Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. máj 2013

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/199/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4209210358
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2013:4209210358.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno samosudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: G.. Q. W., nar.

XX.XX.XXXX, bytom J. L. O. XX, O., v konaní zastúpený JUDr. Líviou Kňažíkovou, advokátkou so sídlom
NámestieM.R.Štefánika6,Komárnoprotižalovanému:OFT-IRIS,s.r.o.sosídlomKrížna101,Komárno
- Nová Stráž, IČO: 36 366 857, v konaní zastúpený JUDr. Natáliou Borsosovou, advokátkou so sídlom
Ulica biskupa Királya 6, Komárno, o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 100.000,- eur

r o z h o d o l :

Súd návrh na zaplatenie sumy 100.000,- eur z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 972,02 eur,

do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, na účet právneho zástupcu žalovaného.

Súd štátu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu 14.9.2009 domáhal titulom ochrany osobnosti náhrady
nemajetkovej ujmy vo výške 100.000,- eur, ktorá mu vznikla v dôsledku postupu lekárky žalovaného non
lege artis. Dňa 21.9.2007 navštívil ambulanciu žalovaného z dôvodu nepríjemných príznakov na pravom
oku, kde sa mu objavil sivý fľak z jednej strany a zhoršil sa mu zrak. Lekárka žalovaného ho ubezpečila,
že to nie je nič vážne a predpísala žalobcovi očné kvapky. Príznaky však nevymizli ani napriek kvapkaniu

kvapiek do oka, zrak sa stále zhoršoval, a tak dňa 18.10.2007 žalobca opäť navštívil ambulanciu
žalovaného, kde mu lekárka žalovaného predpísala silnejšie okuliare. Žalobca dňa 30.10.2007 navštívil
ambulanciu P.. O. C. v A. N., ktorej sa sťažoval na výpadok polovice zorného poľa na pravom oku,
kde naň videl tmavo. P.. C. základnými lekárskymi vyšetreniami , po vyšetrení predného segmentu oka
štrbinovou lampou a vyšetrení očného pozadia ďalším vyšetrením zistila odlúpnutie takmer polovice
sietnice pravého oka. Po vyšetrení na Očnej klinike FN a LF UK v Bratislave dňa 5.11.2007, kde
bolo zistené odlúpnutie sietnice pravého oka, žalobcu objednali na hospitalizáciu a dňa 6.11.2007 sa

žalobca podrobil operácii. Sietnica sa však neudržala, vytvorila sa makulárna diera a aj sa zakalila. Preto
žalobcu 14.2.2008 opäť operovali a dňa 20.6.2008 bola vykonaná reoperácia. Úrad pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou na podnet žalobcu prešetrením zistil, že v zdravotnej dokumentácii žalobcu
založenej žalovaným, pri vyšetrení dňa 21.9.2007 nie je uvedená žiadna amnézia (pravdepodobne
anamnéza), nie sú uvedené subjektívne ťažkosti a po vyšetrení nebola ordinovaná žiadna liečba.
Pri vyšetrení 18.10.2007 sú subjektívne ťažkosti žalobcu popísané v zdravotnej dokumentácii veľmi
stručne, chýba údaj o tom, odkedy ťažkosti pretrvávajú a ako sa zmenil stav žalobcu od posledného

vyšetrenia. Uvedený Úrad zistil, že pre určenie správnej diagnózy bolo nutné vyšetrenie očného pozadia
panfundoskopom a vyšetrenie zorného poľa perimetrom. Ak by ani tieto vyšetrenia nevysvetlili príčinu
ťažkostí žalobcu, bolo potrebné realizovať sonografické vyšetrenie oka alebo žalobcu poslať na vyššie
odborné pracovisko. Chybným zákrokom a najmä ľahostajným prístupom P.. L. došlo k odlúpeniu takmerpolovice sietnice pravého oka žalobcu a jej priloženie nebolo bez komplikácií. Oko bolo treba vyplniť
silikónovým olejom a jeho vypustenie sa zváži, ak sietnica ostane natrvalo priložená. Preto zdravotný
stav žalobcu bude vyžadovať trvalú starostlivosť oftalmológa a zraková ostrosť zostane trvale znížená.

V dôsledku poškodenia zdravia žalobca už nebude mať možnosť žiť štandardným životom, jeho rodinný
život sa obmedzil v rade činností súvisiacich s kultúrnymi, športovými a spoločenskými aktivitami.
V dôsledku choroby je žalobca takmer úplne vyradený z akejkoľvek pracovnej zárobkovej činnosti,
požiadal o invalidný dôchodok. Právo na ochranu zdravia je jedným z najvýznamnejších práv týkajúcich
sa ochrany osobnosti.

Žalovaný v písomnom vyjadrení 8.2.2010 poprel, že by sa žalobca pri vyšetrení 21.9.2007 sťažoval,
že sa mu v zornom poli pravého oka objavil sivý fľak. Pri vyšetrení sa sťažoval, že vidí pred očami
bodky, a takto je to zaznamenané aj v zdravotnej dokumentácii, pričom žalobca žiadne iné potiaže
neuvádzal. Preto sa tieto nemôžu nachádzať v jeho zdravotnej dokumentácii. Príznaky, ktoré udával
žalobca pri vyšetrení sú bežné pri krátkozrakých pacientoch, akým bol aj žalobca. Ak by mal žalobca pri

vyšetrení 21.9.2007 odlúpnutú sietnicu, čo i len minimálne, ošetrujúca lekárka by to zistila pri vyšetrení
očného pozadia žalobcu. Keďže okrem diagnóz uvedených v zdravotnej dokumentácii, iné diagnózy
vyšetrením žalobcu neboli zistené, nebol dôvod vykonať vyšetrenia panfundoskopom a perimetrom,
keď pri apacitoch takéto vyšetrenia nie sú indikované. Žalobca aj pri vyšetrení dňa 18.10.2007, teda
po 27 dňoch, opätovne udával subjektívne obtiaže v podobe videnia bodiek a čiarok, čo vyplýva aj zo

zdravotnej dokumentácie. Lekárka do zdravotnej dokumentácie nemohla zapísať také obtiaže, ktoré
žalobca neuvádzal. Pri vyšetrení zrakovej ostrosti bolo zistené jej mierne zníženie, a tak žalobcovi
boli predpísané okuliare s väčšou dioptriou, keď videnie žalobcu bolo za aktívnej účasti žalobcu po
zvýšení dioptrie ostrejšie. Ak by pri tomto vyšetrení bolo prítomné odlúpenie sietnice, žalobca by pri
vyšetrení zrakovej ostrosti nevedel prečítať na tabuli ani prvý riadok. Vykonané vyšetrenia a ich výsledky

boli aj pri tomto vyšetrení zaznamenané do zdravotného záznamu žalobcu, ktorý bol poučený, ž e
v prípade zhoršenia videnia sa má dostaviť na kontrolu. A podpísal informovaný súhlas pacienta.
Podľa žalovaného, k odlúpnutie sietnice pravého oka u žalobcu muselo dôjsť až po 18.10.2007,
zrejme bezprostredne predtým ako navštívil ambulanciu P.. C. dňa 30.10.2007, ktorá mu rovnakými
vyšetrovacími postupmi aké urobila lekárka žalovaného, diagnostikovala odlúpenie takmer polovice

sietnice. K odlúpeniu sietnice môže dôjsť aj náhle, pri úrazoch hlavy, pri prudkých pohyboch, pri dvíhaní
ťažkých bremien, ale aj pri silnom kašli, zvracaní, pri namáhavom vyprázdňovaní pri zápche, alebo pri
akejkoľvek namáhavej činnosti. Sú však aj pacienti, ktorí sa zobudia s tým, že v dôsledku odlúpnutia
sietnice prestali vidieť. Ak by u žalobcu pri vyšetreniach dňa 21.9.2007 a 18.10.2007 existovala takáto
diagnóza, nebol by videl a nemohol by ošetrujúcej lekárke podať informáciu, že po zvýšení dioptrie

ostrejšie vidí. Lekárka žalovaného by pri vyšetreniach vízusu žalobcu s korekciou, pri vyšetrení očného
pozadia a vnútroočného tlaku bola zistila odlúpenie sietnice, ak by bolo prítomné, avšak jej odlúpenie
pri vyšetreniach u žalovaného nebolo prítomné. Keby k odlúpeniu sietnice došlo pred vyšetrením u
žalovaného dňa 18.10.2007, lekárka žalovaného by to diagnostikovala aj bez vyšetrenia perimetrom
a panfundoskopom, rovnako ako P.. C.. Je vylúčené, že keby mal žalobca sietnicu odlúpenú už

18.10.2007, že by tento stav strpel až do 30.10.2007, teda ďalších 12 dní, lebo by nič nevidel, pričom
žalobca dňa 18.10.2007 pri vyšetrení v ambulancii žalovaného dovidel na svetelnú tabuľu, z ktorej videl
čítaťprimeranejehoexistujúcejkrátkozrakosti.Žalovanýpoprel,žebykodlúpeniusietnicežalobcudošlo
následkom chybného prístupu a ľahostajnosti lekárky žalovaného. Konštatoval, že u žalobcu aj pred
vyšetrením 21.9.2007 existovala diagnóza ťažkej krátkozrakosti, ktorá si vyžadovala trvalú starostlivosť

oftalmológa. Odlúpenie sietnice je akútny stav, preto je vylúčené, že by práve žalobca zotrval v takomto
akútnom zlom zdravotnom stave od 21.9.2007, resp. 18.10.2007 do 30.10.2007. Ďalej žalovaný uviedol,
že po operácii žalobcu dňa 6.11.2007 v Bratislave na odlúpenie sietnice, dňa 5.12.2007 bola zistená
progresia sivého zákalu a pacient bol operovaný na sivý zákal dňa 14.2.2008 a pri kontrole 2.4.2007
(pravdepodobne 2008) bola sietnica priložená, avšak sa vytvorili synéchie dúhovky. Dňa 13.6.2008

bola ambulantne žalobcovi realizovaná repozícia dúhovky a po tomto zákroku došlo k zhoršeniu
zrakovej ostrosti pravého oka žalobcu. Žalovaný odmietol zodpovednosť za stav žalobcu po niekoľkých
operáciách amócie a sivého zákalu. Podľa všeobecnej oftalmologickej praxe, po operácii odlúpenej
sietnice bývajú komplikácie a týmito operáciami sa nedajú problémy takto postihnutých pacientov
odstrániť. Ak by lekárka žalovaného bola u žalobcu diagnostikovala odlúpenie sietnice 21.9.2007 alebo

18.10.2007, ak by táto diagnóza u žalobcu vtedy existovala, stav žalobcu by si tiež vyžadoval operáciu
a bol by rovnaký ako teraz. Žalovaný považuje za nezmyselné tvrdenie žalobcu, že za zdravotný
stav žalobcu zodpovedá žalovaný, keď žalobca bol operovaný aj na šedý zákal, ktorá operácia tiež
mohla ovplyvniť finálny stav zraku žalobcu. Žalovaný mal zníženú zrakovú ostrosť až aj pred odlúpenímsietnice. Zlý zdravotný stav žalobcu nie je následkom chybného zákroku lekára žalovaného, lebo tento
žiadny zákrok žalobcovi nevykonal. Pokiaľ je žalobca spôsobilý vykonávať kancelárske práce, mal by
podľa žalovaného vedieť vykonávať aj prácu technika a všetky ostatné práce uvádzané žalobcom.

Žalobca si však radšej vybavil invalidný dôchodok a popri tom vykonáva aj práce v kancelárii. Amatérske
riadenie motorového vozidla sa nezakazuje ani osobám, ktoré žijú len s videním jedného oka. Zníženie
zrakovej ostrosti žalobcu nemôže byť takého rozsahu, že by nemohol vykonávať domáce práce, práce
v záhrade, že by nemohol čítať, chodiť na turistiku a plávať, keď zvláda kancelárske práce.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom P.. L., znaleckým posudkom znalca T..

P.. P. I., výsluchom uvedeného znalca, výsluchom svedkyne P.. C. ako aj oboznámením sa s listinnými
dôkazmi tvoriacimi obsah spisu.

Žalobca vo svojej výpovedi zopakoval, že začiatkom septembra 2007 sa mu z ľavej strany pravého
oka objavil sivý fľak, cez ktorý videl. Preto 21.9.2007 navštívil ambulanciu očnej lekárky žalovaného
- P.. L., ku ktorej chodil aj predtým, v súvislosti so svojou krátkozrakosťou. Táto mu po vyšetrení

predpísala v kvapkách jodid draselný, poučila ho o používaní kvapiek a rozlúčili sa s tým, aby prišiel
na kontrolu podľa potreby. Kvapky používal, ale fľak na oku sa mu zväčšoval, išiel do zorného poľa,
preto 18.10.2007 opäť navštívil ambulanciu P.. L.. Žalobca si nepamätá, či sa mu lekárka do oka
pozrela, no lekárka skonštatovala, že potrebuje silnejšie dioptrie. Dovtedy na pravom oku mal -3,0
dipotrie a túto mu zväčšila asi o -0,5 dioptrie. Zrejme mu vtedy skúšala aj sklíčka. Lekárka ho uistila,

že jeho problém neohrozuje plánovanú operáciu kolena, na ktorú mal termín na 2.10.2007. Keď si
išiel pre okuliare so silnejšími dioptriami, posťažoval sa optičke na svoj problém a tá mu odporučila
návštevu iného očného lekára. Hneď na ulici zatelefonoval P.. C. s tým, že bol na vyšetrení v O. a
chce si svoj zdravotný stav preveriť, keďže má problém s videním. P.. C. mu vedela dať termín až
na 30.10.2007. V medziobdobí, po 18.10.2007 už ambulanciu P.. L. nenavštívil, lebo mal termín k P..

C.. V súvislosti s operáciou kolena 2.10.2007 ležal na chirurgickom oddelení tunajšej nemocnice asi
týždeň, žiadnemu lekárovi na oddelení sa nesťažoval na zhoršené videnie. Do 28.2.2009 pracoval ako
technik v poisťovni Allianz, v uvedený deň skončil pracovný pomer dohodou, z organizačných dôvodov.
Do jeho pracovnej náplne technika poisťovne patrilo ohodnocovanie poškodených motorových vozidiel,
po zadokumentovaní rozsahu poškodenia. Mesačne prejazdil služobným autom 1 500 až 2 000 km. Po

operácii oka nevedel používať fotoaparát a nevidel riadne na displej prenosného počítača, čo spomenul
svojmu nadriadenému a ten zabezpečil, aby ďalej pracoval len v kancelárii bez zmeny pracovnej náplne.
Bolo to približne od marca 2008. Súčasne mu zabezpečil 2 väčšie monitory, na ktorých videl jeden
veľký obraz. Predpokladá, že zamestnávateľ očakával zlepšenie jeho zdravotného stavu, k čomu
však nedošlo, a tak sa dohodli na rozviazaní pracovného pomeru so žalobcom. Po pracovnej dobe a

príchodedomovsavenoval deťom-dvomsynom,týmnajmäpočasvíkendov.Vletechodilidoprírodyna
bicykloch,chodiliplávaťnakúpaliskodomaďarskéhoO.alebodoP..PočasdovolenkychodilinaBalaton,
na Sitno na túry, v zime sa chodili sánkovať, lyžovať na Počúvadlo. Chodili na detské predstavenia do
kina, na divadelné predstavenie Traja mušketieri v miestnom U. divadle. Doma koncom týždňa robil
veľké nákupy potravín a snažil sa pomáhať manželke, napr. umývaním riadu, vysával, veľa čítal, rád

pozeral filmy. Mal zbierku filmov, ktorú od jesene 2007 zväčšil, je to jeho hobby. V súčasnosti sa cíti
byť obmedzený tým, že nemôže s deťmi už toľko športovať. Má zakázané prudké pohyby, ťažkú fyzickú
prácu, nesmie zdvíhať ťažké bremená. Bicyklovať by sa mohol, ale má obavu, že nabehne do diery.
Plávať môže, ale nie pod vodou, no bojí sa, aby ho niekto nebuchol do tváre alebo hlavy. Vysávať
nemôže lebo sa pri tom musí zohýnať, čo mu taktiež robí problémy. Čítanie mu robí ťažkosti, lebo

po dlhšom čítaní ho začne bolieť hlava a keď dlhšie pozerá televíziu začne ho bolieť pravé oko. Od
6.11.2009 do 28.2.2010 pracoval ako administratívny pracovník spoločnosti Draspol, kde bolo potrebné
chodiť do terénu za 420,- eur v hrubom. Tento pracovný pomer rozviazal dohodou, na jeho podnet.
Od 1.3.2010 pracuje v spoločnosti Izsák Company ako prijímací technik v autoservise, za 500,- eur
v hrubom. Od 1.3.2009 do 5.11.2009 bol evidovaný na úrade práce a boli mu vyplácané dávky. Od

26.1.2009 je invalidným dôchodcom s dôchodkom XXX,XX eur mesačne. Žalobca ďalej uviedol, že
pri vyšetrení u P.. L. videl čítať zo svetelnej tabule. P.. C. mu 30.10.2007 spravila štandardné očné
vyšetrenie, pri ktorom mu zistila odlúpnutie sietnice, pričom uviedla, že sa to muselo stať týždne pred
návštevou jej ambulancie. Aj v Bratislave hovorili, že v takom stave, v akom tam došiel, nešlo o náhly
stav, ale muselo to trvať dlhšie. Operovali ho 6 krát, na sivý zákal 14.2.2008, kedy mu dali umelú šošovku

a robili zákrok na makule. Naďalej šoféruje, ale len v meste. Mimo mesta si netrúfa. Pri vyšetreniach v
Bratislave mu zistili miernu degeneráciu sietnice ľavého oka a minimálne 3-4 razy mu robili zákrok aj na
tomto oku. O tom, že odlúpnutie sietnice sa prejavuje pocitom sivého fľaku sa dočítal z encyklopédie,
asi po druhej návšteve u P.. L. na jeseň 2007. Možno to bolo po návšteve P.. C..P.. L. ako vtedajšie (september a október roku 2007) jediná spoločníčka a konateľka žalovaného uviedla,
že pacient sa na bežnom kontrolnom vyšetrení dňa 21.9.2007 nesťažoval na prítomnosť sivého fľaku

a ani sa nesťažoval na zhoršenie zrakovej ostrosti. Pacient mal pocit bodiek a čiarok vo videní -
opacity, ktoré sú typické pre krátkozrakých ľudí a iné obtiaže neuvádzal. Vyšetrila ho oftalmoskopom,
pričom zistila veku primerané zmeny na očnom pozadí, bez odlúpenia sietnice. Žalobcovi bol odmeraný
vnútroočný tlak a bol vyšetrený aj autorefraktometrom. Pacient subjektívne vlastnou korekciou čítal
ako predtým. Predpísala mu 2% jodid draselný, poučila ho o spôsobe použitia kvapiek a informovala

ho, že má prísť na kontrolu podľa potreby. Priebeh návštevy žalobcu v ordinácii bol zadokumentovaný.
Žalobca dňa 18.10.,2007 opäť navštívil jej ambulanciu s tým, že napriek kvapkaniu očných kvapiek
stále vidí bodky a čiarky, preto žiadal o kontrolné vyšetrenie. Opäť pristúpila k subjektívnej a objektívnej
refrakcii, vyšetreniu očného pozadia ako aj očného tlaku. Na autorefraktometri zistila zhoršenie videnia
o pol dioptrie, preto pacientovi predpísala silnejšie okuliare. Na očnom pozadí, oproti predchádzajúcemu
vyšetreniu, neboli zmeny a vnútroočný tlak bol v norme. Pacientovi okrem silnejších dioptrií predpísala

kvapky Uniclophen, na zmiernenie opacitov. Pacient bol riadne vyšetrený aj 18.10.2007, pričom ani
vtedy sa nesťažoval na prítomnosť sivého fľaku na pravom oku. Takýto fľak ani na oku nevidela, čo
by pri vyšetrení očného pozadia oftalmoskopom zistila. Objektívne zistila zníženie zrakovej ostrosti,
ktorá bola subjektívne korigovaná sklíčkami. Z Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sa
dozvedela, čo sa stalo žalobcovi. Sivý zákal je zdravotný problém, ktorý nesúvisí s odlúpnutím sietnice.

Aj keď odlúpenie sietnice nie je častým zdravotným problémom, v minulom roku (2009) mala asi 3-4
také prípady, no za 34 rokov praxe v očnom lekárstve videla množstvo amócií (odlúpení) sietnice,
ktoré odposlala na operáciu. Aj na jeseň roku 2007 vedela ako vyzerá oko s odlúpenou sietnicou.
Aj priebeh druhého vyšetrenia je zachytený v zdravotnej dokumentácii. Ak by mal pacient 21.9.2007
alebo 18.10.2007 odlúpenú sietnicu, zistila by to pri vyšetrení oftalmoskopom. Pacient by sa sťažoval

na prítomnosť sivého fľaku, balónika, zazávojnatenia, avšak na tieto prejavy sa nesťažoval. Keby mal
pacient v čase návštevy jej ambulancie odlúpenú sietnicu, žalobca by nedovidel na svetelnú tabuľu,
zraková ostrosť by bola veľmi znížená. Išlo by o akútny stav, kedy by sa o okuliaroch ani nehovorilo,
pacienta by poslala na okamžitú operáciu. Odlúpenie sietnice je individuálne, niekedy pacient ani
nezbadá problém so sietnicou, príde sa na to pri vyšetrení.

Podľa lekárskeho záznamu P.. L., žalobca sa pri vyšetrení dňa 21.9.2007 sťažoval, že pred očami vidí
bodky. Retina bola bez ložiskových zmien, v sklovci boli práškové opacity. Pri vyšetrení 18.10.2007 sa
sťažoval, že vidí bodky, čiary. V sklovci mal práškové opacity, retina bola bez ložiskových zmien.

Podľa lekárskej správy P.. C. z 30.10.2007 žalobca mal od polovice septembra 2007 vidieť na pravom
oku fliačik. Asi týždeň je polovica zorného poľa na pravom oku tmavá. Uvedená lekárka žalobcovi zistila,
že temporálne temer polovica sietnica je odlúpená a požiadala o operačné riešenie amócie sietnice.

Podľa prepúšťacej správy I. oftalmologickej kliny FNsPB a LFUK z 8.11.2007, kde bol žalobca prijatý

5.11.2007, si žalobca 11.9.2007 mal všimnúť na pravom oku čierny fľak zdola nazálne, 3 x mal byť
vyšetrený na rajóne v O.. Čierny fľak sa mu postupne zväčšoval, posledné 3 dni mal výrazné zhoršenie.

Podľa znaleckého posudku T.. P.. Q. P., CSc., znalca v odvetví oftalmológia, žalobca pri vyšetrení v jeho
ambulancii uviedol, že recept na silnejšie okuliare od P.. L. dostal v piatok. V nasledujúci pondelok išiel

do optiky, kde spomenul svoje ťažkosti a optička sa ho pýtala prečo nenavštívi iného očného lekára. P..
C. ho objednala na vyšetrenie asi o týždeň a na tomto vyšetrení mu zistila, že má odlúpenú polovicu
sietnice. Žalobca uviedol, že sivý fľak bol priehľadný ešte aj na vyšetrení u P.. C., tento sa až o 2-3
dni neskôr začal začierňovať. Znalec dospel k záveru, že spôsob vyšetrenia žalobcu u žalovaného
21.9.2007 zodpovedal zdravotným problémom pravého oka žalobcu, ako ich vtedy opísal v ambulancii

žalovaného. Spôsob vyšetrenia 18.10.2007 pravdepodobne tiež zodpovedá, nakoľko pre podozrenie
na odlupujúci sa sietnicu žalobca uvádzal netypické subjektívne príznaky, vnímanie bodiek, čiarok,
čo je prejavom prítomnosti zákalov v sklovci, ako pomerne častý nález u ľudí s krátkozrakosťou,
akú má žalobca. Na tento zdravotný problém dostal očné kvapky, čo je správny postup. Vyšetrenie
očnéhopozadiapodľazáznamovnevykazovaloodchýlkyodnormy. Vzhľadomnasubjektívnezdravotné

ťažkosti opísané žalobcom v ambulancii žalovaného v dňoch 21.9.2007 a 18.10.2007 nie je indikované
vyšetrenie panfundoskopom a ani vyšetrenie zorného poľa perimetrom. Keďže žalobca dobre čítal, mal
vnútroočný tlak prakticky totožný s hodnotou na ľavom oku (hoci typicky mal byť výrazne nižší) , udával
priehľadný fľak v zornom poli (hoci tento mal byť nepriehľadný), nevzbudil podozrenie na rozvíjajúcusa amóciu (odlúpenie) sietnice. Znalec uviedol, že ak 18.10.2007 bolo odlúpenie v periférii sietnici
prítomné, možno bolo oftalmoskopicky diagnostikovateľné, avšak závisí to od toho, či odlúpenie sietnice
pokročilo smerom dozadu na zadnú polovicu oka, kde už oftalmoskopicky je diagnostikovateľné. Počas

vyšetrenia u P.. C. dňa 30.10.2007 bolo zistené odlúpenie sietnice postihujúce približne vonkajšiu
polovicu sietnice, avšak medzi vyšetreniami u P.. L. a u P.. C. je časový interval 12 dní, čo je časový
priestor dostatočný na to, aby odlúpenie sietnice sprogredovalo natoľko, aby postihlo prakticky polovicu
sietnice. V štádiu, keď je odlúpenie sietnice lokalizované len v periférii, funkčne sa prejaví výpadkom
v zornom poli. Subjektívne prejavovanie sa odlúpenia sietnice závisí od lokalizácie kde sa vytvára.

Odborná literatúra uvádza v prípade začínajúceho sa odlupovania sietnice subjektívny pocit letiacich
iskier, zákaly v sklovci, prejavujúce sa vnemom pohyblivých mušiek, bodiek či čiarok pred okom.
Ako sa odlúpenie sietnice rozširuje, vytvára sa výpadok v zornom poli. Odlúpenie polovice sietnice
vytvorí výpadok polovice zorného poľa lokalizovaného zrkadlovo k polohe odlúpenej sietnice. Pomaly sa
rozvíjajúce zhoršovanie zrakovej ostrosti na jednom oku má za následok, že kontralaterálne dobré oko
prevezme funkciu oka so zhoršujúcim sa zrakom. Keby mal žalobca zreteľahodné ťažkosti so svojim

pravým okom, pravdepodobne by ich uviedol pri podrobnej anamnéze pred plánovaným chirurgickým
zákrokom. Sivý zákal a odlúpenie sietnice kauzálne nesúvisia. Sivý zákal je ochorenie postihujúce
šošovku a žalobca má známky tohto procesu naznačené aj v ľavom oku. Rozvíjajúce sa odlúpenie
sietnicenevytváranijakéfaktory,ktorébyviedlikvznikusivéhozákalu. Znaleckonštatoval,ževyšetrenia
uP..C.bolipravdepodobnerealizovanétýmiistýmitechnikamiaprístrojmi,akoprivyšetrenívambulancii

žalovaného, avšak medzi týmito vyšetreniami je interval 12 dní, pričom P.. C. uvádza , že žalobca vníma
tmavú polovicu zorného poľa asi týždeň. Ďalej uviedol, že doteraz nie je v medicíne dostupná operačná
technika a postup, aby bolo možné odlúpenú sietnicu jedinou operáciou vrátiť na pôvodné miesto tak,
aby sa docielilo, aby v 100% nerecidivovalo a aby sa obnovila úplne jej pôvodná funkcia. Je veľmi
individuálne ako reaguje na operačný zákrok to ktoré oko. Čím je však interval medzi vznikom odlúpenia

sietnice a operačným zákrokom na jej liečenie dlhší, tým je pravdepodobnosť vzniku neskorších
komplikácií či recidív vyššia. Sfibrotizovaná sietnica sa už len veľmi ťažko dá operačnou technikou vrátiť
do pôvodnej polohy. Používa sa k tomu silikónový olej, ktorým sa vyplní dutina sklovca. Odlúpenie
sietnice môže vzniknúť, ak sa vytvorí v sietnici diera, či trhlina, alebo ak sa stenčí, preriedi sietnica.
Pohybmi a fyzickou námahou sa v tak pre vznik odlúpenia sietnice v priaznivom teréne pravdepodobnosť

výrazne zvyšuje. Čas začiatku odlúpenia sietnice sa t.č. žiadnym vyšetrením, či diagnostickou technikou
nie je možné určiť. Podľa rozsahu odlúpenia možno len predpokladať, či vzniklo len nedávno, alebo
dávnejšie, avšak vzhľadom na to, že proces je postupný a vysoko individuálny, môže sa jednať o proces,
ktorý bude pokračovať dlhodobo alebo tak isto môže progredovať veľmi rýchlo. Vzhľadom na nález
na ľavom oku žalobcu možno s istotou konštatovať, že príčinou vzniku odlúpenia sietnice žalobcu sú

chorobné degeneratívne, pravdepodobne dedičné faktory na sietnici. Podľa údajov žalobcu ohľadne
intervalov, pred koľkými dňami začal pozorovať výpadky v zornom poli pri vyšetreniach 30.10.2007
a 5.11.2007 sú nepochopiteľné a vzájomne si odporujúce. Znalec ďalej konštatoval, že medzi
vyšetrenímuP..L.dňa18.10.2007avyšetrenímuP..C.dňa30.10.2007uplynulo12dní,čojedostatočný
interval na to, aby postupný charakter progresie odlúpenia sietnice mohol minimálne prekročiť z periférie

sietnice k jej centru. Podľa domnienky znalca, odlúpenie sietnice mohlo byť dňa 18.10.2007 prítomné
v extrémnej periférii sietnice v miestach, kde nie je oftalmologicky viditeľné. S istotou sa to však tvrdiť
nedá. Jednoznačná súvislosť súčasného stavu zraku žalobcu so spôsobom jeho vyšetrenia v ambulancii
žalovaného dňa 21.9.2007 možne vylúčiť. Súčasný stav zraku žalobcu so spôsobom jeho vyšetrenia v
ambulancii žalovaného dňa 18.10.2007 tiež nie je jednoznačná súvislosť. Ak by sa v tom čase začalo

vyvíjaťodlúpeniesietniceniekdevjejperiférii,možnobyhobolomožnédiagnostikovaťpanfundoskopiou
alebo vyšetrením pomocou Goldmanovej šošovky. Subjektívne ťažkosti ako ich žalobca pri vyšetreniach
uvádzal, neboli pre odlúpenie sietnice typické a ani objektívne príznaky nenaznačovali, že by sa mohlo
vyvíjať odlúpenie sietnice. Výsledok liečby u žalobcu a jeho súčasný zdravotný stav zraku preto nie je
jednoznačne súvislý so spôsobom vyšetrenia v dňoch 21.9.2007 a 18.10.2007. Pokles zrakovej ostrosti

žalobcu ide predovšetkým na vrub prekonaného odlúpenia sietnice a jeho recidív a vzniku diery v žltej
škvrne (makule). Súčasná miera zrakovej ostrosti žalobcu má viacero príčin. Jednak dutina sklovca je
vyplnená silikónovým olejom, žalobcovi odlúpenie sietnice recidivovalo, v dôsledku čoho opakovane
nastalo prerušenie fotoreceptorov výživnými látkami a kyslíkom. V priebehu liečby sa u žalobcu vytvorila
diera v žltej škvrne. Jej vznik sa do súvislosti s včasnosťou diagnostikovania odlúpenia sietnice nedá

uviesť. Skutočnú mieru zhoršenia zrakovej ostrosti bude možné verifikovať až po vypustení silikónového
oleja z oka. Operáciou sivého zákalu by nemalo nastať výraznejšie ovplyvnenie centrálnej zrakovej
ostrosti. Zákaz ťažkej fyzickej práce, zdvíhanie ťažkých bremien a zákaz náhlych pohybov súvisia skôr
s tým, že u žalobcu boli zistené závažné chorobné zmeny aj na jeho ľavom oku, ktoré by mohli viesťk vzniku odlúpenia sietnice. Bolesti hlavy pri čítaní, bolesti pravého oka pri dlhšom pozeraní televízie
sú subjektívne a z objektívneho hľadiska nie je dôvod, aby mali súvis s pôvodnou anamnézou žalobcu.
Nie je jasná ani invalidizácia žalobcu, nakoľko funkcia druhého oka je dobrá. Jednookosť predstavuje

obmedzenia len pre profesie ako profesionálny vodič motorových vozidiel, železničný strojvodca, pilot,
práce vo výškach a podobne. V pôvodnej profesii žalobcu - likvidátor poistných udalostí - je invalidizácia
v dôsledku aj úplnej straty videnia jedným okom nepochopiteľná, najmä keď strata jedného oka je podľa
zákona č. 447/2008 Z.z. klasifikovaná ako 30% miera funkčnej poruchy.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k znaleckému posudku zo 17.12.2010 zdôraznil tie závery znalca, z
ktorých nepochybne vyplýva, že zo strany žalovaného nedošlo k žiadnemu pochybeniu pri vyšetreniach
21.9.2007 a 18.10.2007. Uviedol, že výsledky znaleckého dokazovania v plnom rozsahu vyvracajú
tvrdenie žalobcu o tom, že následkom vadného zákroku a ľahostajného prístupu lekárky žalovaného
došlo k odlúpeniu takmer polovice sietnice oka žalobcu. Je tiež vyvrátené tvrdenie žalobcu o tom, že
zavinením žalovaného došlo k poškodeniu zdravia žalobcu a k degradácii kvality jeho života v pracovnej,

spoločenskej, rodinnej a intímnej oblasti.

Žalobca vo svojom vyjadrení z 11.4.2011 namietal správnosť záverov znalca, pričom znalcovi vytkol,
že niektoré otázky nezodpovedal. Konštatoval, že pri včasnom diagnostikovaní odlúpenia sietnice by
zrak žalobcu mohol byť zachovaný na 70% - 80%, avšak tento je zachovaný na 20% - 30%. Žalobca

kvôli reoperáciám vidí len centrálne, je vymiznuté jeho periférne videnie. Tento stav je trvalý a vyvolaný
nesprávnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti žalovaným.

Znalec na výzvu súdu dňa 12.11.2011 vypracoval stanovisko k námietkam žalobcu, pričom zdôraznil, že
oblasť sietnice, kde je odlúpená, nie je schopná spracovať svetelný podnet, a teda nie je možné mať sivý

fľak, cez ktorý dokonca vidno, ale prítomný je čierny absolútny defekt. Miesto je slepé. Na rozvíjajúce sa
odlúpenie sietnice nepoukazovali jednoznačne ani subjektívne ťažkosti žalobcu. Zmenené cievy sietnice
žalobcu a jeho krátkozrakosť môžu byť príčinou identických ťažkostí tak ako ich uvádzal žalobca v
ambulancii žalovaného. Oftalmoskopicky je možné vyšetriť len časť očného pozadia. Periférie sietnice
v lokalitách, kde obvykle odlupovanie sietnice začína, týmto vyšetrením diagnostikovať nemožno. Stav

periférie sietnice je možné vyšetriť len panfundoskopicky. Vyšetrenie periférie sietnice nepatrí ani k
obligátnym vyšetreniam realizovaným v periférnej očnej ambulancii. Odlupovanie na periférii sietnice nie
je oftalmoskopickou metódou zistiteľné ani v prípade kvalitne rozkvapkanej zrenice. Uvažovať, kedy bolo
odlupovanie sietnice oftalmoskopicky viditeľné, teda pokročilo natoľko, že sa dostalo na miesta, ktoré
sú touto vyšetrovacou technikou viditeľné, by bola len na hypotetickej úrovni. Znalec ďalej konštatoval,

že podľa záznamu z priebehu (ďalšej) operácie oka žalobcu dňa 23.11.2007, pri ktorej unikol do
prednej očnej komory expanzný plyn, ktorý bolo nutné odtiaľ odstrániť, došlo ku kontaktu chirurgického
inštrumentu s prednou plochou šošovky a v dôsledku toho vznikol sivý zákal šošovky žalobcu. Ide teda
o iatrogénny - komplikovaný - sivý zákal. Tvrdenie žalobcu, že operačný zákrok na sietnici má v 95%
za následok sivý zákal sekundárny považoval znalec za ireleventné. Vyšetrenia realizované lekárom

žalovaného zodpovedalo subjektívnym ťažkostiam žalobcu a objektívne zistený očný nález - zákaly v
sklovci, skleróza sietnicových artérií a krátkozrakosť vysvetľovali všetky jeho subjektívne ťažkosti. V tom
čase nebola jednoznačná indikácia na ďalšie vyšetrenie (panfundoskopia, perimetria, sono). Na vznik
odlúpeniasietnicenenaznačovalanivekžalobcuavtomčaseneboloznámeanito,žemádegeneratívne
zmeny na periférii sietnice. Žalobca mal príznaky, ktoré sú všeobecné a vyskytujú sa pri mnohých očných

chorobách, ako aj pri zmenách ciev a krátkozrakosti, ktorú má aj žalobca. Nie sú špecifické pre odlúpenie
sietnice. Navyše, žalobca udával sivý fľak, ktorý sčernal až po návšteve P.. C. (30.10.2007). Odlúpenie
sietnice a jeho liečba a priebeh tejto liečby sú vysoko individuálne a recidívy nie sú ojedinelé. Na záver
znalec uviedol, že periférne videnie žalobcu je ovplyvnené okrem iného aj liečebnými zákrokmi, ktoré
boli použité, a to kryokoagulácia a laserové zásahy, ktoré boli aplikované husté a v niekoľkých radoch.

Kryo a laser deštruujú sietnicu, preto sa používajú len v periférii sietnice, nie v oblasti jej centra, v oblasti
žltej škvrny. Je hypotetické, či by v prípade skoršieho operačného zákroku sa dosiahla lepšia zraková
funkcia pravého oka žalobcu (70% - 80%).

Žalovaný prípisom z 15.2.2012 súdu oznámil, že P.. L. už nie je konateľkou žalovaného, pričom z

pripojeného výpisu z obchodného registra vyplýva, že nie je ani spoločníčkou žalovaného. K zmene
došlo od 20.7.2011.Žalobca na pojednávaní vo veci dňa 1.6.2012 navrhol, vzhľadom na rozpornosť záverov znaleckého
posudku, ktorú konštatoval aj odborník s ktorým konzultuje, navrhol vyhotoviť kontrolný znalecký
posudok. Meno odborníka konzultanta neuviedol.

Žalovaný nesúhlasil s vyhotovením kontrolného znaleckého posudku, navrhol súdu konfrontáciu znalca
s odborníkom žalobcu.

Žalobca zabezpečil účasť P. na pojednávaní vo veci dňa 20.11.2011, ktorú súd vypočul ako svedka.

Svedkyňa uviedla, že vzhľadom na závažnosť prejavov popísaných žalobcom do telefónu mu dala
termín vyšetrenia na druhý deň poobede, kedy žalobca aj prišiel. Žalobca jej oznámil, že bol ošetrovaný
v O., ale dostatočne nevidí, polovicu pravého oka od nosa vidí tmavo. Pri zrakovej skúške pacient čítal
aj pravým okom. Očný tlak v oboch očiach bol v norme, bez výraznejších rozdielov. Keď štrbinovou
lampou nič nezistila, pacienta rozkvapkala a po rozkvapkaní videla odlúpenú sietnicu v temporálnej -
vonkajšej - časti pravého oka. Pacienta informovala, že ide o odlúpenú sietnicu a poslala ho na vyššie

pracovisko, za účelom operačného riešenia. Rozsah odlúpenia je individuálny, nedá sa presne určiť
koľko trvá odlúpenie sietnice do takého rozsahu, v akom ho zistila ona. Myslí si, že k odlupovaniu sietnice
žalobcu mohlo prísť aj pred vyše týždňom spred návštevy jej ambulancie, len pacient si neuvedomoval
problémy so zrakom. Nemyslí si, že by pacient s odlupujúcou sa sietnicou videl lepšie so silnejšou
dioptriou. Podozrenie na náznak odlupujúcej sietnice by mala, keby jej pacient povedal, že vidí záblesky.

O tom, že žalobca vidí záblesky vie z rozhovoru s právnou zástupkyňou žalobcu, s ktorou sa viackrát
na túto tému rozprávali - minimálne 2 razy. Žalobca ani jej záblesky nespomínal, spomínal len bodky.
Pri bodkách by sa ani ona nesústredila na vyšetrenie periférie sietnice. Pri subjektívnych ťažkostiach
pacienta v podobe bodiek by mu vyšetrila sklovec, či tam nie sú zákaly a pozrela by mu očné pozadie. K
rozporu svojej výpovede s tvrdením žalobcu u znalca, resp. jeho výpoveďou, týkajúceho sa času, ktorý

uplynul od telefonátu žalobcu do jeho návštevy v jej ambulancii svedkyňa uviedla, že sa nevie vyjadriť,
nepamätá si to (aký čas uplynul od telefonátu žalobcu do návštevy jej ambulancie žalobcom). Svedkyňa
uviedla, že v prípade, že by ju vyhľadal pacient vidiaci bodky, čiarky tohto by sa spýtala od kedy to
trvá, vyšetrila by mu zrakovú ostrosť, čítanie do diaľky, vyšetrila by ho štrbinou lampou, rozkvapkala
by ho a vyšetrila by mu očné pozadie. Nemyslí si, že pri tomto spôsobe vyšetrenia by bolo možné

diagnostikovať odlúpenie sietnice. Keby ju pacient vyhľadal o mesiac s tým, že ťažkosti pretrvávajú,
pozrela by detailnejšie panfundoskopom perifériu sietnice, na ktorej by sa v prípade začínajúceho
odlúpeniasietniceobjavilošedésfarbenie.Vprípadezatieneniaperifériesietniceakopríznakuodlúpenia
sietnice, by pacienta poslala na sono vyšetrenie a po potvrdení odlúpenia na vyššie pracovisko.
Subjektívne príznaky pacienta uvádzajúceho bodky, čiarky, prípadne sivý fľak by pri prvej návšteve v

ambulancii nevzbudili podozrenie na začínajúce sa odlúpenie sietnice. Pokiaľ by sa pacient sťažoval,
že vidí sivý priehľadný fľak, ktorý sa začína zatieňovať, záležalo by, v ktorej časti oka tento fľak pacient
vidí. Pokiaľ vo vnútornej nasálnej časti, evokovalo by to v nej podozrenie, že sietnica nie je priložená,
začína sa odlupovať. Svedkyňa ďalej uviedla, že všetci jej pacienti s odlúpenou sietnicou boli po operácii
odlúpenej sietnice operovaní aj na sivý zákal. Prvé príznaky pri odlúpení sietnice sú plávajúce bodky,

sadze, záblesky, neskôr výpadky v zornom poli. Plávajúce bodky môžu byť príznakom aj pri skalení
sklovca, jeho degeneratívnych zmenách, kedy pacient okrem bodiek môže vidieť aj záblesky a fľaky.
Panfundoskop sa používa pri vyšetrení ciev, pri vysokom krvnom tlaku, pri degeneratívnych zmenách
v strede a na periférii sietnice, pri zápaloch v oku, pri cukrovke. Perimeter sa používa pri glaukóme,
pri podozreniach na neurologické zmeny, pri zápaloch na sietnici, pri ložiskových zmenách na sietnici,

pri nádoroch. Pri začínajúcom sa odlúpnutí sietnice je pacient schopný spracovávať svetelné vnemy a
vidieť, no záleží na rozsahu odlúpnutia. Čo jej žalobca pri telefonickom rozhovore s ňou 18.10.2007 o
subjektívnych ťažkostiach hovoril si detailne nepamätá, tuší, že hovoril, že nevidí určitú časť, že vidí
šedavo, čo by mohlo byť príznakom odlúpnutia sietnice. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť, prečo pacienta
s týmito príznakmi 18.10.2007 objednala až na 30.10.2007. Uviedla, že nepredpokladala taký veľký

rozsah odlúpenia. Odlúpenie sietnice videla oftalmoskopom, žalobcu nevyšetrila ani panfundoskopom
a ani perimetrom. Svedkyňa uviedla, že sa nedá jednoznačne vylúčiť, že k odlúpeniu sietnice žalobcu
došlo až po návšteve ambulancie žalovaného dňa 18.10.2007.

Znalec vo svojej výpovedi zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku, pričom zopakoval, že v

prípade žalobcu sivý zákal považuje za následok dotyku operačného nástroja so šošovkou. Spresnil,
že keď je odlúpená sietnica, je časť oka s odlúpenou sietnicou absolútne slepá a ostatná časť
sietnice je funkčná. Pokiaľ boli použité rovnaké vyšetrovacie techniky aj 18.10.2007 v ambulancii
žalovaného s technikami použitými 30.10.2007 v ambulancii P.. C., amócia by bola zistená, pokiaľ bytam bola. Medzi 18.10.2007 až 30.10.2007 to muselo vzniknúť alebo progredovať. Pacient pri návšteve
ambulancie žalovaného popísal súbor ťažkostí, pričom vyšetreniami žalovaného boli diagnostikované
zákalysklovca,sklerotickézmenynacievachsietniceatentonálezzodpovedalsubjektívnymťažkostiam

žalobcu. Pri opakovanej návšteve u žalovaného sa žalobca nesťažoval na zhoršenie príznakov, pričom
zákal sklovca sa lieči aj pol roka. Nález pri vyšetrení u žalovaného zodpovedal súboru ťažkostí
uvedených žalobcom, pričom sa na nich nič nezmenilo ani pri jeho druhej návšteve žalovaného. V
danom prípade nebola indikácia na použitie perimetra a panfundoskopie. Pri náleze zápal sklovca,
sklerotickézmeny,akýbolkonštatovaný vambulanciižalovaného,byanion(znalec)nepoužilvyšetrenie

panfundoskopomaperimetrom.Znalecuviedol,žežalovanýprivyšetrení18.10.2007konštatovalzmeny
na sietnici. Uviedol, že sa nedá jednoznačne povedať, že žalobca mal amóciu sietnice pri návštevách
ambulancie žalovaného.

Fyzická osoba má podľa § 11 Občianskeho zákonníka právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, či občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej

povahy. Ak určité konanie vykazuje zákonné znaky zásahu do chránených osobnostných práv, má
fyzická osoba právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov a aby jej bolo
poskytnuté primerané zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka . Pokiaľ by sa nezdalo
postačujúce zadosťučinenie podľa tohto ustanovenia najmä preto, že bola v značnej miere znížená
dôstojnosť fyzickej osoby alebo je vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu

nemajetkovej ujmy v peniazoch ( § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka ). Výšku náhrady určí súd s
prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti , za ktorých k porušeniu práva došlo ( §
13 ods. 3 Občianskeho zákonníka ).

Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je, že došlo k neoprávnenému

zásahu,aže tentozásahbolobjektívnespôsobilý privodiť ujmu nachránenýchosobnostnýchprávach.
Tieto náležitosti musia byť súčasne splnené, aby vznikol právny vzťah , obsahom ktorého je na jednej
strane právo domáhať sa ochrany podľa § 11 Občianskeho zákonníka a na druhej strane povinnosť
znášať sankcie uložené súdom. Účastníkom, ktorý je v rámci tohto právneho vzťahu nositeľom
uvedeného oprávnenia, je fyzická osoba, do osobnostných práv ktorej bolo zasiahnuté. Účastníkom ,

ktorý je nositeľom povinnosti upustiť od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti alebo
odstrániť následky zásahov, alebo poskytnúť primerané zadosťučinenie, je vždy tá fyzická alebo
právnická osoba, ktorá sa dopustila určitého konania, neoprávnene zasahujúceho do chránených
osobnostných práv.

V danom prípade sa žalobca domáha náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú mal žalobca utrpieť tvrdeným
neposkytnutím riadnej zdravotnej starostlivosti žalovaným, v dôsledku čoho došlo k zásahu do
zdravia žalobcu. Podľa žalobcu, pri včasnom diagnostikovaní odlúpenia sietnice pravého oka žalobcu
žalovaným, by zrak žalobcu mohol byť zachovaný vyšším percentom, než súčasných 0,1. Tým bolo
zasiahnuté do osobnostného práva žalobcu na zdravie. Nebyť pochybenia žalovaného, zraková ostrosť

žalobcu by podľa žalobcu bola vyššia.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh žalobcu je nedôvodný.
V konaní bolo preukázané, že žalobcovi bolo žalovaným, reprezentovaným P.. L., ako jedinou
spoločníčkou a konateľkou žalovaného v čase vyšetrenia žalobcu (21.9.2007 a 18.10.2007), poskytnuté

dňa 21.9.2007 vyšetrenie zodpovedajúce subjektívne uvádzaným ťažkostiam žalobcu v podobe
videnia bodiek. Správnosť spôsobu vyšetrenia v uvedený deň konštatovanú aj znalcom v jeho
znaleckom posudku, žalobca nevyvrátil ani výpoveďou svedkyne P.. C.. Nedostatky vo vedení
zdravotnej dokumentácie žalovaného, konštatované Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
- absencia anamnézy, neordinovanie žiadnej liečby, neuvedenie odporúčaní pacientovi, nepodpísanie

informovaného súhlasu pacienta - nespochybnili správnosť spôsobu vyšetrenia žalobcu, pri ktorom
bol vyšetrený visus, vnútroočný tlak a očné pozadie žalobcu a bola diagnostikovaná skleróza ciev
sietnice I. st. obojstranne, krátkozrakosť so zakrivením rohovky a zákaly sklovca obojstranne, keď podľa
zdravotnej dokumentácie žalobcu, predloženej žalovaným, sú v nej podchytené ako subjektívne ťažkosti
žalobcu videnie bodiek, pričom podľa Úradu v zdravotnej dokumentácii subjektívne ťažkosti nie sú

uvedené. Žiadny sivý fľak, sa v uvedenom zázname nespomína. Aj svedkyňa P.. C. konštatovala, že pri
subjektívnych ťažkostiach v podobe videnia bodiek by sa nesústredila na vyšetrenie periférie sietnice,
ale by pacientovi vyšetrila sklovec, či nie sú v ňom zákaly, vyšetrila by mu očné pozadie. Teda spôsob
vyšetreniažalobcužalovanýmdňa21.9.2007zodpovedalžalobcomsubjektívneuvádzanýmťažkostiam.Žalobca sa na zhoršenie videnia (bez sivého fľaku, či zábleskov) sťažoval dňa 27.9.2007 pri
internom predoperačnom vyšetrení P.. N.. Podľa prijímacej správy chirurgického oddelenie Všeobecnej

nemocnice O. z 1.10.2007 bolo vyšetrenie očí žalobcu v norme, bez uvedenia akýchkoľvek potiaží
žalobcu, ktorý sa na problémy so zrakom nesťažoval ani počas hospitalizácie na uvedenom oddelení
do 4.10.2007, kedy bol prepustený domov a nesťažoval sa ani ošetrujúcim zdravotným sestrám, ako to
vyplýva z predloženej dokumentácie.

Žalobca sa pri opätovnej návšteve ambulancie žalovaného dňa 18.10.2007, podľa zdravotnej
dokumentácie, sťažoval na videnie bodiek a čiarok, aj podľa znalca typického pre viacero ochorení
oka, napr. krátkozrakých pacientov a pacientov so zákalom sklovca, ktoré diagnózy boli aj u žalobcu
žalovaným konštatované. Navyše, žalovaný po vyšetrení sklovca, očného pozadia a vnútroočného tlaku
žalobcu dňa 18.10.2007, objektívne prístrojom zistil zhoršenie videnia žalobcu, ktoré bolo korigované
predpisom silnejších dioptrií, nepochybne po skúške silnejších dioptrií v ambulancii žalovaného. Aj

znalec a aj svedkyňa P.. C. vylúčili korigovanie ťažkostí pacienta s odlúpenou sietnicou silnejšou
dioptriou, s ktorou nepochybne žalobca pri skúške subjektívne uviedol zlepšenie videnia. Podľa
zdravotného záznamu sa žalobca ani 18.10.2007 nesťažoval na existenciu sivého fľaku, najmä keď vo
svojej výpovedi uviedol, že o prejavoch odlúpenej sietnice v podobe pocitu prítomnosti sivého fľaku sa
žalobca dočítal v encyklopédii, po druhej návšteve ambulancie žalovaného, možno po návšteve u P.. C.

dňa 30.10.2007. Žalobca sa aj v ambulancii P.. C. dňa 30.10.2007 sťažoval len na prítomnosť bodiek
(výpoveď svedkyne). Ani jej sa nesťažoval na záblesky typické pre odlúpenú sietnicu. Preto aj znalec
dospel k záveru, že spôsob vyšetrenia žalobcu dňa 18.10.2007 zodpovedal subjektívne uvádzaným
ťažkostiam žalobcu. Keby žalobca mal už v tom čase odlúpenú sietnicu v takom rozsahu, v akom
ju mal v čase návštevy P.. C., nepochybne by bola diagnostikovaná aj žalovaným dňa 18.10.2007,

keďže aj P.. C. žalobcu nevyšetrila panfundoskopom. Pokiaľ by však odlúpenie sietnice bolo len na
jej periférii, takéto odlúpenie by bolo možné diagnostikovať len panfundoskopom alebo ultrazvukom,
keďže oftalmoskopom je neviditeľné. Keby aj žalovaný dňa 18.10.2007 odposlal žalobcu pre podozrenie
na odlúpenie sietnice na vyšetrenie, či už panfundoskopom, alebo perimetrom, ktoré prístroje nie
sú obligátnou výbavou každej očnej ambulancie, alebo ho odposlal na ultrazvukové vyšetrenie oka,

nepochybne by do realizácie takéhoto vyšetrenia uplynul od vyšetrenia u žalovaného ďalší čas, keďže
žalobca by sa musel hlásiť na príslušnom pracovisku a nie je vylúčené, že by termín vyšetrenia dostal
až s väčším časovým odstupom, keďže odborné ambulancie pacientov na vyšetrenia objednávajú
(časovky). Z činnosti súdu je známe, že pacienti sa na sono vyšetrenie v Komárne objednávajú 6
mesiacov vopred, s výnimkou ústavných pacientov. Navyše, žalobca neuvádzal príznaky typické pre

odlúpenú sietnicu a tieto príznaky žalobca neuvádzal ani pri telefonickom objednaní sa na kontrolné
vyšetrenie P.. C., po druhej návšteve ambulancie žalovaného dňa 18.10.2007.

Na základe opísania príznakov ťažkostí žalobcom mu P.. C. dala termín vyšetrenia až na 30.10.2007,
ako to vyplýva aj z výpovede žalobcu a jeho tvrdení znalcovi pri znaleckom vyšetrení. Teda až o

9 dní neskôr, po vypočutí si príznakov ťažkostí žalobcu, ktorý mal P.. C. telefonovať v nasledujúci
pondelok (22.10.2007) po vyšetrení u žalovaného dňa 18.10.2007, keď si vyzdvihol okuliare so silnejšími
dioptriami. Teda od druhého vyšetrenia žalobcu v ambulancii žalovaného do vyšetrenia u P.. C. uplynulo
12 dní. Preto, podľa názoru súdu, žalobca v konaní nepreukázal, že by mal odlúpenú sietnicu pravého
oka už18.10.2007,tedavdeňjehodruhejnávštevyžalovaného. AjsvedkyňaP..C.,rovnakoakoznalec,

nevylúčili že k odlúpeniu sietnice pravého oka žalobcu došlo až po návšteve žalobcu u žalovaného
dňa 18.10.2007, najmä keď rozsah odlúpenia je individuálny a svedkyňa nevylúčila, že k odlupovaniu
sietnice u žalobcu mohlo dôjsť aj pred vyše týždňom pred jej vyšetrením žalobcu dňa 30.10.2007, teda
po návšteve žalobcu u žalovaného dňa 18.10.2007. Bez povšimnutia nemožne ponechať ani subjektívne
ťažkosti žalobcu podchytené v zázname P.. C., ktorá dňa 30.10.2007 zaznamenala, že asi týždeň je

polovica zorného poľa na pravom oku tmavá a v prepúšťacej správe I. oftalmologickej kliniky FNsPB
a LFUK v Bratislave z 8.11.2007 sa uvádza, že žalobca pri prijatí na operáciu 5.11.2007 uviedol, že
11.9.2007 si všimol čierny fľak na pravom oku, ktorý sa postupne zväčšoval a výrazné zhoršenie nastalo
až posledné 3 dni (pred 5.11.2007). O sivom fľaku, ktorého prítomnosť mal údajne žalobca tvrdiť v
ambulancii žalovaného, nie je ani zmienka.

Pokiaľ je odlúpenie sietnice akútnym stavom, vyžadujúcim si operačný zákrok, lebo čím skôr sa
odlúpenie zoperuje, tým je lepší výsledok operácie, bez významu nemožno ponechať ani skutočnosť, že
po diagnostikovaní odlúpenia sietnice dňa 30.10.2007 P.. C. sa žalobca podrobil operačnému zákrokuoka až 6.11.2007, teda v 7. deň od jej diagnostikovania. Počas uvedenej hospitalizácie bola žalobcovi
zistená aj mriežk. degenerácia sietnice ľavého oka, ktorá mu bola olaserovaná. Dňa 23.11.2007 bol
žalobca reoperovaný na amóciu sietnice pravého oka, pričom žalobca pri operácii výrazne pohol hlavou

a došlo k dotyku s pred. puzdrom šošovky ihlou, dňa 15.2.2008 bol opäť reoperovaný pre dieru v makule
pravého oka, pričom mu bola implementovaná vnútroočná šošovka, dňa 13.6.2008 bola vykonaná
repozícia dúhovky, dňa 20.6.2008 bola realizovaná reoperácia amócie sietnice, dňa 24.10.2008 bol
zistený nový nález mriežky ľavého oka.

Po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo a ich vzájomných súvislostí podľa § 132 O.s.p. súd
dospel k záveru, že žalobca v konaní bezpečne nepreukázal pochybenie žalovaného pri poskytnutí
lekárskej starostlivosti žalobcovi v dňoch 21.9.2007 a 18.10.2007, keď nepreukázal, že spôsob
vyšetrenia žalovaného nezodpovedal subjektívnym ťažkostiam tak, ako ich opísal žalobca v ambulancii
žalovaného. Súd dospel k názoru, že takéto pochybenie by nebolo preukázané ani prípadným
kontrolným znaleckým posudkom, ktorého vypracovanie žalobca navrhol, najmä keď nielen znalec, ale

aj svedkyňa P.. C. sa zhodli, že spôsob vyšetrenia žalobcu žalovaným zodpovedal ťažkostiam opísaným
žalobcom - videnie bodiek, čiarok, avšak bez zábleskov. Aj svedkyňa a aj znalec vylúčili možnosť
spätného zistenia začiatku odlupovania sietnice žalobcu, vzhľadom na individuálnosť tohto priebehu u
každéhopacienta. F.názorusúdu žalobcaaninepreukázal,žebyprípadnépochybeniežalovanéhobolo
príčinou následku - zhoršenia zrakovej ostrosti pravého oka žalobcu, najmä vzhľadom na individuálnosť

priebehu liečby pacientov s odlúpenou sietnicou a množstvo recidív jej odlúpenia u žalobcu a nutnosti
reoperácií žalobcu, navyše s vytvorením diery v makule - žltej škvrne, ktorá jediná zabezpečuje ostrosť
videnia. Degeneratívne zmeny sietnice žalobcu boli pritom zistené aj na ľavom oku žalobcu.

Žalobca bol poučený lekárkou žalovaného o kontrole, preto nepochybne pochybil on, keď mal ťažkosti

so zrakom po ostatnej návšteve žalovaného dňa 18.10.2007 (a tieto ťažkosti mal, keď podľa záznamu u
P.. C. asi týždeň je polovica zorného poľa na pravom oku tmavá) a urýchlene nevyhľadal očného lekára,
či už v ambulancii žalovaného alebo iného lekára, ale čakal až na 30.10.2007. Správanie žalobcu, ktorý
podľa svojej výpovede lekára v medziobdobí nevyhľadal preto, lebo už mal dohodnutý termín s P.. C. na
30.10.2007, je nepochybne dôvodom odlúpenia sietnice pravého oka žalobcu, diagnostikovaného dňa

30.10.2007 v rozsahu temer polovice sietnice.

Podľa čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky má každý právo na zdravie. Teda právo na zdravie je
osobnostným právom a neoprávnené zásahy do práva na zdravie majú za následok aj právo na
primerané zadosťučinenie v prípade existencie závažnej ujmy, resp. právo na náhradu nemajetkovej

ujmy v peniazoch v prípadoch predpokladaných § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka . Stratou zrakovej
ostrosti došlo k ujme na zdraví žalobcu, avšak žalobca v konaní nepreukázal, nad všetky pochybnosti,
nesprávnosť postupu žalovaného pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, teda neoprávnený zásah do
práva na ochranu jeho osobnosti - zdravia. Žalobca ani nepreukázal, že táto strata zrakovej ostrosti je
bezprostredným následkom prípadného pochybenia žalovaného, že nie je ovplyvnená jeho nečinnosťou

v medziobdobí od 18.10.2007 do 30.10.2007, resp. do dňa prijatia na operáciu (až) dňa 5.11.2007,
resp. ochorením sietnice jeho pravého oka, resp. dierou v makule, resp. nutnosťou reoperácií, pričom
nepreukázal ani súvislosť medzi potrebou reoperácií jeho pravého oka a spôsobom vyšetrenia u
žalovaného. Navyše, pred liečbou odlúpenia sietnice podľa znalca nemožno predpokladať, aký bude
funkčný výsledok liečby, teda nakoľko sa podarí zachovať zrakovú funkciu operovaného oka, keďže je

to individuálne. S poukazom na uvedené súd návrh žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
podľa § 13 ods. 2 OZ zamietol v celom rozsahu.

Súd s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. žalobcu, ako neúspešného účastníka konania, zaviazal na
náhradu trov v konaní úspešného žalovaného, ktorá pozostáva z náhrady trov právneho zastúpenia

podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Žalovaný si za 1 úkon právnej služby vyúčtoval tarifnú odmenu
advokáta vo výške 91,29 eur (§ 10 ods. 8 cit. vyhlášky). Súd v súlade s vyúčtovaním trov právneho
zastúpenia považoval za účelných 6 úkonov právnej služby (prevzatie veci 1.2.2010, písomné
vyjadrenie z 8.2.2010, odpoveď na výzvu súdu z 9.7.2010, vyjadrenie k znaleckému posudku
17.12.2010, účasť na pojednávaní dňa 1.6.2012, 21.5.2013) po 91,29 eur a za účelnú považoval aj účasť

na pojednávaní v dňoch 9.4.2010 a 20.11.2011, ktoré trvali viac ako dve hodiny, v súlade s § 14 ods.
1 písm. c/ citovanej vyhlášky, odmena 4 x 91,29 eur. Z právnym zástupcom žalovaného vyúčtovaných
režijných paušálov v úhrnnej výške 74,50 eur, súd za účelný považuje 5 x režijný paušál po 7,21 eur
za úkony z roku 2010, 2 x po 7,63 eur za úkony z roku 2012 a za úkon z roku 2013 režijný paušál vovýške 7,81 eur. Potom trovy právneho zastúpenia predstavujú celkovo sumu 972,02 eur. Náhrada
trov konania je podľa § 149 ods. 1 O.s.p. splatná na účet právneho zástupcu žalovaného. Súd v konaní
neúspešného žalobcu, ktorému bolo priznané oslobodenie od súdneho poplatku, s poukazom na § 148

ods. 1 O.s.p. nezaviazal na náhradu trov konania štátu.

Lehotu na plnenie súd žalobcovi určil v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno, Pohraničná 6,

Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ

domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
právneho predpisu.