Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. september 2013

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9C/244/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112223444
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2013:6112223444.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, v konaní práv. zast. Fridrich
Paľko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4 proti odporcovi Slovenská republika, Ministerstvo
spravodlivosti SR, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva navrhovateľa na zákonného sudcu a na
nestranný súd z a m i e t a .

Súd návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal od odporcu zaplatenia majetkovej škody a náhrady
nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho úradného postupu, z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z titulu
nesprávneho úradného postupu v exekučných konaniach Okresného súdu Banská Bystrica.

Súd spojil postupom podľa § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania na spoločné konanie
veci vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 9C/244/2012, 9C/289/2012, 9C/305/2012, 9C/306/2012,
9C/307/2012, 9C/308/2012, 9C/310/2012, 9C/313/2012.

Odporca žiadal návrh v plnom rozsahu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami účastníkov, jednotlivými exekučnými spismi

tunajšieho súdu a zistil tento skutkový stav:

Podľa tvrdenia navrhovateľa tento vykonáva podnikateľskú činnosť v oblasti poskytovania krátkodobých
úverov. V zmysle ustanovenia § 38 a nasledujúcich zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučného poriadku)
požiadal súdneho exekútora o vykonanie exekúcie pre svoje pohľadávky vzniknuté neplnením záväzkov
vyplývajúcich zo zmlúv o úvere.

Vo veci 9C/289/2012 sa domáhal navrhovateľ náhrady škody z dôvodu, že exekučný súd nevydal na
žiadosť navrhovateľa rozhodnutie o zmene exekútora v lehote 30 dní od doručenia tejto žiadosti, ktorá
lehota bola stanovená v § 44 ods. 8 Exekučného poriadku.V ostatných spojených veciach sa domáhal náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
okresného súdu v exekučnom konaní z dôvodu, že exekučný súd nevydal na žiadosť súdneho exekútora
rozhodnutie o udelení poverenia na vykonanie exekúcie v jeho prospech v lehote 15 dní od doručenia

tejto žiadosti, ktorá lehota bola stanovená v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Z dôvodov nesprávneho úradného postupu požadoval od odporcu náhradu majetkovej škody ako aj
nemajetkovej ujmy, ktorý nárok si uplatnil aj písomnou žiadosťou adresovanou odporcovi podľa § 15
ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.

V prípadoch nedodržania 15-dňovej lehoty požadoval náhradu majetkovej škody predstavujúcej účelne
vynaložené náklady spojené s činnosťou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v sume 125,-- Eur
a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 55,-- Eur za každý mesiac omeškania v činnosti
exekučného súdu.
V prípade porušenia povinnosti rozhodnúť o zmene súdneho exekútora v lehote 30 dní požadoval

náhradu majetkovej škody za účelne vynaložené náklady spojené s činnosťou vo veci správy a
udržateľnosti pohľadávky vo výške 175,-- Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 55,32 Eur za každý mesiac
omeškania v činnosti exekučného súdu.

Navrhovateľ ďalej vzniesol námietku predpojatosti okresného súdu vzhľadom k tomu, že vecne aj

miestne príslušným vo veci konať je súd, ktorý svojím konaním vyvolal skutočnosť zakladajúcu práva
uplatňované touto žalobou.

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Poukázal na zmätočnosť návrhu, v ktorom nie sú uvedené spisové
značky príslušných exekučných konaní. Ďalej uviedol, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody

nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu. Takúto právomoc má iba predseda súdu alebo
Ústavný súd SR. Zo znenia ustanovenia § 15 a § 16 zákona 514/2003 Z. z. vyplýva, že poškodený sa
práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6
mesiacov odo dňa prijatia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Návrh na súd
však navrhovateľ podal ešte pred uplynutím tejto lehoty, keď v prvej žiadosti o predbežné prerokovanie

nároku boli mu doručené dňa 23. 04. 2012. Navrhovateľ neposkytol súčinnosť pri prejednaní jeho návrhu
na predbežné prerokovanie nároku, keď nereagoval na výzvu na doplnenie týchto žiadostí. Z týchto
dôvodov nárok navrhovateľa odporca nepovažoval za predbežne prerokovaný.

Podľa§9ods.2zákonač.514/2003Z.z.vzneníúčinnomod01.01.2013,priposudzovanínesprávneho

úradného postupu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote, možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o
prešetrenie vybavenia sťažnosti, právoplatného rozhodnutia v disciplinárnom konaní, v ktorom bolo
rozhodnuté o tom, že sa sudca dopustil previnenia, ktoré má za následok prieťahy v konaní. Navrhovateľ
nepreukázal, že by podal v predmetných exekučných konaniach sťažnosti, alebo že by existovalo

také právoplatné rozhodnutie v disciplinárnom konaní alebo rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré by
konštatovalo porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Z uvedených dôvodov mal navrhovateľ za to, že nebol preukázaný nesprávny úradný postup tvrdený
navrhovateľom v návrhu.
Zároveň vzniesol námietku premlčania v zmysle § 19 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z.

Ku samotnému nároku na náhradu škody uviedol, že predpokladá preukázanie nesprávneho úradného
postupu, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi nimi, ohľadom čoho navrhovateľ neuniesol dôkazné
bremeno.
Čo sa týka požadovanej materiálnej škody, navrhovateľ nepreukázal jej existenciu a nároky, ktoré si

uplatňuje, sú len hypotetické.
Kritériá pre výšku nemajetkovej ujmy sú uvedené v ustanovení § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003
Z. z. Navrhovateľ bližšie nekonkretizoval, akým spôsobom došlo konaním súdu ku zániku jeho
podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov, ani ako táto situácia ovplyvnila jeho ďalšie
podnikateľské postupy.

Konania, u ktorých malo dôjsť ku nesprávnemu úradnému postupu, sa týkali výkonu rozhodnutia
rozhodcovských rozhodnutí o nárokoch zo spotrebiteľských úverov. Európska komisia v liste
adresovanom predstaviteľovi Slovenskej republiky pri Európskej únii poukázala na sťažnostispotrebiteľov na praktiky navrhovateľa. V takom prípade aj súdna moc musí pozornejšie skúmať
podania navrhovateľa, najmä v prípade návrhov na vykonanie exekúcie. Konanie navrhovateľa potom
predstavuje konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď aj v prípade porušenia práva navrhovateľa už

samotné konštatovanie práv musí byť považované za dostačujúce.
Z uvedených dôvodov žiadal návrh zamietnuť.

Navrhovateľ sa na pojednávanie nedostavil. Svoju neprítomnosť ospravedlnil e-mailom zo dňa 10. 09.
2013 o 17.35 h, t. j. deň pred pojednávaním, so žiadosťou o zrušenie pojednávania z dôvodu požiadavky

na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorú
pripojil k návrhu. Ústavná sťažnosť bola datovaná dňa 10. 01. 2013. Predvolanie na pojednávanie
prevzal právny zástupca navrhovateľa dňa 01. 08. 2013.
Súd v zmysle ustanovenia § 119 OSP nepovažoval žiadosť navrhovateľa na odročenie pojednávania za
žiadosť podanú včas bez zbytočného odkladu a ani dôvod odročenia nepovažoval za dôležitý dôvod,
ktorý by bránil zástupcovi navrhovateľa sa zúčastniť pojednávania. Z týchto dôvodov konal v súlade s

ustanovením § 101 ods.2 OSP.
Odporca svoju účasť na pojednávaní ospravedlnil s tým, že súhlasil, aby súd pojednával v jeho
neprítomnosti.

Predmetom sporu boli nároky navrhovateľa v zmysle zákona 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci účinného od 01. 07. 2004.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zodpovedá štát za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá
bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Odporca je orgánom konajúcim v mene štátu v zmysle § 4 citovaného zákona ods. 1 písm. a).

Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, za nesprávny úradný postup sa považuje, okrem iného, porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote.

Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom.
V danom prípade odporca nenamietal, že takýto návrh na predbežné prerokovanie bol podaný
odporcom, pričom nedošlo k uspokojeniu nároku navrhovateľa v zmysle jeho návrhu. Namietal

predčasnosť podaného návrhu na súd, keď tento návrh bol doručený súdu pred uplynutím 6-mesačnej
lehoty v zmysle § 16 ods. 1 citovaného zákona.

Vzhľadom k tomu, že v čase rozhodovania súdu márne uplynula táto lehota, súd nepovažoval tento
argument za dôvod pre zamietnutie návrhu pre predčasnosť.

Ďalej sa súd zaoberal vznesenou námietkou premlčania zo strany odporcu vo vzťahu k uplatneným
nárokom.
Podľa § 19 ods. 1 citovaného zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za 3 roky odo dňa, keď sa
poškodený dozvedel o škode.

V zmysle ods. 3 lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku, najdlhšie počas 6 mesiacov.

Predmetom konania boli nároky navrhovateľa uplatnené v konaní:
1. 9C/244/2012 - exekučné konanie 7Er/558/2010, v ktorom bola doručená žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie dňa 23. 09. 2010, pričom súd túto žiadosť zamietol rozhodnutím zo dňa 08.

10. 2010. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 25. 10. 2010 a následne bolo odvolacie konanie
zastavené.
2. 9C/305/2012 - exekučné konanie 2Er/811/2010, návrh na udelenie poverenia doručený 28. 04. 2010,
pričomsúdvyzvalexekútoranaodstránenievádoznačeniapovinného,ktorúvaduodstránil12.08.2010,
ktorého dňa bolo vydané poverenie.

3. 9C/307/2012 - exekučné konanie 3Er/11/2009, žiadosť o vydanie poverenia doručená 09. 01. 2009,
vydané poverenie 12. 01. 2009.
4. 9C/310/2012 - exekučné konanie 5Er/401/2010, žiadosť o udelenie poverenia doručená 24. 06. 2010,
07. 07. 2010 zaslaná žiadosť právnemu zástupcovi oprávneného na zaslanie podkladov pre vydanierozhodcovského rozsudku, toho istého dňa žiadosť Stálemu rozhodcovskému súdu o zaslanie ich spisu.
Tento po urgencii doručil súdu 02. 08. 2010. 03. 09. 2010 výzva zástupcovi oprávneného na predloženie
zmlúv. Predložené dňa 16. 09. 2010. Výzva povinnému na oznámenie, na aký účel bol úver poskytnutý.

Oznámil 24. 11. 2010. Dňa 15. 12. 2010 vydané poverenie.
5. 9C/313/2012 - exekučné konanie 3Er/8/2009, návrh na vydanie poverenia doručený 08. 01. 2009,
poverenie vydané 09. 01. 2009.
6. 9C/306/2012 - exekučné konanie 2Er/10/2009, návrh na vydanie poverenia doručený dňa 09. 01.
2009. Okresný súd vyzval na odstránenie nedostatkov návrhu 15. 01. 2009. Vada odstránená 26. 03.

2009. Poverenie vydané 30. 03. 2009.
7. 9C/308/2012 - exekučné konanie 2Er/1201/2010, návrh na vydanie poverenia doručený 24. 06. 2010,
30. 06. 2010 vyžiadaný rozhodcovský spis, 28. 09. 2010 vyzvaný zástupca oprávneného na doloženie
čitateľných podkladov. Urgencia 12. 11. 2010, doručené 26. 12. 2010, poverenie vydané 07. 01. 2011.
8. 9C/289/2012 - exekučné konanie 2Er/169/2004, návrh súdneho exekútor JUDr. Stanislavy
Kolesárovej - súd vydal poverenie dňa 08. 03. 2004. Dňa 28. 12. 2010 bola exekúcia vyhlásená za

neprípustnú a zastavená, ktoré rozhodnutie v tejto časti nadobudlo právoplatnosť dňa 17. 08. 2011. V
spise je úradný záznam (str. 63), podľa ktorého boli doručené návrhy na zmenu súdneho exekútora zo
dňa 27. 08. 2010 tunajšiemu súdu dňa 30. 08. 2010 so zaručeným elektronickým podpisom a až 15. 08.
2012 boli vytlačené a pozakladané do príslušných spisov, vrátane tohto spisu.

Návrhy vo veciach, ktoré boli spojené v tomto konaní, boli doručené tunajšiemu súd dňa 27. 09. 2012.
Trojročná premlčacia lehota by uplynula u nárokov, u ktorých by sa navrhovateľ dozvedel o škode pred
27. 09. 2009.
U návrhov, v ktorých si navrhovateľ odvodzuje nárok na náhradu škody z dôvodu, že nebolo rozhodnuté
v 15-dňovej lehote od podania žiadosti na udelenie poverenia, mohla začať plynúť táto lehota po uplynutí

15 dní od doručenia tejto žiadosti na exekučný súd. Premlčacia doba teda márne uplynula u nároku pod
bodom 6, keď 15-dňová lehota uplynula dňom 24. 01. 2009 a poverenie bolo vydané 30. 03. 2009.
Z týchto dôvodov súd návrh navrhovateľa u nároku pod bodom 6 zamietol z dôvodu premlčania.

U ostatných nárokov pod bodom 1 - 5, 7 nedošlo ku márnemu uplynutiu premlčacej doby.

U nároku pod bodom 8 mohla začať plynúť premlčacia lehota po uplynutí 30 dní od podania návrhu
na zmenu súdneho exekútora, t. j. od 28. 09. 2010. U tohto nároku tiež nedošlo k márnemu uplynutiu
premlčacej doby.

Ďalej sa súd zaoberal otázkou dôvodnosti uplatnených nárokov na strane navrhovateľa.

Predpokladom úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci
nesprávnym úradným postupom je preukázanie základných predpokladov vzniku zodpovednosti za
vzniknutú škodu a to:
1. porušenia právnej povinnosti spočívajúcej v nesprávnom úradnom postupe

2. vznik škody
3. príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody.
V danom prípade sa nepreukazuje zavinenie, keďže citovaná špeciálna právna úprava predpokladá
objektívnu zodpovednosť za vzniknutú škodu.

Nesprávnym úradným postupom na strane odporcu v žalobe pod bodom 8 bolo nerozhodnutie v
zákonom stanovenej lehote o návrhu na zmenu exekútora v zmysle § 44 Exekučného poriadku.
Súd mal za to, že v danom prípade nedošlo k tvrdenému porušeniu právnej povinnosti zo strany
exekučného súdu a to z tohto dôvodu:

V exekučných konaniach začatých do 31. 08. 2005 nebola v Exekučnom poriadku súdu stanovená
žiadna lehota pre rozhodnutie o zmene exekútora. Podľa ustanovenia § 44 ods. 6 Exekučného poriadku
účinného k 31. 08. 2005, ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora
žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený
a vec mu písomne postúpi. 30-dňová lehota bola zapracovaná do Exekučného poriadku až novelou

zákonom 341/2005 Z. z. účinnou od 01. 09. 2009. Zároveň v ustanovení § 238 ods. 1 Exekučného
poriadku v prechodných a záverečných ustanoveniach bolo uvedené, že konania začaté pred 01. 09.
2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. 08. 2005, ak ods. 2 neustanovuje inak. V ods. 2 nie jeuvedený § 44 Exekučného poriadku. Exekučné konanie 2Er/169/2004 (návrh navrhovateľa pod bodom
8) bolo začaté už v roku 2004. Z týchto dôvodov súd návrh v tejto časti zamietol.

Čo sa týka nárokov pod bodom 1, 3, 5 rovnako nedošlo ku tvrdenému porušeniu právnej povinnosti, keď
na návrh exekútora súd vydal poverenie v rámci 15-dňovej lehoty.

Pod nesprávny úradný postup možno zahrnúť širokú oblasť postupov orgánov mimo vydávania
rozhodnutí. Za nesprávny úradný postup možno považovať aj nečinnosť alebo nekonanie orgánu

v určitej lehote. V každom konkrétnom prípade však treba skúmať, či je daná nečinnosť ako znak
zodpovednostnej skutkovej podstaty so zreteľom na okolnosti prípadu, najmä či orgán mal a mohol
konať.
V prípade exekúcie pod bodom 2 návrh na udelenie poverenia bol doručený súdu dňa 28. 04. 2010.
Podľa znenia ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného v tej dobe, ak súd nezistí rozpor
v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo

exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Po odstránení vád návrhu súd ihneď vydal poverenie.
Ku prekročeniu zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty potom nedošlo vinou súdu, ale vinou exekútora,
keď súd ihneď po odstránení vady vydal poverenie a konal bez prieťahov.

Od 01. 06. 2010 došlo ku novelizácii ustanovenia § 44 Exekučného poriadku. Zákonodarca v ustanovení
§ 44 ods. 2 uviedol, že lehota 15 dní neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d).
(Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie).
Je pravdou, že v tej dobe platné znenie § 41 ods. 2 písm. d) odkazovalo na rozhodnutia rozhodcovských

komisií, nie rozhodcovských súdov, ale súdna prax aj teória zahŕňala pod výklad tohto zákonného
ustanovenia aj exekučný titul rozhodnutie rozhodcovského súdu, čo potvrdil ďalší legislatívny vývoj.
Podľa prílohy k uzneseniu Ústavnoprávneho výboru NR SR č. 820 z 23. 02. 2010 bola potreba prijatia
novely(144/2010Z.z.)odôvodnenátak,že„praxukázala,želehotanapoverenieexekútoravprípadoch,
ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, bola výraznou prekážkou

na to, aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, najmä v prípadoch existencie dôvodov
podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Prejavilo sa to vo veľkom
počte nezákonných exekúcií, zbytočnom vzniku trov exekučného konania. V tomto smere je dôležitý
rozsudok Súdneho dvora EÚ (Asturcom C-40/08), ktorý nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky aj
v exekučnom konaní.“

Z uvedeného potom vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo neaplikovať 15-dňovú lehotu pri poverení
exekútora aj v prípadoch, keď exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok, aj keď to nebolo výslovne
v Exekučnom poriadku upravené.
Ústavný súd v náleze sp. zn. I. ÚS 243/07 vyjadril, že v prípade výkladu právneho predpisu platí,

že jazykový výklad predstavuje prvotné priblíženie sa k aplikácii právnej normy. Je východiskom na
objasnenie a ujasnenie si jej obsahu, zmyslu a účelu. Súd nie je absolútne viazaný doslovným znením
zákonného ustanovenia, ale sa od neho sme a musí odchýliť, ak si to zo závažných dôvodov vyžaduje
účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z princípov, ktoré majú svoj
základ v ústavne konformnom právnom poriadku ako významovom celku. Vyššie uvedený zámer

zákonodarcu nemožno nahrádzať neautentickým výkladom v odbornej literatúre.

Na základe vyššie uvedeného vzhľadom k postupu súdu v konaniach pod bodom 4 a 7 mal súd za to,
že nebol preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu, keď plynule a bez prieťahov skúmal
podmienky pre vydanie poverenia exekútora vzhľadom k tomu, že exekučným titulom bolo rozhodnutie

rozhodcovského súdu a pre vydanie poverenia nebola v danom prípade zákonom stanovená 15-dňová
lehota, keďže sa jednalo o prípad upravený v § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku.

Ani v jednom prípade potom súd nekonštatoval, že došlo k porušeniu povinností na strane súdu, ktoré
tvrdil navrhovateľ vo svojom návrhu, a teda nebola splnená ani prvá hmotnoprávna podmienka pre

úspešné uplatnenie nároku navrhovateľom.

Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa v plnom rozsahu zamietol ako bezdôvodný.Súd na okraj poznamenáva, že navrhovateľ nepreukázal ani ďalšie predpoklady úspešnosti návrhu,
konkrétne vznik škody a príčinnú súvislosť medzi tvrdeným porušením povinností a vznikom škody. V
plnom rozsahu odkazuje na argumenty uvádzané odporcom v jeho písomnom vyjadrení.

Súd ešte poznamenáva, že aj keď odporca poukazoval na znenie ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z. z. účinné od 01. 01. 2013 (že navrhovateľ mal preukázať podanie sťažnosti na prieťahy,
resp. prešetrenie vybavenia sťažnosti, právoplatné rozhodnutie ESĽP či Ústavného súdu SR), toto
ustanovenie má hmotnoprávny charakter. Nemá však retroaktívne účinky, preto nemohlo byť aplikované

na prejednávané prípady. Navrhovateľ podal návrh na predbežné prerokovanie nárokov na náhradu
škody ešte v roku 2012, kedy sa takýto postup nevyžadoval.

Navrhovateľ v návrhu vzniesol námietku zaujatosti sudcov tunajšieho súdu, o ktorej rozhodoval krajský
súd tak, že konajúcu sudkyňu z prejednávania predmetných vecí nevylúčil.

Pokiaľ potom navrhovateľ z tohto dôvodu žiadal prerušiť konanie do rozhodnutia Ústavného súdu SR
o jeho sťažnosti voči rozhodnutie krajského súdu, súd návrhu navrhovateľa na prerušenie konania z
dôvodu rozhodovania Ústavného súdu SR o tejto otázke nevyhovel, keďže sa nejedná o dôvody, pre
ktoré súd v zmysle § 109 ods. 1 OSP je povinný obligatórne prerušiť konanie. Súd môže prerušiť konanie
z dôvodov uvedených v § 109 ods. 2 písm. c) OSP, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá

môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
Súd poukazuje na Nález Ústavného súdu SR I.ÚS/21/00 v súvislosti aj s rozhodnutím Krajského súdu v
Banskej Bystrici v konaní 16Co/198/2013-465, podľa ktorých nie je dôvodom na prerušenie v zmysle §
109 ods. 2 písm. c) OSP tá skutočnosť, že prebieha konanie na Ústavnom súde o porušení základných
práv postupom, ktorý sa týkal rozhodovania o námietke zaujatosti sudcu, nakoľko meritórne rozhodnutie

v konaní nebude závisieť od rozhodnutia Ústavného súdu a prerušenie konania by sa mohlo kvalifikovať
ako porušenie práva na konanie a rozhodnutie bez zbytočných prieťahov.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 142 ods.1 OSP. Úspešný odporca si uplatnil
náhradu trov konania, ale trovy konania nevyčíslil. Zo spisu mu nevyplývajú žiadne trovy konania. Z

týchto dôvodov súd rozhodol v zmysle § 151 ods. 2 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom
rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha
(ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie

treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie
na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.