Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. december 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/537/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712204389
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6712204389.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov

senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu F. K., narodeného
XX. XX. XXXX, bytom XXX XX T., B. D. č. XX, zastúpeného JUDr. Martinou Meszáros Bariakovou,
advokátkou, advokátska kancelária 960 01 Zvolen, Bystrický rad č. 453/77, proti žalovanej F. K.,
narodenej XX. XX. XXXX, bytom XXX XX T., P. XXXX/XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Ulianko
& partners, s. r. o., so sídlom 960 01 Zvolen, Námestie SNP č. 4, o určenie dedičského práva, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 7C/12/2012 - 122 zo dňa 27. novembra 2013,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že je
dedičom po poručiteľke X. K., rod. F., nar. X. X. XXXX, naposledy bytom T., M. Q. č. XXXX/XX, ktorá
zomrela dňa XX. X. XXXX. Žalobu podal navrhovateľ na základe povinnosti uloženej mu uznesením
Okresného súdu Zvolen pod sp. zn. 22D/71/2011 zo dňa 12. 1. 2011 v spojení s uznesením č. k.
22D/71/2011 - 42 zo dňa 21. 12. 2011, ktorými uzneseniami súd uložil žalobcovi, aby v lehote 30 dní
od právoplatnosti uznesenia podal na okresnom súde žalobu o určenie, že je dedičom po poručiteľke.

Poručiteľka bola matkou navrhovateľa, ktorá zomrela so zanechaním listiny o vydedení a závetu. Pri
rozhodovaní okresný súd vychádzal z viacerých svedeckých výpovedí, ako aj z listinných dôkazov.
Súd mal v konaní za preukázané, že poručiteľka v závete a v listine o vyvedení prehlásila, že bez
akéhokoľvek nátlaku z vlastnej, vážnej a slobodnej vôle pre prípad svojej smrti všetok svoj majetok,
ktorý vlastní, zanecháva svojej vnučke, t. j. odporkyni, vrátane bytového zariadenia nachádzajúceho
sa v byte ako aj ďalšieho majetku, ktorý ku dňu jej smrti bude vlastniť. Závet a listiny o vydedení
boli vyhotovené formou notárskej zápisnice. V dôvodoch rozsudku okresný súd poukázal na to, že

navrhovateľ namietal formálne náležitosti listiny o vydedení, a preto sa súd zaoberal skúmaním, či
boli splnené všetky potrebné náležitosti, ktoré vyžaduje zákon pri spísaní listiny o vydedení. Dospel k
záveru, že pri listine o vydedení zo dňa 14. 07. 2010 (N 84 2010, NZ 25052/2010), nemá pochybnosti
o tom, že dôvody vydedenia boli jednoznačne určené a bolo vecou žalobcu, aby predložil také dôkazy,
ktoré by tvrdili opak skutočností uvádzaných poručiteľkou v tejto listine. Podľa názoru okresného súdu
žalobca nebýval v takej vzdialenosti, ktorá by bola reálnou preukážkou pre poskytovanie starostlivosti
poručiteľke a o poručiteľku neprejavoval takýto záujem, aký by mal prejavovať vzhľadom na jej vek,

zdravotné problémy a na to, že bol jediným potomkom poručiteľky. Za prejavenie skutočného záujmu
o svoju matku nie je možné považovať občasné návštevy u nej. Nebolo preukázané, že by mu v
prejavovaní skutočného záujmu bránili objektívne okolnosti, alebo, že by poručiteľka nemala skutočný
záujem stretávať sa s ním, a pokiaľ sa tak stalo v období pred jej smrťou, bolo to spôsobené správanímžalobcu, a to požívaním alkoholu, požičiavaním si peňazí od nej, ktoré jej nevrátil, a podobne. Tieto
skutočnosti mal súd preukázané svedeckými výpoveďami svedkyne D. Z., Z. C., P. K., ako aj R. U.. Súd
dospel k záveru, že žalobca sa o svoju matku - poručiteľku nezaujímal, správal sa spôsobom, ktorý je v

rozpore so zákonom a v rozpore s dobrými mravmi. O tom, že sa správal v rozpore so zákonom svedčia
aj priestkupkové konania Obvodného úradu Zvolen, ktoré sa voči nemu viedli aj po smrti svojej matky.
Súd, teda, uzavrel, že v súdenej veci boli splnené všetky materiálne a formálne náležitosti platnosti listiny
o vydedení a testamentu, a preto žalobu zamietol. Okresný súd právne vec posúdil podľa 80 písm.
c) O. s. p., ako aj ust. § 460, § 461 ods. 1, § 469a ods. 1, § 476 ods. 1, 2, § 477 a § 479 Občianskeho

zákonníka.

O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. , a keďže žalovaná mala
v konaní úspech, priznal jej náhradu trov konania pozostávajúcu z náhrady trov právneho zastúpenia
v sume 512,39 € a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť tieto trovy žalovanej v lehote troch dní po
právoplatnosti rozsudku.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej 15 dňovej lehote ( ust. § 204 ods. 1, veta prvá, O. s.
p.) odvolanie žalobca, ktorý tvrdil, že vydeďovací predpoklad, pre ktorý by mohla poručiteľka úspešne
žalobcu vydediť podľa § 469a písm. a) OZ, daný nie je. Uviedol, že vykonaným dokazovaním považuje
za vyvrátené, že by poručiteľ v rozpore s dobrými mravmi (zrejme žalobca) neposkytoval poručiteľke

potrebnú pomoc v chorobe, starobe alebo v iných závažných prípadoch. Poručiteľka až do svojej smrti
bola sebestačná a žiadnu pomoc nepotrebovala. Jedinou výnimkou bol dovoz osobným motorovým
vozidlomklekárovivprípadejejchoroby,ktorýporučiteľkeposkytovalasporadickyžalovanásjejmatkou,
čo žalobca robiť nemohol, nakoľko nemá motorové vozidlo. Navyše, v konaní nebolo preukázané, že by
poručiteľka tvrdenú, avšak v konaní vyvrátenú absenciu pomoci zo strany žalobcu negatívne pociťovala,

čo v konaní musí byť preukázané. Namietal existenciu vydeďovacieho dôvodu aj podľa § 469a písm. b)
OZ, t. j., že by trvalo neprejavoval o poručiteľku opravdový záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.
Udržiaval s poručiteľkou úplne bežné príbuzenské vzťahy, a to tak v čase spísania vydeďovacieho
prejavu vôle, a to až do jej smrti. V tomto smere poukázal na svedecké výpovede svedkov N., Q., S.,
C., P.. K., U..

Krajský súd, ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O. s. p. ), prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O. s.
p. napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil ako vecne správny.
Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, na ktoré v ďalšom
poukazuje. Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu veci,
z ktorého aj vyvodil správne právne závery. Všetky relevantné skutočnosti a okolnosti okresný súd

náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil. Okresný súd sa s každou
jednotlivou námietkou žalobcu, na ktoré poukazoval v konaní a následne i v samotnom odvolaní voči
rozhodnutiu okresného súdu, vysporiadal. Prvostupňový súd je vo svojej argumentácii obsiahnutej v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty
podporujú príslušný záver o nedôvodnosti nároku žalobcu. Rozhodnutie prvostupňového súdu je

presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís
prvostupňový súd dospel, sú pre právnickú, ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne, ale aj
spravodlivé. Odvolateľ v odvolaní neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti a nepredkladal žiadne
ďalšie dôkazy, ktoré by neboli zistené a vyhodnotené prvostupňovým súdom. Vzhľadom na tieto
dôvody, ako aj dôvody, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol súd prvého stupňa, ktoré nebolo pre svoju

presvedčivosť nutné opätovne uvádzať, odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia okresného súdu bol stručne a jasne objasnený skutkový a právny
základ rozhodnutia, ktorý stačí na záver o tom, že návrh žalobcu nie je v súdenej veci dôvodný.
Okresný súd sa v rozhodnutí vyporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový
postup bol dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené

rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Pokiaľ žalobca v konaní
tvrdil, že priestupkové konania a trestné konania vedené proti žalobcovi boli vedené za skutky, ktoré sa s
výnimkoujednéhopriestupkovéhokonaniastalipotom,akoporučiteľkažalobcuvydedila,takétozáveryz
vykonanéhodokazovanianevyplývajúasúvpriamomrozporesdôvodmiuvedenéhorozsudku,vktorýchokresný súd uviedol všetky priestupkové konania, ktoré boli vedené voči žalobcovi, a z ktorých vyplýva,
že viacero priestupkových konaní sa viedlo voči navrhovateľovi za priestupky, ktoré boli spáchané ním
ešte pred spísaním listiny o vydedení a závetu. Poručiteľka zomrela dňa XX. XX. XXXX, pričom v

priestupkovom konaní PR 2009/767-Z bola rozkazom uložená žalobca sankcia za priestupok zo dňa 24.
09.2009,rozkazomzodňa09.03.2011boluznanýnavrhovateľomvinnýmzospáchaniapriestupkuproti
občianskeho spolunažívania, a za rovnaký priestupok bol odsúdený aj rozkazom zo dňa 11. 08. 2010
(priestupkový spis PR 2010/694-Z Obvodného úradu Zvolen). Aj podľa názoru odvolacieho súdu boli
splnené všetky vydeďovacie dôvody uvedené v listine o vydedení spísanej poručiteľkou a uvedené v §

469a ods. 1 písm. a), b) a d) OZ. V ostatnom odvolací súd len poukazuje na dôvody rozsudku okresného
súdu, s ktorými sa, ako už bolo uvedené, v celom rozsahu stotožňuje.
Žalovaná bola v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešná, náhradu trov odvolacieho konania si ale
neuplatnila, (§ 151 ods. 1 O. s. p. - návrh na náhradu trov konania nepodala), a preto odporkyni odvolací
súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.