Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. november 2014

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/191/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214207691
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2014:2214207691.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred samosudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou v právnej veci
žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom 816 23
Bratislava, Štefanovičova 4, proti žalovanému: Ľ. P., nar. XX. P. XXXX, bytom XXX XX P. A. E. XXX, o
zaplatenie 204,02 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14. apríla 2014 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým
by bol žalovaný zaviazaný k zaplateniu sumy vo výške 204,02 eur s príslušenstvom; zároveň si uplatnil aj
trovy konania za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia. Žalobca tvrdí, že so žalovaným
uzatvoril poistnú zmluvu pre dôchodkové poistenie R5 č. XXXXXXXXXX s účinnosťou od 1. apríla 2010.
V predmetnej poistnej zmluve bolo dohodnuté mesačné poistné obdobie. Žalovaný mal riadne uhradené
za poistné obdobie 1. apríla 2010 - 1. mája 2010. Následne sa ale žalovaný dostal do omeškania, a preto
ho žalobca vyzval na zaplatenie poistného. Predmetnú výzvu doručil žalovanému dňa 4. septembra
2010. Nakoľko žalobca od doručenia výzvy dlžné poistné nezaplatil, poistná zmluva s poukazom na §
801 ods. 2 Občianskeho zákonníka zanikla dňa 4. septembra 2010.

Súd žalobu podľa § 79 ods. 4 a 114 ods. 3 O. s. p. spolu s procesnými poučeniami podľa § 120 ods. 4
Občianskeho súdneho poriadku doručil žalovanému do vlastných rúk, ktorý sa ale k žalobe nevyjadril,
ostal pasívny.

Predmetom konania je suma 204,02 eur, teda suma nižšia než 1.000 eur. Podľa § 200ea Občianskeho
súdneho poriadku (O.s.p.) ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor. Podľa § 115a ods. 1 O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné
nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci
rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo
veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Podľa ods. 2 pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Keďže v konaní ide o
drobný spor, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, podľa § 115a ods. 2 O.s.p..

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom a predloženými listinnými dôkazmi,
najmä s návrhom poistnej zmluvy pre dôchodkové poistenie R5 zo dňa 13.03.2010 (č.l. 3-5), výzvou na

zaplatenie poistného (č.l. 6), fotokópiou doručenky (č.l. 7), predžalobnou výzvou na dobrovoľnú úhradu
dlžného poistného (č.l. 8), výpisom inkasného účtu poistnej zmluvy (č.l. 9) a zistil nasledovný skutkový
a právny stav veci:

Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná
forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.

Podľa § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka, poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné
obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie,
ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že
poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.

Podľa § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd mal za nepochybne preukázané, že medzi účastníkmi bola uzavretá poistná zmluva pre dôchodkové
poistenie. Žalobca listom zo dňa 2.augsta 2010 adresovaným žalovanému vyzval na zaplatenie dlžného
poistného za obdobie od 1. mája 2010 do 1.júna 2010 a zároveň upozornil, že v prípade, ak žalovaný
nezaplatí dlžné poistné včas, zanikne poistenie uplynutím jednomesačnej lehoty a poistiteľ má právo
na poistné za dobu do zániku poistenia. Žalovaný výzvu prevzal dňa 4.augusta 2010 a dlžné poistné
neuhradil, ktorá skutočnosť vyplýva z následnej výzvy žalobcu listom zo dňa 6. novembra 2013, kedy
žiadal žalovaného o úhradu dlžného poistného za obdobie od 1.mája 2010 do 4.septembra 2010 t.j.
uplatňuje dlžné poistné za dobu do zániku poistenia v sume 204,02 eur.

Ustanovenie § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka upravuje zánik poistenia, ak poistník nezaplatil
bežné poistné za druhé alebo nasledujúce poistné obdobia. Na to, aby poistenie podľa § 801 ods.
2 Občianskeho zákonníka zaniklo, musia byť súčasne splnené nasledovné podmienky: neuhradenie
poistného za ďalšie poistné obdobie poistníkom vo výške a lehote stanovenej v poistnej zmluve; písomná
výzva poisťovateľa na zaplatenie dlžného poistného; nezaplatenie poistného zo strany poistníka ani
v náhradnej 1-mesačnej lehote od doručenia výzvy poisťovateľa; výzva poisťovateľa obsahuje výzvu
(poučenie), že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené.

Podľa § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína

plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo
splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej
splátky.

Podľa § 107 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Základným
účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných
dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo
neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému
trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam.

V dôsledku zmeny právnej úpravy (novelizácie zákona č. 250/2007 Z. z.) účinnej od 1. mája 2014 orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (vrátane súdu) je povinný prihliadnuť na premlčanie
aj vtedy, ak sa spotrebiteľ, t. j. v prejednávanej veci žalovaný, premlčania nedovolá.

Pre posúdenie, či ust. § 5b zákona č. 250/2007 z. z., účinné od 1. mája 2014, je možné aplikovať
aj na konania začaté na súde pred jeho účinnosťou, je rozhodujúce, či konkrétne ustanovenie má
(aj) procesný charakter. Hoci samotné premlčanie má nepochybne hmotnoprávny charakter, procesná
povaha citovaného ustanovenia § 5b vyplýva z jeho samotného znenia. Na jeho základe sa súdu (ktorý
je možné považovať za orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv) ukladá povinnosť
v súdnom konaní z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských veciach, aj keď
sa ho spotrebiteľ nedovolá, teda ide o konkrétny procesný postup súdu v konaní, čo nasvedčuje
procesnoprávnemu charakteru ustanovenia. Keďže ide o procesné ustanovenie, v prípade absencie
prechodného ustanovenia platí, že súd postupuje podľa právneho stavu, účinného v čase rozhodovania
súdu. Preto ak v čase rozhodovania súdu vo veci je účinné ustanovenie § 5b citovaného zákona, súd je
povinný ho aplikovať, i keď sa súdne konanie začalo skôr, t. j. pred účinnosťou zákona.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ uplatňuje dlžné poistné za obdobie od 1.mája 2010 do 4.septembra
2010 súd posúdil s poukazom na citované zákonné ustanovenia, že nárok je premlčaný. V danom
prípade pre počiatok behu premlčacej doby je rozhodujúci deň zániku poistenia, t.j. deň 4 septembra
2010 a teda v danom prípade sa „mohlo“ právo vykonať po prvý raz dňa 5. septembra 2010, kedy
objektívne začala plynúť premlčacia doba, ktorej koniec uplynul dňa 5.septembra 2013. Návrh žalobcu
bol podaný až dňa 14. apríla 2014, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Preto súd žalobný návrh
zamietol z dôvodu premlčania nároku, na čo súd prihliada v spotrebiteľských veciach ex offo.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý
vo veci úspech nemal. Podľa ods. 2, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď po procesnej stránke bol v celom rozsahu
úspešný žalovaný, v konaní si však žiadne trovy neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave
cestou tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995

Z. z. (Exekučný poriadok).