Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. november 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/633/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114203499
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2114203499.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a členov

senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci navrhovateľa: M. F., nar.
XX.XX.XXXX, N. X, Y., zastúpený splnomocnenou zástupkyňou: Ing. M. F., nar. XX.XX.XXXX, N. X,
Y., proti odporcovi: I. F., nar. XX.XX.XXXX, V. XXX, o určenie výživného, na odvolanie odporcu proti
rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 8C 29/2014-45 zo dňa 08. apríla 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch I., II. a V. p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním prvostupňový súd výrokom I. uložil odporcovi povinnosť platiť
na výživu navrhovateľa sumu 150,- eur vždy do 15-teho dňa každého mesiaca dopredu k rukám

navrhovateľa s účinnosťou od 07.02.2014. Výrokom II. nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie
od 07.02.2014 do 08.04.2014 vo výške 35,84 eur povolil odporcovi zaplatiť v splátkach po 1,- euro
mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Výrokom III. konanie v časti
20,- eur mesačne od 07.02.2014 zamietol, výrokom IV. konanie v časti 40,- eur mesačne od 07.02.2014
zastavil, výrokom V. navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Konanie o návrhu odporcu na
zníženie výživného súd zastavil (výrok VI.) a napokon navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal
(výrok VII.).

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd po citácii § 62 ods. 1, 75 ods. 1, 76 ods. 1, 77 ods. 1 Zákona

o rodine, § 96 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 2, 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. vecne odôvodnil tým, že z
vykonaného dokazovania vyvodil právny záver, že návrhu navrhovateľa je možné čiastočne vyhovieť,
keď mal za to, že navrhovateľ je naďalej odkázaný na vyživovaciu povinnosť voči svojim rodičom,
teda aj voči odporcovi, naďalej nie je schopný sám sa živiť, v rozhodnom období je stále študentom
vysokej školy 2. ročníka a pripravuje sa na svoje budúce povolanie. V konaní neboli preukázané zvýšené
výdavky na výživu navrhovateľa. Odporca má okrem navrhovateľa ešte tri vyživovacie povinnosti.
Matka navrhovateľa má okrem navrhovateľa ešte jednu vyživovaciu povinnosť. Matka navrhovateľa

je zamestnaná a v rozhodnom období mala priemerný mesačný príjem 1514,42 eur. Odporca je
zamestnaný a má čistý priemerný mesačný príjem 879,39 eur. Navrhovateľ žije v domácnosti spolu so
svojou matkou a maloletou sestrou N.. Z dokazovania vyplýva, že v rozhodnom období mala matka
navrhovateľa výdavky na bývanie zálohové platby 77,54 eur, fond opráv 68,81 eur, elektrika 35,17 eur,
internet 20,- eur, SIPO 4,64 eur, ktoré súd považuje za dôvodné a ďalej splátku hypotéky 100,- eur
mesačne a splátku za auto 135 eur mesačne. Matka poskytuje navrhovateľovi mesačne vreckové 20
eur a platí mu osobnú poistku. Pokiaľ ide o osobné, majetkové pomery a príjem odporcu, z vykonanéhodokazovania vyplynulo, že odporca má okrem navrhovateľa ešte tri vyživovacie povinnosti k maloletým
N., M., J.. V rozhodnom období zistil súd jeho príjem vo výške 879,39 eur. Ďalej má súd preukázané,
že príjem otca je ovplyvnený aj počtom nadčasových hodín, ktoré odpracoval v rozhodnom období.

Otec žije v domácnosti so svojou partnerkou, ktorá je toho času na rodičovskej dovolenke a dvoma
maloletými deťmi. Pokiaľ ide o dohodu otca s partnerkou ohľadom výšky 100 eur mesačne na jej výživu
a ako aj dohody o výživnom na maloletú J. a M. na každú po 75 eur mesačne, z uvedeného má súd
za preukázané, že týmito dohodami sú osvedčené schopnosti a možnosti otca na úhradu výživného,
keď otec ich uzavrel dobrovoľne, pričom si bol vedomý, že má určené výživné ešte na ďalšie dve

vyživovacie povinnosti, k deťom, ktoré pochádzajú z jeho manželstva a ktoré sú podstatne staršie. Otec
nie je vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej žije, ale je povinný prispievať na náklady bývania, avšak nie
v sume 300 eur, ktorú uvádzal ako jeho príspevok na bývanie. Podľa možností je povinná prispievať
na výdavky na bývanie aj jeho priateľka, ktorá je vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti. Z vykonaného
dokazovania mal súd preukázané, že otec disponuje úsporami, z ktorých uhrádza aj bežné výdavky.
Otec nie je vlastníkom nehnuteľnosti, pričom časť finančných prostriedkov z vyporiadania BSM, ktoré

mu vyplatila matka navrhovateľa, použil na rodinný dom svojej partnerky, časť jej daroval a časť
použil na kúpu osobného motorového vozidla, pričom predmetné prostriedky nepoužil na vyriešenie
si vlastnej bytovej situácie. Na základe uvedeného vyplýva, že otec má možnosti plniť si vyživovaciu
povinnosť k navrhovateľovi v určenej výške. S poukazom na preukázané schopnosti a možnosti otca
a zákonného ustanovenia v zmysle, ktorého deti majú právo na rovnakú životnú úroveň ako rodič, súd

má za to, že určené výživné zohľadňuje skutočnosť, že výživné slúži nielen na uspokojovanie všetkých
odôvodnených hmotných potrieb, ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre vývoj a výchovu
dieťaťa (vzdelávanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby). V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti,
že nielen odporca ale aj matka navrhovateľa, je povinná platiť na výživu navrhovateľa, pričom táto si
povinnosť plní dobrovoľne. Pokiaľ ide o brigádnickú činnosť navrhovateľa, nebolo preukázané, že sa

jedná o pravidelný príjem, navrhovateľ je študentom denného štúdia a teda nemožno od neho očakávať,
že popri štúdiu bude pracovať a poberať pravidelný príjem, ktorý by mu mal nahrádzať výživné, ktorú sú
mu povinní platiť jeho rodičia do doby, pokiaľ nebude schopný sám sa živiť.

Pri svojom rozhodovaní súd zohľadnil najmä skutočnosti, že navrhovateľ je už dospelý, t. j. starostlivosť
zo strany odporcu ale aj matky navrhovateľa s ohľadom na vek navrhovateľa možno predovšetkým

obmedziťanitaknienaosobnústarostlivosť,aleododporcumožnospravodlivopožadovaťposkytovanie
výživného, ktoré by zodpovedalo potrebám navrhovateľa, schopnostiam a možnostiam odporcu, vo
forme financií, z ktorých by si navrhovateľ mohol uhrádzať svoje náklady na bývanie, ošatenie,
stravovanie, výdavky súvisiace so štúdiom. Súd mal za to, že určené výživné je primerané a vo zvyšnej
časti výživné v sume 20 eur mesačne, teda v rozdiele požadovaného výživného 170 eur mesačne

a určeného výživného 150 eur od 7. 2. 2014 do budúcna ako nedôvodný zamietol, keď mal za to,
že určené výživné je primerané odôvodneným potrebám navrhovateľa a zodpovedá schopnostiam a
možnostiam odporcu po zohľadnení vyživovacej povinnosti matky, ktorá je povinná taktiež prispievať na
výživu navrhovateľa. Súd určil zročné výživné od 7. 2. 2014 do 8. 4. 2014 vo výške 35,84 eur (267,92 -
232,08) pozostávajúcich 150 eur /1 mesiac x á 150 eur/ + 117,92 eur /22 dní x á 5,36 eur za február 2014/

po odrátaní zaplateného výživného 130 eur (1 mesiac x á 130 eur/ + 102,08 eur /22 dní x á 4,64 eur za
február 2014/. Súd povolil otcovi splácať nedoplatok na zročnom výživnom v súlade s ustanovením §
160 ods. 1 O.s.p. v mesačných splátkach po 1 euro mesačne spolu s bežným výživným, keď zohľadnil
skutočnosť, že otec má ešte tri ďalšie vyživovacie povinnosti. O náhrade trov konania navrhovateľa súd
rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. /

navrhovateľ zavinil zastavenie konania v časti výživného 20 eur mesačne, keď navrhovateľ bol v konaní
o určenie výživného úspešný celkom 42 % /úspech 71 % - neúspech 29 %/, avšak náhradu trov konania
si neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. O náhrade trov konania odporcu, ktorý podal
návrh na zníženie výživného súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 1 vera prvá Občianskeho
súdneho poriadku, keď zastavenie konania zavinil, avšak navrhovateľ si náhradu trov konania neuplatnil,

preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca a domáhal sa, aby odvolací súd ponechal výživné v
sume 130,- eur mesačne ako bolo stanovené rozhodnutím spis. zn. 37P 6/2010-37 zo dňa 03.05.2010.
Rozhodnutienapadolvčasti,vktorejdošlokzvýšeniuvýživnéhonanavrhovateľa.Dôvodiltým,žeokrem
výživného na navrhovateľa platí výživné na dcéru N. nar. XX.XX.XXXX vo výške 85,- eur mesačne,

ale má ďalšie vyživovacie povinnosti na dcéru J. nar. XX.XX.XXXX a M. nar. XX.XX.XXXX, ktoré žijú sodporcom v spoločnej domácnosti a sú odkázané na jeho príjem, pretože matka maloletých dcér J. a
M. je toho času na rodičovskej dovolenke. Vzhľadom na nízky príjem partnerky, náklady na bývanie a
stravu sú hradené z príjmu odporcu. Dcéra J. nastupuje do prvého ročníka základnej školy, čo značne

ovplyvní výdavky jeho rodiny. Preukázaný príjem odporcu sa od posledného zvýšenia navýšil nepatrne
a je ovplyvnený nadmerným odpracovaním nadčasových hodín, čo je len sezónna záležitosť. Na druhej
strane matke navrhovateľa sa preukázateľne navýšil príjem zo sumy 880,82 eur na sumu 1.514,42 eur
mesačne. Keďže v konaní neboli od posledného zvýšenia preukázané zvýšené výdavky u navrhovateľa
a odporcovi sa zvýšil príjem len nepatrne a pribudla mu vyživovacia povinnosť a matke navrhovateľa, s

ktorou navrhovateľ žije v spoločnej domácnosti sa príjem podstatne navýšil, nie sú dôvody na zvýšenie
výživného, tak ako rozhodol prvostupňový súd.

Navrhovateľ odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu sa vyjadril písomne prostredníctvom
svojej splnomocnenej zástupkyne. Dôvodil tým, že naposledy bolo výživné upravené rozhodnutím zo
dňa 03.05.2010 a ak sa podľa odporcu náklady nezvýšili len preto, lebo navrhovateľ nežije v spoločnej
domácnosti s ním, s navrhovateľom sa nestretáva a okrem stanoveného výživného nezabezpečuje

žiadne nákupy spojené so stravovaním, obliekaním, školskými povinnosťami a neprispieva na
dovolenky, nemá predstavu aké sú výdavky navrhovateľa. Odporca bezodplatne odovzdal svojej
priateľke peniaze na výstavbu rodinného domu, v ktorom nemá žiaden podiel a preto takéto konanie
považuje navrhovateľ za účelové, aby sa vyhol plateniu výživného na deti z prvého manželstva.
Navrhovateľ však poukazuje na majetkové pomery odporcu, pretože tento vlastní motorové vozidlo

zakúpené v roku 2013 v hodnote 5.000,- eur a na pojednávaní tvrdil, že má úspory, ktoré chce použiť
na dokončenie skolaudovaného domu priateľky, pričom dokončenie domu uprednostnil pred platením
adekvátneho výživného. Navrhovateľ podrobne poukázal na majetkové pomery jeho priateľky na to, že
vlastní rodinný dom v hodnote 140.000,- eur, motorové vozidlo, priateľka je na rodičovskej dovolenke,
poberá však príspevky za opatrovanie rodinných príslušníkov. Priateľka údajne odmietla nastúpiť skôr

do práce pred dovŕšením 3 rokov veku dieťaťa a žiadny majetok odporcu a jeho priateľky nie je zaťažený
žiadnymúveromaprevádzkovaniedvochmotorovýchvozidieladovolenkavjúni2014vTaliansku,niesú
znakom žitia na úrovni životného minima. Na druhej strane majetkové pomery navrhovateľky sú viazané
na splátky úverov a vlastní trojizbový byt v hodnote 65.000,- eur, zostatok hypotéky 23.000,- eur, splátka
200,- eur, osobný automobil v splátkach po 35,- eur, pričom príjem navrhovateľky sa prehodnocuje k

31.03. každého roka a predtým príjem predstavoval 1.100,- eur mesačne. Bez ohľadu na príjem však
navrhovateľ považuje zvýšenie výživného za oprávnené a to vzhľadom na svoj vek a majetkové pomery
odporcu a jeho priateľky.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
204 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému

je odvolanie prípustné (§ 201 a 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti(§205ods.1O.s.p.),ažeodvolateľpodľaobsahupoužilzákonomprípustnéodvolaciedôvody
(§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.), tak, že na úradnej tabuli súdu oznámil čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku (§ 156

ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu odporcu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutých výrokoch vecne správny a boli splnené podmienky pre
jeho potvrdenie.

Predmetom preskúmania odvolacím súdom sa stali odvolaním napadnuté výroky o určení výživného,
nedoplatku na zročnom výživnom a závislý výrok o náhrade trov konania. Keďže výrok o zamietnutí

časti návrhu, čiastočnom zastavení konania a súvisiaci výrok o náhrade trov konania, neboli napadnuté
odvolaním, nadobudli právoplatnosť.

Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ
ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie zákonných podmienok pre určenie výživného na
navrhovateľa, keď prvostupňový súd vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie, jeho výsledky

správne jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým
zisteniam; a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvostupňového súdu voveci, ktorý na rozhodnutie aplikoval náležité zákonné ustanovenia správnym spôsobom, s poukazom
na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd už len odkazuje na správne a presvedčivé písomné
vyhotovenie rozsudku, pričom nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu

odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľom.

K odvolacím argumentom na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozsudku sa žiada dodať už len
nasledovné:

V žiadnom prípade nie je možné súhlasiť s argumentáciou odvolateľa, že od ostatnej úpravy výživného
sa pomery navrhovateľa nezmenili. Od úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k.
37P 6/2010 zo dňa 03.05.2010 uplynula doba 4 rokov, navrhovateľ ukončil strednú školu, pokračuje

v štúdiu na vysokej škole, aktuálne v 3. ročníku, čím sa nepochybne výdavky zvýšili, už len vzrastom
životných nákladov. Skutočnosť, že odporcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť na maloletú M.
nar. XX.XX.XXXX, bola prvostupňovým súdom zohľadnená. Odporcovi sa príjem zvýšil cca o 180,- eur,
disponuje úsporami, z ktorých uhrádza aj bežné výdavky. Finančné prostriedky z vyporiadania BSM,
ktoré odporcovi vyplatila matka navrhovateľa, investoval do rodinného domu svojej partnerky, časť jej

daroval a časť použil na kúpu osobného motorového vozidla, pričom predmetné prostriedky nepoužil na
vyriešenie si vlastnej bytovej situácie. Vyššie popísané skutočnosti potom vedú k záveru, že možnosti
odporcu dovoľujú plniť vyživovaciu povinnosť k navrhovateľovi v súdom určenej výške.

Podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné hradené rodičom na deti má podľa okolností prípadu
predstavovať cca 25 až 30% z jeho príjmu. Tieto disponibilné prostriedky sa potom rozdeľujú medzi

jednotlivé vyživovacie povinnosti tohto rodiča podľa preukázaných potrieb každého z detí. Ak teda dôjde
k zvýšeniu vyživovacích povinností povinného rodiča, zákonite sa tým zníži podiel výživného pripadajúci
na každé z detí.

Odporca platí výživné na navrhovateľa v sume 130,- eur a súdom prvého stupňa bolo určené 150,- eur,
teda od podania návrhu má platiť o 20,- eur mesačne viac, ktorá suma v podstate odzrkadľuje v podstate

len nárast nevyhnutných životných nákladov.

S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých
výrokoch vecne správny, vrátane výroku o náhrade trov konania účastníkov, s použitím ustanovenia §
219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.

V odvolacom konaní bol úspešný navrhovateľ, preto bolo dôvodným s použitím § 142 ods. 1 v spojení s

ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. o náhrade trov odvolacieho konania rozhodnúť tak, že navrhovateľovi
právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko navrhovateľ si náhradu trov odvolacieho
konania návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil.

Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.