Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. február 2014

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 5T/65/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210010665
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Blažovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7210010665.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Danielou Blažovskou v trestnej veci obžalovaného X.. K. K.

pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona na hlavnom pojednávaní
dňa 14. februára 2014 v Košiciach, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodzuje obžalovaného X.. K. K., nar. XX.XX.XXXX v D.,
trvale bytom D., N. D., V. XX, spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II sp. zn. 3 Pv
568/2009 zo dňa 24.05.2010, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin sprenevery podľa § 213 ods.
1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, ktorý mal spáchať tak, že:
ako konateľ za spoločnosť P. K., s.r.o. so sídlom v J., ul. Z. č. 6, dňa 18.08.2008 odpredal na základe

kúpnej zmluvy kávovar zn. La Cimbali M 23 Premium, v.č. 548015 a mlynček na kávu La Cimbali Junior
Silver, v.č. 8998841 majiteľke kaviarne Gabana so sídlom v K., ul. R. V. č. XX za sumu 70 000,- Sk,
ktoré sa používali v klube O., J., S. trieda č. XX aj napriek tomu, že v čase odpredaja spoločnosť P. K.,
s.r.o. nebola vlastníkom predaného tovaru, nakoľko v zmysle kúpnej zmluvy č.301069 medzi kupujúcim
P. K., s.r.o. Košice, ul. Z. č. X a predávajúcim D. - J. I., s.r.o. so sídlom Q. č.XX, v súčasnej dobe pod
obchodným menom J.J A., s.r.o. D. sa kupujúci stáva vlastníkom kávovaru zn. La Cimbali M 23 Premium
a mlynčeka na kávu La Cimbali Junior Silver až po zaplatení poslednej splátky, pričom spoločnosť P.

K., s.r.o. uhradené splátky v lehote splatnosti nemala a aj napriek tomu vyššie uvedený tovar odpredala
kaviarni Z. v K., čím takto svojím konaním bola spoločnosti J. J. A., s.r.o. so sídlom v D., ul. Na C. č. XX
spôsobená škoda vo výške 123.222 Sk (4.090,22 EUR),
nakoľko skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods.3 Trestného poriadku odkazuje poškodeného J.J. A., s.r.o., Na C. XX, D., IČO: XX XXX
XXX s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného a svedkov,
prečítaním zápisníc o výsluchu svedkov z prípravného konania, prečítaním znaleckého posudku, listín
obsiahnutých v spise a zistil nasledovné:

Obžalovaný K. K. od začiatku trestného stíhania popieral trestnú činnosť a na hlavnom pojednávaní
vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, že je nevinný zo spáchania žalovaného skutku.
V prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní zhodne uvádzal, že podpis na kúpnej zmluve č. 301069

zo dňa 21.04.2005 nie je jeho, nie je si vedomý, že by bol zmluvu podpísal a ak by sa tak aj náhodou
stalo, nevedel čo podpisuje. Prevádzkar podniku O. K. I. mu často predkladal k podpisu rôzne faktúry
a doklady, ktoré pre pracovnú vyťaženosť ani nečítal a v dobrej viere automaticky podpisoval. Kúpnu
zmluvu s Z. A. uzavrel len formálne po tom, čo kávovar zaistila polícia pre podozrenie, že pochádzaz trestnej činnosti. V podniku O. došlo ku krádeži, bolo odcudzených viacero vecí, ale nie predmetný
kávovar. K. I., druhý konateľ obchodnej spoločnosti P. K., s.r.o. vedel, že kávovar nebol ukradnutý,
napriektomusodstupomčasukrádežkávovaruspríslušenstvomoznámilnapolíciu.Predmetnýkávovar

bol odovzdaný prostredníctvom A. N. Z. A., majiteľke kaviarne Z. v K.. N. pomáhal pri prevádzkovaní
O., keďže s podnikom boli problémy, prevádzkar K. I. kradol tržbu, správal sa nezodpovedne a neplnil
si svoje povinnosti. Za výpomoc dali obžalovaný a K. I. N. kávovar s mlynčekom, s čím K. I. súhlasil. Po
hádke K. I. nahlásil krádež kávovaru na polícii, ktorá kávovar A. odobrala.
Za kávovar mu nikto nezaplatil, z formálneho predaja nemal žiadny majetkový prospech. Kúpnu cenu

70 000,- Sk zakomponovali do zmluvy len preto, aby zmluva bola platná. Obžalovaný nemal prehľad
o tom, ktoré veci boli vo vlastníctve spoločnosti a ktoré na lízing, nakoľko o ekonomiku a účtovníctvo
sa staral K. I.. Nevedel, že predmetný kávovar je na lízing, že ešte nie je vo vlastníctve spoločnosti a
nemožno s ním nakladať.

Z výpovede svedka K. I. z hlavného pojednávania, ktorá sa zhodovala s jeho výpoveďou z prípravného

konania, vyplynulo, že krádež v podniku O. bola fiktívna- vykonštruovaná. Neskôr si všimol že chýba
aj kávovar, čo dodatočne ohlásil na polícii. Kávovar aj iné „ukradnuté" veci boli neskôr nájdené v
kaviarni, ktorú prevádzkovala Z. A.. Krádež označil za fiktívnu preto, lebo neboli porušené zámky, kód
na zabezpečovacom systéme vedel iba obžalovaný. Má teda za to, že veci zobral z O. K.. Ekonomické
záležitosti mala vo firme na starosti ekonómka K., on sa o účtovníctvo nestaral.

I. Z. A. vo svojej výpovedi uviedla, že prevádzkovala kaviareň Z. v K. a kávovar sa k nej dostal
prostredníctvom jej bývalého priateľa A. N.. Policajti ho zaistili a aby jej bol vrátený, uzavrela s
obžalovaným za prítomnosti N. a S.. W. kúpnu zmluvu so spätným dátumom. Napriek tomu jej kávovar
nebol vrátený, v dôsledku čoho utrpela škodu (pokazili sa jej zásoby kávy). K finančnému vysporiadaniu

za predmet kúpy - kávovar, nedošlo, suma 70.000,- Sk označená v zmluve ako kúpna cena, mala
formálny význam. Kúpnu zmluvu spísali len preto, aby mala podklad pre políciu že kávovar je v jej
osobnom vlastníctve. Svedkyňa taktiež uviedla, že v prípravnom konaní vypovedala pod nátlakom,
vyšetrovateľ bol voči nej agresívny. Uviedla, že kúpnu cenu obžalovanému vyplatila, tým však mala na
mysli, že ohľadom kávovaru sa vysporiadala s jej bývalým priateľom a spoločníkom A. N. po tom ako sa

rozišli. Či a ako sa v tejto súvislosti vyrovnal N. s obžalovaným, ona nevie.

Svedok A. N. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovanému a K. I. pomáhal s prevádzkou O.,
nakoľko K. I. - prevádzkar O., bol nezodpovedný, mal vo veciach chaos, neviedol si riadne účtovníctvo,
kvôli čomu sa aj K. s K. I. pohádali. V dôsledku nezodpovedného prístupu K. I. sa prevádzka ocitla v

ťažkostiach a mala sa zrušiť. N. záujem o kávovar, obžalovaný nemal výhrady a odporučil mu preveriť
si u K. I. či je kávovar voľný, či nie je v lízingu a pod.. Následne mu K. I. potvrdil, že kávovar je právne
voľný a že si ho môže brať, pri tomto rozhovore bol prítomný aj K. S., ktorý pracoval ako vyhadzovač v
podniku (O.). Kávovar dal vtedajšej priateľke Z. A., s ktorou rozbiehali kaviareň Z. v K.. Po určitej dobe
sa dozvedel, že ho zobrali policajti pre podozrenie z krádeže. Skontaktovali sa s advokátom S.. W., ktorý

im poradil, aby uzavreli kúpnu zmluvu so spätnou platnosťou. Až následne bolo zistené, že kávovare je
lízovaný. Po rozchode mu A. vyplatila sumu 200.000,- Sk ako protihodnotu za to, čo vložil do podniku.

Z výpovedí svedka K. I. z prípravného konania aj z hlavného pojednávania vyplynulo, že obžalovaný
vedel o tom, že kávovar je lízovaný, nakoľko podpisoval prevodné príkazy na úhradu lízingových splátok

a podpísal aj lízingovú zmluvu po tom, čo mu ju on na podpis predložil. N. sa u neho nebol informovať
ohľadne kávovaru.

Svedok K. I. potvrdil, že s obžalovaným boli v minulosti spoločníkmi v obchodnej spoločnosti G. s.r.o.,
ktorá prevádzkovala O. v J.. Spoločnosť mala uzavretú lízingovú zmluvu na predmetný kávovar, ale k

tomu, za akých podmienok bola neskôr podpísaná lízingová zmluva so spoločnosťou P. K., s.r.o., sa
vyjadril nevedel. Keď odchádzal zo spoločnosti G., s.r.o, kávovar bol na prevádzke.

Svedkyňa X. K., účtovníčka firmy P. K., s.r.o. nemala vedomosť o tom, ako sa predmetný kávovar dostal
k A.. Spolupráca medzi ňou a vedením firmy sa po čase začala komplikovať kvôli tomu, že jej neboli

včas dodávané podklady na zaúčtovanie. Vedela, že kávovar bol na lízing, ale nepamätala si kto každý
mal podpisové právo k účtu spoločnosti, určite ho však mal obžalovaný. Nevedela kto dával príkazy na
úhradu lízingových splátok z účtu spoločnosti.V zmysle § 263 ods. 1 Trestného poriadku boli na hlavnom pojednávaní prečítané zápisnice o
výpovediach svedkov z prípravného konania:

Svedok N. I., zamestnaný v spoločnosti J.J A., s.r.o. ako manažér predaja pre SR uviedol, že dňa
21.04.2005 uzatvorila spoločnosť D. - J. I., s.r.o. so spoločnosťou P. K., s.r.o. kúpnu zmluvu č. 301609,
ktorej predmetom bol kávovar La CIMBALI M21 Premium, Mlynček Junior a zmäkčovač vody v celkovej
hodnote 131 685,50 Sk. Za predávajúceho podpisoval túto kúpnu zmluvu bussines manager K. N., za
kupujúceho K. K.. Zmluvu dojednal za spoločnosť D. - J. I., s.r.o. K. F., oblastný manažér v Prešove.

K. N. ani K. F. už v spoločnosti nepracujú. Kto dojednával podmienky lízingu za spoločnosť P. K., s.r.o.
nevedel. Spôsob platby za predmetný kávovar bol zmluvne dohodnutý formou splátok a vystavený bol
splátkový kalendár. Podľa zmluvy, nezaplatením jednej splátky sa stal splatný celý dlh. Nemal vedomosť
o tom, koľko splátok bolo, resp. nebolo zaplatených.

Zo zápisnice o výpovedi svedkyne I. H., ktorá pracovala v A. P. O. v Košiciach vyplynulo, že začiatkom

januára v roku 2008 došlo ku krádeži vlámaním do podniku, boli odcudzené nejaké veci, to, či bol medzi
nimi aj predmetný kávovar, svedkyňa s istotou uviesť nevedela.

Zo zápisnice o výpovedi svedka N. K. vyplynulo, že obžalovaný ho požiadal, aby mu previezol z klubu
O. nejaké veci, nakoľko sa rozišiel so svojím obchodným partnerom K. I. a každý si z podniku berie

svoje veci. Bol teda presvedčený, že preváža osobný majetok K. K., či medzi vecami bol aj predmetný
kávovar, uviesť nevedel. D. vodičom a koordinátorom brigádnikov, ktorí veci do auta nakladali.

Svedkyňa R. B., brigádnička v A. P. O., v prípravnom konaní uviedla, že začiatkom mesiaca január roku
2008 došlo ku krádeži vlámaním do podniku. Predmetný kávovar odcudzený nebol, zostal v podniku až

do jeho zatvorenia v marci 2008.

Rovnako vypovedala aj svedkyňa C. T., ktorá taktiež pracovala v A. P. O.. Vie, že K. K. si po zatvorení
prevádzky predmetný kávovar zobral, osobne však pri tom nebola.

Zo zápisnice o výpovedi svedkyne K. Z. vyplynulo, že v januári 2008 došlo ku krádeži vlámaním do
podniku O., boli odcudzené nejaké veci. To, či sa predmetný kávovar nachádzal v podniku aj po krádeži
uviesť nevedela, po krádeži už v O. nepracovala.

Zo zápisnice o výpovedi svedka K. N., bussines managera v spoločnosti D. - J. I., s.r.o. vyplynulo, že

on podpisoval kúpnu zmluvu na predmetný kávovar ako posledný, zmluvu uzatváral za spoločnosť D.
- J. I., s.r.o. oblastný manager K. F.. Kde bola
zmluva podpísaná nevie, nebol pri jej uzatváraní. F. zmluvu podpísal dňa 21.4.2005, on len skontroloval
či je správne vyplnená a či súhlasia splátky s celkovou sumou, podpísal ju až dňa 27.6.2005 pri
hromadnom podpisovaní zmlúv v kancelárii.

Svedok E. L. pri výsluchu v prípravnom konaní uviedol, že ako regionálny predajca predmetnú kúpnu
zmluvu nedojednával, uzatváranie zmlúv bolo náplňou práce oblastného manažéra F.. Po tom, čo F.
v roku 2007 zo spoločnosti odišiel, bola táto pracovná pozícia ponúknutá jemu. K predmetnej kúpnej
zmluve sa teda vyjadriť nevedel.

Ani svedok N. K. nebol prítomný pri uzatváraní predmetnej kúpnej zmluvy. V období od januára do konca
júna 2005 bol zamestnaný ako prevádzkar v A. P. O., druhým prevádzkarom bol K. I.. V čase jeho
nástupu do podniku sa predmetný kávovar na prevádzke nachádzal. Čo sa týka platenia za tovar, platby
sa vykonávali prevodom z účtu v Tatrabanke, prevodné príkazy podpisovali, pokiaľ sa jednalo o sumu

nad 50.000,- Sk, obaja konatelia spoločne, v ostatných prípadoch stačil podpis jedného z nich.

Zo zápisnice o výpovedi svedka K. C., konateľa spoločnosti I. T., s.r.o. vyplynulo, že K. si pri ukončení
prevádzky zobral kávovar so sebou, pri sťahovaní vecí (vrátane kávovaru) bol aj osobne prítomný.

Svedkyňa X. I., účtovníčka v spoločnosti J.J A. uviedla, že spoločnosť G., s.r.o. uzatvorila v roku 2004
kúpnu zmluvu so spoločnosťou D. - J. I., s.r.o., avšak za predmetný tovar nebola uhradená ani jedna
splátka.Ústav súdneho inžinierstva pribratý do konania na skúmanie pravosti podpisu K. K. na Kúpnej
zmluve č. 301069, odporučil požiadať o vypracovanie znaleckého posudku znalcov Kriminalistického
a expertízneho ústavu PZ z odboru Kriminalistika, odvetvie Grafická diagnostika, ručné písmo, ktorí

spornú písomnosť môžu skúmať komplexne a kvalitnejšími technickými prostriedkami.

Zo záverov znaleckého posudku z oboru Kriminalistika, odvetvie Ručné písmo, ktorý vypracoval
Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru vyplynulo, že k pravosti podpisu X.. K. K. na Kúpnej
zmluve č.301069 sa vyjadriť nemožno, nakoľko sporný podpis predložený ako priepisová kópia je nízkej

kvality a naviac je prekrytý odtlačkom pečiatky.

Na hlavnom pojednávaní bol oboznámený aj celý rad listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu a z
ktorých súd zistil nasledovné:

Dňa 1.10.2004 došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi spoločnosťou D. - J. I., s.r.o. zastúpenej K. N.

a spoločnosťou G., s.r.o. zastúpenej K. I., predmetom ktorej bol kávovar La Cimbali Premium výrobné
číslo 548015 s mlynčekom Junior Silver výrobné číslo 899884, vrátane zmäkčovača vody.

Dňa 27.6.2005 bola uzavretá Kúpna zmluva č. 301069 medzi predávajúcim D. J. I., s.r.o. a kupujúcim P.
K., s.r.o., ktorej predmetom bol kávovar La Cimbali Premium výrobné číslo 548015 spolu s mlynčekom

Junior Silver výrobné číslo 899884, vrátane zmäkčovača vody.

Z výpisov z účtu spoločnosti P. K., s.r.o. vyplynulo, že v dňoch 22.04.2005 a 9.2.2006 bola z účtu
prevedená suma 3.000,- Sk a dňa 26.01.2006 suma 6.000,- Sk na účet spoločnosti predávajúceho, ako
splátka za predmetný kávovar.

Zo správy poškodeného vyplýva že P. K., s.r.o. uhradila čiastočne akontáciu, celková výška ktorej činila
23.686,- Sk tak, že zaplatila dňa:
22.04.2005 čiastku 3.000,- Sk,
26.01.2006 čiastku 6.000,- Sk,

09.02.2006 čiastku 3.000,- Sk,
09.02. 2006 čiastku 3.000,- Sk, teda spolu 15.000,- Sk.

Zo správy Tatra banky, a.s. vyplynulo, že podpisové právo k účtu spoločnosti P. K., s.r.o. mali okrem
obžalovaného aj X. K., N. K., K. I. a K. I..

Výpisom z Obchodného registra Okresného súdu Košice I bolo reukázané, že spoločnosť P. K.,
s.r.o. bola do obchodného registra zapísaná dňa 04.11.2004 (dátum vzniku spoločnosti), zanikla dňa
23.04.2010. Právne úkony v mene spoločnosti boli konatelia Ing. K. K. a K. I. oprávnení a povinní
vykonávať spoločne, na platnosť týchto úkonov sa vyžadoval podpis každého z nich.

Obžalovaný preukázal, že lízingovým spoločnostiam odovzdal iné predmety lízingu z dôvodu
mimoriadneho ukončenia lízingových zmlúv, predložením záverečných protokolov o mimoriadnom
ukončení lízingovej zmluvy: č. 118896, č. 123892 a č. 118897, všetky zo dňa 29.12.2008 a č. 118895 zo
dňa 28.2.2008. Zo záverečných protokolov je zrejmé, že lízingové zmluvy boli mimoriadne ukončené z

dôvodu neplnenia podmienok lízingových zmlúv, predmety lízingu boli spoločnosťami B.O.F. a.s. a VÚB
Leasing, a.s. odobraté a ďalej realizované formou predaja.

K osobe obžalovaného boli zabezpečené a oboznámené listiny:
Správa o povesti má evidenčný charakter a odpis registra trestov preukazuje, že doposiaľ nebol súdne

trestaný.

V trestnom konaní vedenom proti obžalovanému X.. K. K. súd vykonal na hlavnom pojednávaní
dokazovanie tými dôkaznými prostriedkami, ktoré vyššie podrobne popísal. Všetky dôkazy boli získané
a následne vykonané zákonným spôsobom s cieľom zistiť skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom

na rozhodnutie. Súd s rovnakou starostlivosťou venoval sa objasňovaniu okolností svedčiacich proti
obžalovanému, ako aj tých okolností, ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonal
dokazovanie dôkazmi, ktoré si jednak obstaral sám, jednak tak urobili orgány činné v trestom konaní,
resp. strany. Iné dôkazy neboli navrhnuté na vykonanie a ani súd nemal vedomosť o existencii takých,ktoré by bolo možné zabezpečiť a vykonať s tým, že by mohli bližšie objasniť skutkové okolnosti,
prípadne okolnosti súvisiace s prejednávaným skutkom. Vykonané dôkazy súd následne vyhodnotil v
zmysle kritérií uvedených v § 2 ods. 12 Trestného poriadku, teda podľa svojho vnútorného presvedčenia

založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od
toho, kto dôkazy obstaral.

Obžalovaný od začiatku trestného stíhania tvrdil, že je nevinný a v tomto smere dal aj na hlavnom
pojednávaní vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku. Uvádzal, že nevedel o existencii

zmluvy č. 301069 zo dňa 21.04.2005, podpis na tejto zmluve nie je jeho a v prípade ak aj túto
zmluvu podpísal stalo sa to nevedomky, často automaticky podpisoval dokumenty, ktoré mu predkladal
prevádzkarpodnikuO.K.I..Bránilsaajtým,žekávovarspríslušenstvomZ.A.,majiteľkekaviarneZ.vK.,
nepredal, kúpnu zmluvu s ňou uzavrel len kvôli tomu, aby jej polícia zaistený kávovar s príslušenstvom
vrátila, za kávovar neobdržal kúpnu cenu ani inú protihodnotu.

V konaní sa nepodarilo preukázať pravosť podpisu obžalovaného na vyššie citovanej zmluve,
Kriminalistický a expertízny ústav PZ v znaleckom posudku z odboru Kriminalistika, odvetvie Ručné
písmo uzavrel, že k pravosti sporného podpisu sa nemožno vyjadriť, podpis predložený v priepisovej
kópii je nízkej kvality a prekrytý odtlačkom pečiatky. Ani výsluchom svedkov - zamestnancov spoločnosti
D. - J. I., s.r.o. N. I. a K. N. sa nepodarilo preukázať, kto za spoločnosť P. K., s.r.o. kúpnu zmluvu č.

301069 podpísal, teda či to bol osobne obžalovaný X.. K. K.. Len svedok K. I. tvrdil, že to bol on, kto
predložil obžalovanému citovanú zmluvu k podpisu, obžalovaný mal teda edomosť, že cena za kávovar
s príslušenstvom nie je zaplatená, bol to obžalovaný, ktorý tiež podpisoval prevodné príkazy na úhradu
splátok za kávovar.

Na tomto mieste je však potrebné uviesť, že ako to vyplýva z výpisu z Obchodného registra Okresného
súdu Košice I na spoločnosť P. K., s.r.o., právne úkony v mene spoločnosti boli konatelia X.. K. K. a
K. I. oprávnení a povinní vykonávať spoločne, na platnosť týchto úkonov sa vyžadoval podpis každého
z nich. To znamená, že aj v prípade, ak by sa pravosť podpisu obžalovaného na kúpnej zmluve č.
301069 potvrdila, táto zmluva by bola neplatná ex tunc, nakoľko nie je podpísaná obidvoma konateľmi

spoločnosti vystupujúcej na strane kupujúceho. O., spoločnosť P. K., s.r.o. ju akceptovala o čom svedčí
to, že prevodom z účtu uhradila štyri splátky za kávovar s príslušenstvom v prospech spoločnosti
D. - J. I., s.r.o., čo preukazujú výpisy z bankového účtu spoločnosti P. K., s.r.o. a takisto správa
poškodeného. Nepodarilo sa však preukázať, kto za spoločnosť P. K., s.r.o. dal príkaz na úhradu splátok
dňa 22.04.2005, 26.01., a dvakrát 09.02.2006, nakoľko, ako to vyplýva zo správy Tatrabanky, a.s.

podpisové právo k účtu spoločnosti P. K., s.r.o. mali okrem obžalovaného aj iné osoby - X. K., N. K.,
K. I. a K. I..

V prospech obžalovaného vyznievajú výpovede svedkov Z. A. a A. N., potvrdzujú jeho vyjadrenia v tom,
že A. N. si kávovar z prevádzky O. zobral so súhlasom obidvoch konateľov spoločnosti ako odmenu za

to, že pomáhal pri prevádzkovaní diskoklubu O. a kávovar s príslušenstvom dal svojej vtedajšej priateľke
Z. A., s ktorou zariaďovali kaviareň Z. v K.. Neskôr polícia tieto veci Z. A. zaistila pre podozrenie, že
boli ukradnuté. A. uzavrela s obžalovaným kúpnu zmluvu na predmetný kávovar len kvôli tomu, aby sa
preukázalo jej vlastnícke právo k veciam. Kúpnu zmluvu uzavreli so spätným dátumom, išlo len o fiktívnu
kúpnu zmluvu, svedkyňa obžalovanému kúpnu cenu 70.000,- Sk nevyplatila, potom ako ukončili s N.

vzťah, jemu dala k rukám 200.000,- Sk a tým sa s ním majetkovo vysporiadala.

Skutočnosť, že kávovar s príslušenstvom nebol z diskoklubu O. odcudzený pri krádeži ku ktorej
preukázateľne došlo, je preukázaná výpoveďami svedkýň R. B. a C. T., ktoré v O. pracovali aj po krádeži,
C. T. uviedla, že kávovar si po konečnom uzatvorení prevádzky zobral osobne K. K., to isté potvrdil aj

svedok K. C..

Obžalovaného usvedčovali zo spáchania skutku K. I. a K. I.. Výpovede týchto svedkov však súd
vyhodnotil ako nedôveryhodné v tejto súvislosti za to, že v nadväznosti na skutočnosť, že vzťahy medzi
obžalovaným a svedkami sa kvôli finančným problémom v podniku skomplikovali a vyostrili, podľa

názoru súdu vypovedali v snahe privodiť obžalovanému trestné stíhanie.

Výpoveďami svedkov K. I. a X. K. neboli zistené také skutočnosti, ktorými by sa vo výraznejšej miere
podarilo objasniť okolnosti podstatné po posúdenie otázky viny obžalovaného.Objektom trestného činu sprenevery v zmysle § 213 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona je vlastníctvo
veci. Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v konaní páchateľa, ktorý si prisvojí cudziu vec,

ktorámubolazverenáaspôsobínacudzommajetkuškoduväčšiu.Subjektomtrestnéhočinusprenevery
môže byť ktorákoľvek trestne zodpovedná osoba (tzv. všeobecný subjekt). Subjektívna stránka spočíva
v úmyselnom zavinení.

V zmysle zásady „nullum crimen sine lege", ktorá je jednou z východiskových zásad trestného konania,

sa na trestnosť činu vyžaduje, aby boli súčasne naplnené všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty
trestného činu.

Súd má za to, že obžalovaný X.. K. K. svojim konaním nenaplnil všetky obligatórne znaky skutkovej
podstaty posudzovaného prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona a to
po stránke subjektívnej, nakoľko nebolo mu preukázané zavinenie vo v forme priameho ani nepriameho

úmyslu. Vykonaným dokazovaním sa totižto nepodarilo preukázať, že obvinený skutočne vedel, že
kávovar s príslušenstvom nie je vo vlastníctve obchodnej spoločnosti P. K., s.r.o., v ktorej bol jeden
z dvoch konateľov v čase, kedy mal byť trestný čin spáchaný. Tu v prospech obžalovaného vyznieva
najmä skutočnosť, že všetky veci, ktoré spoločnosť P. K., s.r.o. lízovala, vydal obžalovaný lízingovým
spoločnostiam na výzvu po tom, ako spoločnosť P. K., s.r.o. prestala uhrádzať splátky, pričom išlo

aj o veci väčšej majetkovej hodnoty ako predmetná vec, takže súd uveril obžalovanému, že nemal
úmysel prisvojiť si cudziu vec a aj keď s ňou naložil spôsobom ako sa to na hlavnom pojednávaní
podarilo vykonanými dôkazmi preukázať, pre trestnosť činu to nepostačuje. Absencia naplnenia jedného
z obligatórnych znakov prejednaného trestného činu mala za následok postup podľa § 285 písm. b/
Trestného poriadku, teda oslobodenie obžalovaného spod obžaloby.

Nakoľko súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil, o nároku poškodeného nemohol rozhodnúť inak
ako podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku a teda odkázať ho s jeho nárokom na náhradu škody na
občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Košice II.
Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2). Osoby, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie, toto právo
nemajú.

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§

308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2), pokiaľ
obžalovaný výslovne nevyhlási, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech týmito osobami
- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.