Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Burešová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/217/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814202887
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8814202887.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a sudkýň JUDr.

Zlaty Simkovej a JUDr. Gabriely Világiovej, v právnej veci žalobcu Dopravný podnik Bratislava, a.s.,
Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, zastúpený JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom, advokátska
kancelária Ecker - Kán & partners, Námestie Martina Benku 9-C1, Bratislava, proti žalovanej J. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F. M. A., P. T. D XXXX, t.č. na neznámom mieste, zastúpená opatrovníčkou L. Q.,
pracovníčkou Okresného súdu W., o zaplatenie 50,70 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 3C/47/2014 - 27 zo dňa 25.06.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby čo do úhrady 50 Eur.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd žalobu zamietol. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Prvostupňový súd tak rozhodol o návrhu žalobcu, ktorý sa domáhal zaplatenia sumy 50,70 Eur a trov
konania. V žalobe žalobca uviedol, že dňa 08.11.2011 žalovaná cestovala dopravným prostriedkom bez
platného cestovného lístka, na výzvu kontrolného orgánu sa nepreukázala platným cestovným lístkom
alebo iným platným cestovným dokladom, a preto je povinná zaplatiť cestovné v sume 0,70 Eur a úhradu
50 Eur. Žalovaná dlžnú sumu neuhradila a nereagovala ani na písomnú upomienku.

Žalovanej keďže jej pobyt bol súdu neznámy ustanovil opatrovníčku podľa § 29 O.s.p., ktorá pred
prvostupňovým súdom vzniesla námietku premlčania.

Prvostupňový súd zistil, že dňa 08.11.2011 žalovaná cestovala na linke č. 95 o 10.20 hod. vo voze č.
4916/1 bez platného cestovného lístka, o čom svedčí aj hlásenie o porušení tarifných a prepravných

podmienok č. 1145548, evid.č. *534067 zo dňa 08.11.2011. Žalovaná nereagovala na výzvu žalobcu
na úhradu dlhu.

Nárok žalobcu posúdil podľa § 9 písm. b) a § 11 písm. d) a § 14 ods. 3 zákona č. 168/1996 Z.z.
o cestnej doprave a ďalej podľa § 100 ods. 1 a § 108 Občianskeho zákonníka. Skonštatoval, že
jednoročná premlčacia lehota, v ktorej sa premlčujú nároky z prepravy začala plynúť podľa § 101 OZ
odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz. Žalovaná mala cestovať v dopravnom prostriedku
žalobcu bez platného cestovného lístka dňa 08.11.2011, čím žalobcovi vznikla možnosť podať týmtookamihom žalobu na súd pre porušenie právneho poriadku. Žalobca svoje právo uplatnil v súdnom
konaní až dňa 04.04.2014. Plynutie premlčacej lehoty v predmetnom prípade začalo dňom 08.11.2011
a skončilo dňom 08.11.2012. Žalovaná prostredníctvom svojej opatrovníčky dôvodne vzniesla námietku

premlčania. Keďže v prejednávanej veci sa nejedná o nárok o náhradu škody, ale o sankciu, so zánikom
práva na zaplatenie prepravného zaniká aj právo na vymáhanie tejto sankcie. Preto súd žalobu zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Žalovaná mala v konaní úspech v plnom rozsahu
a trovy konania jej nevznikli, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Uviedol, že žalovaná

na výzvu revízora sa dňa 08.11.2011 na linke MHD č. 95 nepreukázala platným cestovným lístkom
alebo iným platným cestovným dokladom. Preto je povinná žalobcovi podľa čl. 6 prepravného poriadku
Mestskej hromadnej dopravy v Bratislave a čl. 5 Tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave zaplatiť
cestovné 0,70 Eur a úhradu 50 Eur. Súd prvého stupňa však nesprávne vec právne posúdil tým,
že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Povinnosť
žalovanej zaplatiť úhradu vznikla podľa § 9 písm. b) v spojení s § 11 ods. 1 písm. d) a v spojení s § 14

ods. 2 Zákona o cestnej doprave a táto úhrada nepatrí medzi práva z prepravy podľa § 760 OZ. Preto
sa na daný právny vzťah nevzťahuje 1-ročná premlčacia doba, ale dlhšia 3-ročná lehota na premlčanie.
Nárok je dôvodný a žiadal priznať plnenie vo výške 50 Eur. Uplatnil si trovy odvolacieho konania.

Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnutý výrok
rozsudku súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktorú mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v

ustanovení § 212 O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ustanovením §
214 ods. 1,2 O.s.p. a zistil, že prvostupňový súd vo veci správne zistil skutkový stav, správne aplikoval
právny predpis a správne vo veci aj rozhodol.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalovaná cestovala dopravným prostriedkom žalobcu bez
platného cestovného lístka dňa 08.11.2011 na linke č. 95 o 10.20 hod. Žalovaná bola vyzvaná

revízorom žalobcu na úhradu 50Eur ako postih a cestovné 0,70 Eur za porušenie tarify MHD a
mestských prepravných podmienok. Žalovaná odmietla požadovanú sumu zaplatiť. V priebehu konania
opatrovníčka žalovanej vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku.

Správne postupoval prvostupňový súd, keď prioritne v rámci hospodárnosti konania sa zaoberal
námietkou premlčania. Túto námietku je možné vzniesť kedykoľvek v priebehu konania.

Podľa § 108 Občianskeho zákonníka sa práva z prepravy premlčujú za jeden rok s výnimkou práv na
náhradu škody pri preprave osôb.

Citované zákonné ustanovenie platí na počítanie premlčacej lehoty pre všetky práva, ktoré vznikli z
osobnej alebo nákladnej prepravy. Lehota začína plynúť dňom, kedy bolo právo uplatnené.

V prejednávanej veci bolo uplatnené právo žalobcom u žalovanej bolo dňa 08.11.2011.

Vzhľadom na odvolaciu námietku žalobcu ostalo sporné, či toto právo sa premlčuje v špeciálnej lehote
podľa § 108 Občianskeho zákonníka, alebo je na daný právny vzťah potrebné aplikovať ustanovenia
§ 101 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenie ustanovuje všeobecnú trojročnú premlčaciu lehotu
odkedy sa právo mohlo vykonať prvýkrát.

Na to, aby bolo možné správne posúdiť premlčanie v prejednávanej veci, je potrebné vychádzať

najmä zo samej podstaty zmluvy o preprave. Zmluva o preprave je v Občianskom zákonníku upravená
v ustanoveniach § 760 a nasl. a obsahuje ustanovenia o preprave a zodpovednosti v súvislosti s
uzatváraním zmlúv o preprave osôb a zmlúv o preprave nákladu.Podľa § 760 Občianskeho zákonníka platí, že zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za
určené cestovné použite dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia
riadne a včas.

Podľa§772Občianskehozákonníka,podrobnejšiuúpravuosobnejanákladnejprepravyurčujúosobitné
predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify. V rámci tejto úpravy môžu prepravné poriadky tiež prevziať
ustanovenia platné v medzinárodnej preprave pre vnútroštátnu prepravu. Zodpovednosť za škodu na
zdraví ustanovená týmto zákonom nesmie byť obmedzená.

V prejednávanej veci došlo k uzatvoreniu zmluvy o preprave osôb medzi žalobcom a žalovanou. Ide
o neformálnu zmluvu, ktorá sa uzatvára konkludentným konaním spočívajúcim v tom, že cestujúci -

žalovaná nastúpi do príslušného dopravného prostriedku žalobcu ako prepravcu. Tým, že cestujúca,
teda žalovaná nastúpila do dopravného prostriedku zároveň aj konkludentne pristúpila na celý rozsah
poskytovanej služby, okrem iného aj mať pri sebe platný cestovný lístok počas celej cesty a na
vyzvaniehopredložiťkontrolnémuorgánu.Keďžežalovanánezaplatilacestovnétým,ženeznehodnotila
zakúpený lístok po nástupe do vozidla žalobcu, súhlasila konkludentne s tým ( pri nástupe ), že jej bude

v prípade, pokiaľ bude kontrolovaná príslušným orgánom a nebude mať platný cestovný lístok, účtovaný
postih revíznym orgánom žalobcu. Keďže aj za takýchto podmienok žalovaná ostala v dopravnom
prostriedku žalobcu a zmluvu konkludentne uzavrela so žalobcom, pristúpila na všetky podmienky
žalobcu uvedené v prepravných podmienkach a tarifách.

Preto postih, ktorý podľa zákona č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave jej žalobca uložil, pretože sa

nepreukázala platným cestovným lístkom, vo svojej podstate je zmluvnou sankciou za nesplnenie
povinnosti zaplatiť cestovné za poskytované služby. Zákon o cestnej preprave priamo ukladá
prepravcovi, aby takéto sankcie cestujúcim bez platného cestovného lístka ukladal a zároveň stanovuje
výšku tejto sankcie s odkazom na úpravu, ktorú má vykonať prepravca v prepravnom poriadku.
Prepravné poriadky, resp. prepravné tarify je povinný zverejniť prepravca v každom dopravnom

prostriedku. Tým sa zaistí, že cestujúci, ktorý sa rozhodne cestovať dopravným prostriedkom žalobcu,
tedaverejnoudopravouauzatvorísdopravcomzmluvuopreprave(nastúpidodopravnéhoprostriedku)
je zoznámený s jej podmienkami.

Teda nastúpením do vozidla sa zmluva uzatvára s tým, že cestujúci pristúpil na podmienky dopravcu,
vrátane výšky a spôsobu uloženia postihu k cestovnému.

Z uvedeného je preto možné vyvodiť, že postih vo výške 50 Eur má charakter práv z prepravy, ktoré sa
premlčujú podľa § 108 Občianskeho zákonníka, tak ako to správne uviedol prvostupňový súd, nie sú
samostatnou ( sui generis ) sankciou, na ktorú sa vzťahuje režim premlčania podľa § 101 Občianskeho
zákonníka. Preto toto právo na zaplatenie postihu vo výške 50 Eur sa premlčalo uplynutím jedného roka
od 18.11.2011. Keďže žaloba bola podaná na súd až 04.04.2014, bola podaná po uplynutí jednoročnej

premlčacej lehoty. Preto správne postupoval prvostupňový súd, keď nárok žalobcu na úhradu sumy 50
Eur ako premlčaný zamietol.

Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým prvostupňový súd
zamietol nárok žalobcu na úhradu postihu vo výške 50 Eur potvrdil podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. ako
vecne správny.

Opravný prostriedok vo vzťahu k zamietnutiu úhrady cestovného vo výške 0,70 Eur žalobcom podaný
nebol, tejto časti sa odvolací súd v odvolacom konaní nevenoval ( § 212 ods. 1 O.s.p).O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 142 ods. 1 O.s.p. Žalobca v konaní pred odvolacím súdom nebol úspešným účastníkom konania, preto
mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania, ktoré si uplatnil, nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.