Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. júl 2012

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 17C/13/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112201177
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrícia Miskolczyová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2012:7112201177.1

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803, Údernícka
5, Bratislava, zastúpenej: AK TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, proti žalovanej: Juliana
Badová, nar. 20.10.1983, Lidické námestie 11, Košice, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, Važecká 16, Prešov,
zastúpeného: JUDr. Ambróz Motyka, advokát, Nám. SNP 7, Stropkov, o zaplatenie 3.357,43 EUR s

prísl. takto

r o z h o d o l :

Konanie z a s t a v u j e .

Žalobca n e m á p r á v o na náhradu trov konania. Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania
n e p r i z n á v a.

Súd v r a c i a žalobcovi súdny poplatok z návrhu výške 194,37 eur prostredníctvom daňového úradu
príslušného podľa miesta sídla žalobcu, do pätnástich dní od doručenia tohto uznesenia príslušnému

daňovému úradu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, doručenou súdu dňa 26.8.2011, sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia 3.357,43 EUR
s úrokom z omeškania 13% zo sumy 2.323,57 EUR od 9.12.2006 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalobca uhradil súdny poplatok z návrhu vo výške 201 EUR.

Vedľajší účastník dňa 19.3.2012 oznámil súdu, že vstupuje do konania, požiadal o doručenie žaloby s
prílohami a žiadal priznať náhradu trov konania.

Dňa 15.6.2012, t.j. pred začatím pojednávania, bolo tunajšiemu súdu doručené späťvzatie žaloby bez
uvedenia dôvodu a zároveň žalobca požiadal o vrátenie súdneho poplatku.

K trovám vedľajšieho účastníka uviedol, že cieľom Združenia na ochranu spotrebiteľa je okrem iného
kolektívna ochrana spotrebiteľov, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do
spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Žalobca nevidí význam v právnom zastúpení
združenia na ochranu spotrebiteľa ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu, keďže samotnou

úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch, spochybňuje nutnosť a účelnosť
vynaloženia trov právneho zastúpenia vedľajším účastníkom. V danom prípade nemôžno prijať záver,
že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech veci, t.j. že poskytol
právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu, a ktoré by nemohlo uskutočniť
samotné združenie bez právneho zastúpenia. Vedľajší účastník je združením založeným naochranu spotrebiteľa, a teda prioritne sa predpokladá pomoc zo strany združenia založeného za týmto
účelom, nie zo strany zvoleného zástupcu združenia. Ako už bolo skôr uvedené, účelom združení
na ochranu spotrebiteľa je okrem iného kolektívna ochrana spotrebiteľov, zastupovanie spotrebiteľov

v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka.
Združenia na ochranu spotrebiteľa podľa § 25 zákona č. 250/2007 Z.z. majú pritom možnosť využívať
aj určenú podporu ministerstva.

Ustanovenie § 25 ods. 1 zákona číslo 250/2007 Z.z. upravuje, kedy môže združenie podať návrh na
začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov, alebo kedy môže

byť účastníkom konania. Podľa § 25 ods. 2 zákona číslo 250/2007 Z.z. združenie podľa ods. 1 môže na
základe plnomocenstva zastupovať spotrebiteľa v konaniach pred štátnymi orgánmi o uplatňovaní jeho
práv vrátane náhrady ujmy spôsobenej porušením práv spotrebiteľa. Potom združenie slúži na ochranu
spotrebiteľa a táto ochrana sa dá premietnuť v ochrane spotrebiteľa ako navrhovateľa. V súdenej veci
ale o takýto prípad nejde.

Z ustálenej judikatúry vyplýva, že súd má v procesnej rovine povinnosť poskytovať spotrebiteľovi

ochranu, skúmať napr. či spotrebiteľská zmluva neobsahuje ustanovenie, ktoré spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa („neprijateľná
podmienka“). V hmotnoprávnej rovine inak platí ust. § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda rovnosť
účastníkov.

Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom rozhodnutí sp. zn. 13Co/105/2012 uvádza, že: „Ak bol potom

v súdenej veci vedľajší účastník na strane odporcu zastúpený advokátom, nemožno mať za to, že
právnemu zástupcovi vznikol nárok na náhradu trov potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie
práva. Účelnosť trov nemôže bez ďalšieho vyplývať len z toho, že návrh bol zamietnutý.

Žalobca zastáva názor, že ak sa združenie rozhodne využiť pre zastupovanie v konaniach pomoc
advokáta (splnomocniť ho na zastupovanie v tisíckach sporov, do ktorých hromadne vstupuje) musí

trovy právneho zastúpenia znášať z vlastných prostriedkov. V opačnom prípade jeho konanie vytvára
dojem účelovosti, čo ustálil aj Krajský súd v Bratislave vo svojom rozhodnutí sp. zn. 5Co/26/2012, v
ktorom odvolací súd potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu a vyslovil právny názor, že: „Úvaha
navrhovateľa (pozn. občianske združenie pôsobiace na ochranu spotrebiteľa), že vzhľadom na cieľ
- ochrana spotrebiteľa, ktorý sleduje, má mať nárok na automatické ustanovenia zástupcov z radov

advokátov je však celkom mylná, nakoľko musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť
právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach.“

Účelom právneho zastúpenia je predovšetkým zastupovanie záujmov svojho klienta, avšak v danom
prípade možno konštatovať, že právne zastúpenie vedľajšieho účastníka je nadbytočné, účelové a
nehospodárne, keďže združenie sa samo, prezentuje ako inštitúcia spôsobilá na ochranu spotrebiteľa

aj v rámci súdneho konania.

Nakoľko žalobcovi je známy postup právneho zástupcu vedľajšieho účastníka pri uplatňovaní a
vyčísľovaní trov právneho zastúpenia, namieta úkon právnej služby prevzatie a príprava právneho
zastúpenia, nakoľko nie je zrejmé akým spôsobom sa právny zástupca vedľajšieho účastníka konania
oboznámil so spisovým materiálom. Navyše, vyjadrenia právneho zástupcu v konaní sú zhodné s

vyjadreniami v iných konaniach (len vpisovanie do kontextu) a navyše takéto úkony má prioritne
vykonávať samotný vedľajší účastník. Nauvedené poukázal vo svojom rozhodnutí aj Okresný súd
Bratislava II sp. zn. 13C/14/2012: „Advokát zrejme považoval za potrebné oznámiť vstup združenia do
tohto konania, o predmete ktorého nemal žiadnu vedomosť a zároveň oznámiť, že si uplatňuje trovy
konania (súdu nie je známe, či združenie malo vedomosť o tom, že do konania vstupuje). Z uvedených

skutočností vyplýva pre súd záver, že ani úkon prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s
klientom, nie je úkonom v tomto konaní preukázaným (keďže je zrejmé, že advokát nemal vedomosť o
predmetesporu),atrovy,ktorésiadvokátzatentoúkonuplatnil,niesútrovamiúčelnevynaloženými.Súd
taktiež poukazuje na to, že právny zástupca združenia takýmto spôsobom, teda oznámením o vstupe
združenia do konania, žiadosťou o zaslanie žaloby a návrhom na priznanie trov konania, čo súd hodnotí

ako neobvyklé, vstupuje do množstva konaní, o čom má súd vedomosť z jeho rozhodovacej činnosti.“Konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému
navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania, a na túto skutočnosť by mal súd prihliadať a
reflektovať použitím ust. § 150 O.s.p.

Podľa ust. § 96 ods. 1 až 3 O.s.p. navrhovateľ môže vziať počas konania späť návrh na jeho začatie
a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť
sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z
vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak

dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod,

neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Nakoľko žalobca zobral návrh na začatie konania späť pred prvým pojednávaním, súd v súlade s vyššie
citovaným zákonným ustanovením konanie zastavil.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je

povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania, ktorých náhradu si žalobca uplatnil, rozhodol súd v zmysle § 146 ods. 2 prvá veta
O.s.p., podľa ktorého žalobca procesne zavinil zastavenie konania. Na strane žalovanej nebol podaný
návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť jej trovy konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.), preto o jej trovách

konania súd nerozhodoval. Pokiaľ ide o trovy vedľajšieho účastníka na strane žalovanej, súd mu
náhradu trov konania nepriznal z dôvodov uvedených vo vyjadrení žalobcu, s ktorými sa súd ztotožňuje.
A to napriek tomu, že v zmysle § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. účastník, na ktorého strane vedľajší
účastník vystupoval, by mal právo na náhradu trov konania.

Navyše dodáva, že nepriznanie trov konania vedľajšiemu účastníkovi má právny základ v primeranej

aplikácii § 142 ods. 1 O.s.p., ktorý priznanie náhrady trov konania podmieňuje účelnosťou vynaložených
trov. Súd má za to, že nejde o účelne vynaložené trovy konania, ak sa dá zastúpiť združenie založené na
ochranu spotrebiteľa advokátom. Ak účelom, cieľom združenia je ochrana spotrebiteľov, predpokladom
k jeho činnosti by mala byť vedomosť o právach spotrebiteľov, ktoré majú byť jeho činnosťou chránené,
a teda

spravodlivo možno očakávať, že bude združovať predovšetkým osoby s príslušným (právnickým)
vzdelaním, s potrebnými odbornými vedomosťami. Vzhľadom na uvedené, zastúpenie žalobcu v tejto
veci sa javí ako nadbytočné a účelové.

Podľa § 11 ods. 3 prvá veta zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov
poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak

sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a

dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním
bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie.Podľa § 11 ods. 4 cit. zákona okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa
odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,63 eura. Ak
sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

Podľa § 11 ods. 6 cit. zákona ak sa má vrátiť poplatok alebo preplatok poplatku súd, alebo orgány štátnej
správy súdov zašlú odpis právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení daňovému úradu príslušnému podľa
trvalého pobytu (sídla) poplatníka, ktorý poplatok alebo preplaok poplatku vráti.

Vzhľadom na to, že žalobca návrh vzal späť pred prvým pojednávaním, súd v súlade s cit. zákonnými
ustanoveniami zašle odpis právoplatného uznesenia príslušnému daňovému úradu, ktorý žalobcovi
poplatok z návrhu, krátený o 6,63 eur, t.j. 194,37 eur, vráti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.