Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. september 2014

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Sžo/58/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200125
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Melicher

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:1012200125.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a zo

sudkýň JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej veci žalobcu: pplk. Ing.
Y. N., Q. XX, H., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou IURISTICO s.r.o., Štefánikova 26, Košice,
proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-PS-PK-152/2011 zo dňa 30. septembra 2011, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 24/2012-83 zo dňa 20. júna 2013,
jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 24/2012-83 zo dňa 20.

júna 2013, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zamietol žalobu žalobcu. Krajský súd z obsahu
administratívneho spisu zistil, že personálnym rozkazom riaditeľa Úradu boja proti organizovanej
kriminalitePrezídiapolicajnéhozboruSR(ďalejlen„UBOKPPZ")č.244zodňa30.júna2011bolžalobca
podľa ust. § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Zb. dňom 1. júlom 2011 ustanovený do funkcie do voľnej
funkcie starší referent, špecialista protidrogového oddelenia odboru Bratislava, ÚBOK PPZ služobného
úradu Ministerstva vnútra SR. Proti tomuto personálnemu rozkazu podal žalobca odvolanie, ktoré bolo

zamietnuté rozhodnutím žalovaného zo dňa 30. septembra 2011.

Zároveň mal krajský súd z obsahu spisu za preukázané, že personálnym rozkazom ministra vnútra SR
č. 257/2011 minister vnútra SR dňom 30. júna 2011 na odbore Východ ÚBOK PPZ zrušil 3 tabuľkové
miesta funkcie staršieho referenta, špecialistu protidrogového oddelenia (funkcie s číselným označením
ID 1390, ID 1391 a ID 1392) a dňom 1. júlom 2011 vytvoril 3 nové tabuľkové miesta - funkcie staršieho
referenta špecialistu protidrogového oddelenia (funkcie s číselným označením ID 1390, ID 1391 a ID
1392) na odbore Bratislava ÚBOK PPZ. Na jednej zo zrušených funkcií konkrétne ID 1390 bol do dňa
30. júna 2011 na odbore Východ ÚBOK P PZ ustanovený v súlade s § 33 ods. 1 zákona žalobca.

Personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 257/2011 súčinnosťou od 1. júla 2011 vykonal na ÚBOK
PPZ tento organizačné a systemizačné zmeny. Ich súčasťou bolo aj presunutie 3 vyššie uvedených
policajnýchfunkciízpôsobnostiodboruVýchodÚBOKPPZdopôsobnostiodboruBratislavaÚBOKPPZ.

Ďalej súd zistil, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vydal 1. viceprezident Policajného zboru čl.
1 personálneho rozkazu č. 26 zo dňa 29. júna 2011, ktorým žalobcu podľa § 35 ods. 1 písm. a/ zákona
z dôvodu organizačných zmien vyplývajúcich z personálneho rozkazu ministra vnútra SR č. 257/2011
dňom1.júlom2011preložilkÚBOKPPZadňom30.júnom2011hovsúlades§35ods.9zákonaodvolalz doterajšej funkcie, v ktorej bol ustanovený a to z funkcie starší referent špecialista protidrogového
oddelenia odboru Východ ÚBOK PPZ.

Podľa názoru krajského súdu je správna argumentácia žalovaného v súvislosti s posúdením

zrealizovaných organizačných zmien u žalobcu. Z personálneho rozkazu aj z druhostupňového
správneho rozhodnutia je dostatočne zrejmé, že odvolanie žalobcu z funkcie a potom jeho následné
ustanovenie do inej funkcie, sa uskutočnilo z dôvodu organizačných zmien, ktoré sa realizovali v
dôsledku personálneho rozkazu č. 257/2011.

V súvislosti s výkladom ustanovenia § 33 zákona krajský súd zdôraznil skutočnosť, že služobný
pomer príslušníkov Policajného zboru, SIS, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR, Železničnej polície

je svojou povahou inštitútom verejného práva, ide o právny pomer štátno-zamestnanecký. Takýto
právny pomer nevzniká zmluvou, ale mocenským aktom služobného orgánu, čiže rozhodnutím o prijatí
do služobného pomeru a po celú dobu svojho trvania sa výrazne odlišuje od pomeru pracovného,
ktorý je naopak typickým pomerom súkromno-právnym, kde účastníci majú rovnaké postavenie. To sa
prejavuje okrem iného aj v právnej úprave týkajúcej sa zmeny služobného pomeru, služobnej disciplíny,

skončenia služobného pomeru a nárokov s tým súvisiacich a ďalších prípadov rozhodovania služobných
orgánov, ktorá sa vyhýba implementácii zmluvných prvkov (pre služobný pomer cudzorodý) do vzťahov,
ktoré sú založené na tuhšej podriadenosti a nadriadenosti subjektov služobného pomeru, pre ktoré je
charakteristické jednostranné rozhodovanie zamestnávateľského subjektu o právach a povinnostiach
príslušníkov. Právna povaha takéhoto služobného pomeru príslušníkov PZ odráža osobitný charakter

zamestnávateľa ako primárneho nositeľa verejnej moci, potreba pevného začlenenia policajta do
organizmu verejnej moci a účasť na jej výkone, čo zvýrazňuje skutočnosť, že nemožno hovoriť o
modifikácii súkromno-právneho pomeru, ale o špecifickom štátno-zamestnaneckom pomere verejného
práva, ktorého právna úprava má formu kódexu (lSžo/246/2009).

Vychádzajúc z uvedeného je dôvodné konštatovať, že zákonná úprava služobného pomeru príslušníkov

ozbrojených zborov poskytuje príslušníkom v služobnom pomere nižšiu mieru ochrany, než je tomu
u zamestnancov v pracovnom pomere, resp. umožňuje služobným orgánom operatívnejšie využitie
príslušníkov,ktorýchfunkciabolavdôsledkuorganizačnýchzmienzrušenáichustanovenímnaslužobné
miesto v danom zbore pre plnenie úloh v inej funkcii. Žalobu preto zamietol. Zároveň neúspešnému
žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Okrem iných dôvodov namietal,
že správne orgány vec nesprávne posúdili, nedostatočne zistili skutkový stav veci, resp. skutkové
zistenia sú v rozpore s obsahom spisu, boli porušené procesné práva - vrátane práva na procesnú
úpravu konania a preložení, zaťažili konanie inou vadou s potenciálnym vplyvom na zákonnosť a vydali
nepreskúmateľné rozhodnutia. Krajský súd vec posúdil nedostatočne, v rozpore s znením príslušných

zákonov a preto vec zaťažil vadou nesprávneho právneho posúdenia podľa § 250 ods. 2 písm. f/ O.s.p.,
vadou nesprávnych skutkových zistení podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., vadou neúplného zistenia
skutkového stavu podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Ďalej namietal, že súd vydal rozsudok o ustanovení
do funkcie pred vydaním rozhodnutia o jeho preložení.

Správne orgány neskúmanie uvedenej nutnej podmienky absencie možnosti prevedenia na inú funkciu

v mieste výkonu pôvodnej funkcie (neexistenciu takej funkcie) učinili v dôsledku nesprávneho právneho
posúdenia veci, keď dôvodili, že je vecou voľnej úvahy správneho orgánu, či príslušného policajta po
zrušení jeho funkcie prevedú na inú funkciu v mieste výkonu jeho pôvodnej funkcie alebo ho preložia na
inú funkciu do iného miesta výkonu. Odobrenie tohto právneho názoru správnych orgánov o možnosti
voľnej úvahy o tejto otázke rozsudkom krajského súdu je dôsledkom nesprávneho právneho posúdenia

týmto súdom.

Relevantná právna norma - § 35 ods. 1 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov
stanovuje, že: policajt v služobnom pomere sa prevedie na inú funkciu v tom istom mieste výkonu
štátnej služby, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby
alebo do iného služobného úradu, ak nemôže naďalej vykonávať doterajšiu funkciu, pretože v dôsledku

organizačných zmien sa zrušila jeho doterajšia funkcia.Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 28. júna 2013 k odvolaniu žalobcu navrhoval, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil. Uviedol, že žalobca v podanom odvolaní neuvádza žiadne
relevantnénovéskutočnosti,ibazastávanázor,žedošlokneprávnemuposúdeniuarozhodnutiuvoveci.

Žalovaný je toho názoru, že podaná žaloba netvrdí relevantné porušenie subjektívnych práv žalobcu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta
prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1
veta prvá O.s.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), pričom
deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej

stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3
O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a podľa § 250ja ods. 3 posledná veta
O.s.p. ho potvrdil, pretože sa v zmysle s § 219 ods. 2 O.s.p. stotožnil s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia.

Preskúmaním veci najvyšší súd zistil, že spor medzi účastníkmi konania sa týka výkladu § 35 ods. 1

písm. a/ zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej
služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej ,,zákon č.
73/1998 Z. z."), a to prevedenia policajta na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby v
dôsledku zrušenia jeho funkcie ako dôsledok organizačnej zmeny.

Podľa § 35 ods. 1 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z. z. policajt v služobnom pomere sa prevedie na inú

funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu do
iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu, ak nemôže naďalej vykonávať
doterajšiu funkciu, pretože v dôsledku organizačných zmien sa zrušila jeho doterajšia funkcia.

Pokiaľ ide o námietku, že organizačné zmeny ku dňu vydania personálneho rozkazu č. 26 neexistovali,
keďže personálny rozkaz ministra vnútra SR č. 257/2011, ktorým boli vykonané systemizačné a

organizačné zmeny je zo dňa 30. júna 2011. Uvedenú námietku senát hodnotí ako účelovú, pretože
personálny rozkaz č. 257/2011 ma stanovenú účinnosť ku dňu 1. júlu 2011, rovnako i personálny
rozkaz č. 26 zo dňa 29. júna 2011, týkajúci sa žalobcu. Rozhodujúce pri posudzovaní zákonnosti je
vznik právnych účinkov individuálneho správneho aktu. Do doby nadobudnutia účinnosti nevytvára
zmenu personálneho policajta a nevytvára prvok ukrátenia na právach, ktorý je základnou podmienkou

prieskumu zákonnosti personálneho rozhodnutia. V daných súvislostiach je nevyhnutné poukázať na
to, že rozhodnutie o tom, či, kedy a aké organizačné zmeny budú vykonané v policajnom zbore
je na riadiacich pracovníkoch policajného zboru a na túto časť rozhodnutia sa vzťahuje správna
úvaha. Žalobca sa preto nemôže domáhať preukazovania existencie materiálnej potreby na vykonanie
organizačnej zmeny. V tejto časti je potrebné poukázať na správny právny záver krajského súdu, že

„právna povaha takéhoto služobného pomeru príslušníkov PZ odráža osobitný vzťah zamestnávateľa
ako primárneho nositeľa verejnej moci...". V tomto kontexte je potrebné posudzovať i určenie ďalšieho
pracovného zaradenia policajta. Objektívne nie je možné aplikovať princípy z inštitútu prevedenia na inú
prácu z pracovnoprávnych vzťahov. Policajný zbor je vojensky organizovaný zbor. V súlade s princípom
dobrej verejnej správy vo vojensky organizovaných zboroch sa potreba konkrétneho nasadenia

policajta prezumuje. Zaradenie procesných postupov, ktoré by vyžadovali, aby riadiaci pracovníci polície
preukazovali a dokladovali (v zmysle správneho konania) splnenie podmienky „nemožnosť prevedenia
na inú funkciu v mieste výkonu doterajšej zrušenej funkcie" je proti samotnej podstate služobnej prísahy
policajta, kde policajt sľubuje, že bude disciplinovaný, t.j. že sa podriadi potrebám policajného zboru na
jeho zaradenie.

Pokiaľ ide o žalobcom tvrdené nedodržanie požiadavky na prerokovanie návrhu na prevedenie alebo
preloženie policajta na inú funkciu z dôvodu organizačných zmien s príslušným odborovým orgánom
podľa § 225 ods. 2 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z. z., najvyšší súd poukazuje na to, že vady v tomto
procesnom postupe služobného úradu nie sú v zmysle zákona sankcionované neplatnosťou prevedenia
alebo preloženia. Je potrebné poukázať na to, že zákon explicitne ustanovuje prípady neplatnosti (napr.

§ 227 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. pri prepúšťaní zo služobného pomeru). Prevedenie a preloženiepolicajta v dôsledku organizačnej zmeny nie je svojou intenzitou sankcionované neplatnosťou z dôvodu
procesných vád pri prerokovaní s odborovou organizáciou. Sankcionovanie neplatnosťou najvyšší súd
nezistil ani z Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre príslušníkov Policajného zboru na rok 2011.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa jeho žaloby vedenej na Krajskom súde v Bratislave sp.
zn. 5S 32/2012 o jeho preložení, tak súd poznamenáva, že vždy sa preskúmava každé jednotlivé
rozhodnutie správneho orgánu samostatne, pričom o predchádzajúcom postupe správneho orgánu,
ktoré predchádzalo vydaniu preskúmavaného rozhodnutia si súd zvyčajne urobí vlastný úsudok v
rámci predbežného posúdenia veci ako prejudiciálnej otázky, čo urobil aj v tomto prípade a nezistil

zjavnú nezákonnosť alebo nesprávny právny postup správnych orgánov konajúcich vo veci. Naviac
obdobná vec bola posúdená v konaní 3Sžo/40/2013, ktorá bola Najvyšším súdom Slovenskej republiky
rozhodnutá dňa 20. augusta 2014 s rovnakým výsledkom ako u žalobcu. Išlo totiž o zjavne totožné
žaloby, pričom Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil žiadne dôvody na odchýlenie sa od záverov
vyplývajúcich z rozhodnutia 3Sžo/40/2013.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 250k ods. l O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta

prvá O.s.p. a § 224 ods. l O.s.p. a neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.