Rozsudok ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/909/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113227436
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5113227436.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej,

členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci navrhovateľky: P. H., nar. 5.
XX. XXXX, bytom Q. XXX, zastúpenej JUDr. Milošom Gerom, advokátom so sídlom Ul. Q. XXX, W., proti
odporcovi: T. H., nar. XX. 1. XXXX, bytom T. XX, N. - W., zastúpenému JUDr. Zdenkou Hulmanovou,
advokátkou so sídlom O. I. N., v konaní o návrhu navrhovateľky o zvýšenie výživného, na odvolanie
odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 2C/238/2013-72 zo dňa 26. 6. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že odporca j e p o v i n n ý platiť zvýšené výživné
na navrhovateľku v sume 120,- eur mesačne, vždy do každého 20. dňa v mesiaci vopred k jej rukám

s účinnosťou od 1. 9. 2013.

Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľky z a m i e t a .

Rozsudok okresného súdu vo výroku o zameškanom výživnom z r u š u j e .

Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania

n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi platiť zvýšené výživné na navrhovateľku v sume
140,- eur mesačne, vždy do každého 20. dňa v mesiaci vopred k jej rukám, s účinnosťou od 1. 9. 2013,
zameškané výživné za čas od 1. 9. 2013 do 26. 6. 2014 v sume 968,50 eur odporcovi povolil splácať
v mesačných splátkach po 30,- eur so splatnosťou s bežným výživným, pod následkom straty výhody
splátok, vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky zamietol. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov

konania nepriznal.

Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že naposledy o výživnom bolo rozhodované rozsudkom
okresného súdu sp. zn. 13C/153/2002 s právoplatnosťou 16. 3. 2004. Navrhovateľka podala návrh
na zvýšenie výživného 26. 8. 2013, t.j. po viac ako 9 rokoch. V čase posledného rozhodovania o
výške výživného bola žiačkou 6. triedy ZŠ. V súčasnej dobe opätovne študuje. Na základe rozhodnutia
Strednej zdravotníckej školy v Žiline bola prijatá na denné vyššie odborné štúdium v odbore diplomovaný
fyzioterapeut v školskom roku 2013/2014. Z potvrdenia o návšteve školy okresný súd ustálil, že toto
nepochybne preukazuje, že navrhovateľka sa aj ďalším štúdiom pripravuje na svoje budúce povolanie,

chcela by pracovať ako fyzioterapeut buď v nemocnici alebo v nejakom kúpeľnom zariadení. Odporca
pracuje v spoločnosti Saksonstav, s.r.o. v Turzovke, jeho čistý mesačný príjem dosahuje 345,36 eur,pracuje ako strojník, nepoberá cestovné náhrady, cestovné zo Žiliny do Turzovky a späť si hradí sám.
Platí úver vo výške 154,- eur, ktorý si zobral za účelom rekonštrukcie strechy, za telefón mesačne
minie okolo 35,- eur, platí si poistku 24,- eur mesačne, za elektriku mesačne platí 25,50 eur, platí

zákonné poistenie motorového vozidla, ktoré používa na dopravu do zamestnania a pod.. V čase určenia
výživného na navrhovateľku matka pracovala v súkromnej firme, mesačný zárobok bol 156,40 eur. V
súčasnej dobe pracuje ako živnostníčka. Z daňového priznania za rok 2013 vyplýva, že mala príjmy
vo výške 2 620,21 eur za rok, výdavky 2 320,70 eur, základ dane tvorila suma 299,51 eur. Za rok
2013 nemala v podstate žiaden príjem z dôvodu vážneho úrazu, pre ktorý dlhodobo nepodnikala, bola

práceneschopná, brala len dávky sociálnej odkázanosti. Výdavky navrhovateľky okresný súd ustálil
celkovo na 317,99 eur na mesiac. Za nie bez významu považoval, že odporcovi zanikla vyživovacia
povinnosť k synovi T.. Vo zvyšku návrh navrhovateľky okresný súd zamietol. Zároveň rozhodol o
zameškanom výživnom.

Proti rozsudku okresného súdu doručil odvolanie odporca. Vytýkal, že okresný súd priznal navrhovateľke
výživné, i napriek tomu, že má vyštudovaný odbor masér, ktorý je v súčasnosti žiadaným odborom a jeho

absolventi sa úspešne uplatňujú v praxi pri hľadaní zamestnania. Rozhodnutie navrhovateľky rozšíriť si
svoju kvalifikáciu ako otec môže iba podporiť, avšak nemôže byť dôvodom pre vznik nároku na plnenie
si vyživovacej povinnosti, ktorý si vo vzťahu k nemu navrhovateľka uplatňuje. Mal za to, že okresný
súd nedôsledne skúmal životnú úroveň navrhovateľky tým, že táto nepreukázala náklady na živobytie,
rovnako ani podiel nákladov navrhovateľky v súvislosti s jej bývaním u matky. Vytýkal okresnému súdu,

že pri určovaní výživného na navrhovateľku vychádzal zo zásad pre určenie výživného na maloleté
deti, a to i napriek tomu, že v danom prípade sa jedná o konanie sporové, kde je vecou navrhovateľky,
aby preukazovala výšku svojich nárokov a dôvodnosť ňou uplatnenej výšky výživného. Žiadal rozsudok
okresného súdu zmeniť, návrh navrhovateľky zamietnuť a priznať mu trovy konania v podobe právneho
zastúpenia.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu žiadala rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť.
Uviedla, že vyživovacia povinnosť otca voči dieťaťu nezaniká dosiahnutím základnej kvalifikácie, ale
až schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť. Počas celej doby nezamestnania bola cez internet
zaregistrovaná na elektronickom portáli Profesia.sk ako uchádzačka o zamestnanie, hľadala si vhodné
zamestnanie, pričom došlé ponuky vyžadovali, aj keď len minimálnu prax v odbore, ktorú nespĺňala.

Doplnkovým štúdiom, aj získaním praxe bude mať väčšiu možnosť sa zamestnať, pričom tento odbor
sa otvára každý druhý rok, a teda skôr sa na štúdium prihlásiť nemohla. Ďalej uviedla, že výživné bolo
v čase rozvodového konania na ňu určené v roku 2004 vo výške 40,- eur mesačne. Za 10 rokov nikdy
nebolo zvýšené, uvedená suma je v dnešnej dobe nezodpovedajúcou vzhľadom na infláciu a súčasné
potreby navrhovateľky. Pokiaľ sa týka jej študijných výsledkov, patrí medzi najlepších študentov ročníka,

pričom z ročníka odišla v priebehu školského roka takmer polovica študentov s tým, že štúdium na tomto
odbore je značne náročné. Odporca jej prestal platiť i tak nízke výživné v čase od júla 2011 do februára
2012, hoci v tej dobe nemala ukončené ani stredoškolské štúdium, ani nezískala zamestnanie. Uviedla,
že odporca si protirečí, na jednej strane tvrdí, že nepoberá cestovné náhrady, na pojednávaní však
tvrdil, že cestovné náhrady od zamestnávateľa poberá a za týmto účelom žiadala predložiť výpis z jeho

bankového účtu a taktiež aj výpis z úverového účtu vedeného v Poštovej banke, a.s.. Namietala trovy
konania uplatnené právnou zástupkyňou odporcu. Žalobný návrh bola nútená podať práve pre správanie
odporcu, ktorý jej platil výživné v sume 40,- eur mesačne, nebolo sa s ním možné nijako dohodnúť.
Navrhovateľka svojím správaním nezavinila nutnosť podania žaloby. K podaniu žaloby pristúpila preto,
aby si aspoň čiastočne zabezpečila svoje existenčné potreby.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu zmenil spôsobom,
uvedeným vo výrokovej časti rozhodnutia.

Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, dospel k správnym skutkovým zisteniam, avšak nesprávne ustálil výšku výživného, ktorú

vzhľadom na schopnosti, možnosti, majetkové pomery odporcu, považoval za nezodpovedajúcu jeho
životnej úrovni a tiež odôvodneným potrebám navrhovateľky.Rovnako ako okresný súd, i odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené všetky
predpoklady pre to, aby odporca navrhovateľke výživné platil, nakoľko navrhovateľka sa ďalším štúdiom
pripravuje na svoje budúce povolanie a toto štúdium nadväzuje na jej predchádzajúce ukončené

stredoškolské vzdelanie. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými zisteniami okresného súdu, pokiaľ
ustálil celkové výdavky navrhovateľky na 317,99 eur. Ostalo len ustáliť, ktoré z týchto výdavkov sú
hradené za mesiac a ktoré sú výdavkami nepravidelnými, prípadne výdavkami jednorazovými. K týmto
nepravidelným výdavkom, ktoré nie je potrebné hradiť v každom mesiaci, patria výdavky na oblečenie,
ktoré si musí zakúpiť na odbornú prax, na učebnice, na ZRPŠ, a preto ani okresným súdom ustálenú

sumu 317,99 eur nemožno považovať za sumu výdavkov za mesiac ako to urobil okresný súd.
Pravidelne opakujúcimi sa výdavkami, ktoré je potrebné zohľadňovať, sú výdavky na internet, stravu,
dopravu do školy, hygienické potreby, bývanie, ktoré jej poskytuje matka.

To, v akej miere sa bude každý z rodičov podieľať na celkových nákladoch na dieťa, určujú majetkové
pomery rodiča, jeho životná úroveň, pričom sa prihliada aj na ďalšie vyživovacie povinnosti, ktoré má
rodič k iným deťom. Vyživovaciu povinnosť vykonáva rodič, ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti

osobnou starostlivosťou, poskytovaním vecných plnení, ako stravy, zdravotníckych potrieb, bývania.
Druhý z rodičov plní svoju vyživovaciu povinnosť formou finančného plnenia.

Vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu majú obaja rodičia, pričom platí, že súd individuálne skúma
schopnosti, možnosti, majetkové pomery každého z nich. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti
vychádza z vyčíslenia celkových nákladov na dieťa, tak aby výška výživného pokrývala oprávnené

potreby dieťaťa ku dňu rozhodovania o výške výživného. Súčasná právna úprava neumožňuje priznanie
výživného vo vyššej výške ako sú preukázané náklady na dieťa.

Vychádzajúc zo všetkých takto konštatovaných skutočností odvolací súd zmenil rozsudok okresného
súdu a výšku výživného odporcu vo vzťahu k navrhovateľke vzhľadom i na schopnosti, možnosti,
majetkové pomery odporcu ustálil na sumu 120,- eur mesačne, ktoré mu uložil platiť vždy do

každého 20. dňa v mesiaci vopred k jej rukám, s účinnosťou od 1. 9. 2013. Vo zvyšnej časti návrh
navrhovateľky zamietol. Zameškané výživné odvolací súd neurčoval, nakoľko je stanovený počiatok
plnenia vyživovacej povinnosti, jeho výška v pravidelných mesačných intervaloch, a preto nie je problém
pre navrhovateľku, ani pre odporcu ustáliť si výšku zameškaného výživného, ktoré odporca, dobrovoľne,
alebo v prípadnom exekučnom konaní navrhovateľke doplatí.

Osobitné rozhodnutie o zameškanom výživnom odvolací súd považoval za nadbytočné.

Žiadnemu z účastníkov odvolací súd právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal s
prihliadnutím na ust. § 150 ods. 1 O.s.p. na to, že navrhovateľka bola nútená podať návrh na určenie
výživného, nakoľko odporca nebol ochotný dobrovoľne si vyživovaciu povinnosť plniť. Zhoda účastníkov
nastala iba o výške vyživovacej povinnosti, o ktorej rozhodoval súd, pričom odvolací súd zohľadnil najmä

tú skutočnosť, že v danom prípade ide o navrhovateľku, ktorá je odkázaná na výživu od svojich rodičov
a vlastne by bola nútená z takto poskytnutej vyživovacej povinnosti vrátiť odporcovi na trovách konania
to, čo jej on v rámci výživného je nútený alebo povinný poskytnúť. Z uvedeného odvolací súd vyvodil,
že sú na strane navrhovateľky dané také výnimočné okolnosti, pre ktoré z hľadiska i spravodlivého
usporiadania vzťahov medzi účastníkmi nie je vhodné rozhodnúť inak, než ako žiadnemu z účastníkov

trovy konania nepriznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.