Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/567/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812211513
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3812211513.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice

Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci v právnej veci navrhovateľa: M. A. Q., s.r.o., so sídlom
Bratislava, X. 5, D. XXXXXXXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou K. A., s.r.o. so sídlom B., X.
5, proti odporcom 1/ J. E., bytom O., F. XXXX/XX, 2/ J. E., bytom O., F. XX/XX, za účasti vedľajšieho
účastníka na strane odporcov: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa O. so sídlom X., V. č. XX, IČO
XX XXX XXX, odporcovia 1/, 2/ i vedľajší účastník zastúpení JUDr. T. C., advokátom so sídlom E., J. A.
č. X/A, o zaplatenie 11.074,71 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Prievidza zo dňa 09. mája 2013, č.k. 16C/20/2013-106 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Navrhovateľje povinný zaplatiťodporcom1/,2/avedľajšiemuúčastníkovináhradutrovodvolacieho
konania - trov právneho zastúpenia vo výške 278,35 eur, k rukám JUDr. T. C., advokáta, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal proti
odporcom 1/, 2/ zaplatenia sumy 11.074,71 eur s príslušenstvom. Navrhovateľovi uložil povinnosť
nahradiť vedľajšiemu účastníkovi a odporcom 1/, 2/ trovy konania vo výške 556,34 eur, a to na účet
zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporcov a zástupcu odporcov 1/, 2/ JUDr. T. C., advokáta
so sídlom E., J. A. X/A,v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vychádzal zo zistenia, že zo
zmluvy o splátkovom úvere č. 0371792668 z 06.05.2003 uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s.

ako veriteľom a odporcami 1/, 2/ ako dlžníkmi mal za preukázané, že na základe uvedenej zmluvy
pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla odporcom 1/ a 2/ úver vo výške 300.000,- Sk,
ktorý úver sa zaviazali odporcovia 1/, 2/ splácať vždy k 20. dňu v mesiaci, v splátkach po 6910,- Sk
s tým, že splatnosť prvej splátky sa dohodla 20.06.2003 a konečná splatnosť úveru 20.03.2008. Z
dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku z 05.05.2009 vyplýva, že uvedenú dohodu
uzavrel veriteľ M. A. Q., s.r.o., t.j. navrhovateľ a odporca v 1/ rade ako dlžník. V bode 2. dohody sa
dohodlo, že osoby uvedené v bode 1.2 alebo 1.3 tejto dohody uznávajú čo do právneho dôvodu a výšky

záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom Slovenská
sporiteľňa, a.s. na základe zmluvy č. 0371792668 z 06.05.2003 s tým, že dlžná suma pozostáva z
istiny vo výške 8772,71 eur, príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie
vo výške 149,37 eur. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok mal súd preukázané, že uvedenou zmluvou
Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca postúpil M. KSI Q., t.j. navrhovateľovi pohľadávky, ktoré sú
špecifikované v prílohe č. 1 k tejto zmluve, a to v zmysle článku IV. v spojení s článkom II. bod 2.1,
pričom z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok z 22.10.2008 súd zistil, že na navrhovateľa

bola postúpená i pohľadávka voči odporcovi 1/ na základe uzavretej úverovej zmluvy z 06.05.2003, s
tým, že splatnosť pohľadávky bola 20.03.2008, počet dní omeškania 1190, s tým, že nesplatená istinapredstavuje 264.286,80 Sk, úroky celkom 69.349,90 eur / z toho riadne úroky 18.791,30 Sk a úroky z
omeškania 50.558,60 Sk/. Po zhodnotení vyššie uvedeného skutkového stavu s prihliadnutím k tomu, že
v konaní bola zo strany zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporcov ako i samotných odporcov

1/, 2/ vznesená námietka premlčania, dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa bolo potrebné v
celom rozsahu zamietnuť, a to z dôvodu, že navrhovateľom uplatnený nárok je i podľa názoru súdu v
celom rozsahu premlčaný. V konaní bolo medzi účastníkmi nesporné, že na základe uzavretej zmluvy
o splátkovom úvere z 06.05.2003 bol poskytnutý odporcom v 1/ a 2/ rade úver vo výške 300.000,- Sk,
ktorý úver sa zaviazali splácať v mesačných splátkach po 6910,- Sk, počnúc mesiacom 20.06.2003

pri konečnej splatnosti úveru 20.03.2008. Podľa názoru súdu v danom prípade predmetnú zmluvu je
potrebné v zmysle § 1 ods. 2 a § 2 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch považovať
za spotrebiteľský úver a zároveň za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 23a ods. 1,2 Zákona č. 634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom v čase uzavretia uvedenej zmluvy, pričom platí, že na
záväzky zo spotrebiteľskej zmluvy je potrebné použiť ustanovenia Obč. Zákonníka, § 54 cit. zákona,
a tým je i ustanovenie o premlčaní. Preto sa spravuje premlčanie takéhoto dlhu podľa názoru súdu

v danom prípade Občianskym zákonníkom. Aktívna vecná legitimácia navrhovateľa bola preukázaná
zmluvou o postúpení pohľadávok z 06.05.2003. Z uvedenej zmluvy o splátkovom úvere vyplýva, že
konečnásplatnosťúverubola20.03.2008,ikeďnavrhovateľvžalobeuviedol,žepôvodnýveriteľodstúpil
od uvedenej zmluvy a vyzval odporcu na úhradu dlžnej sumy, uvedená skutočnosť nebola v konaní
ničím preukázaná. Preto súd vychádzal z toho, že konečná splatnosť uvedenej vymáhanej pohľadávky

bola 20.03.2008. Keďže žaloba na súd v predmetnej veci bola doručená súdu až dňa 02.07.2012,
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodne vznesenou námietkou premlčania dlhu odporcov, keďže
návrh bol podaný až po uplynutí trojročnej premlčacej doby podľa § 101 Obč. zákonníka. Čo sa týka
uzavretej dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku z 05.05.2009, súd poukázal na tú
skutočnosť, že uvedenú dohodu uzavrel navrhovateľ len s odporcom v 1/ rade ako dlžníkom. Uvedenú

dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, vzhľadom na zistené okolnosti uzavretia
tejto dohody, súd považuje za absolútne neplatný právny úkon i pre rozpor s dobrými mravmi podľa §
39 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že len z iniciatívy navrhovateľa bol
vyhľadaný odporca s tým, že nebol vôbec informovaný o tom aké sú následky uznania záväzku. Znenie
dohody navodzuje dojem, že účelom návštevy bolo len dojednanie splátok, pričom v časti 3. dohody

je vopred predtlačené vyhlásenie dlžníka o jeho vedomosti o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Takto
deklarovaný zámer navrhovateľa dosiahnuť úspešnú vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o
uznaní záväzku, pri predstieraní dojmu, že ide len o uzavretie dohody o splátkach, súd vyhodnotil ako
nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pretože
navrhovateľa ako veriteľa viedlo k podpisu dohody to, aby docielil vymožiteľnosť práva pred súdom a nie

menil pôvodný obsah zmluvy, a to dojednanie nových splátok. Dohoda ako taká je pritom vyhotovená
vo forme predtlačeného textu, t.j. pre všetky prípady dlhov bez ohľadu na to či sú v čase podpisu
tejto listiny premlčané, alebo nie. Uzatvorenie tejto dohody je podľa názoru súdu i v rozpore s dobrými
mravmi v zmysle § 8 ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní dohody neboli
dodržané princípy dobromyseľnosti a čestnosti. Rovnako takéto nové zmluvné dojednanie vzhľadom na

všetky okolnosti je v rozpore s 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené považoval
súd uvedenú dohodu za neplatný právny úkon jednak pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods.
8 a zároveň i podľa § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, a preto v dôsledku
dôvodne vznesenej námietky premlčania návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov
konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. V konaní boli v celom rozsahu úspešní odporcovia 1/,2/ a

vedľajší účastník na strane odporcov. V danom konaní si uplatnili náhradu trov konania odporcovia v 1/
a 2/ rade a vedľajší účastník na strane odporcov, u ktorých vznikli trovy z titulu trov právneho zastúpenia
právnym zástupcom JUDr. T. Cifrom, ktorý si celkové trovy konania vyčíslil v podaní z 13.05.2013 spolu
sumou 556,34 eur. Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené z hodnoty sporu 11.074,71 eur, čo podľa
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. predstavuje za jeden úkon právnej služby odmenu 270,54 eur, pričom súd

priznal odporcom 1/,2/ a vedľajšiemu účastníkovi odmenu z titulu trov právneho zastúpenia v zmysle
uvedeného vyúčtovania za dva úkony právnej služby (prevzatie veci, písomné vyjadrenie z 30.10.2012),
t.j. 2 x á 270,54 eur, plus 2 x režijný paušál á 7,63 eur, čo predstavuje spolu trovy konania vo výške
556,34 eur, ktoré je menovaným povinný nahradiť navrhovateľ, keďže bol v konaní v celom rozsahu
neúspešný.

Proti tomuto rozsudku, a to jeho výrokovej časti, v ktorej súd zamietol návrh navrhovateľa voči odporcovi
1/ a navrhovateľa zaviazal na náhradu trov konania vedľajšieho účastníka, podal v zákonnej lehoteodvolanie navrhovateľ. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že
jeho návrhu voči odporcovi 1/ vyhovie a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná, alebo
aby rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odvolaní namietal, že

dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 05.05.2009 spĺňa všetky náležitosti,
ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, teda má písomnú formu, vyplýva z
nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Zároveň odporca 2/
potvrdil vedomosť o premlčaní dlhu a následkoch s tým spojených. V tejto súvislosti poukázal na čl. 3 bod
3.1 Dohody, v ktorej je jednoznačne zrozumiteľne a jasne uvedené: "dlžník vyhlasuje, že má vedomosť o

premlčaní dlhu a jeho následkoch". V danom prípade došlo k nespochybniteľnému uznaniu dlhu, pričom
na to, aby nastali právne účinky spojené s uznaním práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho
zákonníka zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Nesúhlasil
so zamietnutím žalobného návrhu z dôvodu premlčania, nakoľko je zrejmé, že ak by aj odporca v čase
uznania dlhu nevedel o jeho premlčaní, právny účinok spojený s uznaním práva, ktorý predpokladá § 110
ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, t. j. prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby a začiatok

plynutia novej desaťročnej premlčacej doby, v takomto prípade nastupuje. Odporca, keďže si je vedomý
svojho existujúceho záväzku voči veriteľovi, ho v súlade s dobrými mravmi a svojim svedomím chce
uhradiť, avšak vzhľadom na svoju nepriaznivú finančnú situáciu ho nemôže uhradiť v plnej výške, preto
sa slobodne rozhodne uzavrieť s navrhovateľom dohodu, v ktorej je mu umožnené splácať záväzok v
splátkach. Obsah dohody nie je tak rozsiahly, aby sa s ním odporca nemal možnosť oboznámiť a okrem

toho odporca dohodu podpisoval vo svojom bydlisku, teda mal možnosť dohodu si v pokoji prečítať
a v prípade, ak mal záujem uzatvoriť dohodu s takýmto obsahom, vysloviť s ňou svoj súhlas svojim
podpisom, resp. odmietnuť ju a nepodpísať, ak s jej obsahom nesúhlasil. Ďalej uviedol, že dohodou
dochádza k zmene v obsahu záväzku zmluvných strán, ktorá spočíva v tom, že odporcovi je umožnené
splácať záväzok v splátkach. Zastával názor, že odporca po tom, čo sa oboznámil s obsahom dohody,

svojim podpisom svoj existujúci záväzok uznal a vyjadril svoju vedomosť s premlčaním pohľadávky.
Odporca nebol k podpisu dohody žiadnym spôsobom donútený, uzatvorením predmetnej dohody taktiež
nedochádza k zhoršeniu postavenia odporcu ako spotrebiteľa, ale práve naopak navrhovateľ poskytol
odporcovi možnosť plniť už existujúci splatný záväzok, s plnením ktorého sa odporca dostala do
omeškania, v splátkach. Z vykonaného dokazovania vôbec nie je zrejmé, ako súd dospel k záveru, že

dohoda o splátkach medzi veriteľom a dlžníkom je nekalá obchodná praktika. Navrhovateľ nesúhlasil
ani s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorým bol zaviazaný na úhradu trov právneho zastúpenia
vedľajšieho účastníka. Zastával názor, že združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť sám z podstaty
svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konania v spotrebiteľských veciach.
Poukázal na to, že združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu,

a to oznámením o vstupe združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na
priznanie trov konania. Z uvedeného je zrejmé, že združenie nemá vedomosť o prejednávanom prípade
a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Vedľajší účastník viaceré
procesné podania nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, významných skutočností vzťahujúcich
sa na predmet sporu. Z tohto dôvodu zastával názor, že trovy konania vedľajšieho účastníka nie

sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie, alebo bránenie práva. Mal za to, že nepriznaním
náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi neporušuje základné právo na právnu pomoc a rovnosť
účastníkov v konaní, keďže tieto trovy konania neboli účelne vynaložené a neboli ani v príčinnej
súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu sporu. Rozhodnutím súdu dochádza
len k podpore nekorektného postupu zo strany združení ako vedľajších účastníkov, ktorých prvotný cieľ

spočívajúci v ochrane spotrebiteľa ustúpil v snahe o profitovanie z trov právneho zastúpenia, keďže je
prinajmenšom pozoruhodné, že združenie na ochranu spotrebiteľa nevstupuje do všetkých konaní, ale
len do tých konaní, kde má záruky úspechu vo veci prostredníctvom jednoduchých opakovaných podaní,
čo vedie k nehospodárnemu a neúčelnému priznaniu trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi.

Odporcovia 1/,2/ a vedľajší účastník v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhli napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Poukázali na to, že spotrebiteľská právna
úprava zahŕňa komplex právnych noriem verejnoprávneho ako aj súkromnoprávneho charakteru. Na
úrovni súkromnoprávnej upravujú spotrebiteľské normy okruh všetkých súkromnoprávnych zmluvných
vzťahov uzatváraných medzi dodávateľmi a spotrebiteľmi. V súkromnoprávnej rovine sú ustanovenia
spotrebiteľských zmlúv uvedené v Občianskom zákonníku, ako aj v ostatných spotrebiteľských

normách,vovzťahukuvšetkýmostatnýmsúkromnoprávnympredpisomslovenskéhoprávnehoporiadku
ustanoveniami špeciálnymi a v prevažnej miere kogentnými, čo je dané tým, že konkrétne implementujúzáväzné európske spotrebiteľské predpisy priamo v našom právnom poriadku. Dohoda o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 05.05.2009 je formulár, ktorý vopred pripravil
navrhovateľ ako veriteľ pre odporcu, spotrebiteľa ako dlžníka, prípadne osobu pristupujúcu k záväzku

a dlžník nemá žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jeho obsah. Dohoda o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku je vo vzťahu k hlavnej spotrebiteľskej zmluve akcesorickým právnym
úkonom, ktorý bezpochyby v rámci predmetu svojho podnikania uzatvára navrhovateľ v právnom
postavení dodávateľa s dlžníkom v postavení spotrebiteľa a dohodu tak súd musel podrobiť ako každú
spotrebiteľskú zmluvu kontrole v zmysle § 153 ods. 3 O.s.p. pri náležitej aplikácii spotrebiteľských

predpisov. Navrhovateľom predložená dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku
je formulár, ktorý vopred pripravil dodávateľ pre spotrebiteľa a spotrebiteľ nemal žiadnym spôsobom
možnosť ovplyvniť jeho obsah. Takto predformulovaná dohoda predstavuje neprijateľné zmluvné
podmienky, a to predĺženie premlčacej doby formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku. Navrhovateľ
vo formulárových dohodách teda necháva dlžným spotrebiteľom uznávať pohľadávky v rozsahu takej
sumy, na ktorú nemá v celom rozsahu platný právny titul, t. j. suma dlhu je vyššia ako skutočná

pohľadávka podložená platným právnym titulom. Ďalej uviedli, že navrhovateľ chce uzatvorením
dohody pre potreby súdneho konania navodiť dojem perfektnosti pôvodných zmlúv a získať titul
aj na vymáhanie súm, na ktoré nemá právny nárok, a ktorých zaplatenie právnemu predchodcovi
navrhovateľa zakladá spotrebiteľovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Hoci v predmetnej
veci si navrhovateľ uplatňuje pohľadávku zo spotrebiteľského úveru poskytovaného bankou, nemôže

samotná skutočnosť, že úver poskytovala banka a priori prinášať právny záver, že takáto zmluva
neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Zastávali názor, že pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné
spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými sa spotrebiteľovi neposkytuje
skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované vo vlastnom záujme dodávateľa. Je zjavné, že
pracovníci navrhovateľa sú pri získavaní podpisov na formulárových dohodách mimoriadne úspešní a

pravdepodobne aj mimoriadne motivovaní svojim zamestnávateľom. Navrhovateľ sa v rámci predmetu
podnikania dlhodobo zaoberá inkasovaním pohľadávok a takáto činnosť zahŕňa aj celé spektrum
mimosúdnych úkonov, ktorých cieľom je, aby sa dosiahla úhrada pohľadávky bez súdneho konania.
Je známou skutočnosť, že priemerný spotrebiteľ je nielen právne neznalý a neinformovaný, ale je
súčasne mimoriadne manipulovateľný v situácii, pokiaľ sa dostane pod psychický tlak a sú u neho

vyvolané emócia, strachu a obáv, čo školená osoba pracujúca pre inkasnú spoločnosť dokáže v
rámci štandardizovanej procedúry bez ťažkosti dosiahnuť vhodným vystupovaním pri použití správnych
slovných formulácií v určitom poradí. Pracovníci navrhovateľa podpisovaním formulárových dohôd
postupujú plošne non lege artis a dlžníkov nepoučujú o premlčaní záväzku, resp. už vôbec nie o
podstate samotného premlčania; nakoľko ani samotní pracovníci navrhovateľa o premlčaní záväzkov

nemajú žiadnu vedomosť. Mali za to, že navrhovateľ sa v predmetnej veci nemôže dovolávať platnosti
predloženej formulárovej dohody a teda ani právnych účinkov z nej plynúcich ani s poukazom na
princíp "ignorantia juris non ex cusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov
v neprospech žalovaného spotrebiteľa. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvého stupňa o priznaní náhrady
trov konania uviedol, že súd pri priznaní trov vedľajšieho účastníka postupoval v súlade s legislatívou

Európskej únie, judikatúrou súdneho dvora EÚ, v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou, ustálenou
súdnou praxou a Slovenskou právnou teóriou. Poukázal na to, že právna pomoc poskytovaná so
strany združení sa poskytuje osobám, ktoré nemajú dostatočné prostriedky v prípade, ak je táto pomoc
potrebná na zabezpečenie efektívneho prístupu k spravodlivosti. Ak by nemajetnému združeniu bolo
odmietnuté právo na plnú náhradu trov konania, de facto by to znamenalo nemožnosť reálnej ochrany

spotrebiteľov zo strany združenia. V predmetnej právnej veci sú uplatňované nároky proti spotrebiteľovi,
teda je nutné použiť normy spotrebiteľského práva aj výkladové pravidlá ich aplikácie. Pozitívny zásah
štátu realizuje zákonodarná moc spotrebiteľskou právnou úpravou, avšak nezastupiteľnú úlohu pri
napĺňaní cieľov EÚ v rámci ochrany spotrebiteľa musí zohrávať aj súdna moc náležitou aplikačnou
praxou, a to aj v otázke rozhodovania o trovách konania subjektov, ktoré vstupujú na ochranu

spotrebiteľov. Uplatnili si náhradu trov konania vo výške 278,35 eur. Odporcovia 1/, 2/ a vedľajší účastník
v písomnom doplnení vyjadrenia k odvolaniu uviedli, že každá zmluva o úvere bez ohľadu na formu a
typ spotrebiteľského úveru sa vždy spravuje špeciálnymi ustanoveniami o spotrebiteľských zmluvách a
podporne Občianskeho zákonníka.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§

212 ods. 2 písm. c) O.s.p., § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa nie je dôvodné.Vprejednávanejvecizobsahuspisuvyplýva,žeodporcovia1/a2/dňa06.05.2003uzavrelisoQ.Zmluvu
o splátkovom úvere, ktorý sa zaviazali splácať v mesačných splátkach po 6910,-Sk, pričom konečná
splatnosť úveru bola dohodnutá ku dňu 20.03.2008. Navrhovateľ uzavrel so Slovenskou sporiteľňou

a.s. dňa 22.10.2008 zmluvu o postúpení pohľadávky, na základe ktorej nadobudol pohľadávku voči
odporcovi 1/ - istinu 264.286,80 Sk, úroky celkom 69.349,90 Sk. Dňa 05.05.2009 navrhovateľ uzavrel
s odporcom 1/ dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktorou odporca 1/ uznal čo
do právneho dôvodu a výšky záväzok voči navrhovateľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej
s pôvodným veriteľom, a to Q. sporiteľňou, a.s., pričom dlžná suma pozostávala z istiny vo výške

8.772,71 eur, príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie vo výške 149,37
eur. V dohode o uzavretí splátkového kalendára v bode 3 je prehlásenie, že dlžník má vedomosť o
premlčaní dlhu a jeho následkoch. Súd prvého stupňa dospel k právnemu záveru, že v danom prípade
bolo potrebné zmluvu o úvere uzavretú medzi účastníkmi konania posúdiť podľa zák. č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, pričom platí, že na záväzky zo spotrebiteľskej zmluvy je potrebné použiť
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k tomu, že zo strany odporcov 1/, 2/ a zástupcu

vedľajšieho účastníka bola vznesená námietka premlčania , zaoberal sa tým, či uplatnený nárok
navrhovateľa nie je premlčaný. Zo zmluvy o splátkovom úvere vyplýva, že konečná splatnosť úveru bola
20.03.2008, žaloba bola podaná na súd 02.07.2012, t.j. po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby podľa §
101 Obč. zák. Z týchto dôvodov dospel k záveru, že dlh je podľa § 101 Obč. zákonníka premlčaný.
Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku z 05.05.2009 súd považoval za neplatný

právny úkon pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
v spojení s § 39 Obč. zákonníka.

Odvolací súd tento právny názor súdu prvého stupňa považuje za správny, v celom rozsahu sa
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku podľa § 219 ods. 2 O.s.p. a na zdôraznenie správnosti
a k odvolacím námietkam navrhovateľa uvádza nasledovné:

Aj podľa názoru odvolacieho súdu na daný právny vzťah je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka vzhľadom na to, že zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi dňa 06.05.2003
je typizovanou spotrebiteľskou zmluvou. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre
spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo
jej zmeny. Odporcovia 1/, 2/ boli aj sú v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľmi, pretože nebolo

preukázané, že by pri uzavieraní zmluvy konali v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti. Na druhej strane, navrhovateľ pri uzavieraní zmluvy konal v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti, ako to vyplýva z výpisu obchodného registra. Aj keď zmluva o úvere bola
uzavretá medzi účastníkmi podľa §§ 497 až 507 Obchodného zákonníka je potrebné na právny vzťah,
ktorého účastníkom boli odporcovia 1/, 2/ ako spotrebitelia prednostne použiť ustanovenia Občianskeho

zákonníka. Ako už bolo vyššie konštatované medzi odporcami 1/ a 2/ a právnym predchodcom
navrhovateľa bola dohodnutá konečná splatnosť úveru ku dňu 20.03.2008, pričom od tejto doby začala
plynúť navrhovateľovi podľa § 101 Občianskeho zákonníka trojročná premlčacia doba na uplatnenie
nároku na súde, ktorá uplynula dňa 20.03.2011. Navrhovateľ podal návrh na súde prvého stupňa dňa
02.07.2012 a vzhľadom k tomu, že odporcovia a vedľajší účastník vzniesli námietku premlčania, bol

návrh navrhovateľa z dôvodu premlčania dlhu nedôvodný. Navrhovateľ v konaní pred súdom prvého
stupňa dôvodil, že s odporcom 1/ uzavrel dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku
dňa 05.05.2009, na základe ktorej začala plynúť nová desaťročná premlčacia doba. Súdna prax už
zaujala stanovisko, že pri uzatváraní týchto dohôd zo strany navrhovateľa došlo k nekalej obchodnej
praktike, ktorá je v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá je spôsobilá podstatným

spôsobom narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa. Je nepochybné, že právny vzťah
medzi účastníkmi je vzťah so spotrebiteľskej zmluvy, a preto je potrebné na tento právny vzťah
aplikovať ustanovenia, ktoré spravujú vzťahy spotrebiteľského charakteru. Súdna prax vychádza zo
stanoviska, že dohoda o splátkach je typicky formulárovým ošetrením vzniknutého stavu, kedy sa na
podpis spotrebiteľovi predkladá zdanlivo výhodný formulár o splátkach s podstatnou rozhodcovskou

klauzulou. Aj v danom prípade dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku predloženú
navrhovateľom, treba považovať za formulárový dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok
navrhovateľa vo forme povolenia splátok dlhu, avšak jeho cieľom je dosiahnutie uznania záväzku a
tým predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie nároku, ako aj dosiahnutie súhlasu s rozhodcovskou
doložkou. Z jej textu je zrejmé, že ide o formulár, ktorý navrhovateľ používa vo vzťahu k neurčitémupočtu dlžníkov. Na základe prípadov z praxe možno konštatovať, že ak dlžník podpisuje takúto dohodu,
nerobí to z dôvodu, aby uznal svoj záväzok, ale aby dosiahol splátky svojho dlhu. Uznanie záväzku je
cieľ sledovaný predovšetkým veriteľom a nie dlžníkom a keďže ide o predformulované tlačivo, dlžník

pri uzatváraní dohody o splátkach nemôže jeho obsah ovplyvniť. Aj keď odporca 1/ podpísal dohodu o
uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu, v ktorej je uvedené, že má vedomosť o premlčaní dlhu a
jehonásledkoch,takátodohodajepovažovanávpraxisúdovSlovenskejrepublikyzarozpornúsdobrými
mravmi. Text dohody je podpísaný na dopredu navrhovateľom pripravený formulár, vytlačený drobným
písmom, ktorého obsah nemôže spotrebiteľ ovplyvniť. Vychádzajúc zo zásady ochrany spotrebiteľa ako

slabšej zmluvnej strany je umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu do bodu 3 dohody obsahovo
označenéako"formasplateniazáväzku"zavádzajúce,apretonapĺňakritériánekalejobchodnejpraktiky.
Taktiež je potrebné zdôrazniť, že predložené uznanie dlhu zo strany navrhovateľa je aj neurčitým
právnym úkonom, keď z neho nie je zrejmá celková výška uznaného dlhu, keďže nie je špecifikovaná
výška príslušenstva pohľadávky. Jedná sa o neurčitý právny úkon, ktorý je v zmysle ustanovenia § 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný. Z tohto dôvodu boli preto odvolacie námietky navrhovateľa o

platnosti uzavretej dohody o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní záväzku nedôvodné. Za daného
stavu potom súd prvého stupňa správne postupoval, keď návrh navrhovateľa zamietol.

Odvolací súd vyhodnotil odvolanie navrhovateľa ako nedôvodné aj v časti, v ktorej napadol výrok
rozsudku súdu prvého stupňa o náhrade trov konania. Je nesporné, že v konaní mali odporcovia 1/, 2/,
ako aj vedľajší účastník, ktorý vystupoval na ich strane úspech, a preto im v zmysle ustanovenia § 142

ods. 1 O.s.p. patrí aj náhrada trov konania. Odporcovia 1/, 2/ a vedľajší účastník boli v konaní zastúpení
advokátom, ktorému súd priznal odmenu za právne zastúpenie v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z..
Odvolací súd poukazuje v tejto súvislosti na čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého každý má právo na
právnu pomoc v konaní pred súdmi za podmienok ustanovených zákonom. V ustanovení § 93 ods. 2
O.s.p. zákonodarca zvýšil ochranu spotrebiteľov, keď im umožnil na strane spotrebiteľa ako vedľajšiemu

účastníkovi, zúčastniť sa konania takej právnickej osobe, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv
podľa osobitného predpisu, pričom takýmto predpisom je aj zákon č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa. V
zmysle ustanovenia § 24 O.s.p. účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí.
Z citovaných ustanovení teda vyplýva rovnaké právo účastníka, teda aj vedľajšieho účastníka, nechať
sa v konaní zastupovať, a to aj advokátom, pretože zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by takéto

právo vedľajší účastník nemal. Napokon súdna prax už k otázke priznania trov právneho zastúpenia
vedľajšiemu účastníkovi zaujala kladné stanovisko.

Odvolací súd z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako
vecne správny potvrdil.

Úspešným odporcom 1/, 2/ a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov v odvolacom konaní bola

priznaná náhrada trov odvolacieho konania podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1, 2 O.s.p.
vo výške 278,35 eur. Trovy odporcov 1/, 2/ a vedľajšieho účastníka spočívajú v trovách právneho
zastúpenia, a to za jeden úkon právnej služby po 270,54 eur (vyjadrenie k odvolaniu vychádzajúc z
hodnoty predmetu odvolacieho konania 11.074,71 eur) podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c/, § 16
ods. 3 Vyhl. č. 655/2004 Z. z. v platnom znení, režijný paušál 7,81 eur, spolu 278,35 eur.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .