Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. november 2014

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 21C/176/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314210602
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Sivák

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2014:8314210602.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnej veci žalobcu Orange Slovensko, a.s.,

so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpeného Bobák, Bollová a spol.,
s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, proti žalovanému
J. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XXXX/X, XXX XX O., za účasti vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", Nám. Legionárov 5, Prešov, IČO: 42 343
828, zastúpeného JUDr. Jaroslavou Oravcovou, advokátkou so sídlom Dobrianskeho 1651, Vranov nad
Topľou, v konaní o zaplatenie 660,68 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovanýje povinný zaplatiťžalobcovisumu166,68eurspolusúrokomzomeškaniavovýške8,75%

ročne z tejto sumy od 26.4.2013 až do zaplatenia a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy súdneho konania, ktoré pozostávajú z trov
právneho zastúpenia vo výške 98,97 eur a to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 10.9.2014 voči žalovanému domáhal zaplatenia 660,68 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy od 26.4.2013 do zaplatenia a náhrady
trov konania.
Svoju žalobu odôvodnil tým, že uzavrel so žalovaným zmluvy číslo AXXXXXXX a AXXXXXXX,
ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. V zmysle týchto zmlúv žalobca vypožičal
žalovanému 2 ks SIM kariet s telefónnymi číslami XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, ktoré umožňujú

žalovanému využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. Žalobca sa týmto návrhom
domáhal náhrady škody vo výške 494 eur, ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný telefón/
telekomunikačné zariadenie Samsung Galaxy Tab 2 7.0 vo výške 310 eur a za odpredané
telekomunikačné zariadenie Samsung Galaxy Ace vo výške 184 eur. Škoda predstavuje rozdiel medzi
predajnou cenou mobilného telefónu/zariadenia a jeho akciovou cenou, t.z. predstavuje škodu žalobcu,
ktorú mu žalovaný spôsobil tým, že získal mobilný telefón/zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene
trhovej tak, že podpisom Dodatku sa zaviazal používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti, a

následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť
riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Podľa tvrdení žalobcu v žalobe, žalovaný si bol vedomý, že
mobilný telefón je mu predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3 Dodatku, ktorej výška sa rovná
rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa žalovanýzaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v Dodatku. Vzniknutú škodu žalobca vyčíslil ako rozdiel
medzi predajnou cenou a cenou akciovou. Ďalej sa voči žalovanému domáhal i zaplatenia sumy 166,68
eur vyfakturovanej žalovanému v období 2012/12 - 2013/02. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa

11.4.2013 oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný
telefón a vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote, avšak bezvýsledne. Uplatnil si aj úrok z omeškania
z celkovej dlžnej sumy v súlade s článkom 11, bodom 11.14 počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí
lehoty na dodatočné plnenie, t.j. od 26.4.2013.

Oznámením doručeným súdu 10.11.2014 do tohto konania vstúpilo Združenie - Pomoc a ochrana
spotrebiteľa „POS“ ako vedľajší účastník na strane žalovaného.

Predmetom tohto konania je zaplatenie sumy 166,68 eur spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania
od 26.4.2013 do zaplatenia titulom porušenia povinností žalovaného zo zmlúv o poskytovaní verejných
služieb a zaplatenie sumy 494 eur spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 26.4.2013 do

zaplatenia titulom náhrady škody.

Na pojednávanie vo veci nariadené na deň 18.11.2014 sa nedostavili účastníci tohto konania, právny
zástupca žalobcu ani vedľajší účastník a jeho právny zástupca, pričom predvolanie na pojednávanie
im bolo riadne a včas doručené. Preto v súlade s ustanovením § 101 odsek 2 Občianskeho súdneho

poriadku vec bola prejednaná bez prítomnosti účastníkov tohto konania a vedľajšieho účastníka a
právneho zástupcu žalobcu s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby zo dňa 6.8.2014, jednotlivých
zmlúv o poskytovaní verejných služieb spolu s ich dodatkami, pokusom o pokonávku zo dňa

11.4.2013, jednotlivými faktúrami, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s.
(ďalej len „Všeobecné podmienky“), oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka, vyjadrením vedľajšieho
účastníka zo dňa 14.11.2014 a s obsahom ďalších v spise pripojených listinných dôkazov a zistil tento
skutkový stav:

Žalobcauzavrelsožalovanýmdňa19.12.2012zmluvuoposkytovaníverejnýchslužiebčísloAXXXXXXX
v znení dodatku k tejto zmluve zo dňa 19.12.2012, na základe ktorej žalobca vypožičal žalovanému
SIM kartu, ktorá mu umožnila využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom v balíku služieb
Mobilný internet Extra. Pri uzavretí dodatku k tejto zmluve žalobca odpredal žalovanému mobilný telefón

značky Samsung Galaxy Tab 2 7.0 so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu 19,00 eur.
Žalovaný sa v tomto dodatku zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu 24 mesiacov a
počas tejto doby využívať bez prerušenia služby žalobcu a uhrádzať za nich poplatky.
Dňa 8.11.2012 uzavrel žalobca so žalovaným zmluvu o poskytovaní verejných služieb číslo AXXXXXXX
v znení dodatku k tejto zmluve zo dňa 8.11.2012, na základe ktorej žalobca vypožičal žalovanému SIM

kartu, ktorá mu umožnila využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. Pri uzavretí dodatku
k tejto zmluve žalobca odpredal žalovanému telekomunikačné zariadenie značky Samsung Galaxy Ace
so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu 1,00 eur. Žalovaný sa v tomto dodatku k zmluve
o pripojení zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu 24 mesiacov a počas tejto doby
využívať bez prerušenia služby žalobcu a uhrádzať za nich poplatky. V prípade porušenia zmluvných

povinností sa žalovaný zaviazal uhradiť zmluvnú pokutu v dodatku k zmluve o pripojení č. AXXXXXXX
vo výške 310 eur a v dodatku k zmluve o pripojení č. AXXXXXXX vo výške 184 eur. Neoddeliteľnou
súčasťou týchto zmlúv sú Všeobecné podmienky.
Podľa tvrdení žalobcu žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti tým, že neuhradil riadne a včas
cenu poskytnutých služieb vyúčtovaných mu v celkovej výške 166,68 eur za obdobie 2012/12-2013/02

faktúrou č. XXXXXXXXXX vo výške 1,33 eur, č. XXXXXXXXXX vo výške 34,96 eur, č. XXXXXXXXXX
vo výške 79,85 eur, č. XXXXXXXXXX vo výške 35,23 eur, č. XXXXXXXXXX vo výške 25,91 eur, č.
XXXXXXXXXX vo výške 5,00 eur s tým, že žalobca si za obdobie 02/2013 vyúčtované poslednými dvomi
faktúrami uplatnil len sumu 15,31 eur. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy pokusom
o pokonávku zo dňa 11.4.2013 spolu so zmluvnou pokutou/náhradou škody vo výške 494 eur.

Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení doručeným súdu dňa 14.11.2014 uviedol, že predmetom tohto
konania sú dva skutkovo a právne samostatné nároky, pričom jeho aktivita sa týka iba vo vzťahu k
nároku, ktorý bol voči spotrebiteľovi uplatnený nedôvodne, v rozpore so spotrebiteľským právom, a tov časti žiadanej zmluvnej pokuty transformovanej na náhradu škody. Uviedol, že úhradou dohodnutej
kúpnej ceny sa vlastníkom telefónu resp. telekomunikačného zariadenia stal žalovaný, preto žalobcovi
nemohla vzniknúť škoda, keďže už nebol vlastníkom veci a žiadna iná povinnosť žalovaného voči

žalobcovi z titulu zľavnenej kúpnej ceny nevznikla, pretože v zmluve upravená nie je. Poukazoval
pritom na právny záver Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 6Co/208/2012, v
zmysle ktorého cenový rozdiel medzi dohodnutou cenou telefónu medzi účastníkmi konania a cenou,
za ktorú sa predáva na trhu nekorešponduje priamej škode ani ušlému zisku. Podľa názoru vedľajšieho
účastníka nárok na náhradu škody vo výške 494 eur je vlastne paušalizovanou náhradou škody, t.j. len

o modifikovanú zmluvnú pokutu, ktorú už judikatúra zakázala. Žiadal žalobu v tejto časti zamietnuť pre
nepreukázanie uplatneného nároku.

Podľa ustanovenia § 44 odsek 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení
účinnom v čase uzavretia zmlúv o poskytovaní verejných služieb, zmluvou o poskytovaní verejných
služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať

príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva
o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb
prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú
zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom
zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno

dojednať len v písomnej forme.

Podľa ustanovenia § 44 odsek 2 zákona o elektronických komunikáciách, zmluva o poskytovaní
verejných služieb musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2,
b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o

1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní
služieb tiesňového volania,
2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s
osobitnými predpismi,
3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné

ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46,
4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,
5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c) možnosť

účastníkazverejniťalebonezverejniťjehoosobnéúdajevtelefónnomzoznameainformačnýchslužbách
o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d)
podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných
cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace
so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f) čas trvania

zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych
podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií
na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných
pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými
zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne

dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75, i) druhy opatrení, ktoré
môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia
alebo poškodenia.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená

19.12.2012 zmluva o poskytovaní verejných služieb číslo AXXXXXXX v znení dodatku k tejto zmluve a
dňa 8.11.2012 zmluva o poskytovaní verejných služieb č. AXXXXXXX v znení dodatku k tejto zmluve,
na základe ktorých žalobca dodal žalovanému služby a žalovaný bol povinný platiť cenu za poskytnuté
služby.Jenesporné,žežalovanýcenuzaposkytnutéslužby(tzv.hovorné)vovýške166,68eurneuhradil.
Na základe uvedeného preto súd žalobe v tejto časti vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobcovi sumu vo výške 166,68 eur.

Podľa ustanovenia § 517 odsek 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní.Podľa ustanovenia § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona

povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 odsek 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 z.z. v znení účinnom do 31.1.2013,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Žalovaný tým, že nezaplatil žalobcovi cenu za poskytnuté služby vo výške 166,68 eur riadne a včas,
dostal sa do omeškania so zaplatením svojho záväzku v tejto časti, a preto má žalobca nárok aj na ním
uplatnený úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 166,68 € od 26.4.2013 do zaplatenia.

Po vykonanom dokazovaní súd žalobu v časti o zaplatenie náhrady škody vo výške 494 eur zamietol
z dôvodov nižšie uvedených.

V prípade náhrady škody, žalobca po tom ako sú mu zamietané žaloby o zaplatenie zmluvnej pokuty

z dôvodu, že:
a) predmetné ustanovenie (o dojednanej zmluvnej pokute) bolo vyhlásené za neprípustné pre jeho
neprijateľnosť,
b) vzhľadom na rozhodnutie KS v Prešove sp. zn. 6Co/91/2011 je tu daná podľa § 53a Občianskeho
zákonníka povinnosť žalobcu zdržať sa ďalšieho uplatňovania nárokov na zaplatenie týchto zmluvných

pokút,
c) je daná viazanosť ostatných súdov vyhlásením zmluvnej pokuty za neprijateľnú
pristúpil k zmene svojej procesnej aktivity tak, že už nepožaduje zaplatenie zmluvnej pokuty, ale náhrady
škody vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou cenou odpredaného koncového zariadenia a
jeho akciovou cenou. V prejednávanej veci je tento rozdiel 299,10 eur a tento rozdiel považuje žalobca

za škodu vzniknutú porušením povinnosti žalovaného.

Žalobca ďalej poukazuje na Čl. 1. bod 1.3 Dodatku k Zmluve o pripojení, podľa ktorého - Účastník
vyhlasuje, že si je vedomý, že koncové zariadenie je mu predávané za cenu uvedenú v čl. 1 bode
1.3 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou MT a poskytnutou

zľavou len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu po dobu dohodnutú v
tomto Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny, by
spôsobilo, že Podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT/ koncového
zariadenia).

Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha
z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne
24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať
podľa § 420 odsek 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej
občianskoprávnej zodpovednosti podľa tohto ustanovenia je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody,

3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, 4. zavinenie.

Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť
aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť.

Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak
na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti.

Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených
štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

V prejednávanej veci zo strany žalobcu nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už
splnenie predpokladu uvedeného v bode 1. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby, žalobca
nepreukázal, že žalovaný v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu 24 mesiacov.Pri tomto závere súd vychádza z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v článku 4
(Doba platnosti a ukončenie Zmluvy) Všeobecných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy.

Podľa bodu 4.1 týchto Všeobecných podmienok platnosť zmluvy zaniká a) dohodou zmluvných strán,
b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka.

Všeobecné podmienky ďalej upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých vyššie uvedených

dôvodov.

Podľa článku 2 Všeobecných podmienok (Zmluva o pripojení. Aktivácia Služieb) bodu 2.1, spoločnosť
Orange Slovensko poskytuje Služby na základe Zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe.

Podľa článku 2 bodu 2.6 Všeobecných podmienok, zmluva je uzatvorená dňom jej podpísania.

Podľa ustanovenia § 40 odsek 2 Občianskeho zákonníka, písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť
alebo zrušiť iba písomne.

V predmetnom konaní žalobca písomné ukončenie písomne uzavretej zmluvy o pripojení, resp. zmluvy

o poskytovaní verejných služieb nepreukázal a ani zo strany žalovaného súd nemal preukázané, že
by takúto listinu od žalobcu obdržal. Treba teda uzavrieť, že platné ukončenie zmluvy so žalovaným
preukázané nebolo, a teda žalovaný svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov splnil (na
tom nič nemení, že vo faktúre je účtovaný poplatok za odpojenie, pretože odpojenie nie je uvedené
medzi spôsobmi zániku zmluvy), čím nie je daný predpoklad č. 1 vzniku škody.

Pokiaľ ide o samotný vznik škody (predpoklad č.2), k tomu súd uvádza, že podľa § 442 odsek 1
Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma,

ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971, s. 151).

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu a reprezentujúca

majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedenie veci do predchádzajúceho stavu
(R 55/1971, s. 153).

To, čo ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej
udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh

vecí (R 55/1971, s. 152).

Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou koncového zariadenia a jeho akciovou
cenou. Aj keby bol splnený zo strany žalovaného predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode
(napriek deklarácii uvedenej v bode 3.7 Dodatku) by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno

považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu tento predáva koncové zariadenia za
nižšiu ako skutočnú cenu. Takáto cena bola pritom stanovená dohodou zmluvných strán pri uzatváraní
zmluvy. Účel sledovaný teraz žalobcom podanou žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr.
podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou MT, tak nie je následkom
(tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu žalovaného, ale výsledkom zmluvného konsenzu

medzi žalobcom a žalovaným. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný
prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so
žalovaným vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento za koncové
zariadenie obdržal dojednanú kúpnu cenu.

S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie 3. predpokladu pre vznik škody (kauzálny
nexus), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania odporcu v zmluvnom záväzku po
určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku navrhovateľa (ako uplatnenej škody) by nebol tento
protiprávny úkon, ale kúpna zmluva s odporcom s obdržaním dojednanej kúpnej ceny.Súd pri svojom rozhodovaní o zmluvnej pokute vychádzal aj z existujúcich rozhodnutí súdov :
Procesnému súdu je známe, že rozsudkom Okresného súdu Prešov z 13. 8. 2010 č. k. 17C/23/2010-65

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 29. 6. 2011 č. k. 2Co/137/2010 bola zmluvná pokuta
rovnakého významu vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Obdobne aj vo veci Okresného
súdu Prešov zo 16. 8. 2010 č. k. 17C/112/2010-35 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z
9. 5. 2011 č. k. 18Co/136/2010. Vo viacerých prípadoch tiež došlo k právoplatnému zamietnutiu žalôb
operátora o plnenie z rovnakej zmluvnej pokuty z dôvodu jej neprijateľnosti (rozsudok Okresného súdu

Svidník z 31. 10. 2011 č. k. 7C/119/2011, rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou z 26. 10. 2011 č.
k. 11C/184/2011-82 a iné). Vyššie uvedené je zrejmé aj z rozsudku KS v Prešove sp. zn. 6Co/91/2011.

Podľa ustanovenia § 53a odsek 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku
v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za

neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca

dodávateľa.

Ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica"), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá
členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty

zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné
prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov."

S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti

o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov:
„Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo
strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby
zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez
nekalých podmienok." (čl. 6 ods. 1 smernice). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má považovať za kogentné

ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného
poriadku (uznesenie Súdneho dvora C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50), teda pravidiel, na
ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých
okolností vyžadovať.

Ustanovenie § 53a odsek 1 Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú
podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je
neplatná (§ 53 ods. 5 OZ; absolútna neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny
stav, naviac zákonom explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v
priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by

o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ
a práva EÚ na ochrane práv spotrebiteľa. Zákaz používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku
súdu sa týka celého textu predmetnej zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku. Súd ako orgán
členského štátu EÚ je pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný
ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a

to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval (§ 53a OZ). Plnenie z takejto podmienky naviac vždy zakladá
bezdôvodné obohatenie (§ 451 ods. 1 OZ ; ,,z neplatného právneho úkonu"). Naviac zmluvnú pokutu
uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného dojednania nemožno zmoderovať, pretože tomu bráni
jej neplatnosť. Zníženie zmluvnej pokuty podľa všeobecného ustanovenia § 545a OZ sa môže týkať iba
platne uzavretej zmluvnej pokuty.

Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej podmienky v demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý
a rešpektovaný subjektmi práva ipso facto. Povedané inak, ak existuje zákonná povinnosť zdržať sa
protiprávneho konania (v podobe používania neprijateľnej zmluvnej podmienky) je oprávnené očakávať,že dodávateľ bude právnu povinnosť rešpektovať a od spotrebiteľov nebude požadovať plnenie v
rozpore s dobrými mravmi, majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Takéto - prirodzene
anticipované konanie - je nielen prejavom rešpektu k právu, k hodnotám právneho poriadku a zásadám

súkromného práva, ale osobitne prejavom konania v súlade s dobrými mravmi (§ 4 ods. 8 zákona č.
250/2007 Z. z.) a v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti (§ 2 písm. u) zákona č. 250/2007 Z. z.).

Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z
predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom

postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so
všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo
strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická
rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod
25, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).

Vzhľadom na ustanovenie § 53a odsek 1 Občianskeho zákonníka procesný súd teda ani nemohol
pristúpiť k opätovnému vyhodnocovaniu zmluvnej pokuty, pretože je právoplatne judikovaná ako
neprijateľná a iný postup by len relativizoval ciele únie zabrániť súvislému používaniu nekalej klauzuly,
ktoré má súd naplniť a nie svojou rozhodovacou činnosťou spochybňovať a popierať.

Na základe vyššie uvedeného preto súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 166,68 eur spolu s úrokom z
omeškaniavovýške8,75%ročneod26.4.2013dozaplateniapovažovalzadôvodnú,apretojejvyhovel.
V ostatnej časti, t.j. v časti o zaplatenie sumy 494 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %
ročne od 26.4.2013 do zaplatenia žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142 odsek 2 v spojení s § 151 odsek 1
Občianskeho súdneho poriadku. Žalobca bol v tomto konaní úspešný v časti o zaplatenie istiny vo výške
166,68 eur a v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 22,85 eur (úroky z omeškania vo výške
8,75%ročnezosumy166,68eurod26.4.2013kapitalizovanýchkudňuvyhláseniarozsudku)t.j.celkovo
vo výške 189,53 eur a neúspešný v časti o zaplatenie náhrady škody vo výške 494 eur spolu s úrokmi z

omeškania vo výške 67,73 eur (úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 494 eur od 26.4.2013
kapitalizovaných ku dňu vyhlásenia rozsudku), t.j. celkovo vo výške 561,73 eur, čo je v percentuálnom
vyjadrení pomer úspechu a neúspechu žalobcu 25,23 % : 74,77 %. Žalovaný mal v konaní úspech v
rozsahu 74,77 %. Po odpočítaní úspechu žalovaného v rozsahu 74,77 % od úspechu žalobcu v rozsahu
25,23 %, vzniklo žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 49,54 %. Keďže žalovaný si

trovy konania neuplatnil, súd vyslovil, že mu náhradu trov konania nepriznáva.

O trovách vedľajšieho účastníka súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 odsek 1 Občianskeho
súdneho poriadku. Vedľajší účastník vstúpil do konania len pre časť nároku žalobcu, ktorý
spochybňoval. Nespochybňoval žalobcom uplatnený nárok týkajúci sa nezaplatenia ceny za poskytnuté

telekomunikačné služby, navrhoval zamietnuť návrh žalobcu len v časti týkajúcej sa náhrady škody.
To bol jeho určovací návrh, vo vzťahu ku ktorému bol úspešný. Preto má právo voči žalobcovi na
náhradu účelne vynaložených trov. Vedľajší účastník (v podaní zo dňa 14.11.2014) si uplatnil náhradu
trov právneho zastúpenia pozostávajúcich z 2 úkonov právnej služby (1. príprava a prevzatie zastúpenia,
2. vyjadrenie zo dňa 13.10.2014) v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 655/2004 Z.z. o

odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len „vyhláška“) z tarifnej hodnoty veci 494 eur (náhrada škody), z ktorej základná sadzba tarifnej
odmeny za jeden úkon právnej služby predstavuje sumu 33,20 eur podľa ustanovenia § 10 odsek
1 vyhlášky, paušálnej náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné
podľa ustanovenia § 16 odsek 3 vyhlášky za 2 úkony právnej služby zvýšených o daň z pridanej

hodnoty, pričom právny zástupca vedľajšieho účastníka preukázal, že je jej platiteľom. Celková výška
trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, ktorú mu súd priznal, a na náhradu ktorých zaviazal
žalobcu, predstavuje sumu 98,97 eur (66,40 eur + 16,08 eur + 20 % DPH).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.