Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/215/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313203362
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8313203362.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu E. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom P.,
F. XX, právne zastúpeného JUDr. Ľubomírom Hudákom, advokátom so sídlom v Humennom, Mierová
87, proti žalovaným 1. C. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom P., X. R. XX/XX a 2. Ing. H. H., nar. XX. XX.
XXXX, bytom P., X. R. XX/XX, právne zastúpeným JUDr. Tatianou Andrejcovou, advokátkou so sídlom
v Humennom, Laborecká 1896/58, o vydanie veci, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Humenné zo dňa 31. 03. 2014, č. k. 17C/88/2013-43 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaným sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania pozostávajúca z trov právneho zastúpenia

vo výške 77,95 Eur a žalobca je p o v i n n ý ju zaplatiť JUDr. Tatiane Andrejcovej, advokátke, do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť
žalovaným trovy konania vo výške 307,28 Eur.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej žalobca a žalovaná v 1.rade
žili v spoločnej domácnosti v meste P. na ul. F. č. XX v byte patriacom žalobcovi, a to i napriek tomu,
že v roku 1986 boli právoplatne rozvedení. Ich spolužitie bolo značne narušené. Dňa 15. 11. 2012
došlo k vyvrcholeniu nepokojov a v dôsledku konfrontácie medzi účastníkmi konania žalovaní boli

nútení opustiť spoločnú domácnosť. Pri odchode z bytu si brali aj svoje osobné veci a nedopatrením
predovšetkým z dôvodu nedostatku času, nakoľko žalobca im poskytol iba časový priestor 1,5 - 2 hodiny
na zbalenie, zbalili aj listiny patriace žalobcovi. O tejto skutočnosti sa dozvedeli až po doručení sms od
žalobcu, v ktorej požadoval vrátenie týchto listín. Žalovaná v 1.rade potom vykonala šetrenie vo veciach
žalovaných, ktoré si vzali so sebou, či sa tam nachádzajú aj listiny patriace žalobcovi. Tieto potom uložila
do obálky veľkosti A4 a prostredníctvom svojej známej D. R. ich dala doručiť žalobcovi. Túto skutočnosť
pred policajným orgánom potvrdila D. R..

Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že počas konania

neboli preukázané jeho tvrdenia, a preto muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť
preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivostitvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom
určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre
seba priaznivé právne dôsledky. Ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí.

Dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia, že daňové priznanie za rok 2011 a ďalšie účtovné doklady mali
vziať žalovaní nesie žalobca. Žalobca prevzal obálku, do ktorej žalovaná v 1.rade uložila všetky listiny
patriace žalobcovi. Pokiaľ žalobca tvrdil, že v obálke neboli doklady za rok 2011, ale za rok 2009, tieto
svoje tvrdenia ničím nepreukázal a ďalšie návrhy na dokazovanie v tomto smere nepredložil. Žalobca
neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, v dôsledku čoho súd prvého stupňa žalobu

v plnom rozsahu zamietol.

Výrok o trovách odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O. s. p..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zmeniť
tak, aby jeho žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené. Ako dôvod uviedol, že vo veci uniesol dôkazné
bremeno a preukázal odobratie a nevrátenie dokladov žalovanými v 1.a2.rade. Súd sa síce oboznámil so
spisom Obvodného oddelenia Policajného zboru v Humennom, avšak nevykonal tento dôkaz v zmysle

ust. § 129 ods. 1 O. s. p., keď zápisnicu o výsluchu žalovaných v 1. a 2.rade riadne neprečítal. Prečítaná
bola iba zápisnica o výsluchu D. R.. Táto osoba ale nemala vedomosť o tom, čo sa nachádza v obálke
odovzdanejžalobcovi.Tentodôkaznemôžepotvrdiťneuneseniedôkaznéhobremenanastranežalobcu,
ale práve naopak. Vo veci bolo jasne a zreteľne preukázané, že žalovaní doklady žalobcovi zobrali a
nevrátili.

Žalovaní navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 O. s. p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a
zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny

právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových zisteniach nič
nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvého
stupňa, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Právne bezvýznamné je spochybňovanie postupu súdu prvého stupňa v súvislosti s neprečítaním
zápisnice o výsluchu žalovaných obsiahnutej v spise Obvodného oddelenia Policajného zboru v

Humennom. Na pojednávaní konanom dňa 31. 03. 2014 tak, ako to vyplýva z obsahu zápisnice o
pojednávaní (č. l. 39 spisu) bola oboznámená iba časť spisového materiálu týkajúca sa výsluchu D. R..
Prečítanie zápisnice o výsluchu tejto osoby žalobca vo svojom opravnom prostriedku nespochybňuje.
Po prečítaní uvedeného listinného dôkazu právny zástupca žalobcu po poučení v zmysle ust. § 120
ods. 4 O. s. p. výslovne uviedol, že ďalšie návrhy na dokazovanie nepredkladá. Žalobca teda nenavrhol

vykonanie dôkazu prečítaním zápisnice o výsluchu žalovaných.

V súvislosti so zápisnicou o výsluchu žalovaných je ale potrebné zdôrazniť, že tvrdenia žalovaných pred
Obvodným oddelením Policajného zboru v Humennom nie sú odlišné od ich tvrdení produkovaných
v tomto konaní. Žalovaní nikdy netvrdili, aby žalobcovi nevzali jeho účtovné doklady. Stalo sa to
nedopatrením po tom, čo museli urýchlene opustiť po nezhodách so žalobcom byt, v ktorom dovtedy

spoločne bývali. Na výzvu žalobcu všetky účtovné doklady, ktoré vzali so sebou, vložili do obálky a túto
prostredníctvom D. R. doručili žalobcovi. Skutočnosť, podľa ktorej do obálky boli vložené všetky doklady
patriace žalobcovi, nepotvrdili len žalovaní, ale aj svedkyňa E. H. (dcéra žalobcu a žalovanej v 1.rade).
Tátosvedkyňaprisvojomvýsluchuzdôraznila,ževobálkesanachádzaloidaňovépriznaniezarok2011.Prevzatie obálky od D. R. potvrdil tiež samotný žalobca. Ak následne tvrdil, že v ním prevzatej obálke sa
účtovné doklady za rok 2011 nenachádzali, išlo o jeho tvrdenie, ktoré musel hodnoverným spôsobom
preukázať.

V tejto súvislosti je právne významné ust. § 120 ods. 1 veta prvá O. s. p., podľa ktorého účastníci sú
povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Cieľom dôkaznej povinnosti vychádzajúc z tohto ustanovenia je unesenie dôkazného bremena v
rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania bez ohľadu na jeho procesné
postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza
zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení

než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej
povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s
dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení
z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje
informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie účastníka. Zmysel

uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na
súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj
iné než navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie.
V takom prípade musí rozhodnúť v situácií dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tomu účastníkovi, na
ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za

preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

Keďže žalobca ničím právne významným nepreukázal, aby zo strany žalovaných mu už neboli vrátené
ním požadované doklady, súd prvého stupňa správne postupoval, ak žalobu žalobcu zamietol.

Odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ust. § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. rozsudok ako vecne správny
potvrdil.

Zároveň úspešným žalovaným priznal náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 77,95 Eur.
Predmetom konania bol nárok v peniazoch neoceniteľný, v dôsledku čoho základná sadzba tarifnej
odmeny za jeden úkon právnej služby podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení
neskorších predpisov predstavovala sumu 61,87 Eur. Žalovaní boli zastúpení tou istou advokátkou, v
dôsledku čoho základná sadzba tarifnej odmeny musela byť znížená o 50 %, teda na sumu 30,935

Eur za zastupovanie každého žalovaného. Po pripočítaní režijného paušálu v sume 8,04 Eur za úkon
vykonaný v roku 2014 (vyjadrenie k odvolaniu) trovy právneho zastúpenia u každého zo žalovaných
dosiahli čiastku 38,975 Eur. Celkovo trovy právneho zastúpenia za zastupovanie dvoch žalovaných sú
tak tvorené sumou 77,95 Eur, na zaplatenie ktorej bol zaviazaný neúspešný žalobca v súlade s ust. §
224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.