Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. november 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/106/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113218942
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8113218942.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu

JUDr. Petra Šama a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobkyne: PaedDr. Q. B., nar. X.XX.XXXX,
bytom V. K. B., G. I. X, zastúpenej JUDr. Petrom Rakom, advokátom, so sídlom Masarykova 13, Prešov,
proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, Košice, IČO: 31690904,
zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., so sídlom Rastislavova 68, Košice,
o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov
č.k. 14C/166/2013 - 180 zo dňa 27.6.2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok súdu prvého stupňa.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania 83,87 eur k rukám právneho
zástupcu žalobkyne JUDr. Petra Raka, advokáta, so sídlom v Prešove, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. 14C/166/2013 - 180 zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho
súdu Košice, so sídlom Alžbetina 41, Košice, sp. zn. 3C/1834/2012, zo dňa 19.1.2012. Odložil
vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Alžbetina 41, Košice, sp.
zn. 3C/1834/2012, zo dňa 19.1.2012 do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Návrh žalovaného

na prerušenie konania zamietol. Žalovaného zaviazal nahradiť žalobkyni trovy konania v sume 251,68
eur na účet právneho zástupcu žalobkyne v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobkyňa dňa 25.6.2013 podala žalobu na zrušenie
rozhodcovskéhorozsudkuArbitrážnehosúduKošice,sp.zn.3C/1834/2012,zodňa19.1.2012,ktorýmjej
bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 45,31 eur a trovy rozhodcovského konania vo výške
276,- eur, pričom dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku vyplývajú z § 40 ods. 1 písm. a/, c/, g/ a j/

zákona č. 244/2002 Z.z. v platnom znení o rozhodcovskom konaní. Rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá
nemôže byť predmetom rozhodcovského konania. Popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, kde bola
porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania podľa § 17 zákona o rozhodcovskom
konaní. Boli porušené všetky všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
Nebola uzavretá platná rozhodcovská doložka ani rozhodcovská zmluva, preto rozhodcovské konanie
je potrebné považovať za paakt a nemožno mu priznať účinky riadneho rozhodnutia. Naviac má byť
odložená vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná, čo vyplýva z
Osobitných zmluvných dojednaní, ktoré žalobkyňa nemusela podpísať, a nebol by dotknutý zvyšok
poistného vzťahu. V prípade individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky už súdy nemajú právopreskúmavať prípadnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Každý spotrebiteľ má
byť primerane vnímavý a obozretný, pričom Osobitné zmluvné dojednania sú samostatné, graficky,
vizuálne a právne oddelené od obsahu ďalších právnych úkonov. Tieto dojednania sú stručné a vyjadrujú

vôľu zmluvných strán. Žalobkyňa nevyužila právo dať odpor proti rozhodcovskému rozsudku, ktorý bol
vydaný arbitrážnym súdom.

Žalovaný podaním zo dňa 22.4.2014 podal návrh na prerušenie konania s poukazom na to, že bola
podaná ústavná sťažnosť proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21.3.2012,

pričom rozhodnutie o tomto nároku bude mať vplyv aj na konanie v tejto veci.

Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že žalobkyňa uzavrela v prospech svojho syna W. asi
pred 6 rokmi poistnú zmluvu, ktorú dojednala jej sestra pani V.. Obdobnú zmluvu dojednala aj s druhým
synom Matúšom. So sestrou skôr preberali informácie týkajúce sa poistky a kde to má podpísať, koľko
bude mesačne platiť, aká je dĺžka poistenia, ale sestrou nebola upozornená na prípadné riešenie sporov

rozhodcovským súdom. Nepozná rozdiel medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, preto ani túto
otázku neriešili. Keď zistili, že s bývalou Prvou česko-slovenskou poisťovňou niečo nie je v poriadku, s
manželom sa rozhodli ukončiť poistný vzťah. Keď rozprávala so sestrou, tá jej povedala, že všetko je v
poriadku. Nebola to však pravda, pretože prišiel rozhodcovský rozsudok.

Svedkyňa PaedDr. Q. V., sestra žalobkyne, potvrdila, že dojednávala poistné zmluvy v rodine, pričom
sa zúčastnila školení, ktoré sa týkali skôr vypisovania zmlúv, počítania poistného. Školenia poisťovne sa
netýkaliobsahuVšeobecnýchpoistnýchpodmienok,tedaanirozhodcovskýchrozsudkov.Oarbitrážnych
súdoch sa prvýkrát dozvedela asi pred troma rokmi, keď podobne jej, ako aj ostatným, boli doručené
rozhodcovské rozsudky. Osobne sama zaplatila 2.000,- eur aj za ostatných rodinných príslušníkov,

keďže brala zodpovednosť za to, že uzavrela poistné zmluvy a na ich uzavretie ich nahovorila.

Súd nárok žalobkyne posudzoval podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., ktorý
sa týka spotrebiteľských zmlúv a ochrany spotrebiteľov. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom

zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať
zrušenia rozhodcovského rozsudku, len ak:
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

V konaní bolo nesporne preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu poistnej zmluvy dňa
24.1.2008 č. 4466700004, pričom poistný vzťah je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu podľa

všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, pretože poisťovateľ - žalovaný vykonával činnosť v
rámci predmetu svojho podnikania a žalobkyňa bola spotrebiteľkou ako fyzická osoba. Rozhodcovská
zmluva obsahovala Všeobecné obchodné podmienky v časti XV. Pri rozhodovaní o nároku súd
vychádzal z predchádzajúcich rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/9/2012 a 6Cdo/1/2012,
ktoré posudzovali spotrebiteľský charakter niektorých zmlúv a v nich dojednaných rozhodcovských

doložiek. Tu sa riešila otázka porušenia práva na individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky na
predtlači formulárov Všeobecných poistných podmienok životného poistenia. Podľa súdu, aj keby bolo
preukázané, že došlo k podpisu Osobitných zmluvných dojednaní č. 1/2007 v poistnej zmluve, tak
obsah týchto osobitných dojednaní nemohla nijako ovplyvniť a nemožno potom hovoriť o individuálnom
dojednaní podmienok zmluvy s poukazom na § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Samotné Všeobecné

poistné podmienky sú písané drobnými písmenami, pričom preukázanie individuálneho dojednania
zaťažuje žalovaného. Všetko je robené na predtlačiach, kde dochádzalo k porušeniu práv spotrebiteľa,
pretože tento nemohol ovplyvniť obsah textov predkladaných poisťovacou spoločnosťou na podpísanie
pri uzatváraní poistnej zmluvy.Pokiaľ sa týka rovnováhy práv a povinností zmluvných strán, tu sa poukazuje aj na Nález Ústavného
súdu ČR sp. zn. II.ÚS 2164/2010, kde sa vyžaduje to, aby podmienky ustanovenia rozhodcu museli

garantovať rovnaké zaobchádzanie, čo vo vzťahu spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú ochranu
slabšej strany, teda spotrebiteľa. Z hľadiska početnosti sporov rovnakého druhu sa žalovaný nachádza
v určitom zvýhodnenom postavení oproti jednotlivým spotrebiteľom, a to najmä z hľadiska finančných
možností platiť súdne poplatky za rozhodcovské konanie, či určitou skúsenosťou s priebehom
rozhodcovského konania. Rozhodcovské konania dávajú podstatne kratšie lehoty ako súdne konania.

Rozhodcovské konanie vytvára značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Inštitút rozhodcovského konania nebol individuálne dojednaný, preto
dojednanie rozhodcovskej doložky je neprijateľné. Zmluvná podmienka rozhodcovského konania je
dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku s poukazom na § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní.

Čo sa týka návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., okresný súd nevidí dôvod
na prerušenie konania preto, že Ústavný súd SR posudzuje rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v inej
prejednávanej veci. Ústavný súd SR nemôže nahrádzať rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov. Iným
rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24.10.2013 bolo konštatované, že
nedošlokporušeniuústavnéhoprávasťažovateľky(žalovanejobchodnejspoločnosti),pretoniejedôvod

na prerušenie konania.

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalobkyni bola
priznaná náhrada trov konania na trovách právneho zastúpenia advokátom podľa vyhlášky č. 655/2004
Z.z..

Proti rozsudku okresného súdu dala odvolanie žalovaná obchodná spoločnosť. Prejednávaná vec nie
je spotrebiteľským sporom, pričom konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku je osobitným konaním
podľa zákona o rozhodcovskom konaní. Slovenská republika v právnom poriadku ani v práve EÚ nemá
zakotvený inštitút, ktorý by umožňoval v rámci ochrany spotrebiteľa ignorovať platné právne predpisy,

a tobôž predpisy procesné, pričom nie je možné uprednostňovať práva spotrebiteľov, ako si to mylne
vykladajú niektoré inštitúcie v Slovenskej republike. Rozhodnutie súdu prvého stupňa postráda výrok
o tom, kto vyrieši nárok pôvodne riešený rozhodcovským konaním. Napadnutý rozsudok je neurčitý
a nevykonateľný, je potrebné ho zrušiť. Súd nevysvetlil náležite, v čom došlo k porušeniu rovnováhy
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Nikde nebola vyriešená

otázka v tom zmysle, aby rozhodcovská doložka bola vždy neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Súd nedostatočne vysvetlil nekalé zmluvné podmienky. Rozhodcovským konaním došlo k zníženiu
predpokladaných tzv. gama nákladov zahrnutých do cien poistenia pre spotrebiteľa (poisteného), a teda
došlo k získaniu ďalších materiálnych výhod pre spotrebiteľov. Súd nesprávne vymedzil dojednanie
rozhodcovskej doložky v dokladoch predkladaných v súdnom konaní.

Rozhodcovská doložka je formulovaná v Osobitných zmluvných dojednaniach č. 01/2007 v poistnej
zmluve, pričom bolo na žalobkyni, aby sa rozhodla, či podpíše alebo nepodpíše aj rozhodcovskú
doložku, a to nezávisle na obsahu poistnej zmluvy. Rozhodcovská doložka bola osobitne vyjednaná,
podpísaná žalobkyňou. Podpísanie rozhodcovskej doložky nebolo viazané na uzavretie poistenia.

Osobitné zmluvné dojednania boli jasne a zreteľne graficky i obsahovo oddelené od Všeobecných
poistných podmienok. Samé o sebe nemohli založiť tvrdenú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to už vzhľadom na tvrdené individuálne dojednania.

Ak bolo na žalobkyni, či slobodne podpíše rozhodcovskú doložku, t. j. riešenie sporov v mimosúdnom

konaní, tak z takéhoto dojednania je potrebné vychádzať. Je tam záver o tom, že informácie
spotrebiteľom poistenia boli podané vyčerpávajúco, jasne a porozumeli im. Žalobkyňa nebola nútená
uzavrieť poistnú zmluvu, neuzavrela ju v tiesni, Osobitné zmluvné dojednania boli oddelené od
Všeobecných poistných podmienok podpísaných žalobkyňou, Osobitné zmluvné dojednania boli takisto
osobitne podpísané, pričom žalobkyňa mala dostatok informácií a mala byť primerane pozorná a

opatrná pri podpise zmluvy. Nie je možné poskytovať ochranu nepozorným, neopatrným a ľahkovážnym
spotrebiteľom.Žalovaný nesúhlasil s rozhodnutím súdu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. Výrok rozsudku je
neurčitý, pretože z neho nie je možné zistiť, aký návrh na prerušenie konania súd zamietol.

Odvolateľ žiadal rozsudok v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Právny zástupca žalobkyne navrhuje potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa. Žalobkyni patrí status
spotrebiteľa, ktorý uzavrel životné poistenie ako fyzická osoba, nie ako podnikateľ. O rozhodcovskej
doložke nebola žalobkyňa dostatočne informovaná, naopak, žalovaný nepreukázal, že dostatočne

informoval poisteného o význame rozhodcovskej doložky. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že
nemusela podpisovať rozhodcovskú doložku, pretože inú možnosť nemala, len podpísať poistnú zmluvu
a aj rozhodcovskú doložku. Akákoľvek rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve je absolútne
neplatná. Rozhodnutie okresného súdu vychádza zo správne zisteného skutkového a právneho
stavu. Žalobkyňa neuznala právomoc rozhodcovského súdu, s rozhodcovským konaním nesúhlasila a
nesúhlasí a je toho názoru, že rozhodcovský súd nie je oprávnený vo veci konať a rozhodnúť. Preto sú

dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Je len trúfalosťou žalovaného, ak tvrdí, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa je nepredvídateľné, naopak, žalobkyňa sa o rozhodcovskom konaní dozvedela
až rok a pol po vydaní rozhodcovského rozsudku. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je objektívne a
podložené vykonaným dokazovaním. Navrhuje potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne
správne a uplatňuje si náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutia, a zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť ako vecne správny. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a
k tomu dodáva:

Žalobkyňa napadla rozhodcovský rozsudok, pričom rozhodcovský súd rozhodoval na základe
rozhodcovskej doložky, ktorá je obsiahnutá vo Všeobecných poistných podmienkach poistnej zmluvy
ako Osobitné zmluvné dojednanie č. 01/2007 k poistnej zmluve, kde v bode II. sa uvádza, že poistník
(poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne

svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho
konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle
bodu XV. týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku. Potom
rozhodcovský súd rozhodoval o nároku žalovaného na zaplatenie sumy 45,31 eur titulom povinnosti
poisteného zaplatiť poisťovni vyplatenú províziu sprostredkovateľovi poistenia. V prvom rade je potrebné

súhlasiť s rozsudkom okresného súdu, pokiaľ poistný vzťah posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu podľa
všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., kde podľa § 52 ods. 1, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V
tomto prípade žalobkyňa je spotrebiteľom - fyzickou osobou a žalovaný je právnickou osobou, ktorá
poskytuje poisťovacie služby v rámci predmetu svojho podnikania. Preto spotrebiteľom je potrebné

poskytovať zvýšenú ochranu a zisťovať podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, či poistné zmluvy
neobsahujú neprijateľné zmluvné podmienky. Jednou z neprijateľných zmluvných podmienok, podľa
hodnotení súdu prvého stupňa, je dojednanie tzv. rozhodcovskej doložky. Podľa názoru súdu prvého
stupňa nedošlo k individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej doložky v tzv. Osobitných zmluvných
podmienkach. Podľa žalovaného došlo k osobitnému dojednaniu rozhodcovskej zmluvy, čo je jasné

z toho, že poistná zmluva má Všeobecné poistné podmienky, ktoré sú podpísané žalobkyňou, a aj
vyčlenené Osobitné zmluvné dojednania, ktoré sú takisto podpísané žalobkyňou, kde v bode II. sa
dojednáva rozhodcovská doložka. Odvolací súd zhodne s okresným súdom vychádza z toho, že
Všeobecné poistné podmienky by nemali obsahovať ďalšie zmluvné záväzky. Obchodný zákonník č.
513/1991 Zb. v § 273 ods. 1 uvádza, že časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na Všeobecné

obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné
obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzatvárajúcim zmluvy známe alebo k návrhu priložené. § 788
ods. 3 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. je uvedené, že súčasťou poistnej zmluvy sú Všeobecné
poistné podmienky poistiteľa, na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli
pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poisťovateľom zmluvu uzavrel, oznámené. Všeobecné obchodné

podmienky majú bližšie upravovať poistný vzťah, a nevytvárať ďalšie zmluvné záväzky napríklad v
dohode o uzavretí rozhodcovskej doložky, že spory medzi účastníkmi budú prerokované rozhodcom,
resp. že je tu povinnosť poisteného preplácať podľa článku VII., bodu 7a, poisťovni výšku vyplatenej
províznej odmeny za sprostredkovanie príslušnej poistnej zmluvy obchodným zástupcom poisťovacejspoločnosti. Ak sa hovorí o individuálnom dojednávaní, znamená to, že sú dané možnosti účastníkovi
zmluvných strán na výber, ale v tomto prípade sú doložené predtlače zmluvy a Všeobecných poistných
podmienok, kde z hľadiska rozsahu Všeobecných poistných podmienok v porovnaní s poistnou zmluvou

je nesporné, že podpisujúca strana nemusela mať vedomosť o všetkých zmluvných záväzkoch, ktoré
sú obsiahnuté vo Všeobecných poistných podmienkach popri samotnej poistnej zmluve. Ak budeme
vychádzať z Osobitných zmluvných dojednaní, a to bodu II., tu sa hovorí o tom, že rozhodcovské
konanie je oproti súdnemu konaniu účelnejšie, praktickejšie a rýchlejšie, ako keby súdne konania
nemali takúto vlastnosť. Tu je preferované rozhodcovské konanie s tým, že akosi je opomenutá otázka

spravodlivého rozhodnutia vo veci. Ak osoba podpisujúca Všeobecné poistné podmienky dojednávala
rozhodcovskú doložku so žalovaným, nemusela si byť vedomá toho, že rozhodcovská doložka rieši
otázku vytvárania rozhodcovského súdu podľa časti XV. VPP, že sa má len vytvárať rozhodcovský súd,
pričom,samozrejme,žalovanýmávtejtooblastiväčšieskúsenostizhľadiskapodobnýchsporovavie,čo
obsahuje takéto rozhodcovské konanie. Rozhodcovská doložka presne nedefinuje rozhodcovský súd,
ktorý vo veci bude konať. Je potrebné poukázať na to, že ak je poskytovaná ochrana spotrebiteľovi, je

tu rozhodnutie Súdneho dvora vo veci Pannon GSM proti Erzsébet Sustikné Györfi vo veci C-243/08,
kde sa konštatuje, že podmienka obsiahnutá v zmluve, uzatvorenej medzi spotrebiteľom a predajcom
alebo dodávateľom, ktorá bola do nej vložená bez osobitného vyjednania, a ktorá priznáva výlučnú
právomoc súdu, v ktorého obvode sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, môže byť považovaná
zanekalú.Pretoajsúdymajúexoffonekalýcharakterzmluvnejpodmienkypreskúmavať,pretoženekalé

podmienky v zmluvách nebudú záväzné pre spotrebiteľa. Rozhodnutie vo veci Pannon znamená, že je
pochybné,akjezvolenýrozhodcovskýsúdvsídledodávateľaslužieb,t.j.vsídlepoisťovacejspoločnosti.
Rozhodcovský rozsudok zaväzuje spotrebiteľa - poisteného na to, aby preplácal poisťovacej spoločnosti
náklady, ktoré súvisia s vyplatením provízie jej obchodnému zástupcovi, pričom podľa odvolacieho súdu
je ale na poisťovacej spoločnosti, aby takéto prípadné náklady si dávala ošetriť už v sadzbách poistného

a neprenášala to na spotrebiteľa ako dôsledky prípadného predčasného ukončenia poistného vzťahu
s tým, že poistený bude preplácať osobitné náklady sprostredkovateľovi poistenia. Bolo by zaujímavé
zistiť,čiajobchodnýzástupcanemátúistúpovinnosťvrátiťnezarobenúprovíziupoisťovacejspoločnosti.

Ak už budeme riešiť otázku individuálneho dojednania, tak Osobitné zmluvné podmienky majú dva

body, týkajúce sa zániku poistenia, ako aj rozhodcovskú doložku, pričom z výpovede poisťovacieho
zástupcu Q. V., sestry žalobkyne, vyplýva, že táto vôbec nemala predstavu o tom, čo je predmetom
rozhodcovského konania, resp. čo znamená podpis rozhodcovskej doložky pre poisteného. Sama Q.
V. potvrdzuje, že uzavretá zmluva so žalobkyňou bola jej prvou poistnou zmluvou, pričom samotné
školeniapoisťovacejspoločnostisatýkaliskôrvypisovaniazmlúv,nieobsahuadôsledkovprepoistených

v prípade rozhodcovského konania a rozhodcovskej doložky. Žalovaná obchodná spoločnosť nemohla
preukázať individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy, je len doložené podpísanie Všeobecných
poistných podmienok. Nebolo preukázané zo strany žalovaného, že spotrebiteľovi bola daná možnosť
na výber, že má inú možnosť, ako len podpísať rozhodcovskú doložku ako súčasť poistných podmienok.
Spotrebiteľ mohol prijať poistnú zmluvu ako celok aj so Všeobecnými poistnými podmienkami a

nemohol ich meniť, takže spotrebiteľ sa dostal do výrazne znevýhodnenej pozície oproti poskytovateľovi
poistných služieb, preto dojednanie neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve sa musí
posudzovať podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka ako dojednanie neplatné. Týka sa to aj tejto
rozhodcovskej doložky dojednávanej, či skôr podpísanej poistníkom bez vedomosti o obsahu tohto
záväzku a prípadného dosahu pri mimosúdnom riešení sporu. Pri podpise spotrebiteľskej zmluvy

- poistnej zmluvy nešlo o zmluvnú autonómiu zo strany žalobkyne, tá len mohla podpísať poistnú
zmluvu v celom rozsahu, kde rozhodcovské konanie už bolo klientovi poisťovacej spoločnosti priamo
nanútené, a to dvojnásobným podpisom, ako Všeobecných poistných podmienok, tak aj Osobitných
zmluvných dojednaní č. 01/2007, kde práve žalovaná obchodná spoločnosť nepreukázala, že jej
obchodný zástupca individuálne dojednával rozhodcovské doložky, a najmä nie to, že vysvetľoval

poisteným klientom dopad rozhodcovskej doložky na konanie. V neposlednom rade treba poukázať
na to, že samotné rozhodcovské konanie pred rozhodcovským súdom má osobitné procesné pravidlá,
s najväčšou pravdepodobnosťou známe len žalovanému, pričom rozhodcovské konanie je viazané
na poplatky, ktoré svojou výškou už odradzujú sporové strany na namietanie proti rozhodovaniam
rozhodcovských súdov. Z hľadiska skúseností s uzatváraním poistných zmlúv, resp. s vymáhaním

pohľadávok z poistných zmlúv, žalovaný bol jednoznačne vo zvýhodnenej pozícii oproti spotrebiteľovi pri
dojednávaní rozhodcovskej doložky a následnom rozhodcovskom konaní. Nebola tu rovnosť účastníkov
z hľadiska obsahu informovanosti o poistných podmienkach a dôsledkoch pre poistených najmä vo
vzťahu k riešeniu sporov v rozhodcovskom konaní. Naviac, v rozhodcovskom konaní sa riešila otázkapochybného nároku na zaplatenie vyplatených provízií obchodným zástupcom. Preto rozhodnutie
súdu prvého stupňa je správne, pokiaľ konštatoval neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to dojednanie
rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve z poistenia medzi žalovanou obchodnou spoločnosťou

a žalobkyňou, preto pre neplatné dojednanie rozhodcovskej doložky nemohol vo veci rozhodovať
rozhodca bez platnej rozhodcovskej zmluvy. Vzhľadom na rozhodnutie Pannon sú tu aj pochybnosti
o ustanovení rozhodcovského súdu v sídle dodávateľa služieb. Aj z tohto judikovaného rozhodnutia
Súdneho dvora je realizácia práva žalovaného cez rozhodcovský súd pri nepreukázaní individuálneho
vyjednania rozhodcovského súdu. neprijateľnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve. Preto

rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, pokiaľ riešil otázku zrušenia rozhodcovského rozsudku
práve pre absenciu platnej rozhodcovskej zmluvy.

Ak žalovaná obchodná spoločnosť namieta to, že v rozhodcovskom rozsudku chýba výrok o ďalšom
pokračovaní - postupe podľa § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, tak ak by
aj absentoval výrok rozsudku o pokračovaní v konaní, tak táto povinnosť vyplýva pre súdy priamo zo

zákona, a to z § 43 ods. 1 rozhodcovského zákona.

Krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa aj vo výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania. Odvolací súd nemá dôvod sa odchýliť od odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa, pokiaľ
nevyhovel návrhu žalovaného na prerušenie konania. Ak je zo strany žalovaného podaná ústavná

sťažnosť pre posúdenie rozhodovania Najvyššieho súdu SR o otázke dojednávania rozhodcovských
doložiek, tak Ústavný súd SR nemôže rozhodovať namiesto všeobecných súdov. Okresnému súdu
patrí právo rozhodovať o nároku žalobkyne a nemusí využiť návrh žalovaného na prerušenie konania
do doby rozhodnutia Ústavného súdu SR o nesúlade rozhodnutia Najvyššieho súdu SR s Ústavou
SR. Rozhodnutie okresného súdu záviselo na jeho individuálnom posúdení zmluvných podmienok

účastníkov, kde vyhodnotil neprijateľnú zmluvnú podmienku pri uzavretí rozhodcovskej doložky.
Prípadný Nález Najvyššieho súdu o nesúlade rozhodnutia Najvyššieho súdu SR s Ústavou SR ešte
neznamená, že aj rozhodnutie okresného súdu v tejto individuálnej veci je nesprávne a vyžadovalo si
počkať na rozhodnutie Ústavného súdu SR. Okresný súd vo veci rozhodol autonómne, zvážil všetky
argumenty účastníkov a dospel k rozhodnutiu, s ktorým odvolací súd súhlasí. Preto odvolací súd potvrdil

rozhodnutie súdu prvého stupňa, pokiaľ návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol.

Odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa aj vo výroku o náhrade trov konania. O nich
okresný súd rozhodol správne s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
Úspešná žalobkyňa má právo na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému.
Žalobkyňa bola zastúpená advokátom, ktorému podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. patrí odmena za 1
úkon právnej pomoci v sadzbe 61,85 eur a režijný paušál 8,04 eur. 20 % DPH je 13,978 eur, takže
trovy odvolacieho konania vo výške 83,87 eur je povinný zaplatiť neúspešný žalovaný na účet právneho

zástupcu žalobkyne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.