Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. november 2014

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14P/69/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214218812
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2014:2214218812.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v právnej veci

starostlivosti o maloleté deti: F.X. F., X.. XX.H. XXXX a C. F., X.. XX.E. XXXX, obaja bytom u matky,
zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa
rodičov: otca - navrhovateľa: A.. Z. F., X.. X.E.K. XXXX, V. L. XXX XX Š. X. S., H.. H. XXX/XX a matky
- odporkyni: F.Í. F., K.. M., X.. X.H. XXXX, V. L. XXX XX Š. X. S., Š. K. XXX/XX, o rozvod manželstva
a úpravu práv a povinností k maloletým deťom, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo účastníkov konania, a to navrhovateľa A.. Z. F., X.. X.E. XXXX a odporkyne F. F., K..
M., X.. X.H. XXXX, uzavreté dňa X.S. XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Š. X. S.,

zväzok X, ročník XXXX, strana XX, por.č. X, r o z v á d z a.

Súd schvaľuje rodičovskú dohodu v znení:

Maloletá F., X.. XX.H. XXXX a maloletý C., X.. XX.E. XXXX sa zverujú do osobnej starostlivosti matky,
ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletého F. sumou 150 Eur mesačne a na maloletého C. sumou
150 Eur, vždy do 10. dňa toho ktorého mesiaca, vopred do rúk matky, počnúc od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým F. a maloletým C. každý párny týždeň v roku od piatku od 18.00
hod do bezprostredne nasledujúcej nedele do 15.00 hod, každý utorok a štvrtok od 16.00 hod do 19.00

hod, od 5.júla od 8.00 hod do 15.júla do 19.00 hod bežného roku, v párnom roku od 26.decembra od 8.00
hod do 27.decembra do 10.00 hod, v nepárnom roku od 24.decembra od 15.00 hod do 25.decembra
10.00 hod, v každom párnom kalendárnom roku počas Veľkonočných sviatkov od Veľkého piatku od
8.00 hod do Bielej soboty do 20.00 hod, každý nepárny kalendárny rok od Veľkonočnej nedele 8.00 hod
do Veľkonočného pondelka do 19.00 hod.

V ostatnej časti sa stretávanie otca s maloletými deťmi ponecháva na dohodu rodičov.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa s návrhom zo dňa 30.septembra 2014 domáhal o rozvod manželstva a úpravu práv

a povinností rodičov k maloletým deťom, ktoré pochádzajú z tohto manželského vzťahu. Svoj návrh
odôvodnil tým, že manželstvo s odporkyňou uzavrel dňa 2.októbra 2004 pred matričným úradom. U
oboch sa jedná o prvé manželstvo, z manželstva pochádzajú dve maloleté deti. Zosobášili sa po
poldruharočnom bližšom vzťahu. Po uzavretí manželstva bývali u rodičov odporkyne. Okrem menšíchnedorozumení bolo ich manželstvo pomerne harmonické. Prvé vážnejšie problémy zaznamenali krátko
po narodení syna C., ktorý sa narodil predčasne. Mal zdravotné problémy, trpel na laryngitídu,
chudokrvnosť a intenzívnymi hnačkami. Na syna bolo treba často dozerať, tráviť s ním celý deň,

často navštevovať lekára. Navrhovateľ sa snažil byť odporkyni nápomocný. Pre oboch bola situácia
vyčerpávajúca a pravdepodobne ani jeden z nich neprikladal dostatočnú pozornosť potrebe riadne
komunikácie. V dôsledku nedostatočnej pozornosti k sebe navzájom, došlo medzi mini k odcudzeniu a
vzniku nedôvery, až to vyvrcholilo k vážnej manželskej kríze. Po narušení ich manželského spolužitia
nedošlo k jeho obnoveniu a nie je ani nádej na jeho obnovenie v budúcnosti. Toho času je ich manželstvo

len formálne. Preto sa obaja rozhodli pre rozvod. Čo sa týka úpravy práv a povinností rodičov k ich
maloletým deťom, súdu predložili rodičovskú dohodu.

Odporkyňa sa k návrhu písomne vyjadrila v tom smere, že s návrhom na rozvod súhlasí. K takémuto
riešeniu ich už dlhšie trvajúcej manželskej kríze dospeli obaja, po vyjasnení si vzájomných postojov a
dôslednom zvážení situácie.

Súd vo veci vykonal dokazovanie jednak výsluchom účastníkov konania a kolíznej opatrovníčky a

jednak sa oboznámil s obsahom pripojených listinných dôkazov, a to: oznámením o uzavretí manželstva,
rodnými listami oboch maloletých detí, dohodou o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletým deťom, správou obce Š.V. X. S. z 28.októbra 2014, správou ÚPSVaR o šetrení výchovného
prostredia maloletých detí z 21.novembra 2014, výplatnými páskami navrhovateľa za obdobie od
apríla 2013 do októbra 2014, potvrdením zdravotnej poisťovne Dôvera o poistnom vzťahu odporkyne,

prehľadom pravidelných mesačných výdavkov na maloleté deti. Následne, v súlade s § 167 O. s. p. a v
spojitosti s § 120 ods. 4 O. s. p. súd vyhlásil na pojednávaní dokazovanie za skončené.

Podľa ust. § 18 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“), manželia
sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne
rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa ust. § 22 ZR, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa ust. § 23 ods. 1 a 2 ZR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú
vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel
a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli
k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri

rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

V danom prípade súd mal jednoznačne preukázané, že navrhovateľ ale aj odporkyňa sú jednoznačne
rozhodnutí pre rozvod manželstva. Obaja sa vzorne starajú o svoje deti. Ich domácnosť trpela početnými
nedorozumeniami, ktoré sa vyhrotili do obojstrannej nedôvery a aj do sklamania, až navrhovateľ
nadviazal následkami nezhôd aj mimomanželský vzťah. Následne sa dostali do bludného kruhu hádok a

nedorozumení, ktoré toho času už nie je možné zmierne vyriešiť a ich manželský vzťah je v hlbokej kríze.
Ich manželská nezhoda je nezlučiteľná s účelom manželstva, a teda nie je možné obnoviť ich manželské
spolužitie. Preto navrhli, že je v záujme ich detí ukončiť ich manželstvo rozvodom. Príčinu rozvratu tohto
manželského vzťahu súd vidí v dlhodobo neriešených problémoch, ktoré vznikli vyčerpaním neustálych
povinností a tkvejú v narušení dôvery, citovom ochladení až odcudzení. Za tejto situácie už nemajú

záujem budovať spoločnú domácnosť. Nakoľko nie je možné túto partnerskú nezhodu zvrátiť, súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Na pojednávaní obaja účastníci predložili rodičovskú dohodu, ktorú kolízna opatrovníčka podporila a
navrhla súdu ju schváliť, nakoľko je v prospech maloletého dieťaťa.

Podľa ust. § 36 ods. 1 ZR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť

o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.Podľa ust. § 24 ods. 1 ZR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd
upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí,
komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať
na výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa ust. § 24 ods. 4 ZR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo
pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové

potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu
a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa ust. § 24 ods. 5 ZR, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti
jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej

starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati
domáhať na súde.

Podľa ust. § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ust. § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ust. § 62 ods. 3 ZR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa ust. § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

Podľa ust. § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,

ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 63 ods. 1 ZR, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúci dani z
príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť doklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov
a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších
skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška

jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa ust. § 65 ods. 1 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej
povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa ust. § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa ust. § 75 ods. 2 ZR, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí,
ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Vovšetkýchpodstatnýchveciachsúvisiacichsvýkonomrodičovskýchprávapovinnostíbysamalimatka
a otec maloletých detí dohodnúť. Rozhodovanie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je
až druhoradým riešením, pokiaľ medzi rodičmi nedôjde k dohode o úprave výkonu rodičovských práv a
povinností. Keďže dohoda rodičov nahrádza rozhodnutie súdu, pre túto dohodu, ako aj pre rozhodovaniesúdu o schválení tejto dohody platia rovnaké zásady ako pre rozhodovanie súdu o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností, to okrem iného znamená, že rodičia sa musia dohodnúť najmä o tom,
komu bude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho

majetok a tiež, ako má ten z rodičov, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu. Subjektmi tejto dohody môžu byť len rodičia.

Súd pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletých detí, najmä na ich citové
väzby (k rodičom, príbuzným, priateľom, prostrediu a pod.) a vývinové potreby (vek, školské, zdravotné,
záujmové potreby a pod.), stabilitu budúceho výchovného prostredia (životné, ako aj bytové pomery

rodičov, ich hmotné zabezpečenie, povahové vlastnosti a pod.).

Súd na čas po rozvode rozhodol aj o právach a povinnostiach rodičov k maloletému dieťaťu, a to
schválenímpredloženejrodičovskejdohody,takakojevovýrokutohtorozsudku,nakoľkoniejevrozpore
zo zákonom a je v prospech maloletého dieťaťa.

Podľa § 157 ods. 3 O.s.p., ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov
alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania

a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.

Účastníci konania, po vyhlásení rozsudku a jeho krátkom odvodnení na pojednávaní, na ktorom boli
prítomní, po poučení o opravnom prostriedku sa vzdali práva odvolania. S poukazom na ust. § 157 ods.
3 O.s.p. súd v písomnom vyhotovení svojho rozhodnutia uviedol len predmet konania a ustanovenia
zákona, podľa ktorých rozhodol vo veci.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 144 O.s.p., nakoľko sa jedná o konanie o rozvod
a okolnosti prípadu ani pomery účastníkov neodôvodňujú ich priznanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie, nakoľko sa účastníci tohto práva výslovne vzdali.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže

do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (§ 251 ods. 1 O.s.p.), ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.