Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. december 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 7C/117/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813211716
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8813211716.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu:

EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovaným: H. Č., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
J. XXXX/XX, XXX XX R. F. Q., t.č.: na neznámom mieste, zast. opatrovníkom E. T., súdnou tajomníčkou
Okresného súdu Humenné za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie - Pomoc a
ochrana spotrebiteľa „POS", Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, zast. JUDr. Jaroslavou Oravcovou,
advokátkou, AK Vranov nad Topľou, Dobrianskeho1651 o zaplatenie 8.902,80 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 8.723,70 eur, úrok z omeškania v sume 156,66

eur a úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 8.723,70 eur od 07.08.2012 do zaplatenia a to
všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Čo do zvyšku žalobu z a m i e t a.

O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáha, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 8.902,80
eur s úrokom z omeškania 159,96 eur za obdobie od 21.11.2010 do 06.08.2012 a ročným úrokom
z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 8.902,80 eur od 07.08.2012 do zaplatenia a trovy konania.
Žalobu odôvodil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl.

zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa 28.06.2012 medzi postupcom J. J., I..J.. a
žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca a žalovaný uzatvoril
dňa 21.04.2008 zmluvu č. 632482140, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v
znení ich dodatkov. Na základe uvedenej zmluvy J. J. I..J.. poskytla žalovanému peňažné prostriedky.
Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky
pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a Všeobecných obchodných
podmienkach, ďalej len VOP. Ďalej uviedol, že zastáva názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa

všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka a zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 10.980,25 eur,
ktorá pozostávala z istiny 9.421,73 eur, riadneho úroku 943,82 eur, úroku z omeškania 611,71 eur
a ostatného príslušenstva v sume 2,99 eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupcadeklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým
systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia s tým, že sumu 2,99 eur prestavujúcu
ostatné príslušenstvo a sumu 611,71 eur predstavujúcu úrok z omeškania si žalobca neuplatňuje. Podľa

zmluvy postupca poskytol žalovanému úver 6,638,78 eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach
vovýške98,92eurvždyk20.dňuvmesiaci.Žalobcasiuplatňujelensplátkyúverusplatnéod20.11.2010
do20.04.2018vpočte90acelkovejvýške8.902,80eurstým,žesplátkypôvodnesplatnéod20.08.2012
do 20.04.2018 sa stali splatnými dňa 06.08.2012, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru,
zvyšnésplátkysižalobcaneuplatňuje.Ďalejuviedol,žesiuplatňujeúrokzomeškaniavzmysleust.§517

ods. 2 Občianskeho zákonníka počnúc dňom nasledujúcim po splatnosti každej splátky samostatne a pri
splátkach, ktorých splatnosť mala vzniknúť po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dňa 06.08.2012
si uplatňuje úrok z omeškania od toho dňa. Žalovaný odo dňa postúpenia pohľadávky neuhradil žiadne
sumy. Uplatňovaná suma pozostáva z 90 neuhradených splátok úveru v celkovej výške 8.902,80 eur
(t.j. rozdiel medzi neuhradenými splátkami úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných
na tieto splátky). Zo splatných splátok úveru a na základe uhradených platieb si žalobca vyčísľuje úrok

z omeškania od 21.11.2010 do 06.08.2012 vo výške 159,96 eur a zároveň si uplatňuje úrok z omeškania
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 8.902,80 eur od 07.08.2012 do zaplatenia.

Opatrovníčka žalovaného ponechala vec na zvážení súdu a zároveň vzniesla námietku premlčania.

Vedľajší účastník na strane žalovaného oznámil vstup do konania podaním zo dňa 13.03.2014, zároveň
vzniesol námietku premlčania a aktívnu legitimáciu žalobcu a žiadal žalobu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami, vyjadreniami žalobcu, vyjadreniami
vedľajšieho účastníka, výsluchom účastníkov, spisom tunajšieho súdu sp. zn. 13 C/79/2014, správou J.
J., I..J.. a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobca sa na pojednávanie nedostavil. Na pojednávanie sa dostavil iba jeho právny zástupca, ktorý
súdu uviedol, že má za to, že nárok je uplatnený riadne včas, ani čiastočne nie je premlčaný. Počet dní

omeškania 1313 dní, ako je uvedené v prílohe k zmluve o postúpení pohľadávky, je súčtom všetkých
omeškaní jednotlivých splátok, ktoré v danej veci nastali a v konaní voči žalovanému si uplatňujú len
nepremlčané splátky platné tri roky spätne odo dňa podania návrhu. K námietke aktívnej legitimácie
uviedol, že žiadne zákonné ustanovenie zákona o bankách nebráni v banke postúpiť nezosplatenú
pohľadávku na tretí subjekt, ktorý nie je bankou alebo nie je pobočkou zahraničnej banky, čo vyplýva

aj z dôvodovej správy k tomuto zákonu.

Právny zástupca vedľajšieho účastník vo výpovedi na pojednávaní uviedol, že vznáša námietku
aktívnej,vecnej legitimácie žalobcu, keďže zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 28.06.2012 považuje
ju za neplatnú, nakoľko na žalobcu nemohol byť zo strany J. J. postúpený tzv. živý úver, keďže
žalobca nie je držiteľom bankového povolenia na poskytnutie bankových úverov, teda ani na ich správu,

ktorá je súčasťou bankovej činnosti poskytovania úverov, na ktorý je podľa § 7 ods. 1 Zákona č.
483/2011 Z.z. zákona o bankách potrebné bankové povolenie. Záväzkový vzťah, ktorý je predmetom
konania, je bankový úver, ktorý je regulovaný zákonom o bankách. Žalobca nemôže vyhlasovať
mimoriadnu splatnosť úveru, keďže nemá oprávnenie na ich poskytovanie. Vyhlásením mimoriadnej
splatnosti úveru, ako to predkladá žalobca zo dňa 28.07.2012 a následne dňa 06.08.2012, považuje

za právne neúčinné. Predmetom postúpenia medzi bankou a nebankovou inštitúciou môžu byť len
splátky úveru, ktoré sú nepretržite viac ako 90 dní po lehote splatnosti. Zároveň musí byť splnená
aj podmienka, že banka písomne vyzve klienta na splnenie svojho peňažného záväzku, s ktorým bol
nepretržite v omeškaní 90 dní. Žalobca nepreukázal, že postupca vyzval žalovaného na úhradu jeho
dlhov potom, čo bol 90 kalendárnych dní v omeškaní so splácaním v zmysle prvej vety § 92 ods.

8 Zákona o bankách a nepreukázal ani, že na neho boli postúpené len splatné splátky úveru. Ku
dňu postúpeniu pohľadávky zo dňa 28.06.2012 dlh vo výške 8.902,80 Eur nemohol existovať. Táto
pohľadávka prestavuje skapitalizovanú sumu z celkového úveru, ktorý mal trvať do roku 2018. Postupca
celý úver skapitalizoval bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom úverový vzťah ukončil a následnej túto
skapitalizovanú sumu postúpil na žalobcu. Postupca je oprávnený na žalobcu postúpiť aj pohľadávku z

celého úverového vzťahu, ale to by musel úverový vzťah „lege achtis“ ukončiť, teda vyhlásiť mimoriadnusplatnosť. Zároveň poukázal na rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 8C/156/2012 zo dňa
07.05.2014 a rozsudok Okresného súdu Svidník, sp. zn. 5C/37/2014 zo dňa 24.10.2014.

Opatrovníčka žalovaného sa na pojednávanie nedostavila. Žiadala, aby súd konal v jej neprítomnosti.

J. J., I..J.. ako banka a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 21.04.2008 zmluvu o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Podľa článku. I. zmluvy, predmetom zmluvy
bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi v sume, mene a za podmienok dohodnutých v tejto
zmluve o úvere. Na základe úverovej zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 6.638,78 eur
(200.000 Sk), ktorý sa žalovaný zaviazal ako dlžník splácať v mesačných splátkach vo výške 98,92 eur
(2980 Sk) a to v 120 mesačných splátkach k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, konečná splatnosť úveru

bola určená na deň 20.04.2018, pričom úroková sadzba predstavovala ku dňu podpisu zmluvy 12,35 %
ročne a ročná percentuálna miera nákladov 14,69 %.

Podľa čl. II. bod 2 zmluvy žalovaní ako dlžník vyhlásili, že sa oboznámili so súčasťami Úverovej zmluvy,
ktorými sú Všeobecné obchodné podmienky, úverové podmienky, sadzobník a podmienky určené
zverejnením, za ktorých sa bankový produkt poskytuje, súhlasili s nimi a zaviazali sa ich dodržiavať.

Podľa bodu 4. uvedeného článku zmluvy všetky právne vzťahy výslovne neupravené v zmluve sa budú
riadiť príslušnými ustanoveniami Úverových podmienok, VOP, Reklamačného poriadku, Obchodným
zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí.

V bode 5. článku II zmluvy si zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú podľa §
262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.

V zmysle bodu 1.1 Všeobecných obchodných podmienok ( ďalej len „VOP“ ) tieto VOP upravujú všetky
vzťahy vznikajúce medzi bankou a klientom na základe zmlúv uzatvorených v súvislosti s bankovými
produktmi, ako aj na vzťahy vznikajúce v súvislosti s konaním, ktorého cieľom je uzavretie zmluvy.

VOP tvoria súčasť akejkoľvek zmluvy uzatvorenej medzi bankou a klientom v súvislosti s príslušným
bankovým produktom, bez ohľadu na to, či je príslušný produkt vo VOP upravený ( bod 1.2 VOP ).

V rozsahu, v akom sa ustanovenia písomnej zmluvy uzatvorenej medzi bankou a klientom v súvislosti
s určitým bankovým produktom líšia od ustanovení VOP alebo osobitných obchodných podmienok,
sú rozhodujúce ustanovenia takejto písomnej zmluvy. Ak ustanovenia VOP týkajúce sa jednotlivých
bankových produktov obsahujú odlišnú úpravu ako všeobecná alebo záverečná časť VOP, sú
rozhodujúce ustanovenia osobitnej časti VOP (čl. 1 bod 1.3., bod 1.4. VOP).

Podľa bodu 7. VOP tieto ustanovenia VOP upravujú záväzkovoprávne vzťahy medzi bankou a klientom
- fyzickou osobou nepodnikateľom, vzniknuté na základe zmluvy o úvere, v ktorej sa banka ako veriteľ
zaväzuje, že na požiadanie klienta ako dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy a klient- fyzická osoba nepodnikateľ ako dlžník sa zaväzuje peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť
úroky.

Banka poskytne splátkový úver, t.j. peňažné prostriedky vo výške určenej v zmluve o úvere a po
splnení podmienok uvedených v zmluve o úvere a to takým spôsobom, že pripíše peňažné prostriedky v
prospechúčtuuvedenéhovzákladnýchpodmienkachzmluvyoúvere.Vrátenieposkytnutýchpeňažných
prostriedkov sa uskutoční formou splátok klientom ( bod 7.2.4 VOP ).

Podľa čl. 7 bod 7.3.2. VOP pohľadávku z úveru, ktorá sa skladá z istiny, jej súčasti apríslušenstva spláca klient pravidelnými splátkami, periodicitou dohodnutou v základných podmienkach
zmluvy. Banka je oprávnená rozhodnúť o spôsobe splácania úveru pred poskytnutím úveru a kedykoľvek
počas trvania úverového vzťahu. V prípade, že ku dňu splatnosti úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov

a iných nákladov spojených so splátkovým úverom nebude na účte dostatok prostriedkov na ich úhradu
a dohodnutý úverový rámec je vyčerpaný v celej dohodnutej výške, dohodli sa klient a banka na tom,
že banka je oprávnená uspokojiť splatné úroky vo forme zaťaženia účtu, i keď neexistuje klientova
pohľadávka z jeho účtu a úverový rámec je vyčerpaný v celej dohodnutej výške. Na základe tejto
skutočnosti bude rozsah čerpaného splátkového úveru vyšší ako je výška dohodnutého úverového

rámca ( nepovolené prečrpanie ) a klient je povinný okamžite vyrovnať toto nepovolené prečerpanie
minimálne do výšky dohodnutého úverového rámca.

Splátka je uhradená včas, ak je pripísaná na účet banky najneskôr v deň splatnosti

splátky a banka má možnosť s poukázanou sumou nakladať (čl. 7 bod 7.3.3. VOP).

V zmysle bodu 7.4.4. čl. 4 VOP pokiaľ je klient v omeškaní so splácaním úveru, je povinný zaplatiť banke
okrem úrokov z úveru stanovených v zmluve tiež úroky z omeškania.

Podľa čl. 7 bod 7.6.1. VOP ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného
dojednania zo strany klienta alebo:

a) ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako

10 dní, banka je oprávnená:

a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy a

klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej
splatnosti,

b) vypovedať zmluvu o úvere, alebo od nej odstúpiť. Účinnosť výpovede banky nastáva

okamžite, bez výpovednej lehoty, dňom jej doručenia klientovi. Odstúpením od zmluvy nezanikajú ani
zabezpečovacie zmluvy uzatvorené medzi bankou a klientom, resp. treťou osobou,

c) započítať pohľadávku z úveru banky voči akejkoľvek pohľadávke klienta voči banke,

d) zastaviť poskytnutie alebo čerpanie úveru, a to až do doby, keď pominú skutočnosti, ktoré

mali za následok pozastavenie poskytnutia alebo čerpania úveru.

Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 18.07.2012 adresovaným žalovanému v 1 spoločnosť J.
J., I..J.. ako postupca oznámila postúpenie pohľadávky voči nim na žalobcu ako postupníka.

Listom označeným ako výzva k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo
dňa 18.07.2012 adresovaným žalovanému žalobca ako nový veriteľ žalovaným oznámil, že vyhlasuje
mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 18.07.2012 a zároveň požiadal o okamžité uhradenie dlžnej čiastky
do 28.07.2012.

Právny zástupca žalobcu listom označeným ako pokus o zmier zo dňa 04.10.2013 adresovaným

žalovanému oznámil, že pôvodným veriteľom J. J., I..J.. bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru,
ktorá skutočnosť mu bola oznámená a vyzval ho na splnenie povinnosti najneskôr do 11.10.2013.

J. J., I..J.. ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli dňa 28.06.2012 zmluvu o postúpení
pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE. Podľa článku V. bod 5.1 predmetom zmluvy je dohoda zmluvnýchstrán o odplatnom postúpení pohľadávok a to so všetkými právami, ktoré sú spojené s postupovanými
pohľadávkami a za podmienok uvedených v tejto zmluve.

V zmysle čl. V. bod 5.2 zmluvy o postúpení pohľadávok na základe podmienok tejto zmluvy postupca

postupuje postupníkovi dňom účinnosti tejto zmluvy pohľadávky vrátane príslušenstva a všetkých práv
a nárokov, ktoré sú s pohľadávkami spojené, ako aj práv plynúcich zo zabezpečenia pohľadávok.

Podľa prílohy k zmluve o postúpení splatnosť úveru bola stanovená na 20.04.2018, zostatok pohľadávky
predstavoval sumu 10.980,25 eur a istina celkom sumu 9.421,73 eur, istina do spl sumu 0 eur a po spl
9.421,73 eur, v ďalšom bol uvedený počet dní omeškania 1313 a dátum poslednej úhrady 23.05.2012.

Vedľajší účastník vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 12.05.2014 uviedol, že sa domnievajú, že

postupca neadresoval písomnú výzvu žalovanému o ich omeškaní, čím došlo k porušeniu ustanovenia
§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách ( ďalej len „zákon o bankách“ ) a citoval predmetné
ustanovenie s tým, že na základe neho vyslovujú názor, že postupca nebol oprávnený postúpiť
pohľadávku žalovaných. Ďalej poukázal na právnu skutočnosť, ktorá vyplýva z uvedeného ustanovenia,
že postupca je oprávnený postúpiť svoju pohľadávku písomnou zmluvou inej osobe, ktorá nie je bankou

aj bez výslovného súhlasu žalovaných za predpokladu, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvočibankealebopobočkezahraničnejbankypresiaholjeden
rok, ako je tomu v predmetnom prípade a dal súdu do pozornosti právnu skutočnosť uvedenú v prílohe k
zmluve o postúpení a to konkrétne pod označením počet dní omeškania 1313 dní, z ktorej jasne vyplýva,
že žalovaný ku dňu postúpenia pohľadávky zo dňa 28.06.2012 bol 1313 dní v omeškaní, čo predstavuje

3 roky a 218 dní. Taktiež dal do pozornosti súdu snahu žalobcu zámerne uvádzať skutočnosť, že
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti nastalo najprv ku dňu 08.07.2012, ( uvedené vo výzve k úhrade o
oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 18.07.2012 ) a následne bola opätovne
vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru žalobcom ku dňu 06.08.2012, teda po postúpení pohľadávky s
tým, že ide o snahu žalobcu vytvoriť dojem, že predmetná pohľadávka nie je premlčaná. Ďalej uviedol, že

žalobca si v konaní uplatňuje nepremlčané splátky, ktoré vznikli po 90 dňoch od postúpenia pohľadávky,
takíto konanie je v rozpore s § 92 ods. 8 zákona o bankách, na základe ktorého si postupník môže
uplatniť len tie nepremlčané splátky, ktoré existovali do 90 dní pred postúpením pohľadávky, na základe
čoho vyvodzuje záver, že predmetné splátky sú premlčané.

V písomnom vyjadrení zo dňa 10.09.2014 vedľajší účastník uviedol, že vznáša námietku aktívnej vecnej

legitimácie žalobcu, keďže zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 28.06.2012 považuje za neplatnú,
nakoľko na žalobcu nemohol byť zo strany postupcu postúpený tzv. živý úver, keďže žalobca nie je
držiteľom bankového povolenia na poskytovanie bankových úverov, teda ani na ich správu, ktorá je
súčasťoubankovejčinnostiposkytovaniaúverov,naktorújepodľa§7ods.1zákonaobankáchpotrebné
bankové povolenie.

Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 26.05.2014 zaslal súdu prehľad o čerpaní a splácaní úveru
žalovaným spolu s bližšou špecifikáciou žalovanej sumu ako je na čl. 77 až 84 spisu.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 13 C /79/2014 súd zistil, že v tejto právnej veci bolo podané
vyjadrenie F. T. J., kde F. T. J. vo svojom vyjadrení zo dňa 24.7.2014 uviedla, že čo sa týka správy
úverov, pojem správa úveru nie je právne definovaným pojmom; za správu sa považuje činnosť, ktorej

obsahom je starostlivosť o úver a to tak v etape jeho poskytovania ako aj v etape jeho splácania, vrátane
správy pohľadávok z úveru. Obsah a rozsah správy úveru závisí od zložitosti úverového produktu,
napr. dohodnutého spôsobu čerpania a splácania a v neposlednom rade sa správa úveru dotýka aj
samotného účtovného a technického spracovania a evidencie úveru a prípadnej komunikácie s klientom.
V zásade platí, že veriteľ vykonáva správu úveru sám, nie je však vylúčené, aby jednorazové alebo

opakované činnosti týkajúce sa správy úveru či ako celku alebo jej časti zveril osobitnou zmluvou inej
osobe a to podniku pomocných bankových služieb v zmysle § 25 ods. 7 zákona o bankách alebo
inému poskytovateľovi služieb. Na vykonávanie bankou zverených činností týkajúcich sa správy úveru
poskytovateľ služieb nepotrebuje povolenie F. T. J.. K otázke správy úveru poskytnutého bankou,ktorý nebol zosplatnený a bankovému povoleniu uviedla, že v zmysle § 9 ods. 2 zákona o bankách
bankové povolenie obsahuje presné vymedzenie bankových činností tak ako sú vymenované v § 2
ods. 1 a 2 zákona o bankách. Pomenovanie základnej bankovej činnosti „poskytuje úvery“ je potrebné

vykladať tak, že banka je oprávnená vykonávať úverové obchody, ktorými sa v zmysle § 36 ods.
3 rozumejú činnosti týkajúce sa poskytovania úverov vrátane poskytovania záruk. Ku správe úveru
zverenej tretej osobe poukázal na vyššie uvedené ohľadom správy úverov. K otázke možnosti prevodu
nezosplatneného úveru zmluvou o postúpení pohľadávky na tretí subjekt, ktorý nemá postavenie banky
a nemá bankové povolenie na vykonávanie tejto činnosti uviedla, že v zmysle § 2 ods. 13 zákona

o bankách na banku a pobočku zahraničnej banky sa vzťahujú ustanovenia osobitného zákona, ak
zákon o bankách neustanovuje inak. Na tomto právnom základe sú banky a pobočky zahraničných bánk
oprávnené v súlade s § 524 a nals. Občianskeho zákonníka postúpiť svoje pohľadávky tretej osobe,
súčasne však musia byť dodržané ustanovenia zákona o bankách o ochrane bankového tajomstva. V
ďalšompoukázalanapostúpeniepohľadávkysosúhlasomklientaateda,ževzmysle§91ods.1zákona
o bankách môže banka alebo pobočka zahraničnej banky poskytnúť tretím osobám informácie a doklady

chránené bankovým tajomstvom len s predchádzajúcim súhlasom alebo na písomný pokyn klienta.
Pokiaľ banka alebo pobočka zahraničnej banky disponuje súhlasom klienta s postúpením pohľadávky
z úveru, ktorý neobsahuje podmienku obmedzujúcu postúpenie len na splatnú pohľadávku, banka
alebo pobočka zahraničnej banky môže takúto pohľadávku postúpiť na tretiu osobu. Ak banka alebo
pobočka zahraničnej banky nedisponuje súhlasom klienta s postúpením pohľadávky, môže postúpiť

svoju pohľadávku len v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách, pričom aplikácia uvedeného ustanovenia
zákona o bankách bude v praxi závisieť odo dohodnutej doby splatnosti záväzku klienta z úveru, t.j.
dohodnutého spôsobu splácania úveru. Ak je úver splatný v splátkach ( bez ohľadu na to, o aké splátky
ide ) banka alebo pobočka zahraničnej banky má právo postúpiť postupníkovi celú, teda aj nesplatenú
časť pohľadávky z úveru ( „pohľadávka zodpovedajúca peňažnému záväzku klienta“ ) za podmienky,

že a) klient nesplnil riadne a včas čo i len jednu splatnú splátku istiny úveru ( dohodnuté čiastkové
plnenie ) a/alebo úrokov alebo ich časť ( „časť peňažného záväzku klienta“ ), b) jeho omeškanie trvá
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a c) na zaplatenie omeškanej časti peňažného záväzku
bol písomne vyzvaný. Postúpenie pohľadávky nemá vplyv na beh premlčacích lehôt pre splatné a
nezaplatené čiastkové plnenia ( § 103 Občianskeho zákonníka ), ani nespôsobuje stratu výhody splátok

pre klienta. Pokiaľ ide o osobu postupníka, v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky postúpiť svoju pohľadávku písomnou zmluvou inej osobe a to aj osobe, ktorá
nie je bankou a pri postúpení pohľadávky odovzdá postupníkovi dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.

V tomto konaní vedľajší účastník ku skutočnostiam uvedeným vo vyjadrení F. poukázal na bod 3.2

postúpenie bez súhlasu klienta s tým, že vyjadrenie len potvrdzuje ich doposiaľ opodstatnené námietky
voči neoprávnenému postúpeniu pohľadávky zo strany postupcu na žalobcu, ktoré je v rozpore s
ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách, keďže uvedené ustanovenie umožňuje postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou, za predpokladu doručenia písomnej výzvy
klientovi banky po tom, čo je dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo i len

časti svojho peňažného záväzku. Z uvedeného potom vyplýva, že spôsobilým predmetom postúpenia
pohľadávky zo strany banky môže byť len pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými ( dospelé
splátky ). Postúpenie pohľadávky sa riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka a to aj pri absolútnych
obchodoch, čo sú úverové obchody a zmluva o postúpení pohľadávky, ktorá je v rozpore s ustanovením
§ 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatným právnym úkonom. preto zastávajú názor,

že F. nie je výslovne oprávnená sa vyjadrovať a následne posúdiť možnosť prevodu takéhoto úveru
zmluvou o postúpení pohľadávky z banky na tretí subjekt postupníka, ktorý nemá postavenie banky
a nemá bankové povolenie na vykonávanie takejto činnosti. Dispozícia pohľadávky bankou nie je
bankovým obchodom v zmysle zákona o bankách, ale obchodom banky vzniknutým v súvislosti so
skorším obchodno-úverovým obchodom. Ide o spôsob dispozície s majetkovým právom veriteľa,

ktorý nie je spojený iba s bankovými obchodmi, ale je všeobecný. Ďalej uviedol, že sa nie celkom
stotožňuje s názorom F., podľa ktorého pod pojmom „pohľadávka zodpovedajúca peňažnému záväzku
klienta“ rozumie celú teda aj nesplatenú časť pohľadávky z úveru, ktorú má banka právo postúpiť
postupníkovi. Tu poukazuje na právny názor zákonodarcu, ktorý v dôvodovej správe k zákonu o bankách
k § 92 ods. 8 mal na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník

aktuálne po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Pod formuláciou „pohľadávka
zodpovedajúca tomuto peňažnému záväzku“ treba rozumieť nesplácaný zročný dlh. Pripustenímargumentácie žalobcu, že banka je oprávnená postúpiť celý úver po uplynutí 90 dní omeškania dlžníka
splácaťzročnésplátky,bybolonevyhnutnédospieťkzáveru,žebankamôžetakýmtospôsobompostúpiť
akýkoľvek „živý úver“ po uplynutí relatívne krátkej doby v porovnaní s dobou, na ktorú sa úverové

vzťahy bežne uzatvárajú ( v prejednávanom prípade bolo poskytnutie úveru dohodnuté na 10 rokov )
na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá v zmysle zákona o bankách pod dohľad F., čo by bolo
v rozpore s účelom zákona o bankách a viedlo by k vytvoreniu právne neúnosného stavu, kedy by sa
spotrebitelia, vstupujúci do zmluvného vzťahu s bankou, neočakávane ocitli v zmluvnom vzťahu s iným -
nebankovým subjektom. Na postúpenie celej a teda aj nesplatenej časti úveru ( živý úver ) z banky alebo

pobočky zahraničnej banky na inú osobu, a to aj na osobu, ktorá nie je bankou je potrebné úverový vzťah
lega artis ukončiť ( vyhlásiť mimoriadnu splatnosť ) a takýmto spôsobom sa dopracovať k pohľadávke,
ktorú následne v súlade so zákonom môže postúpiť aj osobe, ktorá nie je bankou. Keďže postupca
nepreukázal, žeby vyhlásil mimoriadnu splatnosť, žalobca nemohol platne nadobudnúť pohľadávku,
nakoľko úverový vzťah medzi postupcom a žalovanými nebol ukončený, takýmto konaním dochádza k
obchádzaniu zákona. V ďalšom poukázal na vyjadrenie F., podľa ktorého žalobcovi neudelila bankové

povolenie na poskytovanie úverov a že žalobca nie je oprávnený ani na poskytovanie spotrebiteľských
úverov. Na záver uviedol, že na základe uvedenej skutočnosti zo strany F. naďalej vyvodzuje záver, že
žalobcanedisponujedostatočnouaktívnouvecnoulegitimáciouvpredmetnomkonaní,nakoľkozmluvao
postúpení pohľadávky zo dňa 27.9.2012 je neplatná, keďže na žalobcu nemohol byť zo strany postupcu
postúpený takzvaný živý úver, keďže žalobca nie je držiteľom bankového povolenia na poskytovanie

bankových úverov, teda ani na ich správu, ktorá je súčasťou bankovej činnosti poskytovania úverov, na
ktorú je podľa § 7 ods. 1 zákona o bankách potrebné bankové povolenie a zároveň neboli naplnené
zákonné predpoklady § 92 ods. 8 zákona o bankách a postúpenie pohľadávky z banky na žalobcu.
Totožné skutočnosti uviedol vedľajší účastník a súčasne ako opatrovník aj vo svojom vyjadrení zo dňa
22.10.2014. Vedľajší účastník a opatrovník na podporu svojich tvrdení spolu so svojimi vyjadreniami

predložili súdu aj rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 8C/156/2012 zo dňa 7.5.2014 a uznesenie
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/119/2013 zo dňa 29.5.2014. Žalobca k vyjadreniu Národnej banky
Slovenskauviedol,žesastotožňujesnázoromF.amázato,žedošlokplatnémupostúpeniupohľadávky
a predložil súdu výzvu pôvodného veriteľa adresovanú žalovanému ešte pred postúpením pohľadávky.
Predmetnú výzvu predložil právny zástupca až na následnom pojednávaní.

Výzvou zo dňa 18.032009 adresovanou žalovanému postupca ako veriteľ tomuto oznámil, že splácanie
predmetnej pohľadávky z uvedenej zmluvy číslo úveru 632482140 zo dňa 21.4.2008 je v omeškaní
ku dňu 28.02.2009 vo výške 384,75 eur s príslušenstvom a vyzval ho na úhradu najneskôr do 10 dní
od doručenia výzvy. Súčasne ho upozornil, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy v stanovenej lehote
pristúpi k zvereniu vymáhania predmetnej pohľadávky do mandátnej správy tretej osobe.

Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

Podľa§525ods.2Občianskehozákonníkanemožnopostúpiťpohľadávku,akbypostúpenieodporovalo
dohode s dlžníkom.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli

neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády

SR č. 87/1995 Z. z..

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba L. B. T. platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2

neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010
použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti
tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších

predpisov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy

poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa
osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa

osobitného predpisu ( Občiansky zákonník ).V zmysle § 92 ods. 8 zákona NR SR č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov ak
je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke

alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to

neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Vedľajší účastník na strane žalovaného namietal vecnú aktívnu legitimáciu žalobcu.

Je nepochybné, medzi účastníkmi nesporné a z vykonaného dokazovania to vyplynulo, že suma,
ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania, je nárokom zo zmluvy o úvere uzavretej medzi právnym
predchodcom žalobcu -, J. J. I..J.. ako bankou a žalovaným ako dlžníkmi zo dňa 21.4.2008, na základe
ktorej zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver v sume 6.638,78 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť

za v zmluve dojednaných podmienok. Žalobca svoj nárok v konaní a svoju vecnú aktívnu legitimáciu
odvíja od zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE uzavretej medzi ním ako postupníkom a
J. J., I..J.. ako postupcom ( bankou ), ktorou boli na žalobcu ako postupníka postúpené pohľadávky,
vrátane ich príslušenstva a všetkých súvisiacich práv a nárokov s pohľadávkami spojených ako aj práv
plynúcich zo zabezpečenia pohľadávok.

Ako už súd uviedol vyššie, súčasťou predmetnej úverovej zmluvy medzi postupcom ako bankou a
žalovaným ako dlžníkom, boli aj Všeobecné obchodné podmienky, s ktorými sa žalovaný oboznámil,
súhlasil s nimi a zaviazal sa ich dodržiavať. V zmysle bodu 18.14 žalovaný ako klient výslovne súhlasil
s postúpením tam špecifikovaných pohľadávok na tretiu osobu, pričom dojednanie neobsahovalo
podmienku obmedzujúcu postúpenie len na splatnú pohľadávku. Preto má súd za to, že banka ako

postupca disponovala súhlasom žalovaného na postúpenie pohľadávky na tretiu osobu, žalobcu.

Napriek vyššie uvedenému má však súd za to, že súčasne boli splnené aj podmienky na postúpenie
pohľadávky na žalobcu v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Keďže v danej veci bol úver splatný
v splátkach, mala banka právo postúpiť postupníkovi celú, aj nesplatnú časť pohľadávky z úveru tak
ako to predpokladá citované ustanovenia zákona o bankách, ktoré hovorí o pohľadávke zodpovedajúcej

peňažnému záväzku klienta. Z predložených listinných dôkazov a to najmä výzvy postupcu zo dňa
18.03.2009 je nepochybné, že žalovaný riadne a včas nesplnil čo i len jednu splátku, keďže bol v
omeškaní s úhradou sumy 384,75 eur, čo predstavuje štyri dojednané mesačné splátky a z uvedeného
je zrejmé aj splnenie ďalšej podmienky o omeškaní nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a že
na zaplatenie omeškanej časti peňažného záväzku bol písomne vyzvaný, čo bolo preukázané výzvou

adresovanou žalovanému postupcom.

Podľa názoru súdu terminologické vymedzenie pohľadávky, ktorú môže banka postúpiť za splnenia
uvedených predpokladov, ako pohľadávky zodpovedajúcej peňažnému záväzku klienta, predstavuje
pohľadávku banky voči klientovi z určitého úverového vzťahu a teda celú pohľadávku, celú sumu istiny,
úrokov z úveru ako aj prípadných iných nárokov i už poplatkov alebo prípadných sankcií. V opačnom

prípade, resp. v prípade vymedzenia pohľadávky na účely na ust. § 92 ods. 8 len na splátky, ktoré sa už
stali splatnými, teda na tzv. dospelé splátky, by sa banka a súčasne aj dlžníci mohli ocitnúť v pozícii, že
by dochádzalo k postúpeniu pohľadávky zodpovedajúcej len sume 90 dňového omeškania.Súd sa nestotožnil so závermi vedľajšieho účastníka o nemožnosti postúpenia pohľadávky, resp. o
možnosti postúpenia pohľadávky a to len tej jej časti, ktorá sa už stala splatnou alebo až po ukončení
úverového vzťahu a vyhlásení mimoriadnej splatnosti a uzavrel, že postúpenie na základe zmluvy o

postúpení pohľadávok medzi žalobcom a postupcom bolo platné a účinné a teda je daná aktívna vecná
legitimácia žalobcu v tomto konaní.

Postúpenie pohľadávky nemá vplyv na stratu výhody splátok a rovnako nemá vplyv na plynutie
premlčacích lehôt. Vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa

v zmysle smernice Rady XX/XX/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým

prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských

zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania

neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade
ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny

predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah
obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek
zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť

podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie

je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,

ďalej len „smernica“).

V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich
občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodnéhozákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie
Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka
sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V

rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne
obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti
dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).

Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne
neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné

ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne
obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný
záväzkový vzťah. Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej
únie ale aj nášho

právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal
zvolením iného zákona, ktorý primárna nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov,

t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri
uzatváranízmluvyvrámcisvojejpodnikateľskejčiinejzárobkovejčinnosti.ZvolenierežimuObchodného
zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu
uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa
vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v

porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s

ohľadom na to, dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle

Obchodného zákonníka je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o
spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon
o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa.

Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako

spotrebiteľskú zmluvu.

Ako vyplýva z § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014 orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú

zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.Vzhľadom na uvedené je súd povinný aj z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči
spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v
čase rozhodovania o predmetnom nároku.

Ako je zrejmé zo zmluvy o úvere, konečná splatnosť bola dohodnutá na 120 mesiacov. Začiatok plynutia
premlčacej doby je potrebné stanoviť v súlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého,
ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa
ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť
premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Jednotlivé splátky sa premlčujú samostatne od ich zročnosti až do okamihu, keď dlžník nesplní niektorú

zo splátok. Nepremlčanými splátkami tak sú splátky splatné tri roky spätne od podania žaloby, teda
splátky splatné po 4.11.2010, žaloba bola podaná dňa 04.11.2013. Keďže v danom prípade bola
splatnosť jednotlivých splátok dohodnutá k 20. dňu v mesiaci, nepremlčanými splátkami sú tie, ktoré sú
splatné odo dňa 20.11.2010, teda tie, ktorých zaplatenie svojou žalobou uplatňuje žalobca.

Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie

štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje
za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú
súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54
Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava
premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom právnom poriadku síce dlhodobo

funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a
je pre nepodnikateľov výhodnejšia.

Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie

§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý
cieľ v spotrebiteľských zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov
(absolútne obchody sú vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov
zmluvy). Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods.

1 Občianskeho zákonníka reguluje aj absolútne obchody.

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky

spotrebiteľské zmluvy, a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.

Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej
právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné
právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa
oproti občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8

smernice. Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na
druhej strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka.

Teda možno uzavrieť, že žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie nepremlčaných splátok, kde na uvedené

nemá vplyv ani skutočnosť uvádzaná vedľajším účastníkom, že v čase postúpenia pohľadávky bolžalovanývomeškaní1313dní.Postupcasúduoznámil,ženedošlokukončeniupredmetnéhoúverového
vzťahu a toto bolo vykonané až žalobcom, ktorý k uvedenému počtu dní omeškania uviedol, že sa jedná
o súčet všetkých dní omeškania s jednotlivými úhradami a v žiadnom prípade predmetný údaj nemožno

považovať za údaj o omeškaní s plnením celého dlhu.

Po skonštatovaní o aktívnej legitimácii žalobcu a po vysporiadaní sa s námietkou premlčania ako aj po
postupe podľa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa súd pristúpil k samotnému posúdeniu nároku.

Žalobca si uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 8.902,80 eur predstavujúcej 90 splátok a úrok z
omeškania v sume 159,96 eur a ročný úrok z omeškania od 07.08.2012 do zaplatenia.

Čo sa týka jednotlivých nárokov, úver bol žalovaným poskytnutý pri úrokovej sadzbe 12,35% ročne.

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

Úroková miera podobného úveru v bankách v čase poskytnutia úveru ( apríl 2008, spotrebiteľský úver

nad 5 rokov ) činila úrok 8,55% ročne. Vzhľadom na vyššie súd považoval dohodu o výške úrokov
za platnú, keďže mal za to, že táto výška úroku nepresahovala v podstatnej miere úrokovú mieru
poskytovanú peňažnými ústavmi.

V zmysle VOP klient splácal pohľadávku z úveru, ktorá sa skladala z istiny, jej súčastí a príslušenstva,
teda súčasťou dojednanej výšky splátky bola aj poplatok za správu úveru v sume 1,99 eur mesačne.

Potomsplátkaistinyaúrokuzúverupoodpočítanípoplatkuzasprávuúveruvsume1,99eurpredstavuje
sumu 96,93 eur ( výška splátky 98,92 eur - poplatok 1,99 eur ) a keďže žalobca si uplatnil nárok na 90
splátok, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 8.723,70 eur ( 90 x 96,93 eur ) a čo do zvyšku
žalobu zamietol a to čo do nároku na poplatok za správu úveru spolu v sume 179,10 eur ( 90 x 1,99
eur ), ktorým sa bude zaoberať nižšie.

Podľa § 2 písm. c) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie
celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a
poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou

1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o
spotrebiteľskom úvere,

2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru
alebo kúpnej ceny služieb,

3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na
úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ
nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými

poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb
bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,

4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,

5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby
veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej

alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené
veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru.V zmysle § 37 ods. 21 zákona NR SR č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov
( ďalej len „Zákon o bankách“ ) banke, zahraničnej banke a pobočke zahraničnej banky sa zakazuje
požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu

alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený úver a ktorého zriadenie alebo
vedenie je podmienkou úverového vzťahu; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného
zákonníka,osobitnéhozákonaaleboosobitnúslužbu,ktorániejepodmienkouúverovéhovzťahuaktorej
podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.

Zákaz podľa ustanovenia § 37 ods. 21 sa prvýkrát uplatní na úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo

inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je
vedený úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu, splatnú po 9. júni
2013 ( § 122s ods. 4 Zákona o bankách ).

Z vyššie citovanej úpravy obsiahnutej v Zákone o bankách vyplýva, že účinnosťou novely č. 132/2013
od 10.6. 2013 priamo zákon zakazuje bankám požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu
nákladov alebo inú odplatu za vedenie úverových účtov. Možno konštatovať, že predmetná novelizácia

bola akýmsi vyvrcholením v podobe zákonnej úpravy zákazu žiadania poplatkov za vedenie úverových
účtov ako účtov, ktoré vznikajú na základe úverového vzťahu, ale ľuďom nič neprinášajú a sú dôležité
iba pre finančné inštitúcie. Preto ak žalobca uplatňuje nárok na predmetný poplatok v rámci splátok,
ktoré sa mali stať splatnými po 10.6.2013, je to v rozpore s citovaným ustanovením zákona a súd nárok
na poplatok za správu úveru obsiahnutý v splátkach po 10.6.2013 žalobcovi nepriznal.

V danej právnej veci sa jedná o poplatok, ktorý mal byť dojednaný a jednotlivé zložky sa stali
splatnými ako súčasť splátky úveru aj pred uvedenou novelou zákona o bankách. splátky splatné do
10.6.2013. Súd však predmetné dojednania o poplatku za vedenie úveru podrobil súdnej kontrole v
zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a predmetné dojednanie súd vyhodnotil ako neprijateľnú
podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa.Jenesporné,žežalovanýakoklientadlžníkzúverovéhovzťahubolpovinnýplatiťžalobcovi
ako veriteľovi poplatok za vedenie úveru. Teda laicky povedané a rovnako asi aj chápané priemerným
spotrebiteľom, žalovaný bol povinný platiť žalobcovi ako veriteľovi za to, že tento pre svoju vlastnú
potrebu vykonával akúsi správu úverového účtu, teda sledoval prijatie splátok, prípadné omeškania
alebo iné pohyby na účte. Súd má za to, že keď žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi

úver, bolo len v jeho kompetencii, ako sa rozhodne predmetný úver spravovať, no je neprípustné, aby
náklady s takouto činnosťou znášal žalovaný ako spotrebiteľ ktorý predsa za poskytnutie úveru, resp.
konkrétnej finančnej čiastky zaplatil žalobcovi ako veriteľovi odplatu vo forme úroku z úveru a preto
na žalovaného ako spotrebiteľa a dlžníka nemožno prenášať úhradu takýchto nákladov. Na základe
uvedeného súd nárok žalobcu na zaplatenie poplatku za vedenie úveru uplatneného žalobou aj v tejto

časti zamietol.

Čo sa úroku z omeškania, žalobca si uplatnil jednak kapitalizovaný úrok z omeškania zo splátok
splatných od 21.11.2010 do 06.08.2012, ktorý si kapitalizoval zo sumy splátky 98,92 eur pri výške úroku
z omeškania 8,75% ročne, ktorá výška je v súlade s citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka
a nariadenia vlády. Keďže súd nepriznal žalobcovi nárok na poplatok za správu úveru, z ktorej sumy bol

taktiež úrok z omeškania vypočítaný, ako je to zrejmé zo žalobného návrhu, priznal žalobcovi nárok na
úroku z omeškania v sume 156,66 eur, ktorý vyčíslil za jednotlivé obdobia a pri žalobcom uplatnenej
výške úroku z omeškania, no sumy splátky 96,93 eur a čo do zvyšku v tejto časti žalobu zamietol.

Posledným nárokom žalobcu bol nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy 8.902,80 eur od 07.08.2012
do zaplatenia. Ako už súd uviedol vyššie, výška žalobcom uplatňovaného úroku z úveru je v súlade s

Občianskym zákonníkom a nariadením vlády, no súd priznal žalobcovi úrok z omeškania len zo sumy
8.723,70 eur tak ako ju ustálil vyššie po nepriznaní nároku na poplatok za správu úveru a to odo dňa
07.08.2012 tak ako žiadal žalobca, aj keď lehota na plnenie bola žalovanému po vyhlásení mimoriadnej
splatnosti poskytnutá do 28.07.2012 a teda už nasledujúcim dňom, nie až 07.08.2012, sa dostal do
omeškania a čo do zvyšku, teda v časti nepriznania nároku na úrok z omeškania zo sumy predstavujúcej

poplatky za správu úveru žalobu v tejto časti zamietol.O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého v
zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov
uplatňovaných v konaní, môže súd rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane
s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd tak
vykonal z dôvodu, že súd tento rozsudok vyhlásil na pojednávaní, ktoré odročil za účelom vyhlásenia
rozhodnutia, pričom aj v prípade účasti žalobcu, prípadne žalovaného na tomto pojednávaní patrí
úspešnému účastníkovi náhrada trov konania a súd dopredu nevie predpokladať, či úspešnejší účastník

sa na pojednávaní, na ktorom bude iba vyhlásený rozsudok, zúčastní.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.