Rozhodnutie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. december 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/260/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113220039
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3113220039.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne právnej veci navrhovateľa: Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10,
Bratislava, IČO: 35 763 469, právne zastúpený JUDr. Oliverom Balážom, advokátom so sídlom Zámocká
10, Bratislava, proti odporkyni: M. M., bytom Z. XXXX/X, Trenčín, za účasti vedľajšieho účastníka na
strane odporkyne: Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom Petrovská 10, Skalica,
IČO: 42 264 154, právne zastúpený JUDr. Jozefom Kempom, advokátom so sídlom Nám. Josipa Andriča
1, Chorvátsky Grob, o zaplatenie 795,48 Eur s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka proti
rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 14C/169/2013-55 zo dňa 11. novembra 2013, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie vedľajšieho účastníka na strane odporkyne čo do veci samej o d m i e t a .

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania p
o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

V záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi istinu vo výške 131,60 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
131,60 Eur od 04.09.2011 do zaplatenia, v zostávajúcej časti návrh zamietol a zároveň rozhodol, že
žiaden z účastníkov vrátane vedľajšieho účastníka nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie
po právnej stránke odôvodnil poukázaním na ust. § 200ea ods. 1, § 115a ods. 2 O.s.p., ďalej ust. §
52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2, 3,4 písm. k), 5, § 54 ods. 1, 2, § 544 ods. 1, 2, § 517 ods. 1 veta prvá
Občianskeho zákonníka, ako aj ust. § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách
a ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že
návrh je dôvodný iba čiastočne, keď zmluvnú podmienku vo výške návrhom uplatnenej zmluvnej pokuty
v sume 663,88 Eur vyhodnotil ako neprijateľnú. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods.
2 O.s.p., v zmysle ktorého žiadnemu z účastníkov, vrátane vedľajšieho účastníka, náhradu trov konania
nepriznal, lebo žiaden z nich nemal vo veci plný úspech.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník prostredníctvom
svojho právneho zástupcu. Žiadal zrušiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu, návrh navrhovateľa
zamietnuť a priznať vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia. Poukázal na to, že navrhovateľ
vymáhal na súde svoje právo po uplynutí dvojročnej premlčacej doby. Mal za to, že v predmetnom
konaní došlo k bezdôvodnému obohateniu odporkyne, ktorý získal majetkový prospech plnením z
právneho dôvodu, ktorý odpadol. Ďalej zdôraznil, že v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p má v konaní
úspešný odporca a vedľajší účastníka na jeho strane právo na náhradu trov konania. Vychádzal z
toho, že vstup vedľajšieho účastníka na strane odporkyne bol rozhodujúcou skutočnosťou pre pomerný

úspech odporkyne v predmetnom konaní, pričom vedľajšiemu účastníkovi vznikli vstupom do konania
účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia. Podľa jeho názoru nebol naplnený predpoklad existencie
dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa ust. § 150 O.s.p., ani nie je v platnosti žiadny zákon,
na základe ktorého by súd v predmetnom konaní nemal priznať náhradu trov právneho zastúpenia
vedľajšiemu účastníkovi. Na záver uviedol, že vznáša námietku premlčania podľa ust. § 100 ods. 1 O.s.p.

K odvolaniu vedľajšieho účastníka na strane odporkyne sa vyjadril navrhovateľ prostredníctvom svojho
právneho zástupcu. Uviedol, že odstúpením od zmluvy nevznikol medzi účastníkmi právny režim
bezdôvodného obohatenia, a teda nemožno aplikovať ani ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka
o dvojročnej premlčacej dobe. Návrh považoval za dôvodný poukazujúc na to, že v tomto prípade sa
uplatnené nároky premlčujú všeobecnej trojročnej premlčacej dobe v súlade s ust. § 101 Občianskeho
zákonníka. Vzhľadom k tomu, že nárok navrhovateľa na zaplatenie ceny za poskytnuté služby vznikol
ešte pred odstúpením od zmluvy, neplatí premlčacia doba ako v režime bezdôvodného obohatenia,
t.j. dvojročná, ale uplatnené nároky sa v tomto prípade budú premlčovať vo všeobecnej trojročnej
premlčacej dobe. Ďalej konštatoval, že zrušenie zmluvy o pripojení od začiatku pri odstúpení od zmluvy
nie je vzhľadom na povahu zmluvy o pripojení možné, keďže nie je možné navzájom vrátiť si plnenia.
Okrem uvedeného dôvodil, že uskutočňovanie hmotnoprávnych úkonov, ktorým je aj vznesenie námietky
premlčania, je výsostným právom odporcu ako hlavného účastníka konania, a bez toho, aby ho vedľajší
účastník zastupoval nie je vedľajší účastník oprávnený na takýto hmotnoprávny úkon. Mal za to, že
právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane odporkyne nemá právo na náhradu trov konania, keďže
v tomto prípade nešlo o účelne vynaložené náklady na bránenie práva. Na podporu svojej argumentácie
uviedol viaceré uznesenia okresných i krajských súdov. Zastával názor, že právnická osoba uvedená
v ust. § 137 O.s.p. má nárok na náhradu len vecných výdavkov a na záver zdôraznil, že náhradu trov
konania môže súd priznať iba účastníkovi konania, s výnimkou štátu podľa ust. § 148 O.s.p., pričom
vedľajší účastník na rozdiel od hlavného intervenienta je treťou osobou. Náhradu trov odvolacieho
konania si navrhovateľ neuplatnil.

Skôr, než odvolací súd pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého rozsudku súdu prvé stupňa,
zaoberal sa prípustnosťou podaného odvolania. Z odvolania vedľajšieho účastníka nepochybne vyplýva,
že rozhodnutie súdu prvého stupňa napadol v celom rozsahu, teda nielen čo do výroku o náhrade trov
konania, ale aj čo do veci samej.

Podľa ust. § 201 O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to
zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom
a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.

Podľa ust. § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým,
kto na odvolanie nie je oprávnený.

Z citovanej procesnoprávnej úpravy vyplýva, že samostatným procesným právom podať proti
rozhodnutiu súdu prvého stupňa odvolanie, nezávislým od postoja, vôle a úkonov (hlavného) účastníka
konania, disponuje vedľajší účastník výlučne v prípade, v ktorom z právneho predpisu vyplýva určitý
spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a ním podporovaným vedľajším účastníkom. Takúto
procesnú úpravu odôvodňuje snaha zabrániť tomu, aby vedľajší účastník čelil dôsledkom vyrovnania
vzťahu medzi ním a účastníkom konania bez možnosti ovplyvniť výsledok konania aj podaním
odvolania proti vôli účastníka konania, ktorého v konaní podporuje. V prejednávanej veci však nemožno
konštatovať, že by išlo o situáciu upravenú v ust. § 201 druhá veta O.s.p., teda že by z právneho
predpisu vyplýval určitú spôsob vyrovnania vzťahu medzi združením na ochranu spotrebiteľov ako
vedľajším účastníkom a odporkyňou, pričom obdobné práve posúdenie vyslovil aj Najvyšší súd SR v
uznesení sp. zn. 3Cdo 188/2012 zo dňa 05. februára 2013. Ako však zdôraznil dovolací súd, ust. § 201
druhá veta O.s.p. v spojení s ust. § 93 O.s.p. nemožno vykladať tak, že vedľajší účastník má právo
podať odvolanie iba za uvedeného predpokladu (teda že z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob
vyrovnania vzťahu medzi ním a účastníkom). Z uvedeného rozhodnutia dovolacieho súdu vyplýva, že
podľa ustáleného názoru rozhodovacej praxe je legitimácia vedľajšieho účastníka na podanie odvolania
vo všeobecnosti daná, ak sa ním podporovaný účastník nevzdal práva podať odvolanie, alebo ak s

odvolaním vedľajšieho účastníka neodmietol udeliť svoj súhlas. Neudelenie takéhoto súhlasu zo strany
účastníka vedie k neúčinnosti odvolania podaného vedľajším účastníkom ako neoprávnenou osobou
(porovnaj tiež uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 59/2009 zo dňa 30. apríla 2009).

Nakoľko súd prvého stupňa pri prekladaní veci uvedené súvislosti náležitým spôsobom nezohľadnil,
odvolací súd vyzval odporkyňu výzvou zo dňa 16.10.2014, či súhlasí s odvolaním, ktoré proti rozsudku
súdu prvého stupňa podal vedľajší účastník vystupujúci na jej strane. Napriek skutočnosti, že táto výzva
bola odporkyni doručená dňa 27.10.2014, kedy si zásielku osobne prevzala, čo má odvolací súd za
preukázané z podpísanej doručenky, ktorá má charakter verejnej listiny, odporkyňa v stanovenej lehote
10 dní a ani do dnešného dňa neudelila s odvolaním podaným vedľajším účastníkom vystupujúcim na
jej strane svoj nevyhnutný súhlas.

Za tejto procesnej situácie, keď sa v súdnom spise nenachádza žiadne stanovisko odporkyne
vyjadrujúce súhlas s odvolaním podaným vedľajším účastníkom čo do veci samej, pričom ani vedľajší
účastník vo svojom odvolaní nepreukázal, že by z právneho predpisu vyplýval určitý spôsob vyrovnania
vzťahu medzi ním a odporkyňou, odvolací súd považoval za potrebné odvolanie vedľajšieho účastníka
vo vymedzenej časti odmietnuť.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd odvolanie vedľajšieho účastníka na strane odporkyne
čo do veci samej ako podané neoprávnenou osobou podľa ust. § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odmietol a
nemohol sa už zaoberať dôvodmi tejto časti odvolania a vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia
čo do veci samej.

Odvolací súd vec v napadnutej časti vo výroku o trovách konania (v ktorej odvolanie vedľajšieho
účastníka ako oprávnenej osoby nebolo odmietnuté) preskúmal podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvého stupňa v napadnutej časti je potrebné potvrdiť podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., a to z nasledujúcich
dôvodov:

Z obsahu spisu vyplýva, že návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 05.08.2013 a doplneným dňa
07.08.2013 sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 795,48 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9
% ročne od 04.09.2011 do zaplatenia odporkyňou z titulu porušenia jej povinnosti riadne a včas platiť za
poskytnuté telekomunikačné služby. O tomto návrhu rozhodol súd prvého stupňa meritórne rozsudkom
zo dňa 11. novembra tak, že odporkyňu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 131,60 Eur do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku návrh zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Náhrada trov sporového konania je ovplyvnená zásadou úspechu vo veci a zásadou zavinenia. Zmyslom
zásady úspechu vo veci, ktorá sa uplatní aj v tomto prípade, je priznanie trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva tomu účastníkovi konania, ktorý vo veci dosiahol procesný úspech.

Vychádzajúc z výroku rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej je zrejmé, že žiaden z účastníkov
nedosiahol v konaní procesný úspech v plnom rozsahu. Vzhľadom na pomer istiny, na zaplatenie ktorej
bola odporkyňa rozsudkom súdu prvého stupňa zaviazaná, a navrhovateľom uplatnenej istiny, pritom
možno dospieť k záveru, že väčšiu mieru procesného úspechu dosiahla v konaní odporkyňa. Hoci by sa
tak z uvedeného dôvodu dalo uvažovať aj o pomernom rozdelení náhrady trov konania, vychádzajúcom
z percentuálneho vyčíslenia miery úspechu a neúspechu účastníkov v konaní, kedy by odporkyni a
vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na jej strane z tohto titulu prislúchala náhrada trov konania voči
navrhovateľovi v rozsahu 66,92 % (úspech odporkyne 83,46 % - úspech navrhovateľa 16,54 %), odvolací
súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v danom prípade by bol takýto postup zbytočný, nakoľko v

konaní nevznikli trovy, ktorých náhradu by bolo potrebné krátiť v príslušnom pomere zodpovedajúcom
miere úspechu v konaní.

Odvolací súd poukazuje na to, že odporkyňa si náhradu trov konania neuplatnila a zo spisu ani
nevyplýva, že by jej v konaní pred súdom prvého stupňa trovy vznikli. Pokiaľ ide o vedľajšieho účastníka
na strane odporkyne, tento si náhradu trov konania síce uplatnil v podaní, ktorým oznamoval svoj
vstup do konania a v odvolaní namietal, že mu pomerná náhrada trov prvostupňového konania patrí,
zo spisu však rovnako nevyplýva, že by mu v konaní pred súdom prvého stupňa vznikli nejaké trovy
účelne vynaložené na bránenie práva odporkyne. Vedľajší účastník vstúpil do konania v štádiu, kedy súd
prvého stupňa nariaďoval pojednávanie za účelom vyhlásenia rozhodnutia vo veci, ktorého sa vedľajší
účastník nezúčastnil. Zároveň nebolo preukázané, že by vedľajší účastník v konaní okrem oznámenia
svojho vstupu vykonal akýkoľvek procesný úkon, ktorým by bránil právo odporkyne v konaní a s ktorým
by tak súvisel vznik účelne vynaložených trov na jeho strane, v dôsledku čoho nemožno súhlasiť s
jeho názorom, že vstup vedľajšieho účastníka na strane odporkyne bol rozhodujúcou skutočnosťou
pre jej pomerný procesný úspech. O absencii takýchto úkonov svedčí aj skutočnosť, že v spise sa
nenachádza vyčíslenie trov, ktoré mali vedľajšiemu účastníkovi v konaní vzniknúť. V odvolaní vedľajší
účastník uvádza, že mu patria trovy právneho zastúpenia v pomere úspešnosti odporcu zo sumy 59,26
Eur za jeden právny úkon, nespresnil však, o aký úkon má ísť a okrem toho si odmenu uplatnil vo
výške zodpovedajúcej procesnému úspechu v plnom rozsahu, ktorý ale spolu s odporkyňou v konaní
nedosiahol. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že mu náhrada trov
prvostupňového konania rovnako ako odporkyni nepatrí z dôvodu, že žiadne trovy účelne vynaložené
na bránenie práva odporkyne nevznikli, preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej
sa rozhodnutia o náhrade trov konania v konečnom dôsledku potvrdil ako vecne správny.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142
ods. 1 a § 151 ods. 1, 2 O.s.p., kedy by s prihliadnutím na výsledok odvolacieho konania prislúchala
náhrada trov navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi. Odvolací súd však navrhovateľovi náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko navrhovateľ si právo na náhradu trov odvolacieho konania
neuplatnil, trovy nevyčíslil a zo spisu mu iné trovy ako trovy právneho zastúpenia v konaní pred
odvolacím súdom nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .