Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. november 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/417/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213208774
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4213208774.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci navrhovateľa:
EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803 v konaní zastúpený
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: I. M., F..
XX.X.XXXX, T. E. Č.. XX, o zaplatenie 122,25 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 107,40 € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne zo sumy 107,40 € od 24.9.2010 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.

Súd u r č u j e , že zmluvné podmienky dojednané medzi Consumer Finance Holding a.s. a odporcom
vo Všeobecných podmienkach platných od 8.7.2008, uvedené v bode 12.2 "Spoločnosť je oprávnená
požadovať od Klienta Zmluvnú pokutu v prípade, ak sa Klient dostal do omeškania so splatením
ktorejkoľvek jednotlivej Splátky. V 30-ty deň po dobe splatnosti je Klient povinný zaplatiť Zmluvnú pokutu
vo výške 10 % z dlžnej Splátky. V tento deň sa Zmluvná pokuta stáva aj splatnou.", v bode 12.3 „V
prípade omeškania s úhradou jednotlivých Splátok je Klient povinný uhradiť Spoločnosti okrem Zmluvnej
pokuty i Sankčný úrok vo výške 0,05 % za každý aj začatý deň omeškania. Sankčný úrok je splatný na
výzvu Spoločnosti.“, v bode 12.4 " V prípade vypovedania zmluvy Spoločnosťou, má Spoločnosť právo
uplatniť si Pokutu za vypovedanie zmluvy.“ sú ako neprijateľné, n e p l a t n é .

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania k rukám jeho právneho zástupcu
titulom súdneho poplatku sumu vo výške 12,54 € a titulom trov právneho zastúpenia sumu vo výške
66,79 €, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 19.4.2013 právny predchodca navrhovateľa (spoločnosť Consumer Finance Holding a.s.) súdu
doručil návrh, ktorým sa domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 122,25 € spolu s
príslušenstvom (úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 122,25 € od 24.9.2010 do zaplatenia)
a náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že odporca so spoločnosťou Consumer Finance
Holding a.s. uzatvoril dňa 15.2.2010 zmluvu o pôžičke č. 1927387, na základe ktorej mu boli poskytnuté
finančné prostriedky, ktoré sa odporca zaviazal splatiť 10 mesačnými splátkami po 12,34 € mesačne.
Odporca titulom pôžičky uhradil sumu 63,79 €. Keďže odporca porušil svoje zmluvné povinnosti, listom
zo dňa 20.8.2010 vyzval odporcu na okamžitú úhradu celej dlžnej sumy naraz.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu zmluvy o pôžičke, podmienok k zmluve
o pôžičke, predžalobnej upomienky, doručenky, zmluvy o postúpení pohľadávok spolu s prílohami,
uznesenia č.k. 13Ro/252/2013-24 zo dňa 13.11.2013, odpovede na výzvu, prehľadu splátok a úhrad
a ostatných ku spisu pripojených listín, prečítaním a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil
nasledovný skutkový a právny stav veci:

Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi navrhovateľom a spoločnosťou
Consumer Finance Holding, a.s. dňa 6.6.2013, navrhovateľ nadobudol od svojho právneho predchodcu
pohľadávku voči odporcovi titulom zmluvy č. 1927387 zo dňa 15.2.2010, ktorá je predmetom tohto
konania. Tunajší súd uznesením č.k. 13Ro/252/2013-24 zo dňa 13.11.2013 pripustil zmenu účastníka na
strane navrhovateľa tak, že na miesto pôvodného navrhovateľa (spoločnosti Consumer Finance Holding,
a.s.) do konania vstúpila spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o..

Ako vyplynulo z predloženej zmluvy o pôžičke zo dňa 15.2.2010, predmetom tejto zmluvy bolo
poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 174,85 €. V zmluve bolo určené splácanie poskytnutej
pôžičky v mesačných splátkach po 12,34 € s dobou splácania 10 mesiacov. Ako vyplynulo z podania
právneho predchodcu navrhovateľa zo dňa 20.8.2010, tento pre neplnenie zmluvných podmienok zo
strany odporcu tohto vyzval na úhradu dlžnej sumy 115,98 € do 3 dní od doručenia upomienky. Odporca
prevzal predmetnú upomienku dňa 20.9.2010. Z predloženého prehľadu úhrad vyplynulo, že odporca
právnemu predchodcovi navrhovateľa zaplatil celkove sumu vo výške 63,79 €.

Odporca sa k podanému návrhu na začatie konania a jeho prílohám nevyjadril, hoci mu boli spolu s
výzvou na vyjadrenie sa doručené dňa 1.11.2014.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 2 písm. a, b zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1, 2 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001
Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka, s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od
1.4.2004, predpisom lex specialis, s poukazom na 879f ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka. Súd teda vzťah
účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu a podľa zákona č. 258/2001 Z.z.. v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou
označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť
tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa
rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a
že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena
je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti
významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý
nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety
prvej O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).

Navrhovateľ sa v tomto konaní domáhal zaplatenia pôžičky, sankčnej pokuty, pokuty za vypovedanie
ako aj pokuty za omeškania, ktoré boli medzi účastníkmi zmluvy dojednané pre prípad porušenia zmluvy.

Podľa bodu 12.2. Všeobecných obchodných podmienok si navrhovateľ uplatnil na zaplatenie i zmluvnú
pokutu vo výške 10 % z dlžnej splátky, ktorá zmluvná pokuta je v zmysle bodu 12.2. všeobecných
obchodných podmienok splatná v 30 deň po splatnosti jednotlivej splátky. Zmluvná pokuta bola
dojednaná pre prípad omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky.

Podľa bodu 12.4. Všeobecných obchodných podmienok, súčasťou pohľadávky Spoločnosti voči
Klientovi sú aj náklady vynaložené Spoločnosťou na zabezpečenie vymáhania pohľadávky.

Navrhovateľ ako právny dôvod vzniku svojho uplatneného nároku udával zmluvu o úvere a teda súd
sa musel zaoberať otázkou, či táto spotrebiteľská zmluva (podľa obsahu) bola uzavretá v súlade s
citovanými zákonnými ustanoveniami.

Navrhovateľ sa v tomto konaní domáhal zaplatenia dlžnej istiny úveru a pokuty ta omeškanie a sankčnej
pokuty, ktoré boli medzi účastníkmi zmluvy dojednané pre prípad porušenia zmluvy.

V danom prípade sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal zaplatenia dlžnej sumy titulom poskytnutej
pôžičky. Súd na predmetný záväzkovoprávny vzťah aplikoval príslušné ustanovenia § 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka ako aj zákona č. 258/2001 Z.Z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, keďže predmetný záväzkovoprávny vzťah považoval za spotrebiteľský, pričom
medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 2 písm. a, b zákona
č. 258/2001 Z.z.). Súd mal v konaní preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a
odporcom došlo dňa 15.2.2010 k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej boli
odporcovi poskytnuté finančné prostriedky, ktoré sa zaviazal vrátiť právnemu predchodcovi navrhovateľa
v mesačných splátkach po 12,35 € s dobou splácania 10 mesiacov, celkove vo výške 123,50 € +
akontáciu vo výške 51,45 €. Odporca titulom poskytnutého úveru uhradil sumu 63,79 €. Navrhovateľ
vyčíslil svoju pohľadávku nasledovne: titulom dlžnej istiny suma vo výške 107,40 €, titulom zmluvnej
pokuty suma vo výške 14,85 €, celkove teda sumu vo výške 122,25 €.

Z vykonaného dokazovania nebolo sporné, že právny predchodca navrhovateľa na základe zmluvy o
pôžičke odporcovi poskytol úver vo výške 174,85 €. Taktiež nebolo sporné, že odporca titulom úveru
zaplatil sumu 63,79 € ( a to titulom akontácie suma vo výške 51,45 € a titulom prvej splátky suma vo
výške 12,34 €). Súd preto v časti zaplatenia uplatnenej istiny pozostávajúcej z nezaplatenej časti úveru
vo výške 107,40 € návrhu vyhovel. Súd priznal podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s §
3 nariadenia vlády 87/1995 Z.z. navrhovateľovi aj úroky z omeškania a to dňom nasledujúcim po uplynutí
lehoty na plnenie určenej vo výpovedi zo zmluvy (odporca prevzal výpoveď zo zmluvy dňa 24.9.2010,
pričom lehota na dobrovoľné plnenie uplynula dňa 23.9.2010).

V časti uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty súd návrh zamietol z dôvodu, že určil
neprijateľnosť týchto zmluvných podmienok. Neprijateľné zmluvné podmienky sú neplatné, na ich
základe nevzniká právo navrhovateľovi na zaplatenie nárokov vyplývajúcich z takýchto zmluvných
podmienok. Dojednania upravené v bodoch 12.2., 12.3 a 12.4. všeobecných obchodných podmienok
súd považoval za neprijateľné podmienky jednoznačne poškodzujúce spotrebiteľa predovšetkým preto,
že tieto dojednania neboli v zmluve dojednané, boli určené len vo všeobecných podmienkach. Pri
uzatváraní zmluvy medzi jej účastníkmi bol použitý štandardný formulár s vopred určenými podmienkami
a obsahom a preto spotrebiteľ nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa názoru súdu sama tá skutočnosť, že pokuta a náklady v súvislosti s vymáhaním pohľadávky
neboli uvedené v zmluve o poskytnutí pôžičky (ale boli upravené vo formulárovej podobe všeobecných
obchodných podmienok), vnáša do tohto právneho vzťahu značný nepomer majúci dopad aj na
vznik povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, ako aj náklady v súvislosti s vymáhaním pohľadávky,
ktorých výška nebola ani vo všeobecných obchodných podmienkach ustálená. Pritom zmluvná pokuta
predstavuje viacnásobný postih odporcu za nedodržanie rovnakej zmluvnej podmienky, a to nedodržanie
splátkového kalendára. Vo všeobecných podmienkach dodávateľ pre spotrebiteľa v neprehľadnej, zložito
formulovanej a miniatúrnymi písmenami písanej forme zapracoval také zmluvné dojednania, ktoré sú
pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých dodávateľ predpokladá, že uniknú pozornosti spotrebiteľa. Súd
pri zohľadnení všetkých týchto skutočností dospel k záveru, že dojednania účastníkov zmluvy o zmluvnej
pokute a nákladoch v súvislosti s vymáhaním pohľadávky sú neprijateľné a preto podľa ust. § 53 ods.
4 Občianskeho zákonníka a aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka (pre ich rozpor s dobrými mravmi)
neplatné. Na základe takýchto neplatných zmluvných dojednaní právnemu predchodcovi navrhovateľa
nevznikol nárok na zaplatenie uplatnenej zmluvnej pokuty ani nákladov v súvislosti s vymáhaním
pohľadávky, ktorých dôvodnosť a výšku navrhovateľ v konaní ani nepreukázal. Z tohto dôvodu súd
uplatnený nárok navrhovateľa vo zvyšnej časti zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá
na náhradu trov právo.

V danej právnej veci bol navrhovateľ v časti konania o zaplatenie sumy 107,40 € s príslušenstvom
úspešným účastníkom. Neúspech mal v časti konania o zaplatenie sumy 14,85 €.

Navrhovateľ si titulom náhrady trov konania uplatnil na zaplatenie náhradu zaplateného súdneho
poplatku za návrh vo výške 16,50 € a náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby
po 87,87 € (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd, návrh na zmenu účastníka), 3
x režijný paušál po 7,81 € a náhradu DPH, celkove titulom trov právneho zastúpenia sumu 87,87 €. S
ohľadom na pomer úspechu a neúspechu účastníkov (keď navrhovateľ bol v konaní úspešný v rozsahu
88 % a neúspešný v rozsahu 12 %), súd priznal navrhovateľovi titulom náhrady trov konania sumu
zodpovedajúcu 76 % (88 - 12 = 76) z celkových priznaných trov konania. Titulom zaplateného súdneho
poplatku tak súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 12,54 € (76 % zo sumy 16,50
€) a titulom trov právneho zastúpenia sumu 66,79 € (76 % zo sumy uplatnenej náhrady trov právneho
zastúpenia, ktoré trovy boli zo strany navrhovateľa uplatnené v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov).
Priznanú náhradu trov konania súd v súlade s § 149 ods. 1 O.s.p. zaviazal odporcu zaplatiť do rúk
právneho zástupcu navrhovateľa.

Lehotu na plnenie súd určil v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.