Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. november 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/67/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6709205187
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6709205187.1

Rozhodnutie

Krajský súd Banská Bystrica v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a členiek
senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej v právnej veci navrhovateľa COMIT
EUROPA s.r.o., so sídlom Piaza Europa Unita 19, 310 33 Castelfranco Veneto, Talianska republika,
právnej zastúpený Advokátskou kanceláriou PAICEK LEGAL s.r.o., so sídlom Panská 17, 8190 01
Bratislava, IČO: 36 834 904, proti odporcovi D. B. - OTANA, s miestom podnikania Novozámocká 65, 960

01 Zvolen, IČO: 35 194 529, právne zastúpený advokátkou JUDr. Evou Háberovou, so sídlom Trhová
1, 960 01 Zvolen, o zaplatenie 48.215,07 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Zvolen č.k. 13Cb 80/2009-1153 zo dňa 17. októbra 2013 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. 13Cb 80/2009-1153 zo dňa 17. októbra 2013 v napadnutej časti
výroku, ktorým okresný súd návrh navrhovateľa zamietol potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresný súd Zvolen č.k. 13Cb 80/2009-1153 zo dňa 17. októbra 2013 zastavil konanie
ohľadne sumy 239,05 Eur a vo zvyšku návrh zamietol a vyslovil, že o trovách konania rozhodne do 30
dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že navrhovateľ si uplatnil voči odporcovi právo na
zaplatenie sumy 48.215,07 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne od 17.11.2006 do

zaplatenia, na základe tej skutočnosti, že odporca dodával navrhovateľovi tovar - živý hovädzí dobytok
nazáklade ichvzájomnejdohodyazaužívanýchobchodnýchzvyklostí.Navrhovateľuhrádzalodporcovi
zálohovo cenu za tovar, ktorý mal byť dodaný. Počas celej existencie záväzkového vzťahu medzi
účastníkmi konania vykonal navrhovateľ v prospech účtu odporcu platby v období od 11.4.2000 až do
27.11.2006 v celkovej výške 1. 847.905,68 Eur.

Počas záväzkového vzťahu odporca vystavil navrhovateľovi za dodaný tovar faktúry v období od
15.11.2000 až do 16.11.2006 v celkovej sume 1. 749.577,67 Eur. Následne odporca bezhotovostným
prevodom vrátil navrhovateľovi sumu 50.112,94 Eur na jeho účet č. XXX XXX XXX dňa 20.9.2006.
Rozdiel medzi sumou, ktorú navrhovateľ zaplatil odporcovi ( 1.847.905,68 Eur ) a sumou, ktorú odporca
vyfakturoval za dodaný tovar a vrátil navrhovateľovi, t.j. sumou 1.799.690,61 Eur predstavuje sumu,
ktorá pôvodne bola predmetom sporu t.j. 48.215,07 Eur. Po čiastočnom späťvzatí návrhu, predmetom

sporu zostala suma 47.884,24 Eur. S uplatneným nárokom na zaplatenie istiny je aj uplatnený nárok
na zaplatenie úrokov z omeškania. Navrhovateľ tvrdil, že odporca mu ďalší tovar nedodal pričom
navrhovateľovi zaplatenú sumu 48. 215,07 Eur nevrátil, preto podal návrh proti odporcovi.

Okresný súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom konateľa
navrhovateľa a odporcu a znaleckým posudkom č. 5/2011 vypracovaným znalkyňou M.. N. O.,

znaleckým posudkom č. 2/2012, doplnkom č. 2 k znaleckému posudku č. 5/2011 a ďalšími listinnými
dôkazmi.V dôvodoch rozsudku okresný súd, zhodnotiac výsledky vykonaného dokazovania mal za to, že
právo navrhovateľa sa premlčalo uplynutím premlčacej doby v zmysle § 387 ods. 1,2 Obchodného

zákonníka, pretože navrhovateľ si svoje právo neuplatnil v premlčacej doby podľa § 397 Obchodného
zákonníka. Uviedol, že medzi účastníkmi konania boli uzatvárané ústne kúpne zmluvy, v rámci ktorých
na základe objednávky navrhovateľa dodával mu odporca tovar - hovädzí dobytok. Jednotlivé platby
od navrhovateľa odporcovi prebiehali v časovom období od 11.4.2000 do 27.11. 2006. Zo znaleckého
posudku č. 1/2013- doplnok č. 2 k znaleckému posudku č. 5/2011 mal preukázané, že vznikol nedoplatok

odporcu v prospech navrhovateľa v časovom období, keď jednotlivé platby zo strany navrhovateľa boli
pripísané na účet odporcu a to dňa 5.12.2002 platba 9.858,59 Eur , dňa 4.9.2003 platba 33. 160,72,- Eur
a dňa 28.5.2004 platba 53.110,27Eur. Keďže v konaní odporca vzniesol námietku premlčania, okresný
súd posudzoval, či táto námietka je opodstatnená.

Z výpovede konateľa navrhovateľa okresný súd mal preukázané, že počas obchodnej činnosti medzi

navrhovateľom a odporcom ku každému koncu roka prebiehalo zúčtovanie, aby účastníci vedeli, aké
saldo medzi nimi je. Pri jednotlivých platbách, ktoré znalkyňa označila ako platby, na základe ktorých
vznikol nedoplatok odporcu pre navrhovateľa je zrejmé, že navrhovateľ o nedoplatkoch sa dozvedel ku
konci konkrétneho kalendárneho roka, t.j. pri platbe zrealizovanej dňa 5.12.2002 najskôr k 1.1.2003,
pri platbe dňa 4.9.2003 najskôr k 1.1.2004, pri platbe dňa 28.5.2004 najskôr k 1.1.2005. Uviedol,

že premlčacia doba tak začala plynúť pri prvom nedoplatku dňa 1.1.2003, pri druhom nedoplatku
dňa 1.1.2004, pri treťom nedoplatku 1.1.2005. Keďže navrhovateľ podal návrh na začatie konania dňa
28.5.2009, t.j. po uplynutí premlčacej doby, súd návrh zamietol.

Proti rozsudku okresného súdu v časti výroku, ktorým okresný súd návrh navrhovateľa zamietol, podal

zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Namietal, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav. V tejto súvislosti namietal, že znalecký
posudok nebol vyhotovený v súlade s § 17 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a

prekladateľoch v znení neskorších predpisov. Považoval za potrebné upozorniť na rozpor dôkazu, na
ktorom súd založil argumentáciu, keďže súčasťou spisu sú znalecké posudky, ktoré sa nedopĺňajú
ale si odporujú, pričom nie je možné vylúčiť, že ide o chybu v číslovaní znaleckého posudku a
jeho doplnkov, v takom prípade táto skutočnosť spôsobuje zmätočnosť znaleckého dokazovania a
nemožnosť navrhovateľa vyjadriť sa kvalifikovane k znaleckému dokazovaniu. Ďalej v odvolaní vytýkal

znalkyni to, že neuviedla na aké skutočnosti prihliadala, z čoho vychádzala pri určení preplatkov a úhrad
jednotlivých súm. Podľa jeho názoru znalecký posudok je nezrozumiteľný a nie je možné interpretovať
jeho závery. Preto navrhol na pojednávaní konanom dňa 17.10.2013 doplniť dokazovanie výsluchom
znalkyne. Keďže súd prvého stupňa nevykonal navrhnutý dôkaz súd mu odňal možnosť konať pred
súdom pretože len na základe výsledkov výsluchu by bolo možné ustáliť, či je nevyhnuté vykonanie

ďalšieho dôkazu, keďže navrhovateľ mal v úmysle dať návrh na vykonanie znaleckého posudku, až
podľa výsledkov výsluchu znalkyne. Pokiaľ súd zamietol návrh na doplnenie dokazovania výsluchom
znalkyne, nemohol navrhnúť dôkaz, a to ďalší znalecký posudok resp. predložiť vlastný posudok a
tento konfrontovať s posudkom, ktorý dal vypracovať súd. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia
Najvyššieho súdu ČR a Ústavného súdu.

K odvolaniu sa vyjadril navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu. Odvolanie navrhovateľa
považuje za účelové s cieľom predlžovať konanie. Formálne nedostatky posudku a jeho doplnku nemajú
vplyvnazisteniaazáveryobochposudkovaneovplyvňujúrozhodnutiesúduvovecisamej.Poznamenal,
že znalecký posudok, ako aj doplnok k znaleckému posudku bol doručený prostredníctvom súdu

obidvom stranám, ktoré sa mohli k posudku a k doplnku vyjadriť. Účastníkom konania bola poskytnutá
primeraná lehota na vyjadrenie a zaujatie stanoviska. Napriek tomu, že právny zástupca navrhovateľa
prevzal súdom doručené posudky, v priebehu celého konania sa k ich formálnym nedostatkom nevyjadril
a ich nenamietal. Pokiaľ navrhovateľ vytýka, že znalkyňa sa v doplnku k znaleckému posudku zaoberala
niektorými platbami z celého množstva platieb, ktoré vznikli počas obchodovania oboch účastníkov,

tak zrejme navrhovateľovi uniklo, že znalkyni boli zo strany súdu na návrh odporcu položené priame
otázky, na ktoré v tomto doplnku priamo odpovedala, preto v ňom práve použila konkrétne číselné
údaje z účtovníctva. Odpovedala na otázku, v ktorom časovom období vznikol dlh odporcu a potreba
odpovedať na túto otázku vznikla práve z dôvodu, že navrhovateľ pri podávaní návrhu postupovaljednoducho a laicky, keď spočítal všetky platby navrhovateľa a dodávky odporcu počas celého obdobia
ich obchodovania bez akéhokoľvek priradenia jednotlivých platieb k faktúram, následne urobil čiaru a
rozdiel, ktorý mu vyšiel zažaloval. Rovnako postupoval navrhovateľ pri výpočte údajného odporcovho

dlhu, bez toho, aby bol priradil jednotlivé platby navrhovateľa ku konkrétnym faktúram. Zdôraznil, že
znalkyňa odpovedala v doplnku k znaleckému posudku na priamo položenú otázku súdu, čo navrhovateľ
zrejme ani nepostrehol, resp. opomenul, preto sa mu javí rozsudok ako nepreskúmateľný. Navrhovateľ
mal príliš veľa času na to, aby navrhol výsluch svedkyne, pričom tak urobil až v závere posledného
pojednávania a to v súvislosti so vznesenou námietkou premlčania. Znaleckým dokazovaním boli

preukázané všetky potrebné skutočnosti na rozhodnutie vo veci samej, preto navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil .

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal odvolanie navrhovateľa v rozsahu danom
podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného
súdu v napadnutej časti výroku, ktorým okresný súd návrh navrhovateľa zamietol, ako vecne správny

potvrdil podľa 219 ods. 1,2 O.s.p.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu Okresného súdu Zvolen a vychádzal zo zistenia, že
predmetom konania po čiastočnom späťvzatí návrhu je právo na vrátenie sumy 47.884,24 Eur, ktorá

predstavuje rozdiel medzi sumou zaplatenou navrhovateľom odporcovi za dodávku hovädzieho dobytku
a sumou, ktorú odporca vyfakturoval za dodaný tovar a vrátil navrhovateľovi. Ústna spolupráca medzi
účastníkmi konania začala už v roku 2000 a trvala približne do roku 2006. Uplatnený nárok medzi
účastníkmi konania bol sporný, pretože súd prvého stupňa na návrh účastníkov konania nariadil
znalecké dokazovanie za účelom zistenia rozhodujúcich skutočností potrebných pre posúdenie

výšky uplatneného nároku. Ustanovená znalkyňa súdu predložila znalecký posudok č. 5/2011 zo dňa
20.9.2011, znalecký posudok č. 2/2012 zo dňa 8.7.2012, a doplnok č. 2 k znaleckému posudku č.
5/2011 zo dňa 26.5.2013 a v konaní bola vypočutá na pojednávaní dňa 22.11.2012. Počas výsluchu
odpovedala na otázky súdu a právnych zástupcov účastníkov konania. Po výsluchu znalkyne právny
zástupca navrhovateľa nemal ďalšie otázky na znalkyňu. Súd prvého stupňa na základe stanoviska

odporcu k znaleckému posudku č. 2/2012 nariadil doplňujúce znalecké dokazovanie uznesením č.k.
13Cb/80/2009-1100 zo dňa 28.1.2013. Ustanovená znalkyňa doplnila znalecký posudok doplnkom č. 2,
pričom tento doplnok zrejme omylom označila k znaleckému posudku č. 5/2011. Napriek chybe, ktorá sa
vyskytla pri číslovaní jednotlivých posudkov zo strany ustanovenej znalkyne je dostatočne zrejmé, že
súd prvého stupňa pri rozhodovaní z doplnku č. 2 k znaleckému posudku zistil, kedy jednotlivé platby

zo strany navrhovateľa boli pripísané na účet odporcu výšku jednotlivých nedoplatkov, ktoré vznikli
odporcovi voči navrhovateľovi a správnosť spôsobu započítanie jednotlivých platieb účastníkmi konania.
Ažnazákladetakéhotozisteniasúdposudzovaluplatnenúnámietkupremlčaniazostranyodporcupodľa
ustanovení § 397 a 387 Obchodného zákonníka a dospel k správnemu záveru, že právo navrhovateľa
je premlčané keďže návrh navrhovateľa podal po uplynutí všeobecnej 4-ročnej premlčacej lehoty.

Odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali v tejto veci správnosť rozsudku prvého
stupňa, súd prvého stupňa venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností
dôležitých v konaní, dostatočne zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s § 132 O.s.p.
a postupoval zákonne a správne, keď rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozsudku.

Uvedené výroky súd prvého stupňa adekvátne v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, s ktorými
dôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje ( § 219 ods.
2 O.s.p. ).

V odvolaní navrhovateľa proti rozsudku súdu prvého stupňa nie sú uvádzané žiadne také skutočnosti a

dôkazy, s ktorými by sa prvostupňový súd nevysporiadal . V konaní pred súdom prvého stupňa odporca
neuvádzal žiadne skutočnosti, ktoré uviedol v podanom odvolaní ohľadne chyby v číslovaní znaleckého
posudku a dodatku č. 2 k posudku, ktoré v žiadnom prípade nespôsobujú zmätočnosť znaleckého
dokazovania.Na argumentáciu navrhovateľa o odňatí možnosti konať pred súdom, odvolací súd uvádza, že odňatím
možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým účastníkovi odňal možnosť realizovať

tie procesné práva, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práva a
právomchránenýchzáujmov.Skutočnosť,žesúdnevykonanáúčastníkminavrhovanédôkazy,anitakýto
jeho postup nemožno hodnotiť ako odňatie práva konať pred súdom. Rozhodnutie vyjadruje nezávislé
postavenie súdu pri hodnotení dôkazov, ktoré vykonal, vrátane nezávislého rozhodovania a o tom , ktoré
dôkazy nevykoná. O takýto prípad by išlo však vtedy, ak by súd svojím procesným postupom odňal

účastníkovi možnosť navrhnúť vykonanie dôkazov, čo v tomto prípade nebolo preukázané. Podľa názoru
odvolacieho súdu nedošlo pri rozhodovaní súdom prvého stupňa k takým procesným vadám konania,
ktoré by mali za následok jeho zrušenie.

Zhrnúc uvedené a vyhodnotiac odvolacie dôvody navrhovateľa odvolací súd môže len konštatovať, že
súd prvého stupňa svojím rozhodnutím skutkovo ani právne nepochybil, preto odvolací súd rozhodol

tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa podľa § 224 ods. 4 O.s.p.

Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.