Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. november 2014

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 15C/86/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214202086
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2014:2214202086.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda samosudcom Michalom Novotným v právnej veci žalobcu: BL Telecom

collection, s.r.o., IČO: 47 150 513, so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, zastúpeného: SOUKENÍK -
ŠTRPKA, s.r.o., advokátska kancelária, Bratislava, (zn. TL-14685) proti žalovanému: E. A., Z.. XX. P.
XXXX, bytom Š. Z. H. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Občianske združenie
Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, IČO: 42 362 962, so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava,
zastúpeného: JUDr. Bohdan Jakubis, advokát, Bratislava, o 248,95 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Pripúšťa sa účasť vedľajšieho účastníka na strane žalovaného a námietka žalobcu proti jeho účasti
sa zamieta.

II. Žaloba o zaplatenie 248,95 € a úroku z omeškania

- 9 % ročne zo sumy 208,95 € od 26. februára 2011 a

- 9,5 % ročne zo sumy 40 € od 23. augusta 2011

sa zamieta.

III. Žalobcovi ani vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 14. februára 2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia sú
uvedenýchvovýroku.Vžalobepredniesol,žespoločnosťSlovakTelekom,a.s.,poskytovalažalovanému
služby elektronickej komunikácie, ktorých cenu mu vyfakturovala dvoma faktúrami: na 208,95 € splatnou
25. februára 2011 a na 40 € splatnou 22. augusta 2011. Žalovaný však ani jednu z nich neuhradil, čím
sa dostal do omeškania. Zmluvou z 24. júna 2013 Slovak Telekom, a.s., postúpila túto pohľadávku na

žalobcu.

2. Žalovaný, ktorému bola žaloba doručená do vlastných rúk, sa k nej nevyjadril.

3. Podaním z 11. augusta 2014 ohlásil vedľajší účastník svoju účasť v konaní na strane žalovaného. Vo
svojom vyjadrení k žalobe vedľajší účastník žiadal žalobcu zamietnuť. Poukázal na absolútnu neplatnosť
ustanovení zmluvy, na ktorých žalobca svoje nároky zakladá, keďže ide o tzv. neprijateľné zmluvné
podmienky, ktorých používanie je zakázané.4. Súd mimo pojednávania (§ 115 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) vykonal dokazovanie listinami
(zmluvou o pripojení bez dátumu medzi T-Mobile Slovensko, a.s., a žalovaným, dodatkom k nej č. F. U.
XXXXXXXXX, faktúrou č. XXXXXXXXXX z 11. marca 2010 a faktúrou č. /var. symbol/ XXXXXXXXXX

z 8. februára 2011, zmluvou o postúpení pohľadávok z 24. júna 2013 a zoznamom postupovaných
pohľadávok, uložených pod sp. zn. 1 SprO 529/2013) a v spojení so všeobecne známymi, resp.
nespornými skutočnosťami (§ 121, § 153 ods. 1 O. s. p.) zistil tento

skutkový stav:

5. a) Spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s., ako poskytovateľ služieb elektronickej komunikácie a
žalovaný ako „účastník“ uzavreli okolo 11. marca 2010 zmluvu o pripojení Fix, ktorou sa T-Mobile

Slovensko, a.s., zaviazal poskytovať službu Fix na určenej SIM karte a ktorej obsahom je v podstate
len deklarácia záväznosti ďalších dokumentov (všeobecných obchodných podmienok, osobitných
podmienok, cenníka) medzi stranami. Zo žiadneho dokumentu nevyplýva, že by žalovaný konal v rámci
svojho podnikania.

Zrejme v rovnaký deň uzavreli účastníci dodatok č. 1 k tejto zmluve, ktorého predmetom bola a) zmena

pôvodného programu na program Fix 12, b) predaj zľavneného mobilného telefónu Nokia 2700 za 1 €,
c) +d) záväzok žalovaného využívať telekomunikačné služby po určité obdobie za určitých podmienok,
ako aj určité ďalšie záväzky. Dodatok č. 1 obsahoval okrem iného tieto ustanovenia:

„2. Účastník sa zaväzuje, že odo dňa účinnosti tohto dodatku do uplynutia doby viazanosti... nepožiada
o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konanie,

na základe ktorého by Podniku vzniklo právo zrušiť Zmluvu o pripojení Fix odstúpením od nej alebo
právo vypovedať Zmluvu... z dôvodov porušenia povinnosti na strane Účastníka; za žiadosť o vypojenie
SIM karty z prevádzky sa pritom považuje najmä výpoveď Zmluvy o pripojení Fix zo strany Účastníka,
žiadosť o jej vypojenie v prípade straty alebo krádeže SIM karty, ak aj odstúpenie Účastníka od Zmluvy...
z iného dôvodu, než je porušenie povinností na strane Podniku. Podnik a účastník sa dohodli, že za

žiadosť o vypojenie SIM karty z prevádzky podľa tohto bodu Dodatku sa považuje aj žiadosť Účastníka
o prenesenie telefónného čísla uvedeného v záhlaví tohto Dodatku od spoločnosti T-Mobile Slovensko,
a.s., k inému podniku poskytujúcemu verejnú telefónnu službu v Slovenskej republike. S ohľadom na
predmet plnenia uvedený v bode 1 tohto Dodatku, osobitne s ohľadom na záväzok Podniku zabezpečiť
Účastníkovi predaj zľavneného MT... a Podnikom poskytnutú zľavu z kúpnej ceny MT, resp. poskytnutú

zľavu z ceny Služieb, sa Podnik a Účastník dohodli, že po dobu viazanosti uvedenú v tabuľke č.
1 tohto Dodatku Účastník nepožiada o prenesenie čísla... od spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s.
Účastník zároveň berie na vedomie a súhlasí s tým, že v prípade porušenia dojednania uvedeného v
predchádzajúcej vete je povinný podľa bodu 3 tohto Dodatku uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú
v tabuľke č. 1...

3. V prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c), v bode 2 tohto Dodatku alebo
v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok, v
dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť
Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku...“

Tabuľka č. 1 sa nachádza pred textom týchto ustanovení a obsahuje okrem iného políčko „Zmluvná

pokuta“, ku ktorému je priradená hodnota „248,95 €“.

b) Spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s., sa s účinnosťou od 1. júla 2010 zlúčila so spoločnosťou Slovak
Telekom, a.s. Táto spoločnosť 8. februára 2011 vystavila žalovanému faktúru na sumu 248,95 €, v ktorej
sa pri tejto sume nachádza len popis „Zmluvná pokuta“.

c) Zmluvou z 24. júna 2013 spoločnosť Slovak Telekom, a.s., previedla pohľadávku voči žalovanému vo

výške 248,95 € na žalobcu, a to s účinnosťou od 25. júna 2013 (čl. X ods. 8 cit. zmluvy).6. Takto zistený skutkový stav vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§
132 O. s. p.).

Všetkyskutkovézisteniavbode4súvpodstatelenreprodukcioulistín,resp.všeobecneznámychúdajov

z obchodného registra (zlúčenie). Dátum uzavretia zmluvy o pripojení a dodatku k nej, z ktorých žalobca
odvodzuje svoje nároky, súd približne ustálil na základe toho, že v nadväznosti na túto zmluvu a dodatok
bola vystavená faktúra XXXXXXXXXX z 11. marca 2010, ktorou T-Mobile Slovensko, a.s., vyúčtoval
žalovanému (akciový) mobilný telefón, kvôli ktorému žalovaný uvedené zmluvy uzatvoril.

Právne vec súd posúdil takto:

I. K prípustnosti vedľajšieho účastníctva

7. Žalobca v podaní zo 6. novembra 2014 vzniesol námietku proti účasti vedľajšieho účastníka, pretože
podmienky na jeho vstup nepovažoval za splnené. S týmto názorom sa konajúci súd nestotožnil.
Ustanovenie § 93 ods. 2 O. s. p. v platnom znení ku dňu vyhlásenia rozsudku umožňuje, aby sa
organizácia na ochranu záujmov spotrebiteľov zúčastnila konania ako vedľajší účastník. Občianske
združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov podľa svojho vlastného tvrdenia je zamerané na

ochranu spotrebiteľov a toto tvrdenie žalobca nijako nespochybnil. Žalobca podstatnú časť svojich
námietok proti jeho účasti založil na tom, že v Národnej rade SR sa prerokúva návrh zákona, ktorý má v
tejto otázke priniesť určité zmeny (novelizovať O. s. p.). K tomu súd len pripomína, že súdne rozhodnutia
nemôžu vychádzať z právnych noriem, ktoré v čase rozhodovania súdu nie sú účinné, resp. použiteľné v
danej veci. Už z toho dôvodu nemožno odoprieť účasť vedľajšieho účastníka len preto, že v budúcnosti

(možno) nadobudne účinnosť zákon, ktorý jeho účasť nepripustí. Súčasné znenie § 93 ods. 2 O. s. p.
jeho účasť pripúšťa a v súlade s ním súd musí rozhodovať.

8. Ani ďalšie námietky žalobcu nie sú relevantné.

a) V prerokúvanej veci bolo nariadené pojednávanie bez toho, aby bol vydaný platobný rozkaz (čo je
v súlade s § 172 ods. 1 O. s. p.), teda otázka, či je alebo nie je vedľajší účastník oprávnený podať

odpor, je v tu prerokúvanej veci irelevantná. Taktiež je irelevantná argument, za akých podmienok sa
pripúšťa odvolanie vedľajšieho účastníka (§ 201 O. s. p.), keďže súd neprerokúva ešte odvolanie podané
vedľajším účastníkom. K obom týmto dôvodom treba zároveň dodať, že to, či vedľajšiemu účastníkovi
patrí alebo nepatrí právo na určitý parciálny procesný úkon, nemá vplyv na otázku, či je jeho účasť v
konaní principiálne prípustná. Koniec koncov, vylúčenie takého oprávnenia na určitý parciálny úkon má

zmysel jedine vtedy, ak je jeho účasť prípustná; inak by nebolo treba obmedzovať účastníka v určitom
úkone.

b) Aktuálne znenie § 93 ods. 2 O. s. p. nevyžaduje výslovný súhlas účastníka, na ktorého strane má
vedľajší účastník vystupovať, s jeho účasťou v konaní. Práve naopak, z ustanovenia § 93 ods. 4 O. s. p.
vyplýva, že zákon počíta s možnosťou odporujúcich si úkonov účastníka a vedľajšieho účastníka na jeho

strane, teda aj s existenciou určitých rozporov v ich záujmoch. Navyše, tvrdenie žalobcu, že žalovaný so
vstupom výslovne nesúhlasí, nie je pravdivé, pretože žalovaný sa k účasti vedľajšieho účastníka vôbec
nevyjadril.

c) Otázka účelnosti trov vedľajšieho účastníka, resp. prínosu jeho účasti pre konanie, taktiež nie sú
relevantnými faktormi pri posudzovaní prípustnosti jeho účasti. § 93 ods. 2 O. s. p. viaže právo na účasť

v konaní výlučne na určitý konkrétny cieľ právnickej osoby (ochrana spotrebiteľov), nie na schopnosti
tejto právnickej osoby. Aj zo žalobcom citovaného uzn. NS SR sp. zn. 6 Cdo 357/2012 vyplýva, že
determinantomúčastivedľajšiehoúčastníkapodľa§93ods.2O.s.p.niejeanivlastnýzáujemnakonaní
(teda sa týka len vedľajšieho účastníka vstupujúceho podľa ods. 1 cit. paragrafu). Navyše, účelnosť
účasti vedľajšieho účastníka (teda ako prispel ku konaniu) sa môže ukázať až vo výsledku konania, teda

spravidla až potom, čo súd o jeho účasti rozhodne.9. Vzhľadom na tieto dôvody súd rozhodol tak, že vedľajšie účastníctvo pripustil (výrok I). Vyhlásením
tohto výroku (ktorý má povahu uznesenia) sa ním súd stal viazaný (§ 170 ods. 1 O. s. p.), a to bez ohľadu
na to, že nie je právoplatné, a musel vychádzať z jeho existencie a obsahu. Žiadna norma Občianskeho

súdneho poriadku pritom neurčuje, že predpokladom pokračovania v konaní je, že uznesenie o ne/
pripustení vedľajšieho účastníka musí nadobudnúť právoplatnosť (O. s. p. to pritom na niektorých
miestach robí, pozri napr. § 96 ods. 2 za bodkočiarkou). Navyše, z obrátenej logiky § 93 ods. 3 druhej
vetyO.s.p.(rozhodovanieoprípustnostilennanávrh)vyplýva,ževedľajšíúčastníkmásvojepostavenie
dovtedy, kým nebude právoplatne rozhodnuté o neprípustnosti jeho účasti. Preto súd ihneď po vyhlásení

výroku I mohol vyhlásiť výroky II a III v merite veci a trovách konania. Pokiaľ by odvolací súd dospel k
inému záveru o prípustnosti vedľajšieho účastníctva, nič mu nebráni v odvolacom konaní vyvodiť z toho
dôsledku aj pre rozsudok v merite veci.

II. K meritu veci

10. Žalobca v žalobe pri vymedzení nároku uviedol, že žalovaný sa zaviazal riadne odoberať služby
elektronickej komunikácie a platiť za ne riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku. Na

základe toho právny predchodca žalobcu „poskytol... vyššie uvedené služby a ich cenu vyčíslil v zmysle
zmluvyaaktuálnehocenníka“dvomafaktúrami.Faktomvšakje,žezlistínpriloženýchkžalobejezrejmé,
že žalovaná suma bola vyčíslená jednou faktúrou (na celú sumu) a nejde o cenu za poskytnuté služby,
ale o „Zmluvnú pokutu“.

11. Ako vyplýva zo skutkového stavu, nekonal žalovaný pri uzatváraní zmluvy o pripojení v rámci svojho

podnikania, a žalobca nedokázal existenciu dohody podľa § 262 Obchodného zákonníka, v dôsledku
čoho vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa spravuje Občianskym zákonníkom. V zmysle § 544 ods.
1 Obč. zák. možno zmluvnú pokutu dohodnúť pre prípad porušenia povinností, čo sa aj stalo v bodoch
2 a 3 dodatku k zmluve o pripojení. Nárok na zmluvnú pokutu v takom prípade vzniká automaticky, len
čo nastane skutočnosť, ktorá v zmysle zmluvy zakladá nárok na zmluvnú pokutu. Takúto skutočnosť je

žalobca v zmysle § 120 ods. 1 O. s. p. povinný v konaní tvrdiť a dokázať.

12. V prerokúvanej veci žalobca predložil ako dôkaz svojho nároku len jedinú faktúru, ktorá ani
nijako skutkovo nevymedzuje, na základe čoho nárok na zmluvnú pokutu vznikol. Nárok na zmluvnú
pokutu však v zmysle uvedeného nevzniká vystavením faktúry, ale ako dôsledok určitých konkrétnych
skutočností, na ktoré je zmluvná pokuta podľa dojednania účastníkov naviazaná. Z bodov 2 a 3 dodatku

k zmluve o pripojení citovaných vyššie vyplýva, že účastníci si zmluvnou pokutou zabezpečili celý
rad povinností žalovaného, pričom viaceré z nich boli určené len odkazom na Všeobecné obchodné
podmienky, ktoré ani k žalobe neboli pripojené. Zo skutkového stavu však žiadne takéto porušenie
nebolo zistené. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno na to, akú konkrétnu povinnosť (spomedzi
množstva povinností v bodoch 2 a 3 dodatku k zmluve o pripojení) žalovaný porušil, kedy sa tak stalo

a akým konaním. Vzhľadom na to súd dospel k názoru, že žalobca nedokázal naplnenie predpokladu
nároku na zmluvnú pokutu v zmysle § 544 ods. 1 Obč. zák. a príslušných ustanovení zmluvy o pripojení,
resp. jej dodatku. Preto žalobu zamietol (výrok II).

III. K trovám konania

14. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O. s. p.

a) Žalobca si trovy uplatnil, no bol neúspešný, preto súd o jeho návrhu na ich priznanie (§ 151 ods. 1
O. s. p.) rozhodol tak, že mu ich nepriznal.

b) Žalovaný žiadne trovy nežiadal, takže tu nebol návrh, o ktorom by sa malo rozhodovať (už cit. § 151
ods. 1 O. s. p.).

c) Vedľajší účastník náhradu trov žiadal, a keďže bol na strane úspešného žalovaného, mal by na ne

nárok. Súd však nepovažoval ním vynaložené trovy za účelné, čo je (okrem úspechu v konaní) druhýpredpoklad vzniku nároku na ich náhradu podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Predovšetkým, § 93 ods. 2 O. s.
p. predpokladá, že predmetom činnosti vedľajšieho účastníka je ochrana práv spotrebiteľov. Ochrana
práv spotrebiteľov v sebe nepochybne zahŕňa aj ich ochraňovanie v podobe vznášania námietok v

konaniach, v ktorých spotrebitelia vystupujú, čo je koniec koncov aj zmysel úpravy § 93 ods. 2 O. s. p.
„Predmet činnosti“ znamená, že daná právnická osoba musí byť sama v tejto oblasti aktívna a nemôže
tento svoj „predmet činnosti“ v podstate vyprázdniť tým, že jeho napĺňanie zverí („outsourcuje“) tretej
osobe (advokátovi), ktorý ju bude vykonávať za odplatu voči protistrane v jednotlivých konaniach. Takáto
situácia je totiž v podstate rovnaká, ako keby sama takáto právnická osoba za svoju vedľajšiu účasť v

konaní (pri napĺňaní svojho vlastného predmetu činnosti) vyberala odmenu od neúspešného účastníka
konania, čo je v občianskom súdnom konaní neprípustné (porov. § 137 O. s. p.). V tom je rozdiel v
postavení vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 1 O. s. p., ktorý do konania vstupuje s cieľom chrániť
svoje vlastné práva, hoci ich ochrana (teda podpora jedného z účastníkov) nie je jeho hlavnou pracovnou
náplňou, v dôsledku čoho je uňho angažovanie advokáta na právnu pomoc na účel presadenia jeho práv
nielen akceptovateľné, ale aj účelné. Okrem toho treba dodať, že argumentácia vedľajšieho účastníka

v jeho (inak jednostránkovom) vyjadrení bola pre konečné rozhodnutie súdu úplne bezvýznamná. Inak
súd v tejto otázke odkazuje na odôvodnenie uznesenia NS SR sp. zn. 6 MCdo 9/2013.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu
písomne na podpísanom súde alebo ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde.

V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je adresované, dátume a podpise odvolateľa uviesť tiež,
v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, v čom sa tento rozsudok alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
O. s. p.), alebo f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.