Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. jún 2012

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/461/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509201073
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1509201073.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu

JUDr. Eleny Ďuranovej a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci navrhovateľky: E. Z., D. C. D., S. X,
zast. Mgr. Máriou Kodajovou, advokátkou v Bratislave, Karpatská 6, proti odporcom: 1/ X. Z., D. C. D.,
D. XX, 2/ X.. C. Z., D. C. T., U.-I. P. I.. O., obaja zast. JUDr. Tomášom Plankom, advokátom v Bratislave,
Nám. Slobody 10, o určenie vlastníctva, na odvolanie odporcov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava V v Bratislave zo dňa 24. júna 2011 č. k. 39C 26/2009 - 189 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh zamieta.

Odporcom 1, 2 nepriznáva náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.

O odmene ustanovenej zástupkyne navrhovateľky rozhodne súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom určil, že navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou v

podiele 1 z celku nehnuteľností 3-izbového bytu č. 30 na 8. nadzemnom podlaží bytového domu súpisné
číslo 3053 na Budatínskej č. 19, 21 v Bratislave, postaveného na pozemku parcela registra „C“ parcelné
číslo 1798 o výmere 375 m2 -zastavané plochy, parc. č. 1799 o výmere 435 m2 - zastavané plochy a
nádvoria a podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu
na pozemkoch v podiele 6995/516496, vlastníctvo zapísané na LV č. 3156 k.ú. Petržalka.

Odporcom 1, 2 uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť ustanovenej zástupkyni Mgr.
Márii Kodajovej, náhradu trov konania vo výške 566,21 € na účet vedený v Tatra banke, a.s., č.
2924766355/1100, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a spoločne a nerozdielne zaplatiť na

účet Okresného súdu Bratislava V súdny poplatok vo výške 99,50 €.

Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľka a odporca v 2. rade ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností
uzavreli dňa 23.5.2005 zmluvu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, na základe ktorej
sa výlučným vlastníkom nehnuteľností stal odporca v 2. rade, ktorý ustupujúcej spoluvlastníčke zaplatil
náhradu vo výške 340.000,- Sk s tým, že v prípade odpredaja bytu v budúcnosti za cenu vyššiu ako
680.000,- Sk odporca v 2. rade vyplatí navrhovateľke polovicu rozdielu medzi predajnou cenou a sumou
680.000,- Sk. Odporca v 2. rade ako výlučný vlastník nehnuteľností previedol následne vlastníctvo k
týmto darovacou zmluvou z 27.2.2008 na odporcu v 1. rade.Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že zmluva o vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva uzatvorená medzi navrhovateľkou a odporcom v 2. rade je absolútne neplatná v
zmysle § 39 Občianskeho zákonníka aj v spojitosti s konkrétnymi náležitosťami zmluvy o prevode

vlastníckeho podielu bytu, resp. vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ako aj zneužitím postavenia
navrhovateľkyvdanomzáväzkovomvzťahuavzmysle§37ods.1Občianskehozákonníkapreabsenciu
podstatných náležitostí právneho úkonu. Zmluva o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v znení,
ako bola podpísaná navrhovateľkou a odporcom v 2. rade nevyjadrovala vôľu navrhovateľky a súd
dospel k záveru, že ani vôľu odporcu v 2. rade. Je preukázané výsluchmi účastníkov, že navrhovateľka

mala záujem po rozvode manželstva o predaj podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti
tretej osobe a o finančné vyporiadanie v jednej polovine.

Z dôvodu hmotnej núdze, do ktorej sa navrhovateľka dostala nie vlastnou vinou, ale z dôvodu zlého
zdravotného stavu, súhlasila s vyplatením čiastky 340.000,- Sk a po odpredaji bytu doplatením rozdielu.
Cenavyporiadaniaprevádzanéhospoluvlastníckehopodielu,vrátanejejsplatnostijevrozporesdobrými
mravmi. Odporca v 2. rade v prípade, že by súd vychádzal z tvrdenia právneho zástupcu, že cena

bola stanovená dohodou v sume 340.000,- Sk, aj keď sa nejednalo o bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov, pri jej uzatváraní porušil dobré mravy. Navyše v konaní sa preukázalo, že odporca
mal dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie ceny podielu pre prípad zrušenia podielového
spoluvlastníctva. Z vykonaného dokazovania ako aj znenia zmluvy súd dospel k záveru, že nakoľko
navrhovateľka nutne potrebovala peňažné prostriedky a odporca v 2. rade ako sám uviedol v tom čase

mal len sumu 340.000,- Sk, si poskytnutie týchto

prostriedkov zabezpečil zmluvou o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva (tak ako uvádzala
navrhovateľka) so zachovaním spoločnej domácnosti účastníkov a pre prípad prevodu bytu tretej osobe,
podmienkou odpočítať poskytnutú sumu z podielu pripadajúceho na navrhovateľku.

V konaní bolo preukázané, že pri uzatváraní zmluvy o zrušení a vyporiadaní podielového

spoluvlastníctva navrhovateľky a odporcu v 2. rade išlo o nátlakové konanie voči navrhovateľke pri
podpise zmluvy, čo preukazuje fakt, že sa navrhovateľka uspokojila iba so sumou 340.000,- Sk a
nebola jej vyplatená minimálne suma 1.100.000,- Sk, čo je zjavný nepomer trhovej ceny bytu a výšky
vyporiadacieho podielu. S touto sumou sa uspokojila z dôvodu, že finančné prostriedky potrebovala na
operácie a hradenie nákladov súvisiacich s jej zdravotným stavom, predmetný byt spoločne s odporcom

v2.radeužívalaazmluvaobsahovalaustanovenieodoplatenívprípadepredajabytu.Odporcav2.rade
o finančnej situácii navrhovateľky vedel, žili v spoločnej domácnosti takmer nepretržite (od 1964-1980,
2000-2003, 2010-doteraz) 20 rokov - až na rozchod v roku 1980 prakticky stále a počas konania došlo
k opätovnému uzavretiu manželstva. Odporca v 2. rade dosahoval vysoký príjem a v súčasnosti je
finančne zabezpečený starobným dôchodkom.

Napriek skutočnosti, že zmluva o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva obsahovala
záväzok v prípade odpredaja bytu doplatenie ceny podielu, z darovacej zmluvy nevyplývali pre odporcu
v 1. rade ako obdarovaného žiadne povinnosti voči navrhovateľke a ako sám uviedol vo svojom výsluchu
ani ho to nezaujímalo, nakoľko to bol vzťah medzi rodičmi. Súd v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť,
že odporca v 1. rade žil s rodičmi v spoločnej domácnosti, o ktorých finančných a majetkových pomeroch

vedel, preto, aj keď v darovacej zmluve nebol priamo zaviazaný povinnosťou vyplatiť rozdiel trhovej ceny
podielu navrhovateľke, vyživovacia povinnosť k rodičom mu vyplýva z ustanovení Zákona o rodine.

Spôsob, akým zabezpečil navrhovateľke náhradné bývanie, vysťahovanie z bytu po tom, čo zo
zdravotných dôvodov bol odporca v 2. rade na vlastnú žiadosť umiestnený v A. V. I.D. C. T., odhlásenie
z miesta trvalého pobytu, následne snaha umiestniť navrhovateľku v domove dôchodcov, prijímanie

peňažných prostriedkov od odporcu v 2. rade na náklady spojené s užívaním bytu navrhovateľkou na
Jasovskej 2 v Bratislave, skutočne mohlo vyvolať v navrhovateľke právnu neistotu a dôvodnosť obáv a
tým aj dôvodnosť uplatnenia svojich práv na súde.

Odporca v 2. rade obišiel ustanovenie zmluvy o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva o
vyplatení polovice rozdielu medzi predajnou cenou asumou 680.000,- Sk navrhovateľke tým, že vlastníctvo k bytu previedol na odporcu v 1. rade darovacou
zmluvou a týmto spôsobom nebol odporca v 2. rade povinný vyplatiť tento rozdiel trhovej ceny, aj keď
podľa vlastného vyjadrenia bol finančne zabezpečený.

Bolo preukázané ako cenovými reláciami realitných kancelárii z roku 2005, 2008, tak aj samotnými
výsluchmi účastníkov, že si boli vedomí, že hodnota bytu v čase uzatvorenia zmluvy o zrušení a
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ako aj v čase uzatvorenia darovacej zmluvy predstavovala
sumu od 2.270.000,- Sk do 3.000.000,- Sk, dokonca účastníci zhodne potvrdili, že mali záujemcu o kúpu
bytu, ale keďže mal o byt záujem odporca v 1. rade k predaju bytu tretej osobe nedošlo a tým ani k

vyplateniu trhovej hodnoty navrhovateľkinho podielu.

Odporca v 1. rade po nadobudnutí vlastníctva k bytu darovacou zmluvou, navrhovateľku ako vlastník
bytu z trvalého pobytu odhlásil. Presťahoval ju a prihlásil k pobytu do 1-izbového bytu, ktorého je
podielový spoluvlastník v podiele 1 s treťou osobou, ktorý zakúpil z poskytnutého úveru bankou pri
súčasnom zriadení záložného práva k bytu na Budatínskej ul. v Bratislave, ktorý si navrhovateľka
dobrovoľne nevybrala. Navrhovateľka sa prihláseniu k trvalému pobytu na adrese S. X C. D. nemohla

brániť, pretože nemá žiadne práva ani k nehnuteľnosti ani k bytu. Počas súdneho konania navrhovaná
nájomná zmluva na byt S. X C. D., zo strany odporcu v 1. rade a tretej osoby, s ktorou nemala
žiadny právny vzťah založený na príbuzenstve, vzhľadom na okolnosti prípadu, stav bytu a bytového
domu, sociálnu situáciu navrhovateľky bola značne nevýhodná so stanovením podmienok, ktoré boli
pre navrhovateľku neprijateľné. Okrem iného, odporca v 1. rade, ktorý nadobudol na základe darovacej

zmluvy byt v hodnote cca. 2.500.000,- Sk, navrhovateľke v navrhovanej zmluve o nájme bytu uviedol, že
je oprávnený nájomnú zmluvu vypovedať podľa § 711 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čo s poukazom
na znenie citovaného ustanovenia prakticky znamená, že odporca v 1. rade alebo tretia osoba ak budú
potrebovať byt pre niekoho z rodiny alebo z dôvodu, že sa navrhovateľka dostane do hmotnej núdze a
nebude schopná platiť 3 mesiace určené poplatky spojené s užívaním bytu v sume 75,23 €, ktorú sumu,

ako bolo zistené z dokazovania poskytoval odporcovi v 1. rade odporca v 2. rade, môžu spôsobiť, že
navrhovateľka sa môže kedykoľvek dostať na ulicu. Takto navrhnutá zmluva navrhovateľke neposkytuje
žiadnu právnu istotu, javí sa ako účelový prostriedok na skončenie sporu s navrhovateľkou.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obaja odporcovia. Navrhli napadnutý rozsudok
zmeniť a návrh v celom rozsahu zamietnuť.

Poukázali na to, že už návrh vo svojom petite bol nesprávne formulovaný a keďže mu súd prvého
stupňa vyhovel a prevzal ho do svojho výroku rozsudku, rozsudok súdu prvého stupňa je v tejto forme
nevykonateľný, keďže súd prvého stupňa určil len spoluvlastníctvo navrhovateľky k nehnuteľnosti v
podiele 1 a neurčil ostatných spoluvlastníkov, čo do osôb a podielov. Poukázal na chybu prvostupňového
súdu, ktorý len prejudiciálne hodnotil predošlé zmluvy o zmene vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti

(zmluvu o vyporiadaní spoluvlastníctva navrhovateľky s odporcom 2/ a darovaciu zmluvu celej
nehnuteľnosti odporcom 2/ odporcovi 1/ a následne určil spoluvlastnícky podiel navrhovateľky. Má za to,
že pre správu katastra, ktorá nemôže anulovať predošlé zmluvy bez súdneho výroku o ich neplatnosti,
je takýto rozsudok nevykonateľný.

Napokon poukázali na to, že skutočnosť dohodnutia nízkej ceny (nápadne nevýhodnej) nemôže byť

dôvodom absolútnej neplatnosti zmluvy, keď zákonodarca na tento prípad skonštruoval inštitút relatívnej
neplatnosti (§§ 589, 40a OZ), ktorej sa však možno dovolať len v trojročnej prekluzívnej lehote, ktorá
v danom prípade márne uplynula.

Navrhovateľka navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd preskúmal vec v medziach podaného odvolania na odvolacom pojednávaní (§ 212 ods. 1

a § 214 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcov 1, 2 je dôvodné.Odvolací súd sa stotožnil s názorom odporcov uvedenom v odvolaní, že napadnutý výrok rozsudku súdu
prvého stupňa tak ako bol vyhlásený, je nevykonateľný. Výrok určuje, že podielovou spoluvlastníčkou
spornej nehnuteľnosti v podiele 1 z celku nehnuteľnosti je navrhovateľka, t.j. označuje len jedného z

podielových spoluvlastníkov a ostatných nerieši a ani neurčuje ich spoluvlastnícke podiely. Ak by aj
odôvodnenie napadnutého rozsudku vecne obstálo, a dohoda o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva
k bytu uzavretá medzi navrhovateľkou a odporcom 2/ ako aj darovacia zmluva uzavretá medzi odporcom
2/ a odporcom 1/ by boli absolútne neplatnými právnymi úkonmi, bol by aktuálny stav taký, že
spoluvlastníkmi sporného bytu by boli navrhovateľka a odporca 2/ každý v 1 podielu.

Ak však vezmeme do úvahy argumentáciu navrhovateľky, že napadnutý rozsudok spĺňa všetky
náležitosti zápisu schopnej listiny, určuje spoluvlastnícky podiel navrhovateľky k celku a nedotýka sa
oprávnenosti vlastniť v momente vynesenia rozsudku v katastri nehnuteľností zapísaných vlastníkov,
ale iba zmenšuje

ich spoluvlastnícke podiely o súdom uznaný podiel navrhovateľky, znamenalo by to, že navrhovateľka by
bola zapísaná ako polovičná spoluvlastníčka a ako podielový spoluvlastník druhej polovice by v rozpore

so skutočnosťou zostal odporca 1/ a nie odporca 2/.

Ustanovenie § 42 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov presne uvádza, čo je
spôsobilou verejnou listinou pre zápis do katastra nehnuteľností. Takáto verejná listina musí obsahovať
v prvom rade označenie účastníkov práv k nehnuteľnosti (ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko,
rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu - § 42 ods. 2 písm. a/ zák. č.

162/1995 Z.z.), ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený
zlomkom k celku (§ 42 ods. 2 písm. c/ cit. zák.).

Napadnutý rozsudok zhora uvedené požiadavky pre zápis do katastra nespĺňa, pričom treba súčasne
poukázať na to, že návrh navrhovateľky (zmenený) vo svojom petite z čl. 72 spisu, ktorý súd prvého
stupňa prevzal do výroku napadnutého rozsudku, bol jasný, určitý, zrozumiteľný, bolo z neho zrejmé,

čoho sa navrhovateľka domáha, nemožno teda uvažovať o potrebe doplnenia či opravy tohto návrhu
v zmysle § 43 O.s.p. Podaný návrh mal byť preto hneď zamietnutý z dôvodu, že navrhovaný výrok
rozsudku ako verejnej listiny nespĺňa náležitosti ust. § 42 ods. 2 písm. a/, c/ katastrálneho zákona. V
danom prípade navrhovateľkou podaný návrh nemal vady, ktoré by boli odstrániteľné a súd nemôže
navrhovateľa nútiť, aby upravoval návrh v smere, v ktorom ho upraviť nechce resp. doplnil v časti, v

ktorej sa navrhovateľka niečoho nedomáhala.

Odvolacísúdvzhľadomnazhorauvedenénapadnutýrozsudokzdôvoduprocesnéhopochybeniazmenil
a návrh zamietol (§ 220 O.s.p.). Na takomto určení vlastníckeho práva, keď rozsudok, ako verejná
listina nie je podkladom pre zápis vlastníctva do katastra nehnuteľností, nemôže byť nakoniec ani
naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. To však neznamená, že navrhovateľka nemôže

podať riadny a vykonateľný návrh znovu s riadnym petitom vyjadrujúcim spoluvlastnícky podiel všetkých
spoluvlastníkov spornej nehnuteľnosti.

V odvolacom konaní úspešným odporcom 1/, 2/ nepriznal náhradu trov konania s poukazom na ust.
§ 150 ods. 1 O.s.p., keďže vzal do úvahy dôvody hodné osobitného zreteľa na strane navrhovateľky
prihliadnuc na jej osobné a majetkové pomery a tiež nepriaznivý zdravotný stav.

Pokiaľ ide o odmenu a náhradu hotových výdavkov ustanovenej právnej zástupkyni navrhovateľky o
tejto rozhodne súd prvého stupňa (§ 140 ods. 2 O.s.p. v znení platnom do 31.12.2011 v zmysle ust. §
372t O.s.p.).

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.