Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava II
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Katarína Gašparová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 28P/210/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212224434
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Gašparová
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1212224434.10
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v právnej veci navrhovateľa W. I., I.. XX.X.XXXX, trvale bytom M. XX, Z.,
t.č. M. XX, Z., proti odporkyni W. I., I.. XX.X.XXXX, trvale bytom N. XX, Z., zastúpenej splnomocnenou
zástupkyňou W. I., I.. XX.X.XXXX, bytom N. XX, Z., o rozvod manželstva, takto
r o z h o d o l :
Súd manželstvo W. I., nar. XX.X.XXXX a W. I. rod. B., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v
Z., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Z., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod
poradovým číslom XX r o z v á d z a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa návrhom, podaným na Okresný súd Bratislava II dňa 21.9.2012 domáhal, aby súd
rozviedol jeho manželstvo s odporkyňou. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX uzavrel s
odporkyňou manželstvo, z ktorého sa postupne narodili 4 deti. Deti už medzičasom dosiahli plnoletosť.
Manželstvo s odporkyňou bolo na začiatku harmonické, postupne sa však začali prejavovať rozličné
názory na výchovu detí ale i na liečbu ťažko chorého syna. Tieto názorové rozdiely viedli k častým
nezhodám. Hlboké názorové rozdiely viedli navrhovateľa v roku 2008 k opusteniu spoločnej domácnosti.
Keďže manželstvo je absolútne a dlhodobo nefunkčné, neplní a ani v budúcnosti nemôže plniť svoj
spoločenský účel, navrhovateľ nemá záujem v tomto manželstve ďalej zotrvávať a chce sa s odporkyňou
rozviesť.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporkyne a oboznámením sa so sobášnym
listom a zistil tento skutkový stav veci:
Navrhovateľ a odporkyňa uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v Z.. Obaja manželia sú slovenskí štátni
občaniaauobochideoprvémanželstvo.ManželiamaliposlednéspoločnébydliskonaadreseN.XX, Z..
Odporkyňa s rozvodom manželstva nesúhlasila. Uviedla, že je síce pravdou, že ako manželia nežijú
už 10 rokov, možno je to aj viac, ale verí, že manžel príde k rozumu, doposiaľ bol ovplyvnený svojimi
príbuznými. Manželia spolu nehospodária.
Navrhovateľ uviedol, že na rozvode manželstva trvá. Manželstvo uzatvorili po 7 mesačnej známosti.
Prvé problémy sa objavili cca po 3 rokoch. Spočívali v tom, že keď prišiel z vojny, tak dcéra W. mala 7
mesiacov a nemala žiadne motorické schopnosti a keď sa manželky spýtal, že prečo, tak jej odpoveď
bola, že "preto". On potom s dcérou rehabilitoval a vypiplal z tohto problému. Ďalším vážnym problémomv manželstve bol rozdielny názor na liečbu ťažko chorého syna. V roku 1988 vážne ochorel syn W.,
odporkyňa ho chcela liečiť pomocou neodborných metód, došlo k tomu, že svojvoľne porušovala liečbu
a nepodávala mu predpísané lieky. Navrhovateľ v manželstve zotrval, nakoľko mal 3 maloleté deti.
Odporkyňa do práce nechodila, nakoľko tvrdila, že sa stará o deti. V roku 2005 odporkyňu vyzýval
aby nastúpila do práce, povedala, že ona nemusí pracovať, lebo vychovala 4 deti. Keď ju upozornil,
že nebude mať dôchodok, tak povedala, že ho mať bude, už to s niekým konzultovala a to bol
ďalší z hlavných dôvodov rozpadu manželstva, že názor navrhovateľa nebol nikdy dobrý, nikdy sa
neakceptoval. Vždy niekto cudzí riadil jeho rodinu. Bolo mu povedané, že on nie je dosť veriaci, aby bol
jeho názor dosť správny. V roku 2008 došlo v domácnosti ku konfliktom, do ktorých už začali zasahovať
deti, navrhovateľ radšej zo spoločnej domácnosti odišiel . V roku 2008 opustil spoločnú domácnosť
a odišiel bývať k sestre. Priznáva, že došlo k takým situáciám, že fyzicky zaútočil na odporkyňu,
možno aj 5 krát a nechce skončiť vo väzení. Navrhovateľ trval na tom, že sa k odporkyni nehodlá vrátiť.
Pracuje v Nemecku ako ošetrovateľ, má tam priateľku, nechce o ten vzťah prísť, kvôli tomu, že nebude
mať vysporiadané svoje záväzky. Odporkyňa naďalej pôsobí na deti, aby jeho rozhodnutie ovplyvnili.
On však inú možnosť nevidí. I keby sa vrátil domov, nič by sa nezmenilo, odporkyňa by ho naďalej
nerešpektovala, naďalej by si robila všetko po svojom. Na Slovensko chodí zriedkavo, ak príde tak sa
stretáva s dcérami. Pokiaľ aj príde do rodinného domu manželov, nikdy tam neprespáva. Manželstvo
nie je možné obnoviť.
Odporkyňa namietala, že to nie je tak ako to navrhovateľ prezentoval, mnohé veci vytrháva z kontextu.
Má to v sebe prekrútené, je to zranený človek. S chorým synom to určite nebolo tak, ako uvádza
navrhovateľ Rešpektovala názory lekárov, bola pri synovi každý deň, zomieral jej pred očami. Čo
sa týka odchodu navrhovateľa z domácnosti, nie je to celkom tak, že odišiel v roku 2008, od toho
obdobia niekedy aj doma býval, aj prispieval na bývanie, neskôr zrejme pod vplyvom súdnej siene,
prestal prispievať. Domnieva sa, že skutočným dôvodom na rozvod je nevera navrhovateľa, na čo sú
aj svedkovia. Navrhovateľ chodieva domov každé 3 mesiace. Je pravdou, že u nich neprespáva ale
riadne sa s nimi rozpráva, necháva sa od odporkyne obslúžiť, spolu oslavovali aj jeho 60-ku. Keď niečo
potrebujú, tak im pomôže, napr. urobil koterce pre psov. Je presvedčená, že navrhovateľ sa po 2
rokoch vráti, vidí, že je u nich rád. Navrhovateľ je teraz v Nemecku hlavne kvôli dôchodku, rodina to
vidí, že navrhovateľ postupne mení svoj postoj.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovanie
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode vždy na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy
prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada
na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.Vyhodnotiac vykonané dokazovanie a poukazujúc na citované zákonné ustanovenia mal súd v konaní
preukázané,ževzťahymedziúčastníkmisútakvážnenarušenéatrvalorozvrátené,žemanželstvojelen
formálnym zväzkom, ktorý si neplní svoje ekonomické, biologické a ani výchovné poslanie. Manželské
spolužitie je jednou z povinností manželov. Manželia viac ako 5 rokov nežijú v spoločnej domácnosti,
nehospodária spolu, intímne sa spolu nestýkajú už dlhší čas. Navrhovateľ už nemá záujem v manželstve
s odporkyňou ďalej zotrvávať. Vzhľadom na priebeh manželstva a intenzitu rozvratu vzťahov medzi
účastníkmi, ako aj vzhľadom na vyjadrenia oboch účastníkov, je súd toho názoru, že ani v budúcnosti
nemožno očakávať, že vzťahy medzi účastníkmi sa upravia k vzájomnej spokojnosti oboch manželov a
dôjde k obnoveniu ich manželského spolužitia, preto návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol.
Príčiny rozvratu videl súd v rozdielnych názorov na fungovanie manželstva a výchovu detí a hlavne
v tom, že v manželstve dlhodobo chýbala dôvera a rešpekt, dôsledkom čoho je aj nezvládnutie a
nespracovanie tragickej udalosti, ktorá sa v rodine odohrala - úmrtie dieťaťa. Takto narušený vzťah,
bol definitívne rozvrátený odchodom navrhovateľa zo spoločnej domácnosti, jeho zamestnaním sa v
Nemecku a nadviazaním mimomanželského vzťahu.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 144 veta prvá O. s. p., podľa ktorého účastníci nemajú
právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo
je alebo nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Podľa ustanovenia § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.)
uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.