Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. september 2013

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9C/284/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112223773
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2013:6112223773.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci žalobcu

POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, v konaní práv. zast. Fridrich
Paľko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4 proti žalovanej Slovenská republika, Ministerstvo
spravodlivosti SR, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal od odporcu zaplatenia majetkovej škody a náhrady
nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho úradného postupu, z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z titulu
nesprávneho úradného postupu v exekučných konaniach Okresného súdu Banská Bystrica.

Súd spojil postupom podľa § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania na spoločné konanie
veci vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 9C/284/2012, 9C/286/2012, 9C/287/2012, 9C/288/2012,
9C/290/2012, 9C/291/2012, 9C/292/2012, 9C/293/2012, 9C/295/2012, 9C/296/2012, 9C/297/2012,
9C/298/2012, 9C/299/2012, 9C/302/2012, 9C/304/2012, 9C/300/2012.

Odporca žiadal návrh v plnom rozsahu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami účastníkov, jednotlivými exekučnými spismi
tunajšieho súdu a zistil tento skutkový stav:

Podľa tvrdenia navrhovateľa tento vykonáva podnikateľskú činnosť v oblasti poskytovania krátkodobých

úverov. V zmysle ustanovenia § 38 a nasledujúcich zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučného poriadku)
požiadal súdneho exekútora o vykonanie exekúcie pre svoje pohľadávky vzniknuté neplnením záväzkov
vyplývajúcich zo zmlúv o úvere.
Okresný súd Banská Bystrica vydal poverenie pre vykonanie exekúcie. Navrhovateľ požiadal o zmenu
exekútora v zmysle § 44 ods. 8 Exekučného poriadku, o ktorom návrhu mal súd rozhodnúť v lehote
30 dní od doručenia návrhu. Súd nerozhodol o tomto návrhu v zákonom stanovenej lehote, hoci veci
nevykazovali prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovali si ani spoluprácu s účastníkmi konania,

ktorá by mohla mať podstatný vplyv na čas potrebný pre rozhodnutie o návrhu.
Zdôvodovuvedenéhonesprávnehoúradnéhopostupupožadovalododporcunáhradumajetkovejškody
ako aj nemajetkovej ujmy, ktorý nárok si uplatnil aj písomnou žiadosťou adresovanou odporcovi podľa
§ 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.Majetková škoda vo výške 175,-- Eur predstavovala:
1. Náklady na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou

informačného systému vo výške 70,-- Eur.
2. Na udržiavanie a správu informačného systému vo výške 40,-- Eur.
3. Na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom vo výške 50,- Eur.
4. Na spracovanie textov urgencii súdu a na výdaje spojené s vyhotovením a zaslaním urgencií súdu
spolu vo výške 15,-- Eur.

Ďalej požadoval náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú si uplatňoval vo výške 55,32 Eur za každý mesiac
omeškania v činnosti súdu, keď poukázal na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu v konaniach napr.
III.ÚS 203/2003, III.ÚS 235/2004, III.ÚS 347/2005.
Mal za to, že nepostačuje samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na
zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe a takéto konštatovanie nie je dostatočným

zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú týmto postupom. Nesprávny úradný postup bol
následkom nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní
spojené so zásahom do výkonu majetkových práv navrhovateľa. Márnym plynutím času boli reálne
ohrozené legitímne očakávanie navrhovateľa, že nastanú účinky predpokladané v § 44 ods. 8
Exekučného poriadku, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávok. V tejto

súvislosti poukázal na nálezy Ústavného súru IV.ÚS 77/02 a III.ÚS 120/2010, tiež III.ÚS 271/05.

Navrhovateľ ďalej vzniesol námietku predpojatosti okresného súdu vzhľadom k tomu, že vecne aj
miestne príslušným vo veci konať je súd, ktorý svojím konaním vyvolal skutočnosť zakladajúcu práva
uplatňované touto žalobou.

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Návrh považoval za zmätočný, keď v ňom nie sú uvedené spisové
značky príslušných exekučných konaní. Ďalej uviedol, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody
nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu. Takúto právomoc má iba predseda súdu alebo
Ústavný súd SR. Zo znenia ustanovenia § 15 a § 16 zákona 514/2003 Z. z. vyplýva, že poškodený sa

práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6
mesiacov odo dňa prijatia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Návrh na súd
však navrhovateľ podal ešte pred uplynutím tejto lehoty, keď v prvej žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku boli mu doručené dňa 23. 04. 2012. Navrhovateľ neposkytol súčinnosť pri prejednaní jeho návrhu
na predbežné prerokovanie nároku, keď nereagoval na výzvu na doplnenie týchto žiadostí. Z týchto

dôvodov nárok navrhovateľa odporca nepovažoval za predbežne prerokovaný.

Ku samotnému nároku na náhradu škody uviedol, že predpokladá preukázanie nesprávneho úradného
postupu, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi nimi.
Čo sa týka nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora, v praxi je zaužívaný model, v zmysle

ktorého exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu predloží túto žiadosť pôvodnému exekútorovi na
vyjadrenie a na vyčíslenie jeho doterajších trov, keďže súčasne s rozhodnutím o zmene súdneho
exekútora exekučný súd rozhodne aj o trovách doterajšieho exekučného konania. Tiež je potrebné
zaslanie príslušného exekútorského spisu za účelom realizácie povinnosti vyplývajúcej exekučnému
súdu z ustanovenia § 44 ods. 9 Exekučného poriadku, keď po rozhodnutí o zmene exekútora má súd

vec tomuto postúpiť rozhodnutie spolu s exekučným spisom pôvodne povereného exekútora. Pokiaľ
pôvodný exekútor neposkytol exekučnému súdu plnú súčinnosť, mohlo sa stať, že exekučný súd
objektívne nemohol dodržať zákonnú 30-dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu navrhovateľa.
Poukázal tiež na ustanovenie § 3 ods. 7 a § 62 a nasledujúcich zákona 757/2004 Z. z. o súdoch v
súvislosti s ustanovením § 415 Občianskeho zákonníka, keď navrhovateľ zanedbal svoju všeobecnú

preventívnu povinnosť podať sťažnosť predsedovi príslušného súdu pre porušovanie jeho práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Nedodržanie lehôt stanovených v zákone samo osebe nemusí byť považované automaticky za
porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, tento pojem nemožno vykladať len
s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. V tomto smere odkázal na rozhodnutie Ústavného súdu

I.ÚS 16/02 a I.ÚS 63/00. Z ustanovenia § 44 ods. 8, 9 Exekučného poriadku vyplýva, že pôvodný
súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho
exekútora, resp. do jeho doručenia pôvodnému exekútorovi. Z týchto dôvodov nemohlo v tejto lehotedôjsť ku vzniku žiadnej materiálnej škody, keď pôvodný súdny exekútor mal a mohol pokračovať vo
vymáhaní pohľadávky, na ktorú mal poverenie.
Podľa§9ods.2zákonač.514/2003Z.z.vzneníúčinnomod01.01.2013,priposudzovanínesprávneho

úradného postupu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote, možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o
prešetrenie vybavenia sťažnosti, právoplatného rozhodnutia v disciplinárnom konaní, v ktorom bolo
rozhodnuté o tom, že sa sudca dopustil previnenia, ktoré má za následok prieťahy v konaní. Navrhovateľ
nepreukázal, že by podal v predmetných exekučných konaniach sťažnosti, alebo že by existovalo

také právoplatné rozhodnutie v disciplinárnom konaní alebo rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré by
konštatovalo porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Z uvedených dôvodov mal navrhovateľ za to, že nebol preukázaný nesprávny úradný postup tvrdený
navrhovateľom v návrhu.

Zároveňvzniesolnámietkupremlčaniavsúvislostisoznením§19ods.1zákona514/2003Z.z.ohľadom

tohto nároku. Trojročná premlčacia lehota v zmysle citovaného zákonného ustanovenia uplynula po
3 rokoch od uplynutia 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora (návrh na
predbežné prerokovanie nárokov bol daný podľa odporcu v rozmedzí od 23. 04. 2012 do 25. 09. 2012).

Čo sa týka požadovanej materiálnej škody vo výške 175,-- Eur, navrhovateľ nepreukázal jej existenciu a

nároky, ktoré si uplatňuje, sú len hypotetické. Škoda je vyčíslená ako paušálna, pričom administratívne
spracovanie urgencií a publikačné výdaje sú neprimerane vysoké. Dôkazné bremeno na preukázaní
existencie a výšky škody je na navrhovateľovi. Nepreukázal ani príčinnú súvislosť so vznikom tejto škody
vo vzťahu ku konkrétnym exekučným konaniam.
Kritériá pre výšku nemajetkovej ujmy sú uvedené v ustanovení § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003

Z. z. Navrhovateľ bližšie nekonkretizoval, akým spôsobom došlo konaním súdu ku zániku jeho
podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov, ani ako táto situácia ovplyvnila jeho ďalšie
podnikateľské postupy. Pocity frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery možno vzťahovať len k fyzickým
osobám, nie k právnickým osobám (viď rozhodnutie NS ČR 37Cdo/675/2011). Podľa tvrdenia odporcu
navrhovateľ nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy, ani dôvod, pre ktorý by sa táto mala poskytnúť v

peniazoch.
Z uvedených dôvodov žiadal návrh zamietnuť.

Predmetom sporu boli nároky navrhovateľa v zmysle zákona 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci účinného od 01. 07. 2004.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zodpovedá štát za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá
bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Odporca je orgánom konajúcim v mene štátu v zmysle § 4 citovaného zákona ods. 1 písm. a).

Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, za nesprávny úradný postup sa považuje, okrem iného, porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote.

Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom.
V danom prípade odporca nenamietal, že takýto návrh na predbežné prerokovanie bol podaný
odporcom, pričom nedošlo k uspokojeniu nároku navrhovateľa v zmysle jeho návrhu. Namietal
predčasnosť podaného návrhu na súd, keď tento návrh bol doručený súdu pred uplynutím 6-mesačnej

lehoty v zmysle § 16 ods. 1 citovaného zákona.

Vzhľadom k tomu, že v čase rozhodovania súdu márne uplynula táto lehota, súd nepovažoval tento
argument za dôvod pre zamietnutie návrhu pre predčasnosť.

Ďalej sa súd zaoberal vznesenou námietkou premlčania zo strany odporcu vo vzťahu k uplatneným
nárokom.
Podľa § 19 ods. 1 citovaného zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za 3 roky odo dňa, keď sa
poškodený dozvedel o škode.V zmysle ods. 3 lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku, najdlhšie počas 6 mesiacov.

Návrhy na zmenu exekútora podával navrhovateľ v predmetných konaniach od 27. 08. 2009. V danom

prípade sa mohol dozvedieť navrhovateľ o škode najskôr uplynutím 30-tich dní od podania návrhu na
zmenu exekútora.
Začatie plynutia 3-ročnej premlčacej doby v zmysle citovaného zákonného ustanovenia nastalo potom
dňom 27. 09. 2009. Návrhy na súd na náhradu škody boli podané 27. 09. 2012. Návrhy na predbežné
prerokovanie nároku odporcovi boli doručené v priebehu obdobia od 23. 04. 2012 do 25. 09. 2012, kedy

došlo k prerušeniu behu premlčacej lehoty.
Námietka premlčania teda nebola vznesená zo strany odporcu dôvodne a nároky boli uplatnené včas.

Predpokladom úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci
nesprávnym úradným postupom je preukázanie základných predpokladov vzniku zodpovednosti za
vzniknutú škodu a to:

1. porušenia právnej povinnosti spočívajúcej v nesprávnom úradnom postupe
2. vznik škody
3. príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody.
V danom prípade sa nepreukazuje zavinenie, keďže citovaná špeciálna právna úprava predpokladá
objektívnu zodpovednosť za vzniknutú škodu.

Tvrdeným porušením povinnosti na strane odporcu bolo nerozhodnutie v zákonom stanovenej lehote o
návrhu na zmenu exekútora v zmysle § 44 Exekučného poriadku.

1. V konaní 9C/291/2012 - exekučné konanie č. 3Er/968/2003 - bol návrh na zmenu exekútora doručený

dňa 28. 10. 2009, súd návrhu vyhovel rozhodnutím zo dňa 07. 01. 2010.
2. V konaní 9C/292/2012 - exekučné konanie č. 3Er/1185/2003 - návrh na zmenu exekútora doručený
dňa 28. 10. 2009, 07. 01. 2010 vyhovené návrhu.
3. Konanie 9C/296/2012 - exekučné konanie č. 2Er/723/2005 - návrh na zmenu doručený 28. 10. 2009.
Okresný súd rozhodnutím zo dňa 18. 01. 2010 návrhu vyhovel.

4. V konaní 9C/299/2012 - exekučné konanie č. 1Er/527/2002 - návrh na zmenu doručený 28. 10. 2009.
Vyhovené dňa 01. 02. 2010.
5. Vo veci 9C/286/2012 - exekučné konanie č. 1Er/1387/2006 - exekučné konanie začalo v roku
2006. Na návrh oprávneného súd poveril výkonom exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu.
Na návrh oprávneného zo dňa 02. 11. 2009 súd vyhovel žiadosti oprávneného a poveril súdneho

exekútora JUDr. Rudolfa Krutého uznesením zo dňa 07. 05. 2010. Uznesením zo dňa 10. 04. 2012 bola
exekúcia zastavená z dôvodu, že samotný súdny exekútor podal podnet súdu na vyhlásenie exekúcie
za neprípustnú. Ku zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť
legitimitu pre exekučný titul, bola považovaná za neprijateľnú. Krajský súd na odvolanie oprávneného
prvostupňové rozhodnutie o zastavení exekúcie potvrdil dňom 27. 02. 2013.

6. Vo veci 9C/284/2012 sa jednalo o nárok vyplývajúci z postupu tunajšieho súdu v konaní 2Er/848/2003.
Návrh na zmenu exekútora bol doručený dňa 02. 11. 2009, pričom súd rozhodol o návrhu dňa 12. 01.
2010 tak, že návrh na zmenu zamietol, keď exekúciu vyhlásil za neprípustnú. Krajský súd prvostupňové
rozhodnutie potvrdil.
7. Vo veci 9C/288/2012 - exekučné konanie č. 1Er/711/2006 - návrh na zmenu bol doručený dňa 02. 09.

2010. Návrh bol zamietnutý rozhodnutím zo dňa 28. 12. 2010, ktorým bola zároveň exekúcia vyhlásená
za neprípustnú a zastavená.
8. Vo veci 9C/287/2012 - exekučné konanie č. 2Er/1386/2006 - návrh na zmenu bol doručený dňa 02. 11.
2009, o návrhu nebolo rozhodnuté, keď dňa 26. 07. 2010 bola exekúcia zastavená pre neprípustnosť.
Rozhodnutie krajský súd potvrdil.

9. Vo veci 9C/290/2012 - exekučné konanie č. 1Er/845/2006 - návrh na zmenu exekútora doručený dňa
02. 09. 2010. O návrhu rozhodnuté tak, že návrh bol zamietnutý rozhodnutím zo dňa 28. 12. 2010, v
ktorom bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a konanie zastavené.
10. V konaní 9C/293/2012 - exekučné konanie č. 1Er/14/2007 - návrh na zmenu exekútora doručený
02. 09. 2010, zamietnutý 11. 01. 2011, exekúcia zastavená pre neprípustnosť.

11. V konaní 9C/284/2012 - exekučné konanie č. 1Er/14/2007 - návrh na zmenu exekútora doručený
dňa 02. 09. 2010. Návrh zamietnutý rozhodnutím zo dňa 11. 01. 201 a exekúcia bola zastavená.
12. Konanie 9C/295/2012 - exekučné konanie č. 4Er/259/2006 - návrh na zmenu doručený 28. 10. 2009.
Súd návrh zamietol dňa 12. 01. 2010, keď zastavil exekúciu pre neprípustnosť.13. Konanie 9C/297/2012 - exekučné konanie č. 3Er/1129/2005 - návrh na zmenu doručený 28. 10.
2009. Okresný súd zamietol návrh rozhodnutím zo dňa 27. 01. 2010, keď zároveň exekúciu vyhlásil za
neprípustnú a konanie zastavil.

14. V konaní 9C/302/2012 - exekučné konanie č. 2Er/713/2006 - návrh na zmenu doručený dňa 02. 09.
2010. Návrh zamietnutý 28. 12. 2010 a exekúcia vyhlásená za neprípustnú.
15. V konaní 9C/300/2012 - exekučné konanie č. 4Er/14/2007 - návrh na zmenu doručený 02. 09. 2010.
Exekúcia zastavená pre neprípustnosť 04. 03. 2011.
16. V konaní 9C/304/2012 - exekučné konanie č. 3Er/208/2004 - návrh na zmenu doručený 27. 08. 2010,

08. 08. 2011 exekúcia zastavená pre neprípustnosť
17. Rozhodnutie vo veci 9C/298/2012 - exekučné konanie č. 3Er/1470/2004 - návrh na zmenu doručený
28. 10. 2009, návrh zamietnutý 28. 01. 2010. Exekúcia vyhlásená za neprípustné a zastavená.
18. Vo veci 9C/287/2012 - exekučné konanie č. 2Er/1386/2006 - návrh na zmenu bol doručený dňa 02.
11.2009,dňa26.07.2010bolaexekúciazastavenápreneprípustnosť.Rozhodnutiekrajskýsúdpotvrdil.

Čo sa týka tvrdeného nesprávneho úradného postupu v dôsledku nedodržania zákonom stanovenej 30-
dňovej lehoty v ustanovení § 44 Exekučného poriadku, je potrebné uviesť, že v exekučných konaniach
začatých do 31. 08. 2005, (exekučné konanie sa začína dňom, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený
návrh oprávneného na vykonanie exekúcie), nebola v Exekučnom poriadku súdu stanovená žiadna
lehota pre rozhodnutie o zmene exekútora. K 31. 08. 2005 mal § 44 ods. 6 znenie: „Ak oprávnený

požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním
exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky
pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného
exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.“

30-dňová lehota pre rozhodnutie súdu o zmene súdneho exekútora bola zapracovaná do Exekučného
poriadku až novelou - zákonom č. 341/2005 Z.z. účinnnou od 01. 09. 2005. Zároveň bol vložený § 238
ods. 1 (prechodné a záverečné ustanovenia) v znení: „Konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa
dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.“ V odseku 2 nie
je uvedený § 44.

Z uvedeného vyplýva, že v exekučných konaniach začatých do 31. 08. 2005 nebola zákonom stanovená
lehota na vydanie rozhodnutia o zmene exekútora bez ohľadu na to, kedy bol návrh na zmenu doručený
súdu. Takýmito konaniami boli konania označené pod bodmi 1 až 4, 16 a 17.
Keďže nebolo preukázané tvrdené porušenie povinností na strane odporcu, súd v tejto časti návrh

zamietol ako bezdôvodný.

V exekučných konaniach začatých po 01. 09. 2005 sa vyžadovalo, aby súd v zmysle ustanovenia § 44
ods. 7 Exekučného poriadku o návrhu na zmenu súdneho exekútora rozhodol v lehote 30 dní od jeho
doručenia.

Aj keď v zásade platí, že v rámci dispozičnej zásady má oprávnený právo zvoliť si exekútora, ktorý má
vykonávať exekúciu a to aj bez udania dôvodu, súd nemusí predmetnej žiadosti vždy vyhovieť. V takom
prípade môže žiadosť oprávneného uznesením zamietnuť.

Ku zamietnutiu návrhu na zmenu exekútora a následnému zastaveniu exekúcie došlo v prípadoch pod
bodom 6, 7, 9, 10 až 14 a 17. Zároveň v týchto prípadoch došlo ak ku zastaveniu exekúcie pre jej
neprípustnosť.
Od márneho uplynutia 30-dňovej lehoty na vydanie rozhodnutia o návrhu na zmenu exekútora do jeho
zamietnutia a zastavenia exekúcie uplynula pod bodom 6 lehota 1 mesiac, pod bodom 7, 9, 10, 11 a 14

lehota 3 mesiace, po bodom 12 lehota 1 a pol mesiaca, pod bodom 13 lehota 2 mesiace.
U vecí pod bodom 8, 15, 16, 18 súd nerozhodol o návrhu na zmenu exekútora a exekučné konanie
zastavil pre neprípustnosť. V prípade pod bodom 8 v lehote 7 mesiacov od uplynutia 30-dňovej lehoty
od podania návrhu na zmenu exekútora, pod bodom 15 v lehote 5 mesiacov, pod bodom 16 ešte pred
doručením návrhu na zmenu exekútora, pod bodom 18 v lehote 7 a pol mesiaca od doručenia návrhu.

Vo veci pod bodom 5 súd rozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora po uplynutí 5 mesiacov od
doručenia tohto návrhu. Následne však bola exekúcia zastavená pre neprípustnosť.Pod nesprávny úradný postup v zmysle citovaného ustanovenia § 9 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. možno
zahrnúť širokú oblasť postupov orgánov mimo vydávania rozhodnutí. Za nesprávny úradný postup
možno považovať aj nečinnosť alebo nekonanie orgánu v určitej lehote. V každom konkrétnom prípade

však treba skúmať, či je daná nečinnosť ako znak zodpovednostnej skutkovej podstaty so zreteľom na
okolnosti prípadu, najmä či konkrétny orgán mal alebo mohol konať.

V tomto smere súd odkazuje aj na judikatúru Ústavného súdu SR, podľa ktorej pri posúdení, či došlo
alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v článku

48 ods. 2 Ústavy SR, prihliada Ústavný súd SR síce na lehoty, ktoré sú uvedené v zákone, ale ich
nedodržiavanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto
prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci (porovnaj I. ÚS 16/02).

Najmä však okresný súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR I. ÚS 70/02, z ktorého
odôvodnenia vyplýva, že ak je na jednej strane všeobecný súd viazaný v zákone ustanovenými

lehotami na vykonanie procesného úkonu, na druhej strane ich nedodržanie nemôže mať za následok
porušenie základných zásad civilného procesu, ktoré sú nevyhnutným predpokladom realizácie širšieho
základného práva a to práva na spravodlivý proces, ktoré majú účastníci konania zaručené v
ustanoveniach 7. oddielu druhej hlavy Ústavy SR a v príslušných medzinárodných zmluvách o ľudských
právach. Právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo na spravodlivé proces nemožno

stavať proti sebe, ani ich oddeľovať.

V prípadoch pod bodmi 5, 6 až 15 a 18 došlo po podaní návrhu na zmenu exekútora k zastaveniu
exekúcie pre jej neprípustnosť. Vo všetkých exekučných konaniach sa jednalo o výkon rozhodnutia
rozhodcovského súdu, ktorý rozhodol o nárokoch navrhovateľa vyplývajúcich zo spotrebiteľských

zmlúv. Exekučný súd bol nielen oprávnený ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu a to
v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen s vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie. Mohol tak urobiť na návrh účastníka ako aj bez návrhu.

V zmysle citovaného rozhodnutia Ústavného súdu SR I. ÚS 70/02, ktoré odkazovalo na iné rozhodnutie

I. ÚS 86/02 Ústavného súdu SR, sa exekučný súd musel predovšetkým zaoberať otázkou prípustnosti
exekúcie a nie návrhom na zmenu exekútora, ktorý návrh sa stal bezpredmetným po zistení, že
nariadená exekúcia je neprípustná. Nie je potom rozhodujúce, či a v akej lehote bolo rozhodnuté
o zamietnutí návrhu na zmenu exekútora, keď samotné exekučné konanie bolo zastavené pre
neprípustnosť spôsobenú na strane samotného oprávneného.

Súd tiež poukazuje na znenie ustanovenia § 44 ods. 9 Exekučného poriadku v súvislosti s ustanovením
§ 46 ods. 1 EP účinného v tej dobe, z ktorého vyplýva, že až do poverenia vykonaním exekúcie nového
exekútora ostáva v účinnosti poverenie pôvodného exekútora, ktorý je nielen oprávnený ale aj povinný
vykonávať exekúcie v prospech oprávneného.

Z uvedeného vyplýva, že ani v prípadoch prekročenia 30-dňovej lehoty nemohlo dôjsť k nesprávnemu
úradnémupostupuaanivpríčinnejsúvislostisprekročenímtejtolehoty nemohlodôjsťkuvznikutvrdenej
škody, ktorej výšku navrhovateľ riadne nepreukázal. Neuniesol potom dôkazné bremeno ohľadom
tvrdenej existencie všetkých 3 predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu na strane odporcu,

pričom v tomto smere súd odkazuje aj na všetky argumenty uvádzané odporcom v jeho písomnom
vyjadrení.

Súd ešte poznamenáva, že aj keď odporca poukazoval na znenie ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z. z. účinného od 01. 01. 2013 (že navrhovateľ mal preukázať podanie sťažnosti na prieťahy,

resp. prešetrenie vybavenia sťažnosti, právoplatné rozhodnutie ESĽP či Ústavného súdu SR), toto
ustanovenie má hmotnoprávny charakter. Nemá však retroaktívne účinky, preto nemohlo byť aplikované
na prejednávané prípady. Navrhovateľ podal návrh na predbežné prerokovanie nárokov na náhradu
škody ešte v roku 2012, kedy sa takýto postup nevyžadoval.

Navrhovateľ v návrhu vzniesol námietku zaujatosti sudcov tunajšieho súdu, o ktorej rozhodoval krajský
súd tak, že konajúcu sudkyňu z prejednávania predmetných vecí nevylúčil.Pokiaľ potom navrhovateľ z tohto dôvodu žiadal prerušiť konanie do rozhodnutia Ústavného súdu SR
o jeho sťažnosti voči rozhodnutie krajského súdu, súd návrhu navrhovateľa na prerušenie konania z
dôvodu rozhodovania Ústavného súdu SR o tejto otázke nevyhovel, keďže sa nejedná o dôvody, pre

ktoré súd v zmysle § 109 ods. 1 OSP je povinný obligatórne prerušiť konanie. Súd môže prerušiť konanie
z dôvodov uvedených v § 109 ods. 2 písm. c) OSP, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá
môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
Súd poukazuje na Nález Ústavného súdu SR I.ÚS/21/00 v súvislosti aj s rozhodnutím Krajského súdu v
Banskej Bystrici v konaní 16Co/198/2013-465, podľa ktorých nie je dôvodom na prerušenie v zmysle §

109 ods. 2 písm. c) OSP tá skutočnosť, že prebieha konanie na Ústavnom súde o porušení základných
práv postupom, ktorý sa týkal rozhodovania o námietke zaujatosti sudcu, nakoľko meritórne rozhodnutie
v konaní nebude závisieť od rozhodnutia Ústavného súdu a prerušenie konania by sa mohlo kvalifikovať
ako porušenie práva na konanie a rozhodnutie bez zbytočných prieťahov.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 142 ods.1 OSP. Úspešný odporca si uplatnil

náhradu trov konania, ale trovy konania nevyčíslil. Zo spisu mu nevyplývajú žiadne trovy konania. Z
týchto dôvodov súd rozhodol v zmysle § 151 ods. 2 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom
rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha

(ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie
treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie
na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.