Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoP/57/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3713203247
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3713203247.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň

JUDr. Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého C. T., nar.
XX.XX.XXXX, zastúpeného U. W. W. Bystrica, pracovisko W., dieťa rodičov K. T., bytom Y. XXXX/X
zastúpenej JUDr. D. Q., advokátkou so sídlom W. A., M. R. M. XXX/XX a C. T., bytom W. Y. XXXX/X
o návrhu otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, na odvolanie
matky proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 30. mája 2014, č. k. 9P/25/2013-59
takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie okresného súdu vo výroku, ktorým bola schválená dohoda medzi rodičmi o striedavej

starostlivosti p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd schválil medzi rodičmi dohodu, podľa ktorej maloletý C. sa
zveruje do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov od právoplatnosti rozsudku s tým, že osobnú
starostlivosť o mal. budú rodičia zabezpečovať striedavo v týždňových intervaloch, matka v párnom
týždni toho ktorého roku, otec v nepárnom týždni toho ktorého roku tak, že si budú dieťa navzájom
odovzdávať v nedeľu o 18,00 hod matka otcovi na adrese jeho bydliska a otec matke na adrese
jej bydliska. Každý z rodičov je povinný v stanovenom čase odovzdať dieťa do osobnej starostlivosti
druhého rodiča s jeho osobnými vecami a na školské vyučovanie riadne pripravené. Každý z rodičov

bude mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Otec sa zaviazal k povinnosti
prispievať na výživu mal. C. po 50 Eur mesačne od právoplatnosti rozsudku, ktoré bude poukazovať
do l5 dňa v mesiaci vopred do rúk matky maloletého s tým, že bežné výdavky a náklady spojené so
starostlivosťou o dieťa budú rodičia znášať po l/2-ici. Dohodou sa mení rozsudok Okresného súdu
Považská Bystrica zo dňa 23.07.2012 č. k. 5P/36/2012-27 v časti o úprave práv a povinností rodičov k
maloletému C.. Súd prvého stupňa dohodu schválil na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z
ktorého mal za preukázané, že manželstvo rodičov maloletého bolo rozvedené rozsudkom Okresného

súdu Považská Bystrica zo dňa 23.07.2012 č. k. 5P/36/2012-27, ktorým bola súčasne schválená medzi
rodičmi dohoda, na základe ktorej sa maloleté deti pochádzajúce z manželstva F. nar. XX.XX.XXXX
a C. nar. XX.XX.XXXX zverili do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu
maloletej F. 200 eur a na mal. C. 100 eur mesačne. Od rozvodu manželstva sa mal. C. tak nachádzal v
osobnej starostlivosti matky, otec sa podieľal na jeho výchove pravidelným stretávaním sa s maloletým
aj počas dlhších období vrátane víkendov. Súd prvého stupňa poskytol účastníkom v priebehu konania
na ich žiadosť dvojmesačnú lehotu na skúšobnú realizáciu striedavej osobnej starostlivosti v týždňových

intervaloch. Po uplynutí tejto lehoty vykonala s mal. C. na základe požiadavky opatrovníka pohovor
psychologička Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny W. A. Mgr. J. H., ktorá zhodnotila v správe o
výsledku pohovoru s maloletým zo dňa 02.05.2014 vzťah maloletého C. k obom rodičom ako veľmi
pekný a zodpovedajúci prirodzenému vzťahu rodiča a dieťaťa. Z obsahu jej správy vyplýva, že obajarodičia ako aj maloletý hodnotili striedavú osobnú starostlivosť pozitívne. Po individuálnom posúdení
situácie v rodine účastníkov sa priklonila k pokračovaniu v realizácii striedavej osobnej starostlivosti.
Zo správy triednej učiteľky maloletého C. Mgr. V. S. zo základnej školy, ktorú dieťa navštevuje vyplýva,

že maloletý C. počas realizácie skúšobnej striedavej osobnej starostlivosti chodil do školy riadne a
načas pripravený, počas vyučovacieho procesu v tomto období bol na hodinách aktívny, samostatný a
tvorivý. Aj jeho domáca príprava na vyučovanie bola dostačujúca. Počas realizácie skúšobnej striedavej
osobnej starostlivosti na maloletom nepozorovala únavu ani vyčerpanosť. Uviedla, že obaja rodičia sa
o maloletého zaujímajú a osobne sa v škole informujú na jeho výchovno-vyučovacie výsledky. Súd

prvého stupňa uviedol, že maloletý C. je od 28.05.2013 z dôvodu vysokého rizika vzniku špecifických
porúch učenia - dyslexie, disortografie, oslabenej pozornosti a zvýšenej aktivity v klientele klinického
logopéda Mgr. Z. S. M., ktorá vo svojej písomnej správe zo dňa 25.04.2014 uviedla, že na strane
maloletého sa jedná o dieťa s vysokým rizikom vzniku špecifických porúch učenia, ktoré potrebuje
pravidelnú a špeciálnu starostlivosť a zabezpečenie stabilného domáceho prostredia s dodržiavaním
pravidelného denného režimu vrátane času na prácu s dieťaťom - úlohy a relax. Vo svojom stanovisku

doporučila zabezpečiť u maloletého stabilné rodinné prostredie u matky a striedavú osobnú starostlivosť
rozvrhnúť tak, aby matka výchovu dieťaťa zabezpečovala s otcom striedavo, a to matka po dobu 10
dní a otec po dobu 4 dní. K dohode o realizácii striedavej osobnej starostlivosti nad maloletým C.,
ktorú uzavreli rodičia sa pripojil aj opatrovník s odôvodnením, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné
bytové podmienky medzi maloletým C. a oboma rodičmi je vytvorený silný citový vzťah, pričom skúšobná

realizácia striedavej osobnej starostlivosti v priebehu konania po dobu dvoch mesiacov sa osvedčila.
Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia citoval ustanovenie § 24 ods. 1, 2, 3, 4, § 36 ods. 1, § 62
ods. 1, 3, 4, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Konštatoval, že rodičovská dohoda tak ako ju
súdu navrhli schváliť rodičia maloletého, a ku ktorej sa pripojil aj opatrovník, nie je v rozpore so záujmami
dieťaťa, s dobrými mravmi a neprieči sa zákonu, preto ju na základe uvedených skutočností schválil.

Proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka maloletého, ktorá sa domáhala
zmeny napadnutého rozsudku a zamietnutia návrhu. Súdu prvého stupňa vytýkala, že dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Dôvodila, že od začiatku konania nesúhlasila
so zverením mal. C. do osobnej striedavej starostlivosti rodičov, nakoľko mal. C. trpí špecifickou

poruchou učenia - dyslexiou, disortografiou, ako aj oslabenou pozornosťou a zvýšenou aktivitou, ktoré
diagnózy si vyžadujú u maloletého C. individuálny prístup. Pojednávanie pred súdom prvého stupňa
sa konalo v neprítomnosti jej právnej zástupkyne JUDr. D. C. a k uvedenej rodičovskej dohode bola
viac menej nepriamo dotlačená do strany súdu a kolízneho opatrovníka. Zastávala názor, že súd
prvého stupňa nedostatočne zohľadnil skutočnosť, že v záujme maloletého a najmä zlepšenia poruchy

učenia a s ňou súvisiacich diagnóz u maloletého C. je vytvorenie stabilného domáceho prostredia,
kde by mal byť dodržiavaný pravidelný denný režim a taktiež trpezlivý, láskyplný, dôsledný prístup
k dieťaťu s dôrazom na dodržiavanie stanovených pravidiel, čo v prípade striedavej starostlivosti
nie je možné, nakoľko každý z rodičov má iný prístup k mal. C., nielen pokiaľ ide o výchovu ako
takú, ale najmä o spôsob a prístup k učeniu s ním. Otec klinickú logopédiu, resp. sedenia s mal.

C. u klinickej logopedičky či detského psychológa bagatelizuje. Zmena výchovného prostredia, resp.
pravidelné striedanie výchovného prostredia u dieťaťa s poruchou správania (učenia) je podľa jej názoru
rušivým zásahom do procesu výchovy dieťaťa, čo môže viesť k ovplyvneniu jeho duševného vývinu aj v
budúcnosti,apretozastávanázor,žeinštitútstriedavejstarostlivostiniejenamieste.Naviacpoukazovala
na tú skutočnosť, že v rodine otca pribudne novorodenec, čo zásadným spôsobom zasiahne aj do života

maloletého C., nakoľko s príchodom novorodenca sa celkovo zmenia pomery v rodine otca, keďže
väčšinu pozornosti si bude vyžadovať práve novorodenec. Zastávala názor, že schválená rodičovská
dohoda nie je v súlade so záujmami mal. C. aj z dôvodu, že rodičia od rozvodu spolu nekomunikujú,
nie sú schopní sa spoločne dohodnúť na zásadných otázkach týkajúcich sa výchovy či starostlivosti o
mal. C.. Každý sa informuje o jeho výsledkoch v škole osobne, naviac majú rozdielne názory na jeho

diagnózu. Počas intervalu striedavej starostlivosti v čase keď by bol maloletý zverený otcovi, nemala by
akékoľvek informácie o jeho zdravotnom stave, či výsledkoch v škole, čo považuje za neakceptovateľné.
Vyjadrila presvedčenie, že maloletý má v rámci pôvodnej úpravy styku dohodou zabezpečený pravidelný
rovnocenný a rovnoprávny osobný styk s obidvomi rodičmi. Dôvodila, že pri presadzovaní inštitútu
tzv. striedavej osobnej starostlivosti je dôležité prihliadať na záujem maloletého dieťaťa. Mala za to,

že neustále striedanie prostredia, v ktorom je dieťa vychovávané, a v ktorom vyrastá, môže mať ajnegatívny vplyv, a to najmä v prípade, ak sa rodičia nevedia dohodnúť o veciach súvisiacich so školskou
dochádzkou, mimoškolskými aktivitami, záujmami dieťaťa.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril opatrovník maloletého, ktorý navrhol, aby odvolací súd

rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny. Uviedol, že mal. C. dlhodobo prejavuje záujem
o zverenie do osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Dňa 13.03.2013 bol s maloletým vykonaný
pohovor na SPODaSK, kde bolo zistené, že maloletý ma dobrý vzťah k obdivom rodičom a praje
si zotrvať v domácnosti otca ako i v domácnosti matky rovnako dlhý čas. V júni 2013 požiadali
psychologičku z RPPS o poskytnutie poradensko-psychologickej pomoci pre rodičov a mal. C. s tým,

že po ukončení konzultácií sa psychologička vyjadrí, či bude v záujme maloletého C., aby starostlivosť
o neho zabezpečovali obidvaja rodičia a aké riziká by v súvislosti s takouto formou starostlivosti mohli
vzniknúť. Na prvej konzultácii rodičia súhlasili so systémom striedavej osobnej starostlivosti počas
letných prázdnin. Po ukončení konzultácií sa psychologička priklonila k názoru, že by bolo vhodné,
aby rodičia zabezpečovali starostlivosť striedavo, nakoľko dieťa má veľký záujem o trávenie času s
otcom,sktorýmsaakochlapecpotrebujeidentifikovať.Počasškolskéhorokubolastriedavástarostlivosť

realizovaná opätovne na skúšku od 02.03.2014 v trvaní dvoch mesiacov na základe súhlasu rodičov.
Po jej ukončení sa psychologička priklonila k pokračovaniu v jej realizácii. Triedna učiteľka zhodnotila
prípravu na vyučovanie a správanie žiaka počas realizácie striedavej starostlivosti a po ukončení
striedavej starostlivosti bez zmien oproti minulému obdobiu, na základe čoho aj opatrovník podporil
pokračovanie v striedavej osobnej starostlivosti. Názor dieťaťa hodnotil ako stabilný. Maloletý dlhodobo

preferuje to isté želanie, bývať rovnako dlho v domácnosti matky i otca. Otec má v domácnosti vytvorené
vhodné podmienky, prejavuje stabilný záujem o maloletého, zapája sa do všetkých činností súvisiacich
s potrebami maloletého, navštevuje so synom biofedback ambulanciu, zaujíma sa o jeho výsledky v
škole, pravidelne počas pobytu v jeho domácnosti sa mu venuje pri príprave na vyučovanie. Záverom
uviedol, že starostlivosť o dieťa s viacerými poruchami učenia môže byť značnou záťažou pre jedného

rodiča, takže jej deľba môže byť z psycho-hygienického hľadiska prínosom pre dieťa aj rodičov, v záujme
lepšieho zvládnutia starostlivosti a korekcie porúch učenia a hyperaktivity dieťaťa.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril aj otec maloletého, ktorý sa domáhal potvrdenia
napadnutého rozsudku. Poukazoval na výsledky vykonaného dokazovania. Spochybnil tvrdenie
odporkyne o dotlačení jej osoby súdom k uzatvoreniu dohody o striedavej osobnej starostlivosti s tým,

že odporkyňa sa osobne zúčastnila pojednávaní, bola oboznámená s vykonanými dôkazmi a tak jej
ústavné právo na spravodlivý súdny proces bolo zachované, mohla svoj názor k striedavej osobnej
starostlivosti vyjadriť pred súdom v súvislosti so všetkými vykonanými dôkazmi. Dôvodil, že pri zverení
do striedavej osobnej starostlivosti v rozvrhu párny týždeň u matky, nepárny týždeň u otca nejde o
zásah do pravidelnosti v bežnom dennom režime u mal. C., ale práve o jeho podporenie s upevnením

zásad správnej práce s dieťaťom a rovnomernom rozvrhnutí času na úlohy a relax. Vyslovil názor,
že práve nasledovanie odporúčaní logopéda (10 dní s matkou, 4 dni u otca) by systém maloletého
dieťaťa osvedčený aj dvojmesačnou skúšobnou dobou výrazne narušilo. Poukazoval na to, že matka
naviac okrem svojej práce na plný úväzok má aj iné zárobkové činnosti, nielen cez pracovný týždeň
po popoludniach, ale i cez víkendy, kedy pracuje najmä na nočné zmeny, takže zverenie do striedavej

osobnej starostlivosti spôsobom párny týždeň u matky, nepárny týždeň u otca lepšie zapadne aj do jej
časového rozvrhu. Zdôrazňoval, že i v súčasnom období na začiatku prázdnin odporkyňa a navrhovateľ
naďalej dodržujú týždenný striedavý režim. Vyslovil názor, že záujem dieťaťa musí stáť vždy nad
názorovými nezrovnalosťami rodičov, či neschopnosťou vzájomne komunikovať. Prezentovaný názor
matky, že počas obdobia, v ktorom je mal. C. v starostlivosti otca nemá žiadne informácie o jeho

zdravotnom stave, či výsledkoch v škole, taktiež ako dôvod pre nezverenie do striedavej osobnej
starostlivosti neobstojí, nakoľko matka má vždy možnosť otca kontaktovať, či už telefonicky, alebo
osobne a opýtať sa ho na všetky záležitosti spojené s maloletým. Trval na tom, že striedavá osobná
starostlivosť nemôže neprichádzať do úvahy iba preto, že druhý rodič, ktorý sa so striedavou osobnou
starostlivosťou nestotožní, odmietne spolupracovať.

Krajský súd preskúmal vec v medziach podaného odvolania, t. j. vo výroku o striedavej starostlivosti
podľa ustanovenia § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu
je potrebné v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť. Vo veci bolo
rozhodnuté bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p..Odvolací súd podrobne preskúmal námietky, ktoré boli v odvolaní matkou mal. C. vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu si odvolací
súd osvojil aj dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje (§ 219 ods. 2

O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva.

V preskúmavanej veci maloletý C. je dieťaťom narodeným z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 23.07.2012 č. k. 5P/36/2012-27, v ktorom
konaní bola schválená dohoda rodičov, podľa ktorej bol mal. C. na čas po rozvode zverený do osobnej
starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu.

V preskúmavanej veci na pojednávaní pred súdom prvého stupňa konanom dňa 30.05.2014 rodičia

uzavreli dohodu, na základe ktorej maloletý C. sa zveruje do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov s tým, že osobnú starostlivosť o maloletého budú rodičia zabezpečovať striedavo v týždňových
intervaloch, a to matka v párnom týždni a otec v nepárnom týždni toho ktorého roku tak, že si budú
dieťa navzájom odovzdávať v nedeľu o 18.00 hod. s podmienkami, ktoré si bližšie dohodli v predmetnej
dohode, a zároveň otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého po 50 eur mesačne s tým, že bežné

výdavky a náklady spojené so starostlivosťou o dieťa sa rodičia zaviazali znášať každý v 1/2-ici. Súd
prvého stupňa konštatoval, že rodičovská dohoda tak, ako ju rodičia navrhli schváliť nie je v rozpore so
záujmami dieťaťa, v rozpore s dobrými mravmi a neprieči sa zákonu.

V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa stojí nad všetkými inými záujmami,
vrátane záujmu rodiča. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o výkone rodičovských práv a povinností

konať v záujme dieťaťa znamená brať do úvahy najmä napĺňanie jeho potrieb istoty, spokojnosti,
bezpečia, vyplývajúce z citových väzieb a vzťahu dieťaťa k obom rodičom.

Štátne orgány musia brať ohľad na záujmy práva a slobody dotknutých osôb a najmä na najvyšší záujem
dieťaťa, jeho práva.

Právna teória uvádza, že záujem dieťaťa treba chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je

predovšetkým to, aby vyrastal v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie,
aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobností, nadania, rozumových a fyzických
schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva uvedené
v Dohovore o právach dieťaťa ako aj v iných právnych predpisoch.

Názoru malého dieťaťa treba venovať náležitú pozornosť zodpovedajúcu jeho veku a rozumovej

vyspelosti, tzn., že tak rodičia, ako aj súd či iné orgány môžu názor dieťaťa vziať do úvahy po zhodnotení
jeho rozumovej vyspelosti a veku.

Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno podľa § 24 ods. 2 Zák. o rodine
nahradiť dohodou rodičov. Autoritatívne rozhodovanie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a
povinností je až druhoradým riešením pokiaľ medzi rodičmi k dohode o úprave rodičovských práv a

povinností k maloletému dieťaťu nedôjde.

Pokiaľ ide o striedavú osobnú starostlivosť, aj odvolací súd je toho názoru, že v danej veci boli splnené
hmotnoprávne podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 24 ods. 2 Zákona o rodine, keďže z vykonaného
dokazovania je zrejmé, že obaja rodičia sú spôsobilí maloletého vychovávať, obaja rodičia majú o
osobnú starostlivosť záujem a striedavá osobná starostlivosť jej aj v záujme maloletého dieťaťa. Záujem

maloletého na jeho zverení do striedavej osobnej starostlivosti, súd prvého stupňa správne hodnotil
z pohľadu citových väzieb maloletého k obom rodičom, t. j. k matke, k otcovi, vývinových potrieb
maloletého, ktoré v rovnakej miere ako matka je schopný zabezpečiť aj otec, stability výchovného
prostredia. Pokiaľ ide o vzťahy medzi rodičmi je pravda, že tieto nie sú ideálne, nemožno ich však
najmä zo strany matky hodnotiť ako nezmieriteľné na toľko, aby rodičia neboli schopní fungovať v režimestriedavejosobnejstarostlivosti.Rozdielnenázory,čirozporymedzirodičmiprezentovanénajmämatkou
podľanázoruodvolaciehosúdujemožnéaajpotrebnériešiť,atopredovšetkýmichosobnousnahou,nie
však na úkor dieťaťa, ktoré má jednoznačne pozitívny vzťah k obom rodičom. Zverením maloletého C. do

striedavejosobnejstarostlivostijezaistenéprávomaloletéhonazachovaniejehovzťahukobomrodičom
vyplývajúce z čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, pričom súd prvého stupňa pri posudzovaní, či uvedený
model striedavej osobnej starostlivosti je v záujme maloletého dieťaťa vychádzal aj z názoru samotného
mal. C., ktorý maloletý vyjadril ako pred kolíznym opatrovníkom, tak aj pred psychologičkou úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa totiž schopné s

ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho
slobodne a vážne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach
týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má právo byť vypočuté. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia
vzhľadom na vek a rozumovú vyspelosť je maloletý C. schopný slobodne a vážne vyjadriť svoj názor,
preto bol vypočutý práve kolíznou opatrovníčkou a psychologičkou, a teda jeho názoru pri rozhodovaní
venoval prvostupňový súd náležitú pozornosť. V danom prípade je nepochybné, že mal. C. prejavil

záujem o striedavú starostlivosť. Obe prostredia u otca, ako aj u matky poskytnú maloletému iné stimuly
nesporne budú tieto na prospech maloletého za situácie, že rodičia nebudú prenášať na maloletého ich
vzájomného nezhody a vytvoria maloletému každý vo svojej domácnosti pocit istoty, lásky, porozumenia,
začlenenia do rodiny. Pokiaľ maloletý bude fungovať v takomto režime striedavej osobnej starostlivosti,
jednoznačne bude na prospech jeho zdravého psychického vývoja.

Zo záverov vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa vyplýva, že v otázke zverenia maloletého
C. do striedavej starostlivosti oboch rodičov nie sú pochybnosti o citovom vzťahu maloletého k matke
i k otcovi. Predmetným rozhodnutím je rešpektované prianie maloletého zotrvať v domácnosti otca
ako aj v domácnosti matky rovnako dlhý čas. Doterajšia realizácia striedavej osobnej starostlivosti
v týždňových intervaloch bola zhodnotená maloletým pozitívne a rovnako pozitívne ju hodnotili aj

obaja rodičia. Aj zo správy triednej učiteľky maloletého zo základnej školy, ktorú navštevuje bolo
preukázané, že počas realizácie striedavej osobnej starostlivosti chodil do školy, riadne a na čas
pripravený, bol aktívny, samostatný, tvorivý, na maloletom nebola pozorovaná únava ani vyčerpanosť a
o maloletého sa zaujímali obaja rodičia. K pokračovaniu realizácie striedavej starostlivosti sa priklonila
aj psychologička úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorá vykonala s maloletým pohovor a striedavú

osobnú starostlivosť doporučila aj klinická logopédka, ktorú maloletý navštevuje, aj keď doporučila iný
rozsah striedavej starostlivosti.

Pokiaľ v danom prípade rodičia rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práva a povinností
nahradili dohodou a súd prvého stupňa túto dohodu schválil, rozhodol správne.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny

potvrdil.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .