Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. november 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/308/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211200418
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2211200418.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ivety Jankovičovej a členiek

senátu: JUDr. Lea Stovičková a JUDr. Daša Kontríková v právnej veci navrhovateľky: N. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom N. Z., ul. P.O. D. č. XXXX/XA, zastúpená advokátom: JUDr. Ľudovít Földes,
so sídlom Bratislava, Domašská č. 11, proti odporcovi: MUTUUM, s.r.o. so sídlom Dunajská Streda,
Ľanárska č. 4584/28, IČO: 36 743 585, zastúpený advokátom: JUDr. Peter Kubík, Dunajská Streda,
Poľná cesta č. 966/9 o určenie, že žalobkyňa nemá dlh voči žalovanému a o určenie, že záložné právo na
nehnuteľnostiach žalobkyne neexistuje, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská
Streda č. k. 10C/10/2011 - 176 zo dňa 20. februára 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v časti, v ktorej súd určil, že právo odporcu na vrátenie peňažnej
sumy s príslušenstvom zo zmluvy o pôžičke zo dňa 09.10.2008, na základe ktorej poskytol odporca ako
veriteľ pôžičku 49.790,88 eura (1.500.000 Sk) voči navrhovateľovi ako dlžníkovi nie je, m e n í tak, že
v uvedenej časti sa návrh navrhovateľky zamieta.

Rozsudok súdu prvého stupňa s a v časti, v ktorej súd určil, že záložné právo odporcu zo zmluvy o
zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 09.10.2008, ktoré sú vo vlastníctve navrhovateľky

zapísané na Správe katastra Dunajská Streda na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie N.
Z., Obec N. Z. okres Dunajská Streda a to parcela registra C parc. č. 3877/1 o výmere 477 m2 záhrady,
parc. č. 3878/2 o výmere 120 m2 zastavané plochy a nádvoria a stavba s.č. XXXX na parc. č. 3878/2
rodinný dom zavkladované pod V7115/08 zo dňa 10.10.2008 do katastra nehnuteľností nie je, p
o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu sa v časti, v ktorej súd priznal navrhovateľke právo na náhradu trov konania m e n í tak,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa po pripustení zmeny návrhu na pojednávaní 17.10.2012
(č.l. 138), návrhu navrhovateľky vyhovel a určil, že právo odporcu na vrátenie peňažnej sumy s
príslušenstvom zo zmluvy o pôžičke zo dňa 09.10.2008, na základe ktorej poskytol odporca ako veriteľ
pôžičku 49.790,88 eur (1.500.000 Sk) voči navrhovateľovi ako dlžníkovi nie je. V ďalšom výroku súd
určil, že záložné právo odporcu zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa
09.10.2008, ktoré sú vo vlastníctve navrhovateľky zapísané na Správe katastra Dunajská Streda na
liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie N. Z., Obec N. Z. okres Dunajská Streda a to parcela

registra C parc. č. 3877/1 o výmere 477 m2 záhrady, parc. č. 3878/2 o výmere 120 m2 zastavané
plochy a nádvoria a stavba s.č. XXXX na parc. č. 3878/2 rodinný dom zavkladované pod V 7115/08
zo dňa 10.10.2008 do katastra nehnuteľností nie je. Odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľke náhradu
trov konania k rukám právneho zástupcu navrhovateľky 8.618,15 eura do troch dní od právoplatnostirozsudku. Po právnej stránke súd rozsudok odôvodnil aplikáciou § 657, § 151b ods. 1, § 151e ods. 2, §
37, § 39 Občianskeho zákonníka. Skutkovo rozsudok odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním mal
preukázané, že navrhovateľka, ktorá je vedená ako výlučná vlastníčka nehnuteľnosti na LV č. XXXX pre

k. ú. N. Z. má meno N. a priezvisko N.. Dátum jej narodenia je XX.XX.XXXX a býva na adrese N. Z., P.O.
D. č. XXXX/XA. Predchádzajúcou adresou navrhovateľky bola adresa N. Z., ul. R. N. č. XXXX/XX, ktorá
adresa je uvedená aj vo výpise z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie N. Z.. Navrhovateľka,
vychádzajúc z jej občianskeho preukazu, nikdy nebola vedená pod menom N., vždy si svoje meno
písala po česky N.. Naproti tomu na všetkých sporných zmluvách, t.j. na zmluve o pôžičke zo dňa

09.10.2008, zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 09.10.2008, na výdavkovom
pokladničnom doklade zo dňa 09.10.2008 pod č. 10002/08 ako dlžníčka a záložca je napísaná osoba
podmenomN.anieakoN.N..Podtakýmtomenom akoN.N.jezapísanáajosobavosvedčovacejknihe
Obecného úradu Kráľovičove Kračany, podpisy ktorej boli overené dňa 08.10.2008 a 09.10.2008 na
Obecnom úrade Kráľovičove Kračany. Rovnako z obsahu a záveru znaleckého posudku znalkyne Mgr.
Aleny Najšlovej z odboru písmoznalectva vyplýva, že sporné podpisy na návrhu na vklad vlastníckeho

práva, na zmluve o pôžičke, na zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, v zápisoch pod č.
391 až 395 na strane 53 a 54 osvedčovacej knihy obce Kráľovičove Kračany sa nezhodujú s nesporne
pravými podpismi N. N.. N. N. pravdepodobne nie je pisateľkou sporných podpisov na listinách: návrh
na vklad vlastníckeho práva, zmluva o pôžičke, zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a
podpisov obsiahnutých v osvedčovacej knihe obce Kráľovičove Kračany pod č. 391, 392, 393, 394 a 395

na strane 53 a 54. Vychádzajúc z takýchto záverov znaleckého posudku Mgr. Aleny Najšlovej vzhľadom
na výsledky vykonaného dokazovania predovšetkým na výpovede svedkov P. N. a B. D. podľa názoru
súdu bolo preukázané, že navrhovateľka nikdy zmluvu o pôžičke a zmluvu o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam zo dňa 09.10.2008 s odporcom neuzatvorila a na základe výdavkového pokladničného
dokladu č. 10002/08 zo dňa 09.10.2008 od odporcu finančnú čiastku 1.500.000 Sk neprevzala. Uvedené

právne úkony (zmluva o pôžičke a zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam) sú v zmysle
§ 37 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné. Odporcovi ako veriteľovi a záložnému veriteľovi z
týchto absolútne neplatných právnych úkonov neprislúcha žiadne plnenie, pretože navrhovateľka ako
dlžníčka od odporcu nikdy neprevzala finančnú čiastku 1.500.000 Sk z titulu poskytnutej pôžičky a nikdy
neuzavrela s odporcom ako záložným veriteľom zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam

dňa 09.10.2008. Po takomto predbežnom ustálení neplatnosti týchto právnych úkonov v súlade s
ust. § 80 písm. c) O.s.p., na základe vykonaného dokazovania vyhovel návrhu navrhovateľky v
celom rozsahu a určil, že právo odporcu na vrátenie peňažnej sumy z titulu zmluvy o pôžičke zo
dňa 09.10.2008 a záložné právo odporcu z titulu uzavretej zmluvy o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam zo dňa 09.01.2008 nie je. Podľa názoru súdu navrhovateľka v konaní preukázala

aj svoj naliehavý právny záujem na takomto určení, nakoľko do dnešného dňa na liste vlastníctva č.
XXXX navrhovateľka je vedená ako výlučná vlastníčka nehnuteľností, ktoré boli predmetom záložnej
zmluvy a bez takého určenia jej právne postavenie ako výlučnej vlastníčky je neisté, pretože ako ťarcha
na liste vlastníctva XXXX je zapísané záložné právo odporcu na základe uzavretej a zavkladovanej
záložnej zmluvy. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a 149 ods. 1 O.s.p. Úspešnej

navrhovateľke súd priznal právo na náhradu trov konania, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho
poplatku 99,50 eur a z trov právneho zastúpenia, ktoré podľa písomného vyčíslenia právneho zástupcu
navrhovateľky predstavujú čiastku 8.518,65 eur, za úkony právnej služby á 519,49 eura, prevzatie a
príprava zastúpenia, podanie návrhu na začatie konania, účasť na pojednávaniach dňa 25.01.2012,
10.03.2012, 11.04.2012, 02.05.2012, vypracovanie právneho stanoviska zo dňa 11.05.2012, účasť na

pojednávaniach 30.05.2012, 11.07.2012, 17.10.2012, 16.11.2012, 07.12.2012, 01.02.2013, 20.02.2013
+ režijný paušál + cestovné náhrady a náhradu za stratu času.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie odporca prostredníctvom právneho zástupcu podľa
§ 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. z dôvodu, že konanie pred súdom prvého stupňa má inú vadu, ktorá mohla

mať na za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, podľa § 205 ods. 2 písm. d.) O.s.p. z dôvodu,
že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
podľa § 205 ods. 2 písm. f) z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Navrhovateľ sa žalobou domáhal vyslovenia toho, že zmluva o pôžičke zo dňa
09.10.2008 uzavretá medzi odporcom ako veriteľom a navrhovateľom ako dlžníkom a zmluva o zriadení

záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 09.10.2008 medzi odporcom ako záložným veriteľom a
navrhovateľom ako záložným dlžníkom nebola uzavretá. Neskôr, dňa 27.10.2011 svoj návrh rozšíril
o petit, v zmysle ktorého odporca bol povinný podať návrh na výmaz záložného práva zapísaného
na liste vlastníctva č. XXXX, vedený správou katastra Dunajská Streda, k. ú. N. Z. pod číslom V7115/08 o tomto rozšírenom návrhu súd nerozhodol. Na pojednávaní dňa 02.05.2012 bolo uznesením
ukončenédokazovanieaúčastnícibolivyzvaní,abypredložilido20.05.2012záverečnénávrhy.Odporca
predložil svoj záverečný návrh dňa 18.05.2012 a navrhovateľ tesne pred pojednávaním 30.05.2012.

Odporca okrem iného poukázal na to, že petit návrhu navrhovateľa v podobe, v akom bol podaný je
nevykonateľný, nemá základ v hmotnom práve a navrhovateľ nemá naliehavý právny záujem na takomto
návrhu a preto ho navrhol zamietnuť. Zrejme v nadväznosti na toto podanie súd prvého stupňa na
pojednávaní 30.05.2012 (na ktorom mal byť pôvodne vyhlásený rozsudok), vyzval navrhovateľa, aby v
lehote pätnástich dní svoj návrh opravil tak, aby bol v súlade s hmotným právom a aby bol vykonateľný,

lebo odhliadnuc od tohto podstatného nedostatku je dôvodný. Navrhovateľ následne viackrát, dňa
13.06.2012, 23.07.2012 a napokon 26.10.2012 upravoval petit, až kým ten dostal konečnú podobu a
následne bol pretransformovaný do výroku napadnutého rozhodnutia. V zmysle výkladu § 5 a § 43 O.s.p.
poučenie o hmotnom práve, ktoré urobil súd prvého stupňa na pojednávaní 30.05.2012 je neprípustné s
osobitným ohľadom na to, že navrhovateľ bol v konaní zastúpený advokátom. Súd uvedeným spôsobom
nie je oprávnený riešiť súlad petitu s hmotným právom a ani prípadnú materiálnu vykonateľnosť petitu,

nakoľko aj táto otázka je hmotnoprávna. Ak súd mal za to, že na základe návrhu navrhovateľa nie možné
konať a rozhodnúť, mal postupovať podľa § 43 O.s.p bezodkladne po podaní návrhu, inak mal návrh
odmietnuť.Zrejmeotakýprípadnešlo,lebosúdonávrhunavrhovateľariadnekonal.Návrhnavrhovateľa
mal súd potom zamietnuť na pojednávaní 30.5.2012 pre nezákonnosť a nedostatok naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení. Postup súdu, ktorým poučil navrhovateľa o nesprávnom

petite a umožnil jeho zmenu je pritom nielen v rozpore so zákonom, ale i s ustálenou judikatúrou (napr.
PR 5/1993, R 20/1994, R 38/1994). Takýto postup je neprípustný a hrubým spôsobom narušuje ústavný
princíp rovnosti účastníkov konania, nezákonne poškodzuje odporcu. Výrok napadnutého rozhodnutia
súdu prvého stupňa je výsledkom nezákonnej činnosti súdu, porušením ústavného princípu rovnosti
účastníkov konania Pokiaľ súd prvého stupňa bol toho názoru, že pôvodný návrh navrhovateľa nie v

súlade s hmotným právom, mal ho zamietnuť. Tým, že tak nepostupoval ba naopak, poučil navrhovateľa
o jeho hmotných právach a konanie zaťažil inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie.
Podania navrhovateľa uskutočnené 27.10.2011, 13.06.2011 a 23.07.2012 je potrebné považovať nielen
za zmeny návrhu na začatie konania ale aj za ich rozšírenie. Napríklad v podaní zo dňa 27.10.2011
navrhovateľ okrem vyslovenia neuzatvorenia zmluvy o pôžičke žiadal aj uloženie povinnosti odporcovi

podať návrh na výmaz záložného práva viaznuceho na nehnuteľnosti navrhovateľa. Takisto návrh
navrhovateľa zo dňa 16.10.2012 je potrebné považovať za späťvzatie návrhu zo dňa 23.07.2012, keď
už nežiadal vyslovenie neplatnosti zmluvy o pôžičke. Súd prvého stupňa sa mal týmito zmenami
a späťvzatiami návrhu navrhovateľa procesne vysporiadať, povoliť, alebo nepovoliť ich a určiť tak
záväzným spôsobom rámec konania, o čom sa vlastne konalo. Neurobil však tak, rozhodol iba o zmene

návrhu zo dňa 26.10.2012 uznesením zo dňa 17.10.2012. Celý čas tak vlastne súd prvého stupňa držal
účastníkov konania „v napätí" o čom sa koná a k čomu smeruje celé konanie. Okrem toho, že tak
odporcovi súd znemožnil účinne navrhovať dôkazy na svoju obranu, odporca s prípadným zastavením
konania v rozsahu výroku o tom, či zmluva o pôžičke je neplatná a v rozsahu výroku o uložení povinnosti
podať návrh na výmaz záložného práva by nebol súhlasil s poukazom na § 96 O.s.p. To znamená, že súd

prvého stupňa by sa mal týmto návrhom navrhovateľa procesne vysporiadať, mal by v tomto rozsahu
návrh navrhovateľa zamietnuť. To zas môže mať podstatný význam z hľadiska posúdenia úspechu
jednotlivých účastníkov v konaní, a o následné rozhodovanie o trovách konania, ktorých výška v tomto
konaní nie je zanedbateľná. Súd prvého stupňa sa mal procesne korektným spôsobom vysporiadať so
všetkými návrhmi navrhovateľa na zmenu petitu a späťvzatiami návrhov. Inak nie je možné určiť o čom,

o akom návrhu vlastne konanie bolo. Tým, že to súd prvého stupňa neurobil, navodil vadu konania,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie súdu, najmenej v rozsahu náhrady trov konania.
O trovách konania súd nerozhodol zákonným spôsobom, keď uložil odporcovi povinnosť nahradiť trovy
konania navrhovateľa podľa § 142 O.s.p. V priebehu konania súd prvého stupňa zistil, že došlo k
údajnému zneužitiu identity navrhovateľa pri uzavretí zmluvy o pôžičke zo dňa 09.10.2008 a zmluvy o

zriadení záložného práva k nehnuteľností zo dňa 09.10.2008. Podpisy navrhovateľa na zmluvách pritom
boli úradne osvedčené podľa zákona číslo 599/2001 Z.z. o osvedčovaní listín a podpisov na listinách
obvodnými úradmi a obcami. Odporca teda nemal najmenší dôvod pochybovať o pravosti podpisov
navrhovateľanalistinách,dôverovalvsprávnosťaktovorgánovverejnejmoci.Navyvrátenietejtoverejne
osvedčenej a prezumovanej skutočnosti mohol navrhovateľ použiť jedine konanie pred súdom. Odporca

svojím správaním teda nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania, išlo o jedinú legálnu cestu,
ako záväzne a definitívne vyriešiť vzniknutú situáciu. Preto mal súd aplikovať § 143 O.s.p. na daný
prípad, ktoré ustanovenie však opomenul. Od odporcu bola vylákaná suma 49.790,88 eur, ktorú s
najväčšou pravdepodobnosťou už nikdy neuvidí. Bola mu spôsobená škoda. Z tohto pohľadu záver, abyešte odporca znášal trovy konania, prameniace zo situácie, do ktorej sa dostal bez vlastného zavinenia,
len tým, že dôveroval orgánom verejnej moci, je vrcholne nespravodlivé, neetické a arogantné. S
prihliadnutím najmä na okolnosti, ktoré viedli účastníkov konania na uplatnenie práva na súde, preto

je namieste prípadné použitie § 150 O.s.p. Súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, keď
odporcovi uložil povinnosť nahradiť trovy konania navrhovateľovi. Navyše rozhodnutie súdu o trovách
konania je absolútne nepreskúmateľné, vyplýva z neho iba výška tarifnej odmeny za jeden úkon právnej
služby v jednotlivých rokoch trvania sporu. Nevyplýva však, za ktoré úkony právnej služby aká odmena
bola priznaná, čo je dôležité najmä z toho hľadiska, že vo veci sa konalo niekoľko pojednávaní, ktoré boli

odročenézdôvoduvyššieužopísanejnemohúcnostinavrhovateľaustáliťpetitžaloby.Priznanienáhrady
trov konania za tieto úkony môže byť neúčelné, a za tieto odročené pojednávania navrhovateľovi nepatrí
plná výška tarifnej odmeny. Podobne chýba aj presné vyúčtovanie cestovných náhrad navrhovateľa
spojených s účasťou na jednotlivých pojednávaniach. Podľa názoru odvolateľa navrhovateľom nebolo
hodnoverne preukázané, že sporné listiny podpísal navrhovateľ. Ako už odvolateľ vyššie uviedol, v
zmysle zák. č. 599/2001 Z.z. pri osvedčovaní podpisu na listine obvodný úrad a obec zodpovedajú za

to, že podpis na listine urobila alebo uznala za vlastný fyzická osoba, ktorej podpis je osvedčovaný,
že sa podpísala do osvedčovacej knihy a že osvedčenie bolo vykonané spôsobom ustanoveným
týmto zákonom. Tým sa vytvára garancia zo strany orgánov verejnej moci, že podpis na listine patrí
určitej osobe, čo okrem iného má aj za úlohu chrániť osoby, ktoré osobne listinu podpisujúcu fyzickú
osobu nepoznajú. Vytvára sa teda zákonná prezumpcia správnosti aktu verejnej moci (nález ÚS ČR,

sp. zn. I. ÚS 2216/09), z ktorého odporca vychádzal pri uzatváraní sporných zmlúv a následne pri
poskytovaní peňažných prostriedkov s osobitným ohľadom na skutočnosť, že predmetné zmluvy boli
uzavreté medzi neprítomnými osobami. Táto zákonná prezumpcia môže byť vyvrátená, avšak iba
nepochybnými dôkazmi, inak sa naruší dôvera vo verejnú moc. Navrhovateľ v priebehu konania
neprezentoval žiadne jednoznačné argumenty, ktoré by boli spôsobilé prelomiť zákonnú prezumpciu

správnosti aktov verejnej moci. Ani jeden svedok vypočutý v priebehu konania nevedel s určitosťou
povedať, či sporné zmluvy podpisoval navrhovateľ alebo nie. Rovnako policajné vyšetrovanie v prípade
neviedlo k jednoznačnému záveru, o tom ani nehovoriac, že ani znalec ustanovený pán orgánmi činnými
trestnom konaní nevedel jednoznačne vylúčiť, že by sa na listinách nachádzali podpisy navrhovateľa. Za
takýchtoniejejednoznačnýchzáverovdokazovaniasidobrávieraodporcuzaslúžiochranu.Sosobitným

ohľadom na to, že záložné právo na základe spornej zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti
bolo riadne zavkladované do katastra nehnuteľností (bola to pritom podmienka poskytnutia finančných
prostriedkov zo strany odporcu), ako aj na to, že navrhovateľa 2 roky nezaujímalo údajne neprávom
zriadené záložné právo na nehnuteľnosti (zmluva o zriadení záložného práva bola podpísaná v roku
2008, kým návrh na začatie konania navrhovateľ podal na súd až v roku 2011 tak, že ani raz odporcu

neoslovil). Dobrú vieru odporcu je potrebné tak chrániť najmä v rozsahu záložného práva zriadeného
na nehnuteľnosti navrhovateľa a toto záložné právo je potrebné považovať za platné (rozsudok NS
ČR sp. zn. 21 Cdo 3089/2007). Osobitne tu pritom treba poukázať aj na článok II bod 3 zmluvy o
zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 29.10.2008, podľa ktorého záložné právo zriadené
touto zmluvou zabezpečuje aj pohľadávky, ktoré by vznikli zánikom platnosti zmluvy o pôžičke. Nie

je možné na základe vykonaných dôkazov vytvoriť ani jednoznačný záver, že navrhovateľ neprijal od
odporcu žiadne finančné prostriedky zo zmluvy o pôžičke zo dňa 09.10.2008. V celom prípade je viacero
nezrovnalostí, tie sa dajú vylúčiť tak, že súd jednoznačne zistí, u koho skončili peňažné prostriedky
odporcu a kto podpísal sporné zmluvy s odporcom. Podľa odporcu je pochybné aj v to, či navrhovateľ
má vôbec naliehavý právny záujem na výroku napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa v rozsahu

určenia neexistencie povinnosti vrátiť finančné prostriedky. V zmysle ustálenej judikatúry naliehavý
právny záujem na určovacej žalobe je v takom prípade, aby výrok určovacieho rozsudku vytvorí pevný
právny základ vzťahu medzi účastníkmi konania a dá sa predísť žalobám na plnenie (R 24/1995, alebo
rozsudok Ns ČR sp. zn. 3Cdon 1338/96). V tomto prípade však znenie výroku rozhodnutia súdu prvého
stupňa nespĺňa ani jednu z vyššie uvedených predpokladov. Tým, že súd vysloví, že navrhovateľ nemá

povinnosť vrátiť odporcovi sumu 49.790,88 eur zo zmluvy o pôžičke nezabráni odporcovi, aby sumu,
ktorú poskytol, vymáhal v plnom rozsahu alebo aspoň čiastočne aj od navrhovateľa z iného právneho
dôvodu,napr.ztitulubezdôvodnéhoobohatenia.Vpriebehukonaniatotižnebolojednoznačnezistené,či
navrhovateľ nemal prospech z finančných prostriedkov odporcu i keď je zrejmé, že tie neboli poskytnuté
priamo navrhovateľovi. O výrok napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa navrhovateľ v takom

prípadnom konaní sa nebude môcť opierať. Preto sa tu nevytvoril pevný právny základ sporného vzťahu
medzi navrhovateľom a odporcom a výrok napadnutého rozhodnutia neprinesie ani k definitívnu riešeniu
vzťahu medzi účastníkmi. Navrhovateľ na žiadanom určení v danom prípade nemá naliehavý právny
záujem. Vzhľadom na hore uvedené odporca navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súduprvého stupňa zmenil tak, že návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietne a navrhovateľovi uloží
povinnosť nahradiť trovy konania odporcovi.

K odvolaniu odporcu sa vyjadrila navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu podaním
doručeným súdu 09.07.2013. Vo vyjadrení uviedla, že rozhodnutie súd prvého stupňa považuje za vecne
správne, vydané po riadne vykonanom dokazovaní, preto navrhla tento rozsudok potvrdiť a uplatnila si
náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod
(§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania(§212ods.1O.s.p.),postupombeznariadeniaodvolaciehopojednávania(§214ods.2O.s.p.)

a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné a čiastočne nedôvodné a boli splnené podmienky
jednak pre zmenu časti rozsudku a jednak pre potvrdenie časti rozsudku.

Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom sporu po pripustení zmeny návrhu súdom prvého stupňa
na pojednávaní 17.10.2012 (č.l. 138) je určenie, že právo odporcu na vrátenie peňažnej sumy s

príslušenstvom zo zmluvy o pôžičke zo dňa 09.10.2008, na základe ktorej poskytol odporca ako veriteľ
pôžičku 49.790,88 eur (1.500.000 Sk) voči navrhovateľovi ako dlžníkovi nie je a určenie, že záložné
právo odporcu zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 09.10.2008, ktoré sú
vo vlastníctve navrhovateľky zapísané na Správe katastra Dunajská Streda na liste vlastníctva č. XXXX
pre katastrálne územie N. Z., Obec N. Z. okres Dunajská Streda a to parcela registra C parc. č. 3877/1

o výmere 477 m2 záhrady, parc. č. 3878/2 o výmere 120 m2 zastavané plochy a nádvoria a stavba s.č.
XXXX na parc. č. 3878/2 rodinný dom zavkladované pod V 7115/08 zo dňa 10.10.2008 do katastra
nehnuteľností nie je.

Navrhovateľka tvrdila, že zmluvu o pôžičke a zmluvu o zriadení záložného práva nikdy nepodpisovala,

peniaze neprevzala a nevidí dôvod, aby jej nehnuteľnosti boli v prospech odporcu založené na základe
zmluvy o záložnom práve.

Odporca tvrdil, že zmluvu o pôžičke a zmluvu o zriedení záložného práva k nehnuteľnostiam vyhotovil
P. N., ktorý bol zamestnancom spoločnosti odporcu, a ktorý zháňal klientov so záujmom o poskytnutie

pôžičky. Zmluvy vypracovával podľa vzoru P. N., on komunikoval s navrhovateľkou, odporcovi priniesol
podpísané zmluvy a odporca poskytol sumu 1.5000.000 Sk P. N., ktorý mal peniaze následne dať
navrhovateľke. Odporca navrhovateľku nevidel a nebol s ňou v kontakte.

Odporca v odvolaní namietal, že navrhovateľka v prvej časti petitu nemá naliehavý právny záujem na

určení, ktorého sa žalobou domáha. Súd prvého stupňa v rozsudku konštatoval, že navrhovateľka má
naliehavý právny záujem na určení, lebo na liste vlastníctva týkajúcom sa nehnuteľností, ktorých je
vlastníčkou, je zapísané záložné právo v prospech odporcu.

Podľa § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby

sa rozhodlo najmä o určením, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem.

Predpokladom úspešnosti návrhu na začatie konania o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je
resp. nie je, je podľa § 80 písm. c) O.s.p. preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom

určení. Vo všeobecnosti platí, že určovacia žaloba je preventívneho charakteru a jej účelom je poskytnúť
ochranu právnemu postaveniu navrhovateľa skôr, ako dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva,
nie je preto opodstatnená tam, kde právny vzťah alebo právo už bolo porušené a je preto právnym
prostriedkom ochrany právneho vzťahu alebo práva žaloba na plnenie. Avšak i v prípade, že je možné
žalovať o splnenie povinnosti, súdna prax pripúšťa, že je daný naliehavý právny záujem na určení v

zmysle § 80 písm. c) O.s.p., ak určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky, vystihuje obsah
a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravy vzťahov medzi
účastníkmi tvoriacej určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Táto
funkcia určovacej žaloby korešponduje práve s podmienkou naliehavého právneho záujmu. Ak tútofunkciu určovacej žaloby v konkrétnom prípade nemožno očakávať (že ju určovacia žaloba bude plniť),
nebude daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. V prejednávanej veci možno súhlasiť
s názorom odporcu, že navrhovateľka nemá naliehavý právny záujem na určení, že právo odporcu na

vrátenie peňažnej sumy s príslušenstvom zo zmluvy o pôžičke zo dňa 09.10.2008, na základe ktorej
poskytol odporca ako veriteľ pôžičku 49.790,88 eura (1.500.000 Sk) navrhovateľke ako dlžníkovi nie
je, pretože aj v prípade, ak by súd návrhu v tejto časti vyhovel, nevylúči to možnosť podania žaloby
o poskytnutie plnenia z iného právneho dôvodu (titulu) a rovnako to nevylúči možnosť podať návrh
o zaplatenie inej (nižšej, resp. vyššej sumy). Z uvedeného možno vyvodiť záver, že takýto určovaní

petit (výrok), ktorého vydania sa domáhala navrhovateľka, nevytvorí pevný právny základ vzťahu medzi
účastníkmi konania a nedá sa ním predísť žalobám na plnenie (porovnaj rozsudok NS ČR sp. zn. 3Cdon
1338/96), preto navrhovateľka nemá naliehavý právny záujem na takomto určení.

Súd prvého stupňa v rozsudku konštatoval, že navrhovateľka má naliehavý právny záujem na určení,
lebo na liste vlastníctva týkajúcom sa nehnuteľností, ktorých je vlastníčkou, je zapísané záložné právo v

prospech odporcu. Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania domáhala dvoch určovacích výrokov
a bolo jej povinnosťou preukázať naliehavý právny záujem na oboch výrokoch a rovnako aj súd prvého
stupňa sa mal vysporiadať s otázkou naliehavého právneho záujmu v oboch prípadoch určovacieho
petitu. Navrhovateľka mala naliehavý právny záujem len na v poradí druhom určovacom petite, pretože
v prípade, ak súd jej návrhu vyhovie, dôjde k zmene jej právneho postavenia a na základe rozsudku

súdu príslušný kataster vymaže zápis záložného práva k nehnuteľnostiam patriacim navrhovateľke
špecifikovaným v petite rozsudku.

S poukazom na uvedené odvolací súd uznal opodstatnenosť dôvodov, na ktoré poukazoval odporca vo
svojom odvolaní (že navrhovateľka nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení v prvej časti

petitu, a pokiaľ súd prvého stupňa návrhu navrhovateľky vyhovel a určil, že právo odporcu na vrátenie
peňažnej sumy s príslušenstvom zo zmluvy o pôžičke zo dňa 09.10.2008, na základe ktorej poskytol
odporca ako veriteľ pôžičku 49.790,88 eura (1.500.000 Sk) voči navrhovateľovi ako dlžníkovi nie je,
odvolací súd zmenil toto rozhodnutie podľa § 213 ods. 1 O.s.p. a v uvedenej časti návrh navrhovateľky
zamietol. Odvolací súd je oprávnený v prípade, ak súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, použil

správny právny predpis, len nesprávne ho interpretoval, rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť (§220
v spojení s § 221 ods. 1 písm. h) a contrario). Vo veci nebolo potrebné (z dôvodu zmeny rozsudku)
nariaďovať pojednávanie, pretože nešlo o žiaden z prípadov uvedených v § 214 ods. 1 O.s.p.

V druhej časti návrhu po pripustení zmeny návrhu na pojednávaní 17.10.2012 sa navrhovateľka

domáhala určenia, že záložné právo odporcu zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam
zo dňa 09.10.2008, ktoré sú vo vlastníctve navrhovateľky zapísané na Správe katastra Dunajská Streda
na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie N. Z. nie je. Na takomto určení mala navrhovateľka
naliehavý právny záujem, ako už bolo vyššie uvedené, z dôvodu, že po právoplatnosti rozsudku dôjde
k výmazu záložného práva k príslušnom katastri.

Odporca v odvolaní namietal procesný postup súdu a poukazoval na podania navrhovateľky zo dňa
27.10.2011, 13.06.2011 a 23.07.2012, ktoré bolo potrebné považovať za zmeny návrhu na začatie
konania, za návrh na rozšírenie návrhu na začatie konania, o ktorých súd nerozhodoval, ale zmenu
návrhu pripustil uznesením len na pojednávaní 17.10.2012.

Navrhovateľ je oprávnený do rozhodnutia súdu meniť návrh na začatie konania, dopĺňať ho. V
prejednávanej veci súd pripustil zmenu návrhu na pojednávaní 17.10.2012, pred rozhodnutím vo veci
samej. Pôvodne sa navrhovateľka domáhala určenia, že zmluva o pôžičke zo dňa 09.10.2008 a
zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 09.10.2008 nebola uzavretá, pričom od počiatku tvrdila,

že obidve zmluvy nikdy nepodpisovala, t.j. ich neuzavrela a peniaze (1.500.000 Sk) neprevzala.
Dokazovanievykonávanésúdomdorozhodnutiaozmenepetitunapojednávaní17.10.2012smerovalok
preukazovaniu skutočnosti, či navrhovateľka zmluvy podpísala a či prevzala peniaze na základe zmluvy
o pôžičke. V dobe od podania návrhu do rozhodnutia o zmene návrhu (tak, ako je uvedený petite toho
rozsudku) navrhovateľka po výzve súdu na odstránenie vád návrhu, návrh na začatie konania rôzne

dopĺňala a menila, podaním doručeným súdu 27.10.2011 (č.l.50) navrhla uložiť odporcovi podať návrh
na výmaz záložného práva, podaním doručeným súdu 14.06.2012 (č.l.125) navrhla určiť neplatnosť
zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 09.10.2008, podaním doručeným súdu 23.07.2012 navrhla
určiť neplatnosť dohody zmluvy o pôžičke a zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 09.10.2008. Napojednávaní 17.10.2012 navrhovateľka uviedla, že netrvá na podaných návrhoch na zmenu pôvodne
podaného návrhu (všetkých troch ako sú vyššie uvedené), ale len na zmene návrhu, ktorý doručila súdu
ako posledný 16.10.2012. Súd následne pripustil len zmenu návrhu podľa posledného podania, v súlade

s prednesom navrhovateľky (resp. jej právneho zástupcu) na pojednávaní.

Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že požiadavku, aby zo žaloby bolo známe, čoho sa žalobca domáha,
nemožno vykladať tak, že by navrhovateľ (žalobca) bol povinný urobiť súdu návrh na znenie výroku,
ktorý len sudca prevezme do výroku rozsudku. Navrhovateľ si túto svoju povinnosť splní už tým,

že v návrhu (žalobe) presne a jednoznačne označí povinnosť, ktorá má byť odporcovi (žalovanému)
uložená rozhodnutím súdu, resp. uvedie, akého určenia sa domáha. Pritom žalobu nemožno považovať
za neurčitú, ak žalobnému návrhu alebo jeho časti nebude môcť byť vyhovené preto, že nie je v
súlade s hmotným právom alebo ak jednotlivé časti petitu nemôžu popri sebe obstáť, pretože sa
vylučujú a pod. Podstatné je, či z podanej žaloby, ktorá nie je formálne rozlíšená na časť opísania
rozhodujúcich skutočností a časť žalobného návrhu (petitu), vyplýva žalobcova požiadavka, čoho a na

akom skutkovom základe sa domáha. Ustanovenie § 79 ods. 1, druhá veta, Občianskeho súdneho
poriadkunavrhovateľovineukladáformulovaťnávrhrozsudku,aleibato,abyznávrhunazačatiekonania
bolo zjavné, čoho sa navrhovateľ domáha. Stačí určite a zrozumiteľne označiť spôsob určenia právneho
vzťahu, práva alebo povinnosti, ktorá má byť rozhodnutím súdu uložená odporcovi (porovnaj rozsudok
NS SR sp. zn. 2Cdo 8/2005, 56/2005 ZSP).

Podľa názoru odvolacieho súdu pôvodne podaný návrh navrhovateľky spĺňal zákonom predpísané
náležitosti, obsahoval časť opísania rozhodujúcich skutočností a aj časť, čoho sa navrhovateľka
domáhala. V návrhu dokonca odôvodňuje (s poukazom na rozsudok NS SR 2Cdo 137/2003) , že
vzhľadom k tomu, že zmluvy o pôžičke a zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 09.10.2008 nikdy

nepodpísala, preto zmluvy nevznikli a nemožno uvažovať o ich neplatnosti a preto sa domáha určenia,
žezmluvyneboliuzavreté.Súdsivymienilvýzvounaodstránenievádnávrhu,abynavrhovateľkanavrhla
určenie, že práva z uzavretých zmlúv nie sú, neexistujú. Podľa obsahu však ide o nárok totožný,
význam slov, že zmluvy neboli uzavreté, alebo že práva vyplývajúce zo zmlúv nie sú (neexistujú, lebo
zmluvy neboli uzavreté), je rovnaký. V danom prípade, ak bol súd presvedčený o tom, že správne

má znieť výrok rozsudku tak, že práva zo zmlúv (bližšie špecifikovaných v petite) nie sú, neexistujú,
mohol sám iniciatívne zmeniť petit rozsudku (s náležitým odôvodnením) bez toho, aby na to vyzýval
navrhovateľku, pretože takouto zmenou by nezmenil to, čoho sa navrhovateľka domáha. Nemožno
súhlasiť s právnym názorom odporcu, že na to, aby súd návrhu vyhovel, bolo potrebné preukázať,
komu boli finančné prostriedky v skutočnosti odovzdané. Na to, aby súd určil, že právo zo záložnej

zmluvy nevzniklo postačovalo, aby bolo preukázané, že navrhovateľka zmluvy nepodpísala a peniaze
neprevzala. Uvedené bolo preukázané najneskôr na pojednávaní 02.05.2012, po výsluchu svedka P. N.
(č.l. 107), ktorý vo výpovedi uviedol, že navrhovateľku videl prvý krát v roku 2009, keď ho navrhovateľka
vyhľadala s tým, že doklady, na základe ktorých došlo k zápisu záložného práva k nehnuteľnostiam ona
nepodpisovala. Svedok, ktorý prevzal peniaze od odporcu a mal ich odovzdať navrhovateľke nepotvrdil

vo svojej výpovedi, že ich navrhovateľke dal. Skutočnosť, že podpisy na zmluve o pôžičke a na zmluve
o zriadení záložného práva (a v Osvedčovacej knihe obce Kráľovičove Kračany pod č. 391, 392, 393,
394 a 395 na str 53 a 54) neboli navrhovateľky vyplývali zo znaleckého posudku zo dňa 07.06.2010 po
vykonanom znaleckom dokazovaní v trestnom konaní (č.l.60-68). Vykonané dokazovanie smerujúce k
preukázaniu skutočnosti, kto prevzal od P. N. pôžičku vo výške 1.500.000 Sk bolo nadbytočné. Rovnako

nemožno súhlasiť s názorom odporcu, že počas konania tým, že súd nerozhodol o všetkých zmenách
návrhu tak, ako boli navrhovateľkou doručené odporca nevedel, o čom sa koná a k čomu smeruje celé
konanie. Od podania návrhu a od prvého pojednávania bolo vykonávané dokazovanie smerujúce k
tvrdeniam navrhovateľky (rozhodujúcich skutočností), že zmluvy nepodpísala a peniaze neprevzala tak,
ako to tvrdila aj v návrhu.

Odvolateľ v odvolaní navrhol v danom prípade prihliadnuť pri rozhodovaní na dobrú vieru odporcu
pri rozhodovaní o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorý sa spoliehal na pravosť podpisu
na zmluvách osvedčených obecným úradom a podvodom bola do neho vylákaná suma, ktorú už s
najväčšou pravdepodobnosťou neuvidí.

O dobromyseľnosti odporcu pri poskytovaní pôžičky navrhovateľky však nemožno ani uvažovať.
Odporca je právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri a nemá zapísané požičiavanie peňazí
v predmete činnosti, vo výpovedi vyslovene uviedol, že s navrhovateľkou neprišiel do kontaktu, všetkovybavoval jeho zamestnanec, P. N., ktorému odovzdal 1.500.000 Sk bez dokladu o prevzatí peňazí. Je
otázne, na základe akého vzťahu odporca spolupracoval s P. N. pri požičiavaní peňazí, pretože odporca
uviedol, že P. N., ktorému odovzdával peniaze ako pôžičky pre tretie osoby bol jeho zamestnancom, ale

P. N. vo výpovedi uviedol, že zamestnancom nebol, len s odporcom spolupracoval a v roku 2008 uzavrel
v mene veriteľa 30-40 zmlúv. Samotný odporca vo výpovedi uviedol, že na P. N. podal trestné oznámenie
v piatich prípadoch a aj v tomto prípade zistil, že P. N. na polícii raz uvádzal, že peniaze odovzdal
nejakej žene blondíne a neskôr, že peniaze odovzdal nejakému mladíkovi. Z uvedeného možno vyvodiť
záver, že odporca si svojím ľahkovážnym konaním spôsobil ujmu sám, keď bezvýhradne dôveroval tretej

osobe, ktorej evidentne bez akéhohokľvek dokladu poskytoval vysoké čiastky peňazí a navyše k takejto
podnikateľskej činnosti nemal ani oprávnenie.

Záložné právo môže vzniknúť len na základe platnej záložnej zmluvy a len v prípade, ak platne vznikla
tiež pohľadávka, ku ktorej zaisteniu má záložné právo slúžiť. Záložné právo je právom akcesorickým. Ak
pohľadávka, pre ktorú bolo záložné právo zriadené v skutočnosti nevznikla, okrem iného aj z dôvodu, že

k uzavretiu zmluvy o pôžičke v danom prípade nedošlo (a navrhovateľka peniaze neprevzala), nemôže
neexistovať ani záložná zmluva a z takejto zmluvy sa nemožno domáhať žiadneho práva (porovnaj
rozsudok NS ČR sp. zn.21 Cdo 957/2001), preto by v danom prípade nemohla ostať platnou len
záložná zmluva, ako to navrhoval odporca keď uvádzal, aby súd prihliadol k dobromyseľnosti odporcu
(aj vzhľadom k ďalším okolnostiam) aspoň pri uzatváraní zmluvy o zriadení záložného práva.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd preto vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa vo veci
samej, s použitím § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

V súvislosti s rozhodnutím vo veci samej, keď odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jednej časti

určovacieho petitu (nároku) zmenil a návrh zamietol a v jednaj časti určovací výrok rozsudku potvrdil,
bolo potrebné zmeniť aj súvisiaci (a napadnutý) výrok rozsudku o náhrade trov konania. O trovách
konania, prvostupňového ale aj odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v
spojení s ustanovením § 142 ods. 2. Navrhovateľ aj odporca boli v prejednávanej veci rovnako úspešní a
aj neúspešní v jednej polovici, keďže navrhovateľ sa svojho nároku domáhal dvoma určovacími petitmi,

pričom prvý z určovacích petitov bol zamietnutý a druhému bolo vyhovené. V takom prípade súd vysloví,
že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.