Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. november 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/190/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114216093
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5114216093.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci

navrhovateľa: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, právne
zastúpený JUDr. Alan Strelák, advokát, so sídlom Na vŕšku 12, Bratislava, proti odporcovi: 1/ Z. V., nar.
XX.X.XXXX, bytom R. XXX/X, T., 2/ T. B., nar. X.XX.XXXX, bytom R. XXX/X, T., o zaplatenie 1.103,20
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie 188,20 eur z a s t a v u j e.

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporcom v 1/ a 2/ rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 4.4.2014 sa domáhal voči odporcom v 1/ a 2/ rade uloženia povinnosti
zaplatiť sumu vo výške 1.103,20 eur, úrok z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 1.103,20 eur

od 5.6.2012 do zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške 178,20 eur za obdobie 6 mesiacov od júna 2012
do novembra 2012.

Návrh odôvodnil tým, dňa 23.11.2011 uzavrel navrhovateľ ako veriteľ s odporkyňou v 1/ rade ako
dlžníčkou a odporkyňou v 2/ rade ako spoludlžníkom zmluvu o Spotrebiteľskom úvere č. 320112826
na čiastku 900,- eur za za odplatu 342,- eur. Dlžníci sa celkovú čiastku 1.242,- eur zaviazali uhradiť v
13-tich mesačných splátkach, prvé dve vo výške 4,50 eur a pravidelných 10 splátok vo výške 122,85
eur splatnosťou prvej splátky 10 dní od podpisu zmluvy, ostatných splátok so splatnosťou do 30 dní po
platnosti predchádzajúcej splátky s dohodou, že v prípade omeškania troch mesiacov so zaplatením

splátky je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi z omeškania. Prevzatie
sumypotvrdiliodporcoviapodpisomnazmluve.Odporcoviacelkovouhradili138,80eur,pričomposledná
suma10eurbolauhradená19.2.2014.Nakoľkoodporcovianeplnilriadneavčas,navrhovateľimoznámil
stratu výhody splátok v zmysle ust. § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. V oznámení o zosplatnení
záväzku zo dňa 24.7.2013 navrhovateľ oznámil odporcom, že celý dlh sa stal splatným ku dňu 4.6.2012.
Po zosplatnení odporcovia uhradili ešte 125,30 eur. Poukázal na to, že súčasťou zmluvy o úvere sú
aj obchodné podmienky, na základe ktorých mu vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške

3,30% z istiny za každý mesiac omeškania, čo pri istine 900,- eur predstavuje 29,70 eur. Zmluvnú pokutu
si uplatňuje do dosiahnutia maximálne prípustnej výšky sankcií podľa § 3a ods. 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z..

Vo vyjadrení na výzvy súdu zo dňa 20.5.2014 uviedol, že potvrdenie prevzatia prostriedkov podpisom
na zmluve považuje navrhovateľ za transparentný postup, pretože poskytuje hotovostný úver a tedasamotná zmluva o spotrebiteľskom úvere je dokladom o poskytnutí úveru. Výpisom z účtu nedisponuje,
pretože prostriedky prerozdeľuje obchodný zástupca, ktorý ich získava naraz pre viac klientov. Aj
samotný doklad by predstavoval predtlačené tlačivo, pričom podpísanie prevzatia prostriedkov je

štandardným spôsobom právnych vzťahov. K úhradám prichádzalo výlučne pri osobnom stretnutí medzi
obchodným zástupcom a klientmi, kedy obchodný zástupca pri osobnej návšteve potvrdil prevzatie
čiastky podpisom s uvedením sumy a dátumu v Splátkovom kalendári, ktorý sa dlžník podľa dohody
zaviazal uschovávať počas celej doby platnosti záväzku. Po vykonaní dohody zaznamenáva obchodný
zástupca úhradu do informačného systému. Takýto systém je výhodnejší pre klienta, pretože klient

disponuje všetkými potvrdeniami, vie koľko uhradil a koľko má uhradiť.

Odporkyne v 1/ a 2/ rade sa k návrhu nevyjadrili.

Vo veci súd nariadil pojednávanie. Na pojednávanie sa nedostavil navrhovateľ, svoju neúčasť
ospravedlnil, nedostavili sa odporkyne v 1/ a 2/ rade. Nakoľko súd nezistil dôvody pre odročenie
pojednávania súd vec prejednal a rozhodol podľa § 101 ods. 2 O.s.p. neprítomnosti účastníkov konania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav.

Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 320112826 zo dňa 23.11.2011 medzi navrhovateľom
a odporcami 1/ a 2/ ako spoludlžníkmi navrhovateľ prehlásil, že poskytol odporcom bezúčelový
spotrebiteľský úver vo výške 900 eur za celkový úrok vo výške 20 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13
mesiacov a 14 % z istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov, za čo si účtuje odmenu vo výške 18 %
istinyzacelkovúodplatuvovýške342,00eur.Dlžnícisazaviazaliúverzaplatiťv13mesačnýchsplátkach

a to prvé tri splátky po 4,50 eur a následne 10 mesačných splátok vo výške 122,85 eur splatných, so
splatnosťou prvej splátky 10. deň po uzavretí zmluvy a následne so splatnosťou ďalšej splátky 30. deň po
splatnosti predchádzajúcej splátky. V zmluve bola uvedená priemerná RPMN 45,66 eur, a v obchodných
podmienkach RPMN 67,70 %.

Navrhovateľ vyzval odporkyne v 1/ a 2/ rade predžalobnou upomienkou zo dňa 22.3.2012 k úhrade

dlžnej sumy. Podľa poštového podacieho hárku bola zásielka odoslaná na adresu odporkyne 1/ pod
podacím č. 49464032 dňa 26.3.2012 a na adresu odporkyne 2/ pod p.č. 49464033 dňa 26.3.2012.

Súd ďalej zistil, že navrhovateľ zaslal odporkyniam oznámenie o zosplatnení záväzku listom zo dňa
24.7.2013 pod č. 49468844 a 49468845.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa

druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Zmluva o úvere a to aj zmluva o spotrebiteľskom úvere predstavuje na rozdiel od zmluvy o

pôžičke konsenzuálny kontrakt. To znamená, že zmluva umožňuje požiadať o poskytnutie peňažných
prostriedkov. Na rozdiel od zmluvy o úvere, predstavuje pôžička reálny kontrakt, ktorý sa prejavuje
vznikol zmluvy až reálnym odovzdaním peňazí, avšak pri pôžičke nie je predpokladané dohodnutie
odplaty za jej poskytnutie.

Podľa obsahu zmluvy a najmä znakov jej odplatnosti, medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o úvere,

pretože navrhovateľ sa domáhal popri dohodnutých úrokoch aj úhrady odplaty, ktorá dosahuje sumu
úrokov (celková suma úrokov podľa výpočtov súdu pri zadaným zmluvných splátkach predstavuje
180,- eur, teda výška odplaty predstavuje 162,- eur eur), teda odplatnosť samotného úveru bola veľmivýrazným nárokom definujúcim právny úkon. Na charakter zmluvy o úvere podľa názoru súdu poukazuje
aj fakt, že boli aspoň z časti aplikované ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a snaha veriteľa, aby sa zmluvný vzťah spravoval aj týmto zákonom. Pokiaľ by mal súd pripustiť

skutočnosť,abysaprávnyvzťahposudzovalakozmluvuopôžičke,užodpočiatkubymuselprihliadaťna
snahu veriteľa obchádzať zákon a dojednávať zmluvné ustanovenia v rozpore so záujmami spotrebiteľa
- dlžníka, ktoré sú príznačné pre iný typ právneho úkonu (zastretý právny úkon).

Navrhovateľ na výzvu súdu, aby preukázal poskytnutie úveru, prijatie splátok výpismi z účtu, účtovnými
dokladmi a pod. uviedol, že považuje za transparentné prehlásenie o prevzatí prostriedkov v zmluve a

vedenie úhrad na kartičke - splátkovom kalendári, kde má dlžník prehľad o všetkých transakciách.

Súd však pri skúmaní zmluvných podmienok zistil, že prehlásenie o prevzatí hotovosti je súčasťou
úverovej zmluvy, kedy spotrebiteľ - dlžník nemá možnosť odmietnuť takéto prehlásenie, dokonca na
potvrdenie prehlásenia sa nevyžaduje jeho aktívna súčinnosť, a teda po podpise zmluvy ak mu nie sú a
nebudú vyplatené prostriedky v plnej výške, napríklad pri započítaní na iné záväzky voči navrhovateľovi
(aj neexistujúce), dostáva sa do dôkaznej núdze a takéto prehlásenie je preň nevyhovujúce. Naopak v

prípade riadneho vyhotovenia účtovného dokladu, musia byť dlžníkovi odovzdané prostriedky vo výške
na doklade, prípadne poskytnutie úveru je nárokovateľné, ak by malo dôjsť k započítaniu prostriedkov
na iné záväzky, muselo by sa tak stať osobitným úkonom, pričom všetky takéto skutočnosti poskytujú
dlžníkovi väčší prehľad. Súd pitom z iných konaní zistil, že navrhovateľ poskytoval často tzv. reúvery,
dokonca boli jeho zástupcovia odmeňovaný za to osobitnou províziou, nároky svojvoľne zrážal bez

toho, aby bolo riadne vykonané vyúčtovania a započítanie, prostriedky započítaval aj na úhrady z tzv.
„domáceho servisu“.

Súd preto v inom konaní vyhlásil uvedené zmluvné ustanovenie za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Súdpritomzistil,ženavrhovateľakoveriteľvôbecnepostupujebežnýmatransparentnýmspôsobomako
iné banky a nebankové spoločnosti, ignoruje a obchádza ust. §10 zák. č. 431/2002 Z.z. a nevyhotovuje

účtovné doklady, takéto doklady neodovzdáva dlžníkom, dokonca súdu nepreukázal ani základné
účtovanie splátok v zmysle § 11 zák. č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, čím môže veľmi vážne poškodiť
záujmy dlžníka - spotrebiteľa, najmä ak dôjde k prípadnej strate „kartičky - splátkový kalendár“, prípadne
spoludlžníkvôbecnemáaprístupktakémutodokladuapretovinomkonanívyhlásilzmluvnúpodmienku,
ktorou dlžník pri podpísaní úveru prehlasuje, že „prevzal istinu v hotovosti pri podpise tejto zmluvy, čo

potvrdzuje svojim podpisom na zmluve“, za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd zdôrazňuje, že nezistil
skutočnosti, pre ktoré by sa mal odchýliť od svojich úvah, najmä s poukazom na konsenzuálny charakter
zmluvy o úvere, pretože prenáša dôkazné bremeno o tom, že mu neboli vyplatené peňažné prostriedky
v plnej výške na spotrebiteľa (pri úplnej absencii účtovných záznamov na strane veriteľa) a obchádza
zákon č. 431/2002 Z.z.. Ak má byť podľa ustanovení zmluvy o úvere uzavretím zmluvy vzniknúť nárok

na poskytnutie prostriedkov, nemôže dlžník už v zmluve prehlásiť, že prostriedky v plnej výške prijal.
Podľa názoru súdu ak veriteľ vystaví účtovný doklad v zmysle zákona č. §10 zák. č. 431/2002 Z.z.,
čo je nepochybne povinnosťou podnikateľa, musí takúto sumu dať do rúk dlžníka (v súčasnej dobe je
možné už len poskytnutie prostriedkov na účet) a v prípade iných nárokov, ktorých úhrada je na vôli
dlžníka, musí opätovne vydať doklad o účtovnej transakcii, teda prijatí a odovzdaní peňazí. Naproti

tomu, ak dlžník už pri podpise zmluvy prehlási, že prijal prostriedky v plnej výške, v prípade odovzdania
nižšej sumy po započítaní rôznych „nárokov“, vzhľadom na prípadnú dôkaznú núdzu a poukaz na rôzne
ustanovenia zmluvy a obchodných podmienok, je skôr nútený prijať takéto riešenie. Podľa názoru súdu
pritom nemožno opomenúť ani prípadnú prevenciu pred daňovými únikmi.

Podľa § 52a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom

rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.

Podľa§52aods.2Občianskehozákonníkaakvšakzpovahyzmlúvalebostranámznámehoúčeluzmlúv
uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé,
vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným
spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých

zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami.Súd sa ďalej prejudiciálne zaoberal platnosťou tzv. „zmluvy o domácom servise“, ktorej uzavretie uviedol
navrhovateľ vo svojom vyjadrení, nakoľko takáto zmluva podľa vedomostí súdu z vlastnej praxe najmä
iných konaní s navrhovateľom súvisí práve so zmluvou o úvere, keďže na základe nej práve dlžník

platí poplatky, ktoré by neplatil, pokiaľ by neuzavrel zmluvu o spotrebiteľskom úvere, resp. zmluvu o
domácom servise síce môže uzatvárať na základe veriteľom poskytnutého a odporcom podpísaného
návrhu ako samostatnú zmluvu, ale uzatvára ju len preto, že zároveň alebo predom uzavrel zmluvu o
spotrebiteľskom úvere. Súd nezistil, že by nieto uzavrel len samostatnú zmluvu o domácom servise,
pretože takáto ani žiadne plnenie samostatne neposkytuje.

Navrhovateľ súdu nezaslal rovnopis alebo kópiu zmluvy o domácom servise. Súd sa preto zaoberal
obsahom zmluvy o domácom servise ako právnym úkonom, ktorý posudzoval podľa obsahu
predloženého v iných konaniach, ktorý mimo odplaty bol úplne totožný, vyhotovený vždy na
predtlačenom formulári. Súdu je z úradnej praxe a viacero konaní s navrhovateľom známe, že takáto
zmluvajeponúkanésúbežnesozmluvouoúvereakoajjesúduznámijejobsah,nakoľkosavždyjednáo
jeden totožný formulár. Predmetom servisu na základe zmluvy má byť „služba“ veriteľa voči dlžníkovi vo

forme poskytovania konzultačných a nadštandardných služieb, spočívajúcich v starostlivosti o klienta pri
poskytnutí úveru na základe s ňou uzavieranej úverovej zmluvy, najmä služby spočívajúcej v preberaní
a zaúčtovaní peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky úveru, vedenie a kontrola splátkového
kalendára, upozornenia na termín splátky a na prípadné následky nesplácania (čl. I.). Za túto službu sa
podľa zmluvy sa odporca zaviazal zaplatiť poskytovateľovi odmenu v podstate vo výške troch splátok

úveru. Odplata mala byť uhrádzaná v troch splátkach po 122,85 eur, pričom práve v takejto výška
mala byť uhrádzaná 4. až 13. splátka. Pre prípad nesplnenia uvedeného záväzku podľa čl. II zmluvy
o domácom servise bol navrhovateľ oprávnený požadovať od klienta jednorazovú zmluvnú pokutu vo
výške 10 % z odmeny, splatnú v okamihu, keď sa klient dostane do omeškania s úhradou ktorejkoľvek
splátky. Podľa čl. III. zmluvy, zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú a zaniká písomnou dohodou

zmluvných strán, splnením záväzkov zmluvných strán v plnom rozsahu alebo zánikom zmluvy, ktorá je
predmetom domáceho servisu. Z obsahu zmluvy o domácom servise, ďalej len ZoDS, je zrejmé, že bola
uzavretá výlučne v súvislosti s úverovou zmluvou, na zánik ktorej, resp. na splnenie záväzkov z ktorej bol
viazaný aj zánik tejto zmluvy. Teda podľa názoru súdu ide o závislú zmluvu na príslušnú úverovú zmluvu,
z ktorej plnenie nie je možné realizovať bez existencie samotnej úverovej zmluvy. Uvedená skutočnosť

je zvýraznená aj tým, že „cena služby“ dosahuje súčet výšky troch mesačných splátok dohodnutých v
danej úverovej zmluve, ktoré podľa zmluvy o úvere sú pri úvere splácané len v sume 4,50 eur, pričom
splátky ZoDS sú splatné v termíne splatnosti prvých troch znížených splátok zmluvy o úvere.

Súd pritom nemohol opomenúť ani skutočnosť, že ani osobitne uzavretá zmluva o domácom servise
nepriniesla pre dlžníka viac práv a výhod, ako by mal, pokiaľ by zmluvu neuzavrel, pretože s poukazom

na potvrdenia o splátke v „kartičke Splátkový kalendár“ je zrejmé, že výbery vždy musel realizovať
„obchodný zástupca“, tento podľa interných dokladov ich inkasoval, inkasovanú sumu používal na
úhradu svojich provízií a vyplatenie nových úverov. Súd nezistil žiadne iné „poskytovanie služieb“,
ako finančné poradenstvo, správa majetku a pod., investovanie do cenných papierov a pod.. Hoci
súd vyzval navrhovateľa na označenie jeho obchodných zástupcov stretávajúcich sa s odporcami a

preukázanie splnenia podmienok zápisu do evidencie NBS podľa zákona č. 186/2009 Z.z. alebo
splnenie podmienky výkonu pracovného pomeru, navrhovateľ si túto povinnosť nesplnil, odkázal súd na
lustráciu v registri na portály NBS, avšak bez identifikačných znakov, súd nedokázal zistiť, či niektorý z
agentov s menom Mária Mojžišová, vykonával činnosť aj pre navrhovateľa. Ak osoby konajúce v mene
navrhovateľa neboli zapísané v príslušnom registri finančných agentov a finančných poradcov, nemohli

poskytovať žiadne poradenstvo a nadštandardné služby okrem fyzického vymáhania peňazí. Navyše
všetky takéto služby poradenstva považoval aj vzhľadom na finančnú a sociálnu situáciu dlžníkov súd
považovalzanereálne.Súdanivinýchkonaniachtotižnedokázalzistilskutočnýrozdielavýhoduklienta,
ktorému je poskytovaný domáci servis od klienta, ktorému takýto domáci servis poskytovaný nebol podľa
predchádzajúcich úverových zmlúv, najmä v takom rozsahu, aby bola dôvodná odplata vo výške cca

1/3 úveru, resp. odplata prekračujúca výšku odplaty a úroku z úveru. Súd je taktiež názoru, že nakoľko
plnenia spojené s „domácim servisom“ súviseli zo zmluvou o spotrebiteľskom úvere, resp. jej plnením,
takéto náklady museli byť ako náklady spojené s úverom zahrnuté do RPMN čo však veriteľ neurobil
(§ 2 písm. g/ až i/ zák. č. 129/2010 Z.z.).Súd preto takúto zmluvu považoval jednako za zmluvu spojenú so zmluvou o úvere (súd nezistil, že
by niekto uzavrel samostatne zmluvu o domácom servise, že by vôbec takéto služby boli samostatne
ponúkané) a zároveň za vyslovene účelový právny úkon v snahe obísť najvyššiu povolenú hranicu

úrokov a sankcií s cieľom obchádzať zákon. Zmluva o domácom servise neponúkala pre dlžníka žiadnu
pridanú hodnotu, len nepriamo navyšovala cenu úveru, ktorý bol prezentovaný ako úver pri 3 nepatrných
a 10 riadnych splátkach, ale vždy sa jednalo aj o 3 skryté splátky v ZoDS, ktoré naviac aj vychádzali
z ceny splátok úveru (3 x riadna splátka úveru). Na uvedenom názore súdu nič nemôže zmeniť ani
skutočnosť, že v niektorých prípadoch súdy považovali zmluvu za osobitný právny úkon, obdobne ako

aj prípadné názory Slovenskej obchodnej inšpekcie. Súd preto zmluvu o domácom servise považoval
za absolútne neplatný právny úkon v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka.

Súd sa napokon zaoberal aj splnením podmienok v zmysle zák. o spotrebiteľských úveroch zák. č.
129/2010 Z.z..

Podľa ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať

tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v

rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú
osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,

y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Súd rozsudkom č.k. 14C/86/2012-49 zo dňa 2.10.2012 vyhlásil zmluvnú podmienku, podľa ktorej v sume
poplatku za správu úveru je zahrnutá aj suma úrokov, ktoré majú byť zaplatené počas doby poskytnutia

úveru za neprijateľnú. Takéto rozhodnutie súd nepovažuje za svojvoľné, pretože navrhovateľom použitá
formulácia evokuje dojem, že hoci môžu sa zdať vysoké poplatky, tieto obsahujú už aj úrok, ktorý je
však už vyčíslený v poplatku za správu úveru a splátkach, hoci veriteľ vždy musí spotrebiteľa poučiť o
práve predčasného splatenia s tým, že úroky je možné účtovať len z požičanej sumy za obdobie úveru.
Takéto vyčíslovanie zložiek nemá reálny základ a je v rozpore s ust. Obchodného zákonníka ako aj

zákona č. 129/2010 Z.z.. Napriek tomu však odporca svojvoľne uplatňuje nároky z neprijateľnej zmluvnej
podmienky aj v iných konaniach, hoci zákon takéto konanie zakazuje.

Súd skúmaním obsahu zmluvy zistil, že zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zák.
č. 129/2010 Z.z., v obsahu samotnej zmluvy nebola uvedená RPMN ( v zmluve bola uvedená len
priemerná RPMN a RPMN zo spotrebiteľského úveru bola uvedená vo všeobecných podmienkach).Súd pritom práve uvedenie RPMN ako jedného z hlavných indikátorov výhodnosti či nevýhodností úveru
pre porovnanie považuje za podstatný údaj zmluvy, ktorú nemožno bez následkov zaradiť napr. do
obchodných podmienok. Takéto zaradenie podstatnej náležitosti zmluvy do všeobecných podmienok

súd považuje za prekvapivé zmluvné dojednanie, pretože všeobecné obchodné podmienky slúžia pre
spresnenie a identifikáciu zmluvných dojednaní, prevzatie citácií zákona o povinnom poučení a pod..
Ak v obsahu zmluvy bola uvedená priemerná sadzba RPMN, musí byť pri tomto údaji uvedená aj
skutočná RPMN z úverového vzťahu, v opačnom prípade sa obchádza účel zákona v informovaní
spotrebiteľa, pretože spotrebiteľ sa pri výhodnosti úveru bude spoliehať na údaj v znení zmluvy, kde

priemerná RPMN bude pôsobiť ako klamlivý údaj a nemá dôvod hľadať údaj o RPMN z úveru vo
všeobecných podmienkach. Obchodné podmienky sú vydané veriteľom ešte pred uzavretím právneho
úkonu a predstavujú určitý rámec povinností a práv, ktoré musí dlžník pred uzavretím právneho úkonu
akceptovať, obvykle bývajú vopred zverejnené.

Navyše tak, ako súd v spojení so zmluvou o domácom servise a celkových nákladoch úveru konštatoval,
takéto náklady neboli zahrnuté do RPMN, následkom čoho bola výška RPMN určená v neprospech

spotrebiteľa.

Podľa § 9 ods. 7 zák. č. 129/2010 Z.z. veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať
spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto
konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona.

Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení
vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak
veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.

Podľa § 11 zák. č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Nakoľko s poukazom na uvedené zistenia súd preto podľa § 11 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z.z. považoval

zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov.

Súd sa preto zaoberal nárokmi navrhovateľa voči odporcom. Navrhovateľ neuviedol súdu, v akej
výške prijal plnenie zo zmluvy o domácom servise, avšak na základe jeho prehlásení o podmienkach
predpokladal, že nároky uvádzané v zmluve o domácom servise boli v plnom rozsahu uhradené, teda
vo výške 368,55 eur. Súd ďalej vychádzal z tvrdení navrhovateľa, že odporcovia uhradili 138,80 eur z

toho 125,30 eur po „zosplatnení“.

Súd však žiadnym dôkazom nemal preukázané, v akej výške skutočne poskytol navrhovateľ prostriedky
odporcom. Títo sú v konaní nečinní a súd musí v konaní pokračovať napriek ich nečinnosti, na
pojednávanie sa nedostavili, k návrhu sa nevyjadrili a navrhovateľ poukazoval len na vyhlásenie v
zmluve.

Súd pritom vyššie odôvodnil, rovnako ako aj v iných konaniach s navrhovateľom, že nie je možné pri
spotrebiteľskom úvere prihliadať na vyhlásenie v zmluve, ale nároky je potrebné preukázať aj iným
spôsobom. Súd považuje za nemožné, aby navrhovateľ nemal evidované účtovné prípady a pohyby,
pohyb peňažných prostriedkov či už v časti nákladov či výnosov, avšak takéto skutočnosti neboli
preukázané a evidencia nebola súdu poskytnutá. Súd preto nepochybuje, že prostriedky v nejakej

čiastke, možno aj v plnej výške boli dlžníkom poskytnuté, avšak súd skutočnú výšku nemal preukázanú
a takúto nemožno ani zistiť, preto súd tvrdenia navrhovateľa o poskytnutí prostriedkov a zostatku nemalpreukázané. Súd považuje za nereálne, aby pri posúdení s náležitou odbornou starostlivosťou poskytol
dlžníkovi na starobnom dôchodku úver vo výške istiny 900,- eur, najmä ak podľa lustrácie je voči ním
vedených viacero exekučných konaní a s najväčšou pravdepodobnosťou muselo byť zrejmé, že úver

nebudú schopný splatiť (navrhovateľ voči odporkyniam 1/ 2/ uplatňuje nároky aj v konaní 13C/19/2014),
teda podľa názoru súdu sa jednalo o opakované poskytovanie úveru, kedy bol nasledujúcim úverom
prekrývaný a likvidovaný predchádzajúci úver aj s úrokmi a poplatkami.

Nakoľko súd nemal v konaní preukázané poskytnutie úveru v určitej výške, nemal a nemohol mať
preukázaný zostatok úveru, teda navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno tvrdeného nároku, súd návrh

zamietol.

Nakoľko navrhovateľ zobral návrh v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty späť pred prvým pojednávaním,
súd konanie v časti o zaplatenie 188,20 eur zastavil.

Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 142 ods. 1 OSP, nakoľko však odporkyne si náhradu trov
konania neuplatnili a súd vznik trov konania na ich strane nezistil, súd odporkyniam právo na náhradu
trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).