Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. november 2014

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 2T/179/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3714010314
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Číž

ECLI: ECLI:SK:OSPB:2014:3714010314.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica, samosudcom Miroslavom Čížom, v trestnej veci obžalovaného N. B.,

na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20. novembra 2014 v Považskej Bystrici takto

r o z h o d o l :

obžalovaný N. B. G. E. Q. P. N. , nar. XX.X.XXXX T. J., trvale bytom F. W. XXX, adresa na doručovanie
písomností F. W. XXX, okres W. W., bez zamestnania,

j e v i n n ý ,ž e

hoci bol ako otec dvoch maloletých detí B. - P., nar. XX.X.XXXX a J., nar. XX.X.XXXX, povinný
podľa Zákona o rodine, prispievať na ich výživu a to na mal. P. najskôr po 23,23 Eur mesačne na
základe rozsudku Okresného súdu Martin, sp. zn. 10C/484/2001, zo dňa 4.7.2003, právoplatného dňom
10.10.2003, neskôr od februára roku 2011 bol povinný prispievať na jeho výživu po 120,- Eur mesačne
na základe rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn. 3P/93/2010, zo dňa 13.1.2011,
právoplatného dňom 10.2.2011, vždy do 20-teho dňa v mesiaci; na výživu mal. J. bol povinný prispievať

najskôr vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa, pričom táto suma bola určená
v rámci vyriešenia otázky podľa § 7 ods. 1 Tr. por. orgánom činným v trestnom konaní, vzhľadom na
osobné a majetkové pomery obvineného, vek dieťaťa a počet vyživovacích povinností, neskôr od júna
roku 2010 bol povinný prispievať na jeho výživu po 100,- Eur mesačne, na základe rozsudku Okresného
súdu Považská Bystrica, sp. zn. 4P/37/2010, zo dňa 1.6.2010, právoplatného dňom 10.6.2010, vždy do
15-teho dňa v mesiaci, na obdive deti do rúk ich matky P. F., bytom R. U., J..N.. Š. XXX/XX, výživné
od januára 2006 neplatil vôbec, a to ani v mieste bydliska detí, ani na inom mieste a úmyselne sa
vyživovacej povinnosti vyhýbal tak, že aj keď bol počas kritickej doby trikrát evidovaný na úrade práce

v mieste svojho bydliska, z evidencie bol vyradený preto, že sa zamestnal, nakoľko počas kritickej doby
bol viackrát zamestnaný, vždy v riadnom pracovnom pomere s pravidelným príjmom a to od 1.10.2006
do 31.12.2006 v Y., a.s. W., od 1.1.2007 do 26.9.2007 v J. dopravná spoločnosť, a.s. R. U., od 18.3.2008
do 3.11.2008 u J. X., G. K. R. U., od 11.11.2008 do 12.7.2012 v Y. autobusová doprava, s.r.o. M., od
17.7.2012 do 10.6.2013 v Q. W. R. U., s.r.o. K., vyživovaciu povinnosť nahlásil len tomuto poslednému
zamestnávateľovi, ktorý začal vykonávať zrážky z jeho mzdy od októbra 2012 v rôznych čiastkach,
pričom titulom výživného uhradil prostredníctvom zamestnávateľa, ale aj sám celkom 1.596,30 Eur, lebo

mu boli vyplácané aj dávky v nezamestnanosti od júna 2013 mesačne po 250,- Eur, čím mu za obdobie
od januára roku 2006 až do konca júla roku 2013, pretože od augusta roku 2013 začal výživné na obe
deti pravidelne platiť v určených čiastkach, vznikol dlh na výživnom vo výške 8.121,25 Eur,

t e d anajmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti
vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

t ý m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b) Tr. zák., s poukázaním na ustanovenie

§ 138 písm. b) Tr. zák. a

o d s u d z u j e s a z a t o

podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest 2 (slovom: dva) roky odňatia

slobody.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa mu výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa mu určuje skúšobná doba na 3 (slovom: tri) roky odňatia slobody.

Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. sa obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe dlhované
výživné vo výške 8.121,25 €.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Považská Bystrica podal na obžalovaného obžalobu pre prečin

zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak ako je
uvedené vo výroku.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkyne P. F., svedkyne
K. B., oboznámením ostatného spisového materiálu a zistil skutkový stav tak ako je uvedené vo výroku.

Obžalovaný spáchanie skutku tak ako je uvedené v obžalobe popieral, priznal, že výživné neplatil od
marca 2012, kedy odišiel zo spoločnej domácnosti, do septembra 2012, od tohto času však výživné
platil, pričom toto za neho uhrádzal zamestnávateľ, nevedel však uviesť v akej výške.

Zo spáchania skutku bol obžalovaný usvedčený predovšetkým výpoveďou svedkyne P. F., matky
maloletých detí, ktorá uviedla, že výživné obžalovaný neplatil od januára 2006 do júla 2013. Od
septembra 2012 zamestnávateľ obžalovaného jej výživné platil, avšak nie v plnej výške.

Svedkyňa K. B., matka obžalovaného, sa k otázke platenia výživného nevedela vyjadriť.

Z rozsudku Okresného súdu Martin zo dňa 4.7.2003, sp. zn. 10 C/484/01 právoplatného dňa 10.10.2003
súd zistil, že obžalovaný bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého P. výživným vo výške 700,-
Sk mesačne vždy do 20- teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, ktoré výživné bolo rozsudkom
Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 13.1.2011, č.k. 3P/93/2010-28 právoplatným 10.2.2011

zvýšené na sumu 120,- € mesačne s účinnosťou od 13.1.2011.
Z rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 1.6.2010, č.k. 4P/37/2010-20 v spojení s
uznesením zo dňa 24.6.201024.6.2010, č.k. 4P/37/2010-22 právoplatným 10.6.2010 bolo zistené, že
obžalovaný bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého J. sumou vo výške 100,- € mesačne od
1.6.2010, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Vzhľadom na takto prevedené dokazovanie potom súd nemal pochybnosti, čo do zistenia skutkového
stavu. Tento mal preukázaný výpoveďou svedkyne ako aj ostatnými dôkazmi, ktorými bola zároveň
vyvrátená obrana obžalovaného. Na základe uvedeného mal súd jednoznačne preukázané, že
obžalovaný si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť od januára 2006 do konca júla 2013, s výnimkou časuod októbra 2012, kedy prostredníctvom zamestnávateľa výživné uhrádzal v rôznych čiastkach a uhradil
tak sumu 1.596,30 €, čím mu vznikol celkový dlh na výživnom vo výške 8.121,25 €.
Po právnej stránke potom súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako prečin zanedbania povinnej

výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b) Tr. zák. teda, že najmenej tri mesiace v období dvoch rokov
sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného a čin spáchal závažnejším
spôsobom konania - po dlhší čas.

Obžalovaný v mieste bydliska požíva dobrú povesť, je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce.

Obžalovaný bol niekoľkokrát priestupkovo riešený, súdne trestaný bol doposiaľ dvakrát, v oboch
prípadoch sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený.

Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy (§ 34 ods. 4 Tr. zák.). Po zhodnotení všetkých týchto skutočností, s

prihliadnutím na jeho doterajší život a závažnosť jeho konania dospel súd k záveru, že na jeho nápravu
bude postačujúce uloženie podmienečného trestu, ktorým sa zároveň zabezpečí zákonom sledovaný
účel trestu. U obžalovaného súd nezistil žiadne poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti.

Súd zároveň uložil obžalovanému povinnosť v skúšobnej dobe nahradiť dlhované výživné.

Poučenie:

Tento rozsudok môže odvolaním napadnúť:
a) p r o k u r á t o rpre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku,
b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v
rozsudku, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie

skutku uvedeného v obžalobe,
c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
d) z ú č a s t n e n á o s o b a pre nesprávnosť výroku o zhabaní vecí.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba (§ 307 Tr. por.).

V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na
náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

V prospech obžalovaného môže rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i
príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor
môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Tr. por.).

Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1
Tr. por.).