Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2014

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 12C/152/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314208855
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Engel

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2014:8314208855.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Jozefom Engelom v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko,

s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému Q.Á. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/XX, XXX
XX O., o zaplatenie 348,30 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal na tunajší súd dňa 22.07.2014 žalobu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k
úhrade sumy vo výške 348,30 eur s príslušenstvom, t.j. s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie
od 21.07.2010 do 10.05.2011 vo výške 7,41 eur, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy

348,30 eur od 11.05.2011 do zaplatenia a trov konania. V odôvodnení žaloby uviedol, že jeho právny
predchodca, Slovenská sporiteľňa, a.s., uzavrel so žalovaným ako dlžníkom dňa 18.01.2007 Zmluvu o
splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky. Na základe
tejto zmluvy boli žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpeniu
pohľadávky predstavovala sumu 1618,04 eur, ktorá pozostáva z istiny 1.448,30 eur, úroku z omeškania
vo výške 169,74 eur, v súlade s výpisom z účtovných kníh peňažného ústavu, ktorým právny predchodca
žalobcu deklaruje, že údaje, výška a špecifikácia jednotlivých pohľadávok sú generované bankovým
systémom a predstavuje aktuálny záväzok žalovaných ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalobca v konaní

uplatňuje splátky úveru splatné od 20.07.2010 do 20.12.2011 v počte 18 a v celkovej výške 348,30 eur.
Splátky pôvodne splatné od 20.05.2011 do 20.12.2011 sa stali splatnými dňa 10.05.2011, kedy žalobca
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Zároveň si uplatnil úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 OZ
počnúc dňom splatnosti každej splátky úveru samostatne a pri splátkach, ktorých splatnosť nastala po
vyhlásení mimoriadnej splatnosti dňa 10.05.2011.

Súd s poukazom na ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z.; vyzval žalobcu, aby súdu oznámil, či na podanej
žalobe trvá, nakoľko predmetom konania sú splátky splatné za obdobie od 20.07.2010 do 20.12.2011

a žaloba bola podaná na súd až dňa 22.07.2014.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že na podanej žalobe trvá v celom rozsahu, nakoľko
vzhľadom na účinnosť ust. § 52 ods. 2 OZ od 13.06.2014 nemožno v danom prípade vychádzať pri
posúdení otázky premlčania z občianskeho zákonníka, ale je potrebné vychádzať z ustanovenia ObZ a z
toho, že premlčacia doba je 4-ročná. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 6 M Cdo/4/2012zo dňa 27.03.2013, podľa ktorého Zmluva o úvere upravená ust. § 497 až 507 Obchodného zákonníka
je tzv. absolútnym obchodom, čo znamená, že na tento právny vzťah bez ohľadu na jeho účastníkov sa
spravuje Obchodným zákonníkom.

Súd preto vo veci nariadil pojednávanie s dokazovaním.

Na nariadené pojednávanie sa nedostavil žalobca ktorý svoju účasť na pojednávaní vopred ospravedlnil
a požiadal, aby súd vo veci rozhodol v jeho neprítomnosti na základe ním predložených listinných
dôkazov a to aj bez nariadenia pojednávania v súlade s ust - § 101 ods. 2 O.s.p.

Na nariadené pojednávanie sa nedostavil žalovaný, ktorý zásielku neprevzal v odbernej lehote a ktorého
je doručenie vykázané fikciou doručenia podľa § 47 ods. 2 O.s.p.

Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.03.2011 vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a.s. ako
postupca postúpila pohľadávku voči žalovanému, ktorá tvorí predmet tohto konania na spoločnosť EOS
KSI Slovensko, s.r.o. ako postupníka.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä Zmluvou o splátkovom úvere,
všeobecnými obchodnými podmienkami, zmluvou o postúpení pohľadávky, výpisom z bankového

systému, vyjadreniami žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav.

Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.01.2007 právny predchodca žalobcu,
spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., poskytol žalovanému úver vo výške 663,87 eur/20.000 Sk, ktorý
sa žalovaný zaviazal uhradiť pravidelnými mesačnými splátkami po 19,35 eur/583 Sk splatnými k 20.
dňu v mesiaci s dátumom prvej splátky 20.02.2007 a konečnou splatnosťou úveru 20.12.2011, s pevnou

úrokovou sadzbou do konečnej splatnosti úveru vo výške 18,40% ročne a RPMN 26,94% ročne. Celkový
počet splátok bol 59.

Súčasťou uvedenej zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky.

Podľa prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok, žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 663,87
eur na základe uzatvorenej zmluvy zo dňa 18.01.2007, ktorého splatnosť bola dňa 20.12.2011. Dlh

žalovaného ku dňu postúpenia pohľadávky bol vyčíslený na sumu 1.618,04 eur a pozostával z istiny
1448,30 eur a úrokov z omeškania vo výške 169,74 eur. Žalobca však žiadal priznať 18 splátok po 19,35
eur za obdobie od 20.07.2010 do 20.12.2011.

Zároveň dňa 10.05.2001 žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, kedy sa stali splatnými splátky
pôvodne splatné od 20.05.2011 do 20.12.2011.

Listom zo dňa 12.04.2011 právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s.,
Tomášikova 48, Bratislava, oznámila žalovanému, že postúpila svoju pohľadávku na žalobcu.

Pokusom o zmier zo dňa 17.06.2014 žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy.

Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny
obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce

sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Preto
bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou.Treba pritom podotknúť, že v tomto prípade sa jedná spotrebiteľský vzťah, a teda podľa § 54 ods. 2
OZ sa na takýto vzťah použije ustanovenie zákona, ktoré je pre spotrebiteľa výhodnejšie, čo sa použije
aj na posudzovanie platnosti právnych úkonov, a to z dôvodu, že na strane žalovaného je spotrebiteľ,

ktorý má stále slabšie postavenie oproti druhej strane, na ktorej vystupuje dodávateľ, ktorý koná svoju
činnosť v rámci svojho podnikania a má k dispozícii, okrem financií aj ľudí s právnickým a ekonomickým
vzdelaním.

Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 102/2014 Z.z., Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 336/2005 Z.z., v pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník
Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).

Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam
právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj
rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98,
C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat
Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane

a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len
ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti.
Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné
prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa
pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu

pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje

za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriektomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a

nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky
alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky
vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky,
prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti
s postupmi stanovenými v článku 7 (2).

Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchtopodmienoknaďalejzáväznáprestrany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.

Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,

aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili
súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany
predajcov alebo dodávateľov.

Podľa § 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov

- teda zákona platného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere - spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. b) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere je

zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

V súlade s § 2 písm. c) cit. zák. celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom
sú všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru s
výnimkou sankcií a poplatkov uvedených v zákone.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 285/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 285/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej
bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 5 zák. č. 285/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ak bol spotrebiteľský úver poskytnutý na
zakúpenie tovaru alebo poskytnutie služby, veriteľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť, 9) ak je spotrebiteľ
v omeškaní jednej splátky za časové obdobie dlhšie ako tri mesiace alebo dvoch splátok.

Podľa § 6 ods. 2 zák. č. 285/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ má povinnosť uhradiť
úrok len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia.Podľa ustanovenia §100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa
dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ustanovenia § 101 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené
inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa ustanovenia § 5b Zák. č. 250/2007 Z.z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy

prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči
spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Vdanejvecibolopreukázané,žeprávnypredchodcažalobcuposkytolžalovanémuúvervovýške663,87

eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť pravidelnými 59 mesačnými splátkami po 19,35 eur splatnými vždy
v 20. deň v mesiaci, pri úrokovej sadzbe 18,40 % ročne a RPMN 26,94 %, s dátumom prvej splátky
20.02.2007 a dátumom poslednej splátky 20.12.2011.

Taktiež súd mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu, zmluvou postúpil svoj záväzok voči
žalovanému na žalobcu.

Pri spotrebiteľských právnych vzťahoch sa použije právna úprava, ktorá je výhodnejšia pre spotrebiteľa
a to bez ohľadu na to, či sa jedná o právny vzťah z Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka
aleboinéhozákona.Použitieprávavýhodnejšiehoprespotrebiteľavyplývaajználezu,resp.zuznesenia
Ústavného súdu SR z 19.06.2013, sp. zn. ÚS 402/2013-10.

Po vykonanom dokazovaní tunajší súd dospel k záveru, že žaloba voči žalovaným nebola podaná

dôvodne, nakoľko súd mal za preukázané, že pohľadávka žalobcu je premlčaná. Zmluva o úvere bola
uzatvorená dňa 18.01.2007, z tejto zmluvy žalovanému vyplynula povinnosť platiť dohodnuté mesačné
splátky, ktorý však túto povinnosť neplnil. Zároveň posledná splátka bola dohodnutá na deň 20.12.2011,
teda v tento deň bola určená konečná splatnosť úveru. Dňa 10.05.2011 žalobca vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru splátok pôvodne splatných od 20.05.2011 do 20.12.2012, a teda v prípade týchto

splátok, u ktorých nastala mimoriadna splatnosť úveru, sa nasledujúcim dňom právo mohlo vykonať
po prvý raz a žalobcovi už týmto dňom vznikla možnosť podať žalobu na súd. Tento okamih je daný
objektívne a nezávisle na subjektívnej skutočnosti. Od toho dňa začala plynúť 3-ročná premlčacia
lehota. Súd aplikoval pre plynutie premlčacej doby ustanovenie občianskeho zákonníka, nakoľko sa
jedná o spotrebiteľa a spotrebiteľský charakter zmluvy, a z tohto dôvodu nemožno aplikovať na plynutie

premlčacej doby ustanovenia obchodného zákonníka a teda 4- ročnú premlčaciu dobu, tak ako vo
svojom vyjadrení žiadal žalobca, ktorý poukazoval na skutočnosť, že zmluva o úvere je absolútnym
obchodom. Žalobca žiadal priznať jednak splátky od 20.07.2010 do 10.05.2011 a následne splátky za
obdobie od 20.05.2011 do 20.12.2011, u ktorých vyhlásil m mimoriadnu splatnosť dňa 10.05.2011. V
danomprípadepremlčaciadobauplynuladňom11.05.2013.Vtejtolehotežalobcaneuplatnilsvojeprávo

na súde. Žaloba však bola podaná na súd až dňa 22.07.2014, teda po uplynutí všeobecnej 3-ročnej
premlčacej lehoty na vykonanie práva. Zároveň súd podľa ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z.; ako orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania. Žalobca žiada
priznať náhradu splátok za obdobie od 20.07.2010 do 20.12.2011, teda splátky, ktoré v čase podania

žaloby, t.j. 22.07.2014, už boli premlčané a taktiež splátky, u ktorých vyhlásil mimoriadnu splatnosť dňa
10.05.2011 Keďže súd ex offo skúma premlčanie, preto žalobu v celom rozsahu zamietol.Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle vyššie citovaných ust. § 142 ods.1 O.s.p. Žalovaný ako

úspešný účastník by v konaní mal právo na náhradu trov konania, ktoré mu v konaní vznikli v súvislosti s
účelným uplatňovaním alebo bránením práva proti žalobcovi. Nakoľko si právo na náhradu trov konania
neuplatnil, a preto súd rozhodol o trovách konania tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p ).

Podľa § 251 ods.1 O.s.,p.; Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona;31) ak ide o rozhodnutie
o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.