Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. december 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5CoP/72/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713217917
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5713217917.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, vo veci starostlivosti súdu o
maloleté dieťa V. P., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov: matky J. P., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom K.. XXXX/XX,
právne zastúpenej JUDr. Miriam Podhradskou, advokátkou, sídlo D. XXXXX/XX, R. a otca J. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom L., V. XXXX/XX, maloletá bytom ako matka, v konaní o návrhu otca o zníženie
výživného na maloletú, o odvolaní

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd rozsudkom zamietol návrh otca dieťaťa na zníženie výživného na maloletú V. P., nar.
XX.XX.XXXX a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov prvostupňového konania.
V odôvodnení písomného vyhotovenia rozsudku súd prvého stupňa veľmi podrobne popísal osobné,
majetkové a sociálne pomery oboch rodičov a to ako v minulom súdnom období pri poslednom
rozhodovaní o výživnom, tak i v súčasnosti, rovnako na základe vykonaného dokazovania uviedol
pomery na strane maloletého dieťaťa, porovnal tieto pomery v poslednom súdnom období so
súčasnosťou a pri právnom posúdení veci vychádzal z ust. § 78 ods. 1, 3, § 62 ods. 1,2,3,4,5, § 75 ods.
1, § 76 ods. 1 a § 77 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré ustanovenia v rozsudku odcitoval a v odôvodnení

rozhodnutia okrem už spomínaného, uviedol nasledujúce rozhodujúce skutočnosti:

Rodičia maloletej sú bývalí manželia, nežijú v spoločnej domácnosti. Rozsudkom č.k. 21C/283/2010-45
zodňa08.03.2011,právoplatnýmdňa14.04.2011OkresnýsúdMartinmanželstvootcaamatkyrozviedol
a maloletú V. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky. Otcovi súd uložil povinnosť
platiť na výživu maloletej výživné vo výške 100,-Eur mesačne. Súd zároveň upravil stretávanie otca s
maloletou, a to tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou V. každý párny víkend v sobotu v čase
od 09.00 hod. do 12.00 hod. a od 16.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 09.00 hod. do 12.00 hod. a

od 16.00 hod. do 18.00 hod. v prítomnosti matky. Výška výživného bola určená v rovnakej výške ako
v konaní o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu pred rozvodom manželstva v
zmysle rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 20P/81/2010-71 zo dňa 22.07.2010 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 10 CoP/79/2010 zo dňa 04.11.2010, právoplatným dňa 15.12.2010.
Rozsudkom č.k. 23P/27/2012-85 zo dňa 11.06.2012 Okresný súd Martin návrh otca na zníženie
výživného v celom rozsahu zamietol (rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.10.2012). Tento
rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 10CoP/35/2012-103 zo dňa 16.10.2012.Naposledy bolo o výživnom rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Martin č. k. 23P/253/2012-63 zo
dňa25.02.2013vspojenísrozsudkomKrajskéhosúduŽilina,č.k.9CoP/51/2013-80zodňa13.06.2013,
ktorýmsúdnávrhotcanazníženievýživnéhonamaloletúV.,nar.XX.XX.XXXXvcelomrozsahuzamietol.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.08.2013.

Pokiaľ ide o odôvodnené potreby oprávneného maloletého dieťaťa v spojitosti s možnosťami a
schopnosťami povinného, t.j. otca dieťaťa, okresný súd aj v tejto časti odôvodnenia venoval náležitú
pozornosť odôvodneniu, keď uviedol, že súd na základe vykonaného dokazovania, po komplexnom
zhodnotení a zvážení všetkých dôkazov vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a berúc do

úvahyzistenýapreukázanýskutkovýstavnávrhotcanazníženievýživnéhonamaloletúvcelomrozsahu
zamietolakonedôvodný,nakoľkonezistilžiadnupodstatnúzmenupomerovúčastníkovkonania,ktoráby
odôvodňovala zníženie výživného na maloletú. Otec podal návrh na zníženie výživného dňa 22.11.2013,
teda len deväť mesiacov od rozhodnutia Okresného súdu Martin a len päť mesiacov od rozhodnutia
Krajského súdu Žilina, ktorým bolo rozhodnutie Okresného súdu Martin potvrdené. Teda v krátkom
čase potom, ako súd naposledy o výške výživného rozhodol, kde súd prihliadal na aktuálne pomery

rodičov a na aktuálne výdavky maloletej. Z dokladov, ktoré otec doložil do spisu je zrejmé, že pomery
na strane otca sa v podstate nezmenili. Tak v čase pôvodného rozhodovania ako aj teraz je otec
evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný. Kým v čase pôvodného rozhodovania otec poberal
podporu v nezamestnanosti, v súčasnosti poberá dávku v hmotnej núdzi a privyrába si na základe
dohôd o vykonaní práce či na základe iných zmlúv. Sám otec uviedol, že je pracovne aktívny, má

vysoké pracovné nasadenie, ale to, že je úspešný nemôže preukázať. Otec si medzičasom zvýšil
kvalifikáciu, čo mu zvýšilo možnosť pracovného uplatnenia. Aj keď si otec preukázateľne hľadá prácu,
zúčastňuje sa rôznych pohovorov, kde je aj úspešný, stále hľadá „objektívne“ prekážky, ktoré mu bránia
natrvalo sa zamestnať, prípadne vykonávať podnikateľskú činnosť. Otec namiesto toho, aby hľadal
spôsob ako prekonať prekážky, hľadá spôsoby ako prácu stratiť, prípadne nezískať. Napríklad odmietol

prácu, nakoľko mu ponúkli iba minimálnu mzdu, nevykonáva podnikateľskú činnosť, lebo by chcel získať
príspevok z úradu práce, hoci na druhej strane tvrdí, že v súčasnosti je náročnejšie tento príspevok
získať, prácu nemôže vykonávať kvôli tomu, že nemá odborné prístroje a tieto si nemôže kúpiť, lebo
nemá finančné prostriedky (na druhej strane tvrdí, že jeho priateľka mu požičiava peniaze na rôzne
iné veci aj napr. na výživné ale na kúpu prístrojov už si od nej nechce pýtať). Tieto skutočnosti však

nemôžu byť na ujmu maloletej, nemôžu byť dôvodom zníženia výživného. Súd ma za to, že je objektívne
v možnostiach a schopnostiach otca nájsť si prácu prípadne otvoriť si živnosť, ktoré mu umožnia platiť
výživné v súdom určenej výške. A to aj s ohľadom na skutočnosť, že otec je zdravý, nemá žiadne
zdravotné problémy, ktoré by mu vo výkone práce bránili, otec nemá inú vyživovaciu povinnosť, osobne
sa nestará o žiadne dieťa. To, že otec je schopný nájsť si vhodnú prácu preukazuje skutočnosť, že

otec je na pohovoroch úspešný, má rôzne zákazky na základe „iných“ zmlúv. Jeho možnosti, čo sa týka
uplatnenia na trhu práce sa v porovnaní s predchádzajúcim obdobím s ohľadom na zvýšenie kvalifikácie
zlepšili. Pokiaľ ide o výdavky otca na domácnosť a ostatné výdavky, tie sú v porovnateľnej výške ako
v čase pôvodného rozhodovania súdu. U matky, pokiaľ ide o jej príjem nenastala podstatná zmena.
Matka stále pracuje v spoločnosti Humana People to People Slovakia s.r.o. aj keď v súčasnosti už na

dobu neurčitú, pričom jej príjem je porovnateľný. Pokiaľ ide o domácnosť a ostatné výdavky, v tomto
ohľade žiadna podstatná zmena u nej nenastala. Maloletá navštevuje materskú školu tak ako v čase
pôvodného rozhodovania súdu. Pokiaľ ide o výdavky na maloletú, tieto sú v porovnateľnej výške ako
v čase pôvodného rozhodovania súdu. Vzhľadom na to, že pomery na strane otca a ani matky sa v
podstate nezmenili, nezmenili sa ani výdavky na maloletú, súd návrh otca na zníženie výživného na

maloletú v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný. Otec žiadal znížiť výživné na maloletú z dôvodu, že
je nezamestnaný a sociálne odkázaný. Aj keď otec je nezamestnaný už od 01.12.2012, súd má za to, že
vzhľadom na jeho kvalifikáciu ako projektant - revízny technik, je schopný nájsť si vhodné zamestnanie,
ktoré mu umožní platiť výživné v súdom určenej výške. Situácia na trhu práce nie sú dôvodom, aby si
za rok a pol nenašiel vhodné a trvalé zamestnanie. Otcovi v hľadaní práce nebránia žiadne zdravotné

dôvody. Otec sám uviedol, že je zdravý. Navyše otec sám priznal, že zamestnávatelia o neho záujem
majú, dokonca priznal, že má zákazky na základe zmlúv, pričom je pravdepodobné, že otec má z týchto
zákaziek príjem, ktorý nezdokladoval.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie otec dieťaťa, ktorý v odvolaní okrem iného
uviedol, že postup súdu a zákonnej sudkyne nepovažuje za správny, nesúhlasil ani s odôvodnením
súdneho rozhodnutia, zdôrazňoval, že matka dieťaťa nehospodári správne s finančnými prostriedkami,

ktoré on poskytuje na výživu dieťaťa (čo podrobne v odvolaní rozviedol) a v závere odvolania žiadal, aby
odvolací súd potrestal odporkyňu za viacnásobnú krivú výpoveď, aby začal disciplinárne konanie voči
sudkyni, ktorá vedome akceptovala krivé výpovede odporkyne, aby nariadil ÚPSVaR, aby pod dohľadom
otca urobil nápravu v správe majetku dieťaťa vo veci vkladnej knižky, aby prikázal advokátke JUDr.
Podhradskej, aby mu odpovedala na jeho list zo dňa 13.6.2014 a aby vyhlásil prvostupňový rozsudok

za neplatný, keďže sudkyňa sa nerozhodovala podľa mesačných výdavkov na dieťa.

K podanému odvolaniu sa písomne matka dieťaťa ani kolízny opatrovník do rozhodovania odvolacieho
súdu vo veci nevyjadrili.

Krajský súd v dôsledku podaného odvolania prejednal vec v odvolacom konaní postupom podľa § 156
ods. 3 v spojitosti s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania a po preskúmaní rozsudok
okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správny.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil aj s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo
vypracované zrozumiteľne, veľmi precízne, súd vyhodnotil dôkazy v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p.,

preto sa odvolací súd obmedzuje len na konštatovanie správnosti odôvodnenia rozsudku súdu prvého
stupňa.

Odvolací súd poukazuje na to, že otec dieťaťa opakovane podáva návrhy na zníženie výživného na
maloletú dcéru, keď naposledy bol návrh otca na zníženie výživného zamietnutý rozsudkom Okresného
súdu v Martine zo dňa 25.2.2013 č.k. 23P/253/2012-63 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo

dňa 13.6.2013 č.k. 9CoP/51/2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.8.2013. V súčasnom konaní
rozhodoval súd o návrhu otca na zníženie výživného, ktorý podal na okresný súd dňa 22.11.2013, to
znamená, už tri mesiace po právoplatnosti predchádzajúcich zamietavých rozsudkov súdov v konaní o
zníženie výživného. Okresný súd správne konštatoval, že vzhľadom na krátkosť doby od posledného
rozhodovaniaonávrhuotcanazníženievýživnéhosapomerynastranerodičovdieťaťa,akoisamotného

dieťaťa podstatne nezmenili. Súd prvého stupňa sa jasne a zrozumiteľne vyjadril aj k otázke potreby,
aby otec maloletého dieťaťa zintenzívnil hľadanie si zamestnania, resp. aby prijal zamestnanie, ktoré
mu v poslednom období aj bolo ponúkané. Pokiaľ sa otec dieťaťa vyjadroval vo svojom odvolaní
negatívne, až osočujúco na adresu konajúcej zákonnej sudkyne, odvolací súd konštatuje, že nezistil
žiadne pochybenia v konaní zákonnej sudkyne a súdu prvého stupňa.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a) v spojitosti s § 224
ods. 1 O.s.p.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.