstavuje sumu 512,81 Eur.

V roku 2012 v konaní 6C/299/2008 súd priznal odmenu za tri úkony právnej služby, každý vo výške
419,94 Eur a 20 % DPH a odmenu za jeden úkon právnej služby, a to pri vyhlásení rozsudku a prevzatí
rozhodnutia súdu vo výške 104,98 Eur, 4x režijný paušál po 7,63 Eur a 20 % DPH, tzn.
za rok 2012 sumu 1 674,37 Eur.

Za rok 2012 súd priznal žalobcovi v zmysle § 14 ods. 3 písm. b) Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v
znení k 30.6.2013 tarifnú odmenu v jednej polovici za odvolanie voči uzneseniu náhrade trov konania zo
dňa 23.10.2012, t.j. sumu 69,93 Eur (50,62 Eur plus 20 % DPH, režijný paušál 7,63 Eur plus 20 % DPH),
a nie tak, ako s uplatnil žalobca 101,25 Eur plus 20 % DPH a režijný paušál 7,63 Eur plus 20 % DPH.

Spolu za rok 2011 a 2012 priznal súd žalobcovi nárok na zaplatenie tarifnej odmeny spolu vo výške 2
257,11 Eur, vrátane DPH.

Ďalej súd priznal žalobcovi náhradu za zastupovanie žalovaného v exekučnom konaní Ex 320/2012 na
exekučnom úrade JUDr. Petra Kohúta v Banskej Bystrici, a to spolu vo výške 245,54 Eur,
ktorá pozostáva z náhrady za tri úkony právnej služby po 60,58 Eur (prevzatie, podanie námietok, návrh
na zastavenie konania), plus 20 % DPH, spolu 218,08 Eur a 3x režijný paušál po 7,63 Eur plus
20 % DPH, 27,46 Eur, teda spolu za zastupovanie v exekučnom konaní 245,54 Eur.

Spolu súd priznal žalobcovi tarifnú odmenu za zastupovanie žalovanej v konaní pred Okresným súdom
v Brezne 6C/299/2008 v sume 2 257,11 Eur a za zastupovanie v exekučnom konaní 245,54 Eur, spolu
2 502,65 Eur.

V časti, v ktorej vzal žalobca návrh späť, a to 812,74 Eur s príslušenstvom, súd konanie zastavil.

Žalobcovi súd priznal úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3
Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vo výške 5,5 % ročne odo dňa nasledujúceho po
splatnosti faktúry - dobropisu, ktorý bol splatný 14.3.2014.

Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania až odo dňa nasledujúceho po splatnosti Dobropisu zo dňa
14.3.2014, pretože až vystavením dobropisu k faktúre, ktorým žalobca opravil pôvodne v nesprávnej
výške vyúčtovanú tarifnú odmenu, vyúčtoval tarifnú odmenu vo výške podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z.z.

Žalobca bol v spore čiastočne úspešný, zo žalovanej sumy 6 424,46 Eur vo výške 2 502,65 Eur,
teda bol viac v spore neúspešný, ako úspešný, t.j. žalobca bol v spore neúspešný na 63 %, úspešný v
rozsahu 37 %, teda náhradu trov konania by súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. priznal žalovanej, ale keďže
si žalovaná náhradu trov konania neuplatnila, súd jej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní (§ 205 ods. 1, 2 O.s.p.)
odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu

na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô
ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).