Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. november 2014

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 12C/113/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314206773
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Engel
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2014:8314206773.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Jozefom Engelom v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko,
s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. XXX/XX, XXX
XX M. O. N., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie - Pomoc a ochrana
spotrebiteľa „POS", IČO: 42343828, Nám. Legionárov 5, Prešov, zast. advokátkou JUDr. Jaroslavou
Oravcovou, Dobrianskeho 1651, Vranov nad Topľou, o zaplatenie 719,90 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 357,16 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania od
22.5.2011 do zaplatenia a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu o zaplatenie sumy 375,60 eur s príslušenstvom z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu, podal dňa 04.06.2014 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal
zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 719,90 eur, úroku z omeškania v sume 59,29 eur, úroku z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 179,90 eur od 21.04.2012 do zaplatenia a na náhradu trov
konania.

Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca, Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48,
Bratislava, IČO: 00 151 653, uzavrela so žalovaným Zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú
Všeobecné obchodné podmienky. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu, poskytol
žalovanému peňažné prostriedky. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2012 bola táto
pohľadávka postúpená na žalobcu, pričom ku dňu postúpenia pohľadávky dlh žalovaného bol vo výške
2.452,10 eur. Táto suma pozostávala z istiny 1.942,41 eur, riadneho úroku 200,55 eur a úroku z
omeškania 288,10 eur a to v súlade s výpisom z účtovných kníh peňažného ústavu, ktorým právny
predchodca žalobcu deklaruje, že údaje, výška a špecifikácia jednotlivých pohľadávok sú generované
bankovým systémom a predstavuje aktuálny záväzok žalovaných ku dňu postúpenia pohľadávky. V
tomto konaní si tak žalobca uplatňuje splátky splatné od 20.6.2010 do 20.04.2012 v počte 23 splátok v
celkovej výške 719,90 eur. Keďže žalovaný dlžnú sumu neuhradil, žalobca podal na súd žalobu, pričom
mimo sumy 637,14 eur si uplatňoval aj úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 719,90 eur od
21.04.2012 do zaplatenia. Súčasne si však uplatnil aj kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 9%
ročne z jednotlivých súm za obdobie od 21.6.2010 do 20.04.2012 vo výške 59,29 eur.

Súd s poukazom na ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z.; vyzval navrhovateľa, aby súdu oznámil, či na
podanom návrhu trvá, nakoľko predmetom konania sú splátky splatné za obdobie od 10.06.2010 do
10.08.2010 a návrh bol podaný na súd až dňa 05.06.2014.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že na podanej žalobe trvá v celom rozsahu, nakoľko
vzhľadom na účinnosť ust. § 52 ods. 2 OZ od 13.06.2014 nemožno v danom prípade vychádzať pri
posúdení otázky premlčania z občianskeho zákonníka, ale je potrebné vychádzať z ustanovenia ObZ a
z toho, že premlčacia doba je 4-ročná. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 5Sž/20/2010
zo dňa 10.03.2011, podľa ktorého platí zákaz spätného (retroaktívneho) pôsobenia právnych predpisov.

Dňa 05.08.2014 došlo na súd podanie Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, ktorý
prostredníctvom právneho zástupcu, poukázal na ustanovenie §93 ods. 2,3,4 O.s.p. a oznámil súdu, že
vstupuje do konania z vlastného podnetu ako vedľajší účastník na strane žalovaného. Zároveň týmto
podaním namietal neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve.

Súd preto vo veci nariadil pojednávanie s dokazovaním.

Na nariadené pojednávanie sa nedostavil žalovaný, ktorý zásielku neprevzal v odbernej lehote a ktorého
je doručenie vykázané fikciou doručenia podľa § 47 ods. 2 O.s.p.

Na nariadené pojednávanie sa nedostavil vedľajší účastník, ktorý svoju účasť na pojednávaní vopred
ospravedlnil a požiadal, aby súd vo veci rozhodol v jeho neprítomnosti na základe ním predložených
listinných dôkazov a to aj bez nariadenia pojednávania v súlade s ust - § 101 ods. 2 O.s.p.

Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2012 vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a.s. ako
postupca postúpila pohľadávku voči žalovanému, ktorá tvorí predmet tohto konania na spoločnosť EOS
KSI Slovensko, s.r.o. ako postupníka.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu žalobcu a oboznámením sa s predloženými listinnými
dôkazmi, najmä so zmluvou o úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami, zmluvou o postúpení
pohľadávok a jej prílohou, oznámením o postúpení pohľadávok, oznámením Slovenskej sporiteľne, a.s.
a pokusom o zmier, vyjadrením žalobcu, vyjadrením vedľajšieho účastníka a zistil nasledovný skutkový
stav.

Zástupca žalobcu vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že na podanej žalobe v celom rozsahu
trvá. Nesúhlasil s námietkou premlčania, pričom poukázal na aplikačnú prax Najvyššieho súdu SR, ktorý
v takýchto prípadoch aplikuje 4-ročnú premlčaciu lehotu. Ďalej uviedol, že v prípade, ak súd žalobe
vyhovie, nemá výhrady voči tomu, aby bol dlh žalovaného splácaný formou splátok po 50 eur mesačne,
avšak pod stratou výhody splátok.

Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení nespochybnil, že zmluva o úvere, je absolútnym obchodom podľa
§ 261 ods. 3 písm. d ObZ; avšak táto skutočnosť nevylučuje aplikáciu ust. § 52 a nasl. OZ. Predmetná
úverová zmluva je zmluvou formulárovou, ktorej obsah žalovaný nemal možnosť ovplyvniť. Poukázal
na skutočnosť, že žalobca si v konaní uplatňuje aj premlčané splátky úveru. Žalobca si uplatnil splátky
za obdobie od 20.06.2010 do 20.04.2012, pričom žalobu podal až dňa 04.06.2014, teda premlčané súd
všetky splátky úveru splatné 3 roky spätne od podania žaloby, teda pred dňom 04.06.2011. Premlčaných
je 12 splátok úveru za obdobie od 21.06.2010 do 21.05.2010 vo výške 375,60 eur. Preto žiadal v tejto
časti žalobu zamietnuť a žalobcovi priznať sumu 344,30 eur. Zároveň si uplatnil trovy konania.

Dňa 16.05.2007 bola medzi veriteľom Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00
151 653 a dlžníkom - žalovaným uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe

tejto zmluvy žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 1151,82 eur pri pevnej úrokovej sadzbe 18,40%
ročne a RPMN 24,22%. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver uhradiť ho pravidelnými 60 mesačnými
splátkami po 31,30 eur vždy k 20. dňu v mesiaci s dátumom prvej splátky dňa 20.05.2007 a dátumom
poslednej splátky dňa 20.04.2012.

Súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky.

Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0900/2012/CE zo dňa 27.06.2012 a prílohou k tejto zmluve, právny
predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, postúpila
svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu.

Podľa prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok, žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 1151,84
eur na základe uzatvorenej zmluvy zo dňa 16.05.2007, ktorého splatnosť bola dňa 20.04.2012. Dlh
žalovaného ku dňu postúpenia pohľadávky bol vyčíslený na sumu 2452,10 eur a pozostával z istiny
1942,41 eur, riadnych úrokov v sume 200,55 eur, úrokov z omeškania vo výške 288,21 eur a ostatného
príslušenstva v sume 20,93 eur. . Žalobca však žiadal priznať 23 splátok po 31,30 eur za obdobie od
20.06.2010 do 20.04.2012.

Listom zo dňa 17.7.2012 právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s.,
Tomášikova 48, Bratislava, oznámila žalovanému, že postúpila svoju pohľadávku na žalobcu.

Pokusom o zmier zo dňa 9.5.2014 žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy.

Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny
obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce
sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Preto
bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou.

Treba pritom podotknúť, že v tomto prípade sa jedná spotrebiteľský vzťah, a teda podľa § 54 ods. 2
OZ sa na takýto vzťah použije ustanovenie zákona, ktoré je pre spotrebiteľa výhodnejšie, čo sa použije
aj na posudzovanie platnosti právnych úkonov, a to z dôvodu, že na strane žalovaného je spotrebiteľ,
ktorý má stále slabšie postavenie oproti druhej strane, na ktorej vystupuje dodávateľ, ktorý koná svoju
činnosť v rámci svojho podnikania a má k dispozícii, okrem financií aj ľudí s právnickým a ekonomickým
vzdelaním.

Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 102/2014 Z.z., Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 336/2005 Z.z., v pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník
Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).

Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam
právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj
rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98,
C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat
Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane
a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len
ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti.
Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné
prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa
pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu
pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky
alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky
vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky,
prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti
s postupmi stanovenými v článku 7 (2).

Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili
súvislemu uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany
predajcov alebo dodávateľov.

Podľa § 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
- teda zákona platného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere - spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. b) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere je
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

V súlade s § 2 písm. c) cit. zák. celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom
sú všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru s
výnimkou sankcií a poplatkov uvedených v zákone.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 285/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 285/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej
bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 5 zák. č. 285/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ak bol spotrebiteľský úver poskytnutý na
zakúpenie tovaru alebo poskytnutie služby, veriteľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť, 9) ak je spotrebiteľ
v omeškaní jednej splátky za časové obdobie dlhšie ako tri mesiace alebo dvoch splátok.

Podľa § 6 ods. 2 zák. č. 285/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ má povinnosť uhradiť
úrok len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia.

Podľa ustanovenia §100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa
dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ustanovenia §101 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené
inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ustanovenia §103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa ustanovenia §5b Zák. č. 250/2007 Z.z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy
prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči
spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

V danej veci bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške
1.151,84 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť pravidelnými 60 mesačnými splátkami po 33,30 eur
splatnými vždy v 20. deň v mesiaci, pri úrokovej sadzbe 18,40 % ročne a RPMN 24,22 %, s dátumom
prvej splátky 20.05.2007 a dátumom poslednej splátky 20.04.2012.

Taktiež súd mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu, zmluvou postúpil svoj záväzok voči
žalovanému na žalobcu.

Na základe ustanovenia § 5b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, súd ex offo prihliadal na
premlčanie uplatneného nároku. Zároveň podľa aktuálnej judikatúry a § 54, ods. 2 OZ, súd použije v
spotrebiteľských sporoch právnu úpravu výhodnejšiu pre spotrebiteľa. Pozri napríklad aj Uznesenie ÚS
SR sp. zn. ÚS 402/2013-10 z 19. júna 2013. Preto súd na tento vzťah aj čo sa týka premlčania použil
ustanovenia Občianskeho zákonníka, a teda trojročnú premlčaciu dobu. Žalobca si v konaní uplatnil
splátky úveru splatné za obdobie od 20.06.2010 do 10.04.2012. Žalobu podal žalobca na súde dňa
04.06.2014, a teda s poukazom na uvedené je premlčaná pohľadávka žalobcu pozostávajúca zo splátok
za obdobie od 20.06.2010 do 21.05.2011, t.j. 12 splátok žalobcu v sume á 31,30 eur v celkovej sume
375,60 eur je premlčaná. Nie sú premlčané splátky splatné od dňa 22.05.2011. Z tohto dôvodu súd
priznal žalobcovi len úhradu splátok splatných od dňa 22.05.2011 do 21.04.2012 vo výške 344,30 eur,
t.j. 11 splátok, ktoré nie sú premlčané. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol, nakoľko 12 splátok za
obdobie od 10.06.2010 do 21.05.2012 je už premlčaných.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku, a preto žalobca má
nárok aj na úrok z omeškania. Súd priznal žalobcovi podľa ustanovenia § 517 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR
č. 87/95 Z.z. tak, ako si ho žalobca uplatňoval, a to kapitalizovaný zo splátky za obdobie od 22.05.2011
do 20.04.2012 vo výške 12,86 eur a 9 % úrok z omeškania ročne zo sumy 357,16 eur od 21.04.2012 do
zaplatenia. Rovnako súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, nakoľko i kapitalizovaný úrok z omeškania
z premlčaných splátok za obdobie od 20.06.2010 do 21.05.2011 v sume 46,43 eur je premlčaný.

Celkovo súd priznal žalobcovi sumu 357,16 eur, ktorá pozostáva z istiny 344,30 eur a kapitalizovaného
úroku v sume 12,86 eur.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. . V danom prípade bolo
predmetom konanie zaplatenie sumy 719,90 eur s príslušenstvom a súd priznal žalobcovi len zaplatenie
sumy 357,16 eur s príslušenstvom, a teda jeho úspech predstavuje 49,61 % a úspech žalovaného
predstavuje 50,39 %.

Keďže úspech účastníkov konania bol približne rovnaký, súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

O trovách vedľajšieho účastníka rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Vedľajší účastník svoje procesné
postavenie odvodzuje od procesného postavenia účastníka, na strane ktorého vystupuje. Nakoľko
žalovanému trovy vzhľadom na rovnaký úspech v konaní súd nepriznal, vedľajšiemu účastníkovi trovy
konania nepriznal tiež. V súčasnej dobe už súd ex offo skúma premlčanie uplatneného nároku, pričom
aj v tomto konaní súd ešte pred podaním vyjadrenia vedľajšieho účastníka, sám žiadal žalobcu, či trvá

na celej žalobe, keďže časť nároku je premlčaná ( viď č.l. listu 35 spisu ), preto súd náhradu trov konania
nepriznal ani vedľajšiemu účastníkovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p ).

Podľa § 251 ods.1 O.s.,p.; Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona;31) ak ide o rozhodnutie
o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.