Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. december 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoPr/5/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112225084
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8112225084.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobkyne Mgr. C. B., bytom G. XX/
X, T., právne zastúpenej JUDr. Františkom Komkom, advokátom, Hlavná 27, Prešov, proti žalovanému
SPRAVBYTKOMFORT, a.s. Prešov, Volgogradská 88, Prešov, IČO: 317 185 23, právne zastúpený
Eva Petránová Advokátska kancelária s.r.o., Puškinova 16, Prešov, IČO: 36 854 581, o neplatnosť
výpovede, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 14Cpr 3/2012 - 175 zo
dňa 09.04.2014 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok vo výroku o určení neplatnosti výpovede z pracovného pomeru a o určení,

že pracovný pomer trvá naďalej.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že výpoveď z pracovného pomeru daná žalobkyni
žalovaným dňa 20.06.2012 je neplatná a pracovný pomer medzi účastníkmi trvá naďalej. Nárok
žalobkyne na náhradu mzdy za obdobie od 01.06.2012 do budúcna mesačne vo výške 950,- Eur spolu
s 9 %-tným ročným úrokom z omeškania za obdobie od splatnosti mesačnej mzdy do zaplatenia
vylúčil na samostatné konanie. Vyslovil, že o trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

V odôvodnení uviedol, že žalobou podanou na súde dňa 15.08.2012 žalobkyňa žiadala, aby súd určil,
že výpoveď z pracovného pomeru z 20.06.2012 je neplatná a pracovný pomer medzi účastníkmi naďalej
trvá. Zároveň navrhla uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť jej náhradu mzdy za obdobie od 01.06.2012
do budúcna mesačne vo výške 950,- Eur s 9%-tným úrokom z omeškania ročne za obdobie od splatnosti
mesačnej mzdy do zaplatenia a taktiež nahradiť trovy konania. Ako dôvod podania žaloby žalobkyňa
uviedla,ženazáklade„oznámeniaozmenepracovnéhomiesta“zodňa08.02.2012jejzamestnávateľna
základe organizačných zmien v spoločnosti od 01.03.2012 oznámil, že dochádza k zmene organizačnej

štruktúry na úseku finančného a podporného manažmentu a v súlade s jej dosiahnutou kvalifikáciou
ju preradzuje v zmysle § 55 ods. 3 Zákonníka práce na úsek facillity manažmentu - oddelenie učtárne
bytových domov s účinnosťou od 01.03.2012. Žalobkyňa oznámenie o zmene pracovného miesta
považovala za návrh na zmenu pracovnej zmluvy a vzhľadom k tomu, že išlo o úplne iný druh práce
ako mala dohodnutý v pôvodnej pracovnej zmluve - referent financií, cien, kalkulácií a rozpočtov,
nesúhlasila s týmto návrhom na zmenu pracovnej zmluvy a s preradením na inú prácu. Žalobkyňa bola
v čase od 01.03.2012 do 24.05.2012 práceneschopná a následne po ukončení práceneschopnosti sa

dostavila na pracovisko a dožadovala sa poskytovania práce podľa platnej pracovnej zmluvy, pričom
žalovaný ju upozornil na porušovanie pracovnej disciplíny v dňoch 01.06.2012 a 04.06.2012, kedy mala
odmietnuť riadiť sa pokynmi svojho priameho nadriadeného, za čo jej bola udelená absencia. Listom
zo dňa 20.06.2012, ktorý bol žalobkyni doručený dňa 25.06.2012 jej žalovaný doručil písomnú výpoveďz pracovného pomeru v zmysle § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce a žalobkyňa s poukazom na
ustanovenie § 77 Zákonníka práce podala žalobu o určenie neplatnosti výpovede. Žalovaný so žalobou
nesúhlasil a žiadal ju ako nedôvodnú v plnom rozsahu zamietnuť.

Súd poukázal na ust. § 54, § 55, § 56, §142, §42, §43§ 47, §61, § 63, § 81 Zákonníka práce a uviedol,
že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobkyňa u žalovaného pracovala od
01.01.2010 vo funkcii referent financií, cien, kalkulácií a rozpočtov v tarifnom stupni T7. Zároveň je
nesporné, že žalovaný doručil žalobkyni list zo dňa 08.02.2012 označený ako „Oznámenie o zmene

pracovného miesta“, z ktorého vyplýva, že na základe organizačných zmien došlo u žalovaného k
zmene organizačnej štruktúry na úseku finančného a podporného manažmentu (FaPm) a v súlade s
dosiahnutou kvalifikáciou žalovaný preradil žalobkyňu v zmysle § 55 ods. 3 Zákonníka práce na úsek
facillity manažmentu - oddelenie učtárne bytových domov s účinnosťou od 01.03.2012. Z organizačnej
štruktúry k 01.01.2012, vyplýva, že žalobkyňa bola zaradená ako vedúca skupiny financií, z organizačnej
štruktúry k 01.02.2012 vyplýva to isté zaradenie žalobkyne s tým, že táto už nie je označená ako

„vedúca skupiny financií“, ale ako „pracovník financií, cien a kalkulácií“, z organizačnej štruktúry k
01.03.2012 vyplýva, že na mieste, kde bola pôvodne uvedená žalobkyňa je uvedená Ing. R. B. označená
ako „vedúci skupiny finančnej učtárne“. Z pracovnej náplne žalobkyne od 01.01.2010, ktorá platila do
29.02.2012 vyplýva, že žalobkyňa bola zaradená vo funkcii pod č. 343301 ako „pracovník financií,
cien, kalkulácií a rozpočtov“ na úseku finančný a podporný manažment a jej priamou nadriadenou

bola zástupkyňa riaditeľky FaPm. Z tejto pracovnej náplne vyplýva, že žalobkyňa mala zabezpečovať
cenovú a daňovú politiku, spracovávať daňovú agendu vo vzťahu k finančným a daňovým orgánom,
vypracovávať a predkladať mesačné výkazy o dani, dani z pridanej hodnoty a iné štatistické výkazy a
hlásenia v zmysle platných smerníc, vyhlášok a zákonov, v spolupráci so strediskom PTH vypracovávať
a predkladať mesačné výkazy o spotrebnej dani, vypracovávať v súčinnosti so strediskami plánové

a výsledné kalkulácie, vyhodnocovať kalkulácie hodinových zúčtovacích sadzieb, spolupracovať pri
zostavovaní rozpočtu a finančného plánu. Počas zastupovania mala vykonávať pokladničné operácie
- stravenky, peňažnú hotovosť, styk s bankou. Z pracovnej náplne s platnosťou od 01.03.2012
vyplýva, že žalovaná bola zaradená pod č. 343306 - účtovníčka bytových domov na úsek facillity
manažmentu a priamym nadriadeným bola vedúca oddelenia učtárne bytových domov. Z tejto pracovnej

náplne vyplýva, že žalobkyňa mala zabezpečovať dodržiavanie komplexného vedenia účtovníctva -
účtovanie a správa pridelených bytových domov a nebytových priestorov, vykonávať mesačné a ročné
uzávierky za spravované domy, spracovávať ročné vyúčtovania (rozúčtovania tepla, vody a ostatných
služieb spojených s užívaním bytu), zabezpečovať fakturáciu poplatkov za výkon správy a služby pre
vlastníkov nebytových priestorov a právnické osoby, ktorým zabezpečuje spoločnosť správu a dodávku

služieb, účtovať bankové výpisy pre pridelené bytové domy, zodpovedať za prevod na jednotlivých
výpisoch, účtovať úvery v jednotlivých domoch podľa výpisov a zmlúv, vyhotovovať k jednotlivým
účtom súpis otvorených položiek a výkazov zostatkov, vykonávať odsúhlasenie účtu združeného inkasa,
predkontrolovávať a účtovať dodávateľské faktúry, a to faktúry za bytové domy a faktúry za nebytové
priestory, prefakturuvávať a účtovať odberateľské faktúry čo sa týka bytových domov a nebytových

priestorov Spravbytkomfort, správa bytov, s.r.o., sledovať platby zákazníkov, upomínanie, žalovanie za
nezaplatené preddavky alebo nedoplatky z vyúčtovania, evidovať pohľadávky a dlhy, zabezpečovať
likvidáciu nedoplatkov za užívanie bytov, zabezpečovať odpis pohľadávok podľa dispozičných opatrení
a vyhotovovať výkaz o pohľadávkach.

Z uvedených organizačných štruktúr, resp. pracovnej náplne, podľa názoru súdu nepochybne
vyplýva, že žalovaný žalobkyni podľa obsahu vykonávaných činností jednoznačne zmenil druh práce
vyplývajúci z označenia pracovného zaradenia, funkcie, resp. pracovnej náplne, pričom pokiaľ sa
žalovaný vyjadroval, že tieto pojmy je potrebné striktne odlišovať, tak z hľadiska právneho posúdenia
prejednávanej veci nie je podstatné, akým spôsobom bola pojmovo označená „práca“, ktorú žalobkyňa

vykonávala do 29.02.2012, resp. mala vykonávať od 01.03.2012, pretože z pracovných náplní, ich
číselného označenia, resp. označenia funkcie „pracovník financií, cien, kalkulácií a rozpočtov“, resp.
„účtovníčka bytových domov“ jednoznačne vyplýva, že zo strany zamestnávateľa došlo u žalobkyne k
zmene druhu práce, ako podstatnej náležitosti pracovnej zmluvy, pričom v takomto prípade sa mohol
dohodnutý obsah pracovnej zmluvy zmeniť iba vtedy, ak by sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodli

na tejto zmene (§ 54 Zákonníka práce) a následne mala byť vypracovaná písomná zmena pracovnej
zmluvy. K takejto dohode však nedošlo a preto nemohlo platne dôjsť k zmene pracovnej zmluvy, ktorá
bola naposledy platne zmenená s účinnosťou od 01.01.2010. Pokiaľ sa teda účastníci nedohodli na
zmenepracovnejzmluvy,konkrétnenazmenedruhupráce,ostávavplatnostipôvodnápracovnázmluvas vymedzením druhu práce, ktorý je v listinných podkladoch označený ako funkcia. V súvislosti so
zmenou druhu práce súd zároveň poukázal aj na skutočnosť, že zároveň došlo aj k zmene priameho
nadriadeného, teda priamym nadriadeným žalobkyne už nebol zástupca riaditeľa FaPm, ale vedúci

oddelenia učtárne bytových domov a nepriamo o zmene druhu práce svedčí taktiež to, že žalobkyňa bola
presunutá do iných priestorov, t.j. do inej kancelárie. Vzhľadom na vzniknutú situáciu a teda skutočnosť,
že žalovaná nesúhlasila s dohodnutou zmenou obsahu pracovnej zmluvy, mala naďalej vykonávať v
pracovnej zmluve dohodnutý druh práce s pôvodným funkčným zaradením a pracovnou náplňou.

Súd poukázal tiež na to, že z výsluchu Ing. J. (štatutárny zástupca žalovaného - predsedníčka
predstavenstva)vyplynulo,žežalobkyňabybolanaďalejvykonávalaspracovanieúčtovníctvaprebytové
domy a že by bola naďalej vykonávala ekonomickú náplň práce. Žalovaný však žiadnym spôsobom
nepreukázal, aby žalobkyňa minimálne od 01.01.2010 vykonávala spracovanie účtovníctva pre bytové
domy, keďže takáto činnosť nie je uvedená ani v rámci jej náplne práce, práve naopak, z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa mala túto činnosť vykonávať až od 01.03.2012. Obdobne sa

vyjadrila aj svedkyňa Ing. E., ktorá uviedla, že žalobkyňa by bola vykonávala ekonomickú zložku
pracovných činností, čo možno v širšom ponímaní takto chápať, avšak u žalobkyne došlo k podstatnej
zmene náležitosti pracovnej zmluvy - druhu práce, čo je vzhľadom na predložené listinné dôkazy
(organizačnú štruktúru a náplň práce) nesporné, bez ohľadu na to, akým spôsobom by bol druh práce
pojmovo vyjadrený, teda či pojmom pracovné zaradenie, funkcia, pracovná pozícia a pod.. V súvislosti

s „preradením“ žalobkyne súd poukázal aj na skutočnosť, že z výsluchu svedkyne Ing. E. vyplynulo, že
z úseku facillity manažmentu - účtovanie bytových domov, bola preradená Ing. B. na úsek finančného
a podporného manažmentu (FaPm) a na druhej strane práve z tohto úseku bola na úsek facillity
manažmentu, preradená žalobkyňa.

Z výpovede z pracovného pomeru zo dňa 20.06.2012, ktorá bola žalobkyni doručená dňa 25.06.2012
vyplýva, že výpovedným dôvodom je, že „napriek upozorneniu na porušenie pracovnej disciplíny
uskutočneného podaním zo dňa 07.06.2012 sa žalobkyňa opätovne dopustila závažného porušenia
pracovnej disciplíny“. Z upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 07.06.2012 vyplýva, že
žalobkyňa sa dňa 06.06.2012 odmietla riadiť pokynmi priameho nadriadeného, odmietla vykonávať

prácu a nevyužívala pracovný čas na prácu, ktorá jej bola pridelená v zmysle jej pracovnej náplne. Z
tohto upozornenia zároveň vyplýva, že žalobkyňa tento list prevzala a písomne na ňom vyznačila, že
trvá na tom, aby jej bola prideľovaná práca v zmysle platnej pracovnej zmluvy. Žalobkyňa k neúčasti
v práci dňa 06.06.2012 uviedla, že uvedený deň bola na lekárskom ošetrení (aj žalovaný potvrdil,
že mu žalobkyňa ráno telefonicky oznámila, že navštívi lekára), pričom lekárom potvrdenú priepustku

odovzdala zamestnávateľovi a kópiu priepustky si nevyhotovila, keďže mala k dispozícii lekársku správu,
z ktorej vyplynulo, že bola ošetrená o 11.35 hod. a do práce sa dostavila o 12.27 hod., čo vyplýva aj z
dochádzkového systému predloženého samotným žalovaným. Zo smernice pre stanovenie pracovného
času zo dňa 02.01.2012 vyplýva, že prestávka na jedenie je v dňoch pondelok až štvrtok 30 minút
v čase od 11.00 hod. do 13.00 hod.. Z týchto skutočností teda jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa

bola dňa 06.06.2012 lekársky ošetrená a v uvedený deň nastúpila do práce o 12.27 hod. a pracovisko
opustila o 15.49 hod.. Na základe týchto skutočností možno teda nepochybne konštatovať, že žalobkyňa
neporušila pracovnú disciplínu a pokiaľ mala odmietnuť riadiť sa pokynmi nadriadeného a odmietla
vykonávať prácu, ktorá jej bola prideľovaná v zmysle pracovnej náplne, tak obdobne v uvedený deň,
ako aj v ďalšie dni sa žalobkyňa jasne vyjadrila, že trvá na prideľovaní práce v zmysle platnej pracovnej

zmluvy, čo taktiež nemožno považovať za porušenie pracovnej disciplíny. Zo skutkového vymedzenia
výpovede taktiež vyplýva, že žalobkyňa sa napriek upozorneniu zo dňa 07.06.2012 opätovne dopustila
závažného porušenia pracovnej disciplíny, čo ale žalovaný konkrétne nevymedzil, a aj z tohto dôvodu
je preto možné považovať výpoveď za neplatnú, keďže nie je zrejmé, v čom spočívalo opätovné
porušenie pracovnej disciplíny. V tejto súvislosti súd poukázal na ustanovenie § 61 ods. 2 Zákonníka

práce, z ktorého jasne vyplýva, že dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby
ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, pretože inak je výpoveď neplatná. Aj keď sú v rámci
širšieho textu výpovede zo dňa 20.06.2012 spomínané skutočnosti, že žalobkyňa mala dňa 07.06.2012
svojvoľne opustiť pracovisko o 11.15 hod., resp. dňa 08.06.2012 bez súhlasu nadriadeného opustiť
pracovisko a od 11.06.2012 sa nedostavila na pracovisko, nie je zrejmé, čo žalovaný považoval za

opätovné porušenie pracovnej disciplíny. V súvislosti s týmito vyčítanými nedostatkami, ktoré žalovaný
pravdepodobne považoval za porušenie pracovnej disciplíny, súd uvádza, že žalobkyňa dňa 07.06.2012
(štvrtok) vypísala priepustku s uvedením času o 12.00 hod., keďže má nárok aj na obedňajšiu prestávku
a následne išla k lekárovi, pričom lekárske ošetrenie ukončila o 14.30 hod. a do práce sa už nevrátila,keďže pracovná doba končí o 15.00 hod.. Z dochádzkového systému za uvedený deň, t.j. 07.06.2012
vyplýva, že žalobkyňa nastúpila do práce o 7.30 hod. a o 11.15 hod. opustila pracovisko z dôvodu
návštevy lekára. Súd v tejto súvislosti uvádza, že pokiaľ žalobkyňa opustila pracovisko o 11.15 hod. a

prestávka na obed je pol hodiny, tak žalobkyňa neporušila pracovnú disciplínu, a to ani v súvislosti s tým,
že pokiaľ lekárske ošetrenie skončila o 14.30 hod. a nevrátila sa už do práce, keďže vzhľadom na pružný
pracovný čas mohla prácu ukončiť už o 15.00 hod. a presun na pracovisko by skutočne mohol trvať
cca pol hodiny, preto nebolo ani rentabilné, aby sa žalobkyňa vracala do práce. Pokiaľ z textu výpovede
vyplýva, že žalobkyňa odišla bez podpísanej priepustky, tak táto k tomu uviedla, že pokiaľ si pamätá,

tak nevedela nájsť nikoho z nadriadených, preto odišla na obed a následne k lekárovi. Túto skutočnosť
však podľa názoru súdu taktiež nemožno považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny, keďže z
vykonaného dokazovania (výsluchu žalobkyne, resp. svedkyne Ing. E.) vyplynulo, že pozícia žalobkyne
nebola jednoznačná, keďže táto odmietla vykonávať iný druh práce a v tomto ohľade bol problém
aj so skutočnosťou, kto je jej priamym nadriadeným, pričom problémy vznikli nielen s podpisovaním
priepustky,aleajdovolenkovýchlístkov,pretozatýchtookolnostínemožnotútoskutočnosťpovažovaťza

porušenie pracovnej disciplíny. Z textu výpovede taktiež vyplýva, že žalobkyňa aj dňa 08.06.2012 o 7.36
hod. opätovne bez súhlasu nadriadeného opustila pracovisko a vrátila sa o 8.10 hod., pričom žalobkyňa
aj k tomuto dňu predložila potvrdenie o návšteve lekára a zároveň uviedla, že navštívila zubára, ktorého
ambulancia je blízko pracoviska, preto predpokladala, že sa vráti na pracovisko do 8.00 hod., kedy
začína pracovná doba, avšak na pracovisko sa dostavila o 8.10 hod., teda meškala 10 minút, avšak túto

skutočnosť riadne zdokladovala lekárskym potvrdením, preto ani túto skutočnosť nemožno považovať
za porušenie pracovnej disciplíny. Z textu výpovede vyplýva aj to, že žalobkyňa sa od 11.06.2012
nedostavovala na pracovisko. Žalobkyňa však ihneď po doručení výpovede (25.06.2012) listom zo dňa
27.06.2012 zamestnávateľovi oznámila, že žiada, aby jej bola prideľovaná práca v zmysle pracovnej
zmluvy a aby bola vyzvaná na nástup do práce. V tejto súvislosti súd poukazuje na závery rozhodnutia

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MCdo/13/2009 zo dňa 21.10.2010 aplikovateľné aj na prejednávanú
vec a teda, že v danom prípade nastal stav, v ktorom chýba jeden zo základných prvkov pracovného
pomeru (druh práce) a takýto stav je treba považovať za prekážku v práci na strane zamestnávateľa
podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce a za existencie tejto prekážky v práci na strane zamestnávateľa,
nemá zamestnanec povinnosť dostavovať sa na pracovisko a zotrvávať na ňom celý pracovný čas,

pričom je práve na zamestnávateľovi, aby túto situáciu riešil, či už dosiahnutím dohody o zmene
pracovnejzmluvyaleboskončenímpracovnéhopomerusozamestnancomzákonnýmspôsobom.Pokiaľ
tak nepostupuje, musí znášať dôsledky spočívajúce z pretrvávania stavu považovaného za prekážku
v práci na jeho strane. Týmito dôsledkami sú trvanie pracovného pomeru na strane zamestnanca a
povinnosť zamestnávateľa poskytovať mu náhrady mzdy vo výške priemerného zárobku.

Súd zároveň poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa v rámci upozornenia na porušenie pracovnej
disciplíny zo dňa 07.06.2012, ale ani v rámci ďalších upozornení, nebola nikdy priamo a konkrétne
upozornená na možnosť výpovede zo strany zamestnávateľa a zo všetkých upozornení vyplýva iba to,
že zamestnávateľ bude postupovať v zmysle platnej úpravy Zákonníka práce, pričom z ustanovenia §

63 ods. 1 písm. e) jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa mala byť upozornená na možnosť ukončenia
pracovného pomeru výpoveďou. Súd taktiež konštatuje, že žalovaný s poukazom na ustanovenie § 63
ods. 6 Zákonníka práce nepreukázal, že oboznámil žalobkyňu s dôvodom výpovede a umožnil sa jej k
dôvodu výpovede vyjadriť. Tieto skutočnosti, ale nespôsobujú neplatnosť výpovede, pričom neplatnosť
výpovede v danom prípade spočíva v jednostrannej zmene podstatných náležitostí pracovnej zmluvy -

druhu práce, bez súhlasu žalobkyne ako zamestnanca, pričom žalobkyňa svoju neúčasť na pracovisku
do 11.06.2012 riadne zdokladovala (čerpaním dovolenky, resp. návštevou lekára) a na pracovisko sa
nedostavovala až od 11.06.2012 a žalovaného o tejto skutočnosti písomne informovala s tým, že do
práce nastúpi ihneď ako zo strany zamestnávateľa obdrží písomnú výzvu na nástup do práce a bude jej
naďalej prideľovaná práca podľa platnej pracovnej zmluvy, čo však žalovaný doteraz nerealizoval.

S poukazom na uvedené skutočnosti súd nedospel k záveru, že sú splnené podmienky podľa § 63 ods.
1 písm. e) Zákonníka práce, teda že u žalobkyne existujú dôvody, pre ktoré by s ňou žalovaný mohol
okamžite skončiť pracovný pomer, resp. že žalobkyňa porušila pracovnú disciplínu menej závažným
spôsobom a bola v posledných 6 mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne

upozornená na možnosť výpovede.

Pokiaľ ako dôvod neplatnosti výpovede bola uvedená aj skutočnosť, že výpoveď nebola prerokovaná
odborovým orgánom (zástupcami zamestnancov), súd v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, žeustanovenie § 74 Zákonníka práce, ktoré obsahovalo prerokovanie výpovede odborovým orgánom, bolo
s účinnosťou od 01.09.2011 zrušené, a teda takéto neprerokovanie nemôže mať za následok neplatnosť
výpovede.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, keďže súd
nezistil danosť dôvodov v zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce a určil, že výpoveď
z pracovného pomeru daná žalobkyni žalovaným dňa 20.06.2012 je neplatná a pracovný pomer medzi
účastníkmi trvá naďalej.

Súd nárok žalobkyne na náhradu mzdy vylúčil z dôvodu hospodárnosti konania na samostatné konanie,
keďže v tejto časti je potrebné ešte vykonať ďalšie dokazovanie.

Z dôvodu uplatnenia dvoch nárokov v tomto konaní, ako aj skutočnosti, že je hospodárne najprv
právoplatne rozhodnúť o tom, či je daný základ nároku, súd vyslovil, že o trovách konania rozhodne do

30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný. Namietal, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nedostatočným skutkovým zisteniam, lebo nevykonal
dokazovanie rozhodujúcim listinným dôkazom, a to pracovnou zmluvou zo dňa 01.09.1983, ktorá

netvorí súčasť súdneho spisu. Súd teda nevykonal dokazovanie právnou analýzou základného
pracovnoprávneho dokumentu, na základe ktorého pracovný pomer žalobkyne a žalovaného vznikol.
Rovnako súd nevykonal dokazovanie v historickej genéze všetkých ďalších zmien pôvodnej pracovnej
zmluvy a ďalších rozhodujúcich pracovnoprávnych aktov, ktorými dochádzalo k zmenám pracovnej
zmluvy, nevykonal ich rozbor, právnu analýzu a ani sa neoboznámil s ich obsahom. Len týmto postupom

úplného a dôsledného dokazovania bolo možné zistiť, či pracovná náplň žalobkyne je (bola) alebo nie je
(nebola) súčasťou pracovnej zmluvy. Len na základe uvedeného bolo možné zodpovedne vyhodnotiť,
či rozšírenie pracovných činností u žalobkyne v súvislosti s organizačnými zmenami je alebo nie je
súčasťou pracovnej zmluvy v rámci dojednaného druhu práce. Žalovaný tiež poukázal na nedostatočné
dokazovanie v časti skúmania druhu práce a jednotlivých pracovných činností. Z rozsudku nie je zrejmé,

na základe akých dôkazov si súd prvého stupňa osvojil, že žalovaným žalobkyni ponúknutá práca nie
je v rámci dojednaného druhu práce. Išlo a ide o činnosti administratívne, ekonomické, účtovnícke,
ktoré v rámci druhu práce (množina) sú činnosťami (podmnožinami) spadajúcimi pod dojednaný druh
práce. Nevedno, aké porovnávanie pracovných činností súd vykonal, ako postupoval a aké logické
závery prijal na základe akého postupu a akej úvahy. Žalovaný mal za to, že súd mal nariadiť znalecké

dokazovanie z odboru personálneho manažmentu, resp. požiadať o odborné stanovisko právnickú
osobu odborne zdatnú na zodpovedanie tejto otázky, ktoré pracovné činnosti možno zahrnúť pod
dojednaný druh práce. Žalovaný konštatoval, že pracovná náplň žalobkyne nebola súčasťou pracovnej
zmluvy, a preto žalobkyňa mala a musela rozšírenie pracovných úloh akceptovať. Postup žalobkyne
svojvoľne sa nedostavovať na výkon práce pre údajné prekážky v práci na strane zamestnávateľa

nemožno vyhodnotiť inak, ako porušenie ust. § 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, t.j. ako závažné
porušenie povinnosti zamestnanca vykonávať práce v súlade s pracovnou zmluvou podľa pokynov
zamestnávateľa. Z ust. § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce vyplýva, že zákonodarca rozlišuje dva
dôvody uplatnenia výpovede zo strany zamestnávateľa. Prvým dôvodom je dôvod, pre ktorý by mohol
zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer, ale zamestnávateľ namiesto okamžitého skončenia

pracovného pomeru zvolí výpoveď ako miernejší spôsob skončenia pracovného pomeru. Žalovaný so
žalobkyňoumoholskončiťpracovnýpomerokamžite,leboužalobkyne akouzamestnancaboliprítomné
dôvody. Výhrada súdu prvého stupňa o tom, že v upozorneniach žalovaného o porušovaní pracovnej
disciplíny adresovaných žalobkyni absentuje upozornenie na možnosť výpovede právne neobstojí a táto
nemôže spôsobovať neplatnosť výpovede. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobkyňa nebola u žalovaného

v súvislosti s organizačnými zmenami nadbytočná, pretože u žalovaného neboli splnené podmienky
pre nadbytočnosť. Žalovaný mal možnosť žalobkyňu zamestnávať, mal pre ňu pracovné miesto a
toto jej aj ponúkol v rámci dojednaného pruhu práce podľa pracovnej zmluvy zo dňa 01.09.1983 v
znení zmien. Žalovaný ďalej namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnym právnym záverom. Uviedol, že súdom citovaný

judikát Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Mcdo 13/2009 zo dňa 21.10.2010 možno použiť práve na obranu
žalovaného a podporiť ním správnosť jeho postupu vo vzťahu k žalobkyni. V uvedenom rozhodnutí ide
o zamestnanca, ktorého pracovný pomer bol založený menovaním do funkcie a odvolaním z funkcie
absentoval dojednaný druh práce. Ide o situáciu, keď povinnosť zamestnávateľa prideľovať prácu, aleaj povinnosť zamestnanca vykonávať prácu zodpovedajúcu funkcii, do ktorej bol menovaný, zanikla a
iná práca, ktorú by bol zamestnávateľ zamestnancovi povinný prideľovať a zamestnanec vykonávať,
nebola dohodnutá. Nastal teda stav, keď chýba jeden zo základných prvkov pracovného pomeru, a to

druh práce, čo nie je prípad žalobkyne a žalovaného. Žalovaný poukázal na to, že konanie žalobkyne
je v rozpore s dobrými mravmi, ktorému nemožno priznať ochranu. Uviedol, že žalobkyňa výzvou
zo dňa 27.06.2012 adresovanou žalovanému oznámila, že výpoveď nepovažuje za planú a trvá na
ďalšom zamestnávaní, pričom svojvoľne sa nedostavovala na výkon práce. Žalobkyňa sa od 01.09.2012
zaevidovala ako uchádzačka o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove, pričom

je zrejmé, že preukazuje záujem o získanie práce, a to najmä na pozíciu účtovník v administratíve, čo
je pracovná činnosť v súlade s pracovnými činnosťami, o ktoré jej druh práce v rámci organizačných
zmien žalovaný rozšíril a ktoré žalobkyňa odmietla akceptovať. Tento postup a správanie žalobkyne
predstavujú konanie v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa v nadväznosti na vyhlásenie rozsudku
súdom prvého stupňa dňa 09.04.2014 požiadala žalovaného o zamestnávanie a prideľovanie práce.
Žalovanýžalobkyňuvyzvalnanástupnavýkonprácelistomzodňa19.05.2014.Žalobkyňanapriektomu,

že výzva bola dňa 21.05.2014 doručená jej právnemu zástupcovi a dňa 23.05.2014 priamo žalobkyni,
táto nenastúpila na výkon práce ani do 29.05.2014 a doručila žalovanému list, z ktorého možno vyvodiť,
že žalobkyňa do práce nenastúpi napriek tomu, že sa údajne na úrade práce ako uchádzačka o
zamestnanie snaží získať prácu. Uvedené svedčí o tom, že o prácu u žalovaného nemá skutočný
záujem. Taktiež dôkazy o opakovaných jednorazových lekárskych vyšetreniach v období opakovaného

porušovania pracovnej disciplíny v súvislosti s riešením organizačných zmien pôsobia nedôveryhodne
a rozporuplne. Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť alebo rozsudok zrušiť
a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatnil si trovy prvostupňového aj odvolacieho
konania.

Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.)
preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 212 ods. 1 O. s. p. Podľa tohto ustanovenia je odvolací súd viazaný rozsahom

a dôvodmi podaného odvolania. Rozsah preskúmavacieho práva (aj povinnosti) odvolacieho súdu je
určený rozsahom odvolania, ktorým sa rozumejú napadnuté výroky rozhodnutia súdu prvého stupňa a
dôvodmi odvolania, ktorými sú námietky proti odôvodneniu napadnutého rozhodnutia v súlade s ust. §
205 ods. 2, § 205a O. s. p. Nad rámec rozsahu a dôvodov nebol odvolací súd oprávnený ani povinný
rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať. Výnimku by mohli tvoriť len vady konania, na ktoré

odvolací súd prihliada, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O. s. p.). Je
potrebné ešte uviesť, že odvolací súd na prejednanie podaného odvolania v zmysle ust. § 214 ods.
2 O. s. p. nenariaďoval pojednávanie. Nariadenie pojednávania si totiž nevyžiadalo zopakovanie či
doplnenie dokazovania ani dôležitý verejný záujem, ani to, žeby súd prvého stupňa rozhodol vo veci
bez nariadenia pojednávania. Po takomto preskúmaní napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré mu

predchádzalo dospel odvolací súd k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nemôžu privodiť zmenu ani
zrušenie odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej. Odvolací súd sa v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a len na zdôraznenie správnosti dôvodov
rozhodnutia dodáva:

Podľa § 43 ods. 1, 2 Zákonníka práce, v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom
dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú:
a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika,
b) miesto výkonu práce (obec a organizačnú časť alebo inak určené miesto),
c) deň nástupu do práce,

d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

Zamestnávateľ v pracovnej zmluve uvedie okrem náležitostí podľa odseku 1 aj ďalšie pracovné
podmienky, a to výplatné termíny, pracovný čas, výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej doby.

Podľa § 54 Zákonníka práce, dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa
zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej
zmluvy vyhotoviť písomne.Podľa § 55 ods. 3 Zákonníka práce, ak nemožno dosiahnuť účel preradenia podľa odseku 2 preradením
zamestnanca v rámci pracovnej zmluvy, môže zamestnávateľ preradiť zamestnanca v týchto prípadoch
po dohode aj na prácu iného druhu, ako bol dohodnutý v pracovnej zmluve.

Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov
ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby
ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno
dodatočne meniť.

Podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba
z dôvodov, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť
pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie
pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v
súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

Ako vyplýva z obsahu spisu, žalovaný uzatvoril so žalobkyňou dňa 01.09.1983 pracovnú zmluvu.
Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 18.01.2010 došlo k zmene pôvodnej pracovnej zmluvy tak,
že žalobkyňa bola zaradená na funkciu - referent financií, cien, kalkulácií a rozpočtov v tarifnom stupni
T7 s účinnosťou od 01.01.2010. Žalovaný listom zo dňa 08.02.2012 oznámil žalobkyni, že v zmysle ust.

§ 55 ods. 3 Zákonníka práce ju preradzuje na úsek Facillity manažmentu - oddelenie učtárne bytových
domov s účinnosťou od 01.03.2012 z dôvodu organizačných zmien v spoločnosti. Žalobkyňa listom zo
dňa 13.02.2012 oznámila žalovanému, že oznámenie o zmene pracovného miesta považuje za návrh na
zmenu pracovnej zmluvy, pričom podľa návrhu novej pracovnej náplne účinnej od 01.03.2012 je hlavnou
náplňou práce účtovníctvo. Z dôvodu, že ide o úplne iný druh práce ako má dohodnutý v pracovnej

zmluve, nesúhlasila s návrhom na zmenu pracovnej zmluvy, resp. s preradením na inú prácu. Následne
žalovaný listom zo dňa 20.06.2012 dal žalobkyni výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1
písm. e) Zákonníka práce z dôvodu, že napriek upozorneniu na porušovanie pracovnej disciplíny zo dňa
07.06.2012 sa žalobkyňa mala opätovne dopustiť závažného porušenia pracovnej disciplíny.

K odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza, že občianske súdne sporové konanie sa
riadi zásadou kontradiktórnosti, vyjadrenej v ustanovení § 120 ods. l, 4 O.s.p.. V zmysle tohto
ustanovenia, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré
z označených dôkazov vykoná. Iba výnimočne môže súd vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci,
ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd je povinný okrem vecí uvedených

v ods. 2 ( t.j. vo veciach, ktoré je možné začať aj bez návrhu, v konaniach o povolení uzavrieť
manželstvo, o určenie a zapretie otcovstva, osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra
a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev) poučiť účastníkov, že všetky
dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí
dokazovanie a vo veciach v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§115a) najneskôr do vyhlásenia

rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada.
Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

Akovyplývazobsahuspisu,žalovanývpriebehukonanianepredložilaaninenavrholpredložiťakodôkaz
pracovnú zmluvu zo dňa 01.09.1983, ktorá mala podľa jeho tvrdení potvrdiť skutočnosť, že na základe

organizačných zmien účinných od 01.03.2012 a v súvislosti s preradením žalobkyne na pozíciu účtovník
bytových domov, nemalo u žalobkyne dôjsť k zmene druhu práce. Dôkazné bremeno preukázania tejto
skutočnosti bolo na žalovanom. Je potrebné konštatovať, že žalovaný v tomto smere neuniesol dôkazné
bremeno a v konaní nepreukázal, že preradením žalobkyne na pozíciu označenú ako účtovník bytových
domov na oddelenie Facillity manažmentu nedošlo k zmene druhu práce tak, ako bola dojednaná v

dohode o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 18.01.2010. V súdnom sporovom konaní nestačí iba tvrdiť
uvedenéskutočnosti,aleto,ževskutočnostinedošlokzmeneobsahovejnáplnepráceužalobkyne,bolo
potrebné aj preukázať. V súdnom spise sa nenachádza žiaden dôkaz preukazujúci, že pracovná náplň
žalobkyne pred 01.03.2012 a po tomto dátume je rovnaká, resp. že došlo iba k rozšíreniu jej pracovnej
náplne. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 09.04.2014 vyplýva, že súd prvého stupňa splnil zákonnú

poučovaciu povinnosť podľa § 120 ods. 4 O.s.p., pričom žalovaný a ani právny zástupca žalovaného
neboli prítomní na pojednávaní, avšak v písomnom ospravedlnení neúčasti na pojednávaní vyslovili
výslovný súhlas, aby sa konalo v ich neprítomnosti. Namietané nedostatočné zistenie skutkového stavu
nebolo preto dôvodné.Výsledkami vykonaného dokazovania, najmä z obsahu organizačných štruktúr žalovaného účinné k
01.01.2012, 01.02.2012, 01.03.2012 a pracovnými náplňami žalobkyne k 01.01.2010 a 01.03.2012

bolo naopak preukázané, že na základe organizačnej zmeny u žalovaného malo u žalobkyne dôjsť k
zmene druhu vykonávanej práce. Súd prvého stupňa porovnaním obsahu pracovnej náplne žalobkyne
s účinnosťou k 01.01.2010 a k 01.03.2012 správne zistil a odvolací súd sa s tým stotožňuje, že u
žalobkyne ide o iný druh práce, na ktorý bola prijatá, resp. ktorý bol zmenený vzájomnou dohodou
o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 18.01.2010. Podľa pracovnej náplne účinnej od 01.01.2010 bola

žalobkyňa zaradená na funkciu pracovník financií, cien, kalkulácií a rozpočtov na úsek Finančný a
podporný manažment. Jej úlohou bolo zabezpečovať kontrolu faktúr, rozpočtov po cenovej a daňovej
stránke, dbať na správne uplatňovanie cien, správnosť vykazovaného materiálu, dodržiavanie časových
limitov prevádzky údržby a dodávateľov, zabezpečovať kontrolu účtovných dokladov v zmysle platných
vyhlášok o obehu účtovných dokladov, vykonávať periodické kontroly na prevádzkach, kontrolovať
dodržiavanie plánovaného nákladu podľa zmluvy o dielo alebo podľa objednávky, zabezpečovať

cenovú a daňovú politiku, spracovávať daňovú agendu vo vzťahu k finančným a daňovým orgánom,
vypracovávať a predkladať mesačné výkazy o dani, dani z pridanej hodnoty a iné štatistické výkazy
a hlásenia, v spolupráci so strediskom PTH vypracovávať a predkladať mesačné výkazy o spotrebnej
dani, spolupracovať pri zostavovaní rozborov a prehľadov o činnosti, sledovať a spracovávať prehľad
vydaných cenníkov, nových predpisov a smerníc, informovať o ich menách pracovníkov, vypracovávať

v súčinnosti so strediskami plánované a výsledné kalkulácie, vyhodnocovať kalkulácie hodinových
zúčtovacích sadieb, v spolupráci so strediskom PTH podieľať sa na výslednej kalkulácii pri výrobe
tepla, spolupracovať pri zostavovaní rozpočtu a finančného plánu, počas zastupovania vykonávať
pokladničné operácie - stravenky, peňažná hotovosť, styk s bankou ... Z obsahu pracovnej náplne
účinnej od 01.03.2012 vyplýva, že pracovná náplň žalobkyne bola označená ako „účtovníčka bytových

domov“ a zaradená bola na úsek Facillity manažmentu. Medzi jej všeobecné úlohy patrilo: zabezpečovať
dodržiavanie komplexného vedenia účtovníctva - účtovanie a správa pridelených bytových domov a
nebytových priestorov, zodpovedať za správnosť vedenia účtovníctva, platných vyhlášok, zákonov a
smerníc, vykonávať mesačné a ročné uzávierky za spravované domy, spracovávať ročné vyúčtovanie
(rozúčtovanie tepla, vody a ostatných služieb spojených s užívaním bytu), upravovať beh prvotných

účtovných dokladov a dbať na dodržiavanie termínov, kontrolovať účtové doklady po vecnej a formálnej
stránke, overovať účtové doklady a účtovať ich, vykonávať analýzu faktúr, zabezpečovať a zodpovedať
za úschovu a archiváciu účtovnej dokumentácie, zabezpečovať fakturáciu poplatkov za výkon správy
a služby pre vlastníkov NP, právnické osoby, ktorým zabezpečuje spoločnosť správu a dodávku služieb,
kontrolovať súhlasnosť účtovania na účtoch analytickej a syntetickej evidencie finančných prostriedkov

a zdrojov, pohľadávok a dlhov, pripravovať, likvidovať, kontrolovať a spracovávať účtovné doklady pre
systematickú evidenciu, účtovať bankové výpisy na pridelené bytové domy, zodpovedať za prevody
na jednotlivých výpisoch, účtovať úvery v jednotlivých domoch podľa výpisov a zmlúv, vyhotovovať
k jednotlivým účtom súpis otvorených položiek a výkazov zostatkov, vykonávať odsúhlasenie účtu
združeného inkasa, predkontovávať a účtovať dodávateľské faktúry, sledovať platby zákazníkov,

upomínanie, žalovanie za nezaplatené preddavky, evidovať pohľadávky a dlhy, zabezpečovať likvidáciu
nedoplatkov...

V zmysle ust. § 43 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce medzi podstatné náležitosti pracovnej zmluvy
patrí druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma a jeho stručná charakteristika. Dohodnutý obsah

pracovnej zmluvy možno zmeniť len na základe vzájomnej dohody, pričom zamestnávateľ je povinný
vyhotoviť zmenu pracovnej zmluvy písomne. V danom prípade z vykonaného dokazovania jednoznačne
vyplýva, že listom žalovaného zo dňa 08.02.2012 označeného ako „Oznámenie o zmene pracovného
miesta“ malo u žalobkyne dôjsť nielen k presunu na iné oddelenie (úsek Facillity manažmentu -
oddelenie učtárne bytových domov) vrátane zmeny priameho nadriadeného, ale súčasne malo dôjsť k

zmene dohodnutého druhu práce. Porovnaním obsahu pracovnej náplne pred a po tejto organizačnej
zmene možno konštatovať, že pracovnú náplň u žalobkyne po 01.03.2012 malo tvoriť predovšetkým
účtovníctvo, čo nemožno stotožniť s náplňou práce - referent financií, cien, kalkulácií a rozpočtov.
Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal opak, nepoukázal na žiadnu z týchto konkrétnych činností,
ktorá by podľa jeho názoru mala byť totožná s dohodnutým druhom práce. Tvrdenia žalovaného boli iba

vo všeobecnej rovine s tým, že poukazoval na to, že u žalobkyne ide o ekonomickú zložku pracovných
činností, na ktorú má príslušné vzdelanie. Odvolací súd na tomto mieste konštatuje, že ekonomická
oblasť je nesmierne široký pojem, ktorý v sebe zahŕňa veľké množstvo ekonomicky zameraných typov
zamestnaní. Tak napríklad opatrenie Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 16/2001 Z.z., ktorýmsa vyhlasuje Klasifikácia zamestnaní účinná k 01.01.2010 (deň, kedy došlo k účinnej zmene pracovnej
zmluvy u žalobkyne zo dňa 18.01.2010) rozlišuje pojmy odborný referent financovania a úverovania,
odborný referent kalkulácií, cien a nákladov, odborný metodik účtovníctva, odborný referent

rozpočtov, odborný daňový referent, poradca, hlavný kontrolór, kontrolór, referent pre verejné
obstarávanie, odborní zamestnanci na úseku účtovníctva, financií, rozpočtov, daní a
podobne, hlavní účtovníci, hlavný, vedúci účtovník, medzi úradníkov spracúvajúcich číselné
údaje patria: nižší účtovníci, nižší všeobecný účtovník, nižší mzdový účtovník, nižší finančný
účtovník, nižší materiálový (výrobný) účtovník, nižší investičný účtovník, kalkulant, cenár,

fakturant, zamestnanec v učtárni , nižší účtovník a iní. Uvedeným výpočtom odvolací súd poukazuje
na skutočnosť, že nie je možné jednoducho zamieňať jednotlivé pojmy a klasifikačné typy zamestnaní,
hoci všetky spadajú pod administratívnu, či ekonomickú oblasť. V danom prípade žalobkyňa z pôvodnej
náplne práce týkajúcej sa účtovníctva mala iba zabezpečovať kontrolu účtovných dokladov, pričom v
zmysle novej pracovnej náplne mala zabezpečovať komplexné vedenie účtovníctva a zodpovedať za
jeho správne vedenie.

O dôvodnosti podanej žaloby svedčí aj to, tak ako na to poukázal prvostupňový súd, že od 01.03.2012
bola na úsek Finančného a podporného manažmentu pridelená Ing. R. B. vo funkcii vedúca skupiny
finančnej učtárne, ktorá bola nadriadená pracovníčke financií E. E. a pracovníčke financií a poistenia
R. S., pričom z organizačnej štruktúry účinnej k 01.01.2012 vyplýva, že vedúcou skupiny financií bola

práve žalobkyňa, ktorá bola vedúcou pracovníčke financií E. E. a pracovníčke financií a poistenia R. S.,
u ktorých sa označenie a obsah pracovnej náplne nezmenili.

Navyše listom zo dňa 06.06.2012 žalobkyňa oznámila žalovanému, že po uskutočnení organizačných
zmien od 01.03.2012 nedošlo z jej strany k dohode o zmene pracovnej zmluvy, žalobkyňa nesúhlasí

s preradením na inú prácu a vzhľadom na neprideľovanie dohodnutej práce v zmysle dohody o
zmene pracovnej zmluvy zo dňa 18.01.2010, žalobkyňa dňom 11.06.2012 nenastúpi do zamestnania;
do zamestnania nastúpi okamžite po tom, keď od žalovaného obdrží písomnú výzvu na nástup do
zamestnania s tým, že jej bude prideľovaná práca podľa platnej pracovnej zmluvy. Teda ak po vykonanej
organizačnej zmene u žalovaného nebola so žalobkyňou dohodnutá iná práca, ktorú by bol žalovaný

povinný žalobkyni prideľovať, uvedený stav treba považovať za prekážku na strane zamestnávateľa v
súlade s ust. § 142 ods. 3 Zákonníka práce. Existencia tejto prekážky (neprideľovanie práce žalobkyni)
spôsobila, že žalobkyňa nebola po 11.06.2012 povinná dostavovať sa na pracovisko a zotrvávať na
ňom po celý pracovný čas. Preto výpovedný dôvod o absenciách žalobkyne od 11.06.2012 neobstojí
a konanie žalobkyne v súvislosti s týmto výpovedným dôvodom nemožno hodnotiť ako porušenie

pracovnej disciplíny.

Následne vzhľadom na vyššie uvedené nemožno súhlasiť s názorom žalovaného, že u žalobkyne
existuje výpovedný dôvod v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, ktorého sa mala podľa
výpovede z pracovného pomeru dopustiť tým, že napriek upozorneniu na porušenie pracovnej disciplíny

zo dňa 07.06.2012 sa opätovne dopustila závažného porušenia pracovnej disciplíny. Zo širšieho
kontextu výpovede z pracovného pomeru vyplýva, že žalobkyňa v dňoch 06.06.2012, 07.06.2012 a
08.06.2012 mala porušiť pracovnú disciplínu tým, že sa neriadila pokynmi nadriadeného, nevyužívala
pracovný čas na prácu, ktorá jej bola pridelená, resp. navštívila lekára bez súhlasu nadriadeného. K
tomu odvolací súd uvádza, že žalobkyňa na časy, ktoré má v dochádzkovom systéme vyznačené,

predložila potvrdenie o návšteve lekára, resp. lekársku správu. Pokiaľ ide o skutočnosť, že žalobkyňa
sa neriadila pokynmi vedúceho pracovníka a že nevyužívala pracovný čas na pridelenú prácu, odvolací
súd uvádza, že pokiaľ u žalobkyne absentovala jedna z podstatných zložiek pracovnej zmluvy - druh
práce, na ktorý bola žalobkyňa do zamestnania prijatá, resp. na akú bol druh práce zmenený dodatkom
k pracovnej zmluve, nemožno toto konanie žalobkyne hodnotiť ako porušenie pracovnej disciplíny.

K ďalšej odvolacej námietke žalovaného týkajúcej sa skutočnosti, že vo veci nebolo vykonané znalecké
dokazovanie, resp. nebolo podané odborné vyjadrenie ohľadne obsahovej náplne práce žalobkyne,
odvolacísúduvádza,žetakýtodôkazžalovanýmprodukovanýnebolanavyšepodľanázoruodvolacieho
súdu nebol nevyhnutý, keďže vzájomným porovnaním obsahu pracovnej náplne bolo preukázané, že

k zmene druhu práce ako podstatnej zložky pracovnej zmluvy došlo. Na pojednávaní konanom dňa
12.03.2014 boli účastníci v zmysle ust. § 120 ods. 4 poučení, že všetky dôkazy a skutočnosti musia
predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože nadôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Žiadne iné návrhy na vykonanie
dokazovania, ako tie, ktoré boli vykonané, neboli predložené.
Pokiaľ ide o tvrdený rozpor s dobrými mravmi na strane žalobkyne, ktorá sa po zaregistrovaní na

príslušnom úrade práce uchádza o zamestnanie v administratívnej oblasti (v spise sa nachádza
potvrdenie Slovenskej pošty, a.s., že si žalobkyňa hľadá zamestnanie ako zamestnanec pri priehradke,
potvrdenie spoločnosti KOOPERATIVA, a.s. a potvrdenie Správy katastra Prešov o tom, že žalobkyňa
má záujem a pozíciu administratívneho pracovníka), uvedené nemožno hodnotiť ako konanie v rozpore
s dobrými mravmi. Je právom a dokonca povinnosťou žalobkyne, ktorá je evidovanou uchádzačkou

o zamestnanie, aktívne si hľadať prácu a pokiaľ má ekonomické vzdelanie, je len prirodzené, že si
hľadá prácu v tejto oblasti. Žalovaný navyše žiadnym spôsobom nepreukázal, že žalobkyňa si hľadá
prácu účtovníčky, ktorú mala odmietnuť vykonávať u neho. V prípade, ak by tomu tak aj bolo, nemá
to vplyv na to, že z jeho strany bola jednostranným aktom zmenená jedna z podstatných náležitostí
pracovnej zmluvy - druh práce, bez súhlasu zamestnanca, ktoré konanie je práve možné vyhodnotiť ako
konanie v rozpore s dobrými mravmi, a navyše za situácie, keď na miesto žalobkyne bola preradená

iná zamestnankyňa.

V priebehu odvolacieho konania žalovaný predložil odvolaciemu súdu podanie adresované žalobkyni
zo dňa 06.11.2014 a zo dňa 21.11.2014 - ponuka voľného pracovného miesta vrátane doručeniek
preukazujúcich ich prevzatie žalobkyňou. Žalovaný tvrdil, že žalobkyňa nemá skutočný záujem o prácu

u žalovaného. Z listu žalovaného zo dňa 06.11.2014 vyplýva, že dňa 04.11.2014 žalobkyňa oznámila
žalovanému, že jej bola prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov doručená
ponuka voľného pracovného miesta. Zároveň oznámila, že je ochotná okamžite nastúpiť na pracovné
miesto podľa platnej pôvodnej pracovnej zmluvy, v prípade, ak žalovaný výpoveď z pracovného pomeru
zoberie späť. Žalovaný v liste uviedol, že v ponuke voľného pracovného miesta došlo k chybe v

písaní a pozícia s názvom pracovník financií, cien, kalkulácií a rozpočtu neexistuje. Zároveň žalobkyni
oznámil, že výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 20.06.2012 neberie späť. Ponúkaným pracovným
miestom je pracovné miesto účtovníčka. Listom zo dňa 21.11.2014 adresovaným žalobkyni jej žalovaný
ponúkol pracovné miesto účtovníčky, ktorej pracovnou náplňou je vedenie jednoduchého a podvojného
účtovníctva, spracovávanie mesačných, štvrťročných a ročných uzávierok, riadne a včasné účtovanie

faktúr, spracovanie daňových priznaní, komunikácia s audítormi, daňovým úradom, komunikácia so
štatistickým úradom.

Vzhľadom k tomu, že predmetom tohto konania je neplatnosť výpovede danej žalobkyni žalovaným
dňa 20.06.2012, odvolací súd mohol preskúmavať iba to, či konanie žalovaného ako zamestnávateľa

pri daní výpovede žalobkyni bolo alebo nebolo v súlade so zákonom. Následné správanie žalobkyne
v súvislosti s podaniami žalovaného adresovanými žalobkyni z 06. 11. a 21. 11. 2014 (č. l. 218 - 219
spisu) a dôsledky z toho plynúce, nie sú predmetom tohto konania, a preto uvedené odvolacie námietky
nemohol súd akceptovať.
Z uvedených dôvodov rozhodol prvostupňový súd správne, ak určil, že výpoveď z pracovného pomeru

daná žalobkyni žalovaným je neplatná a pracovný pomer naďalej trvá.

So zreteľom na uvedené odvolací súd postupom podľa § 219 ods. l, 2 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny.

Žalovaný trval na vytýčení ústneho pojednávania v odvolacom konaní. V zmysle ust. § 214 ods. 1
O.s.p. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho
súdu pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo súd prvého stupňa
rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,
alebo ide o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania alebo to vyžaduje dôležitý

verejný záujem. Vzhľadom k tomu, že nenastala ani jedna z uvedených skutočností (odvolací súd
neopakoval ani nedoplnil dokazovanie, prvostupňový súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní,
nejedná sa o konanie vo veci diskriminácie a ani si to nevyžaduje dôležitý verejný záujem) odvolací súd
postupoval v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a o odvolaní rozhodol bez nariadenia pojednávania.O trovách prvostupňového aj odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupńa, ktorý doposiaľ o trovách
konania nerozhodol (224 ods. 4 O.s.p.)

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.