Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. november 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/555/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112232598
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3112232598.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr.
Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci navrhovateľky K., v konaní zastúpenej
Y. proti odporcovi M., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Y., v konaní zastúpeného R.,
o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k.
15C/313/2012-249 zo dňa 06. marca 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov
odvolacieho konania v sume 527,53 eur, k rukám R.. N. S., advokátky, do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojím rozsudkom žalobný návrh navrhovateľky zamietol. Odporcovi náhradu trov konania
nepriznal. Navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu
trov konania v sume 4236,59 eur, k rukám R.. N. S., advokátky, do 3 dní

od právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa
domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou bytu č. X, nachádzajúceho sa na prvom poschodí
vo vchode č. XX bytového domu súp. č. XXXX, or. č. XX, stojaceho na pozemku parcela č. XX/
X a spoluvlastníckeho podielu 6450/100698 na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, ako aj na pozemkoch parcely č. XX/X, XX/X, XX/
X, XX/X, XX/X, všetky nehnuteľnosti zapísané pre k.ú. M. na LV č. XXXX. Navrhovateľka žalobný

návrh odôvodnila v podstate tým, že zmluvy, ktoré boli právnym titulom pre zápis účastníkov ako
bezpodielových spoluvlastníkov predmetnej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností, neboli uzatvorené
riadne a účastníci nikdy nemali vôľu nadobudnúť predmetnú nehnuteľnosť do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Uviedla, že celú cenu za obstaranie predmetnej nehnuteľnosti zaplatila
zo svojich výlučných prostriedkov. Prvostupňový súd v dôsledku vykonaného dokazovania dospel k
záveru, že navrhovateľka svoje tvrdenia v celom rozsahu nepreukázala, v dôsledku čoho považoval
žalobnýnávrhzanedôvodnýažalobnýnávrhzamietol.Vdôsledkuvykonanéhodokazovaniasastotožnil

s tvrdením navrhovateľky, že za obstaranie predmetnej nehnuteľnosti navrhovateľka zaplatila zo
svojich výlučných finančných prostriedkov. Napriek tomuto záveru sa nedomnieva, že by sa predmetná
nehnuteľnosť stala výlučným vlastníctvom navrhovateľky. Právnym titulom nadobudnutia predmetnej
nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov boli v súlade s 132 ods. 1 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 21 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytovýchpriestorov, kúpna zmluva a zmluva o výstavbe. Tieto boli v zmysle 28 ods. 1 a 2 v spojení
s § 1 ods. 1 katastrálneho zákona zavkladované do katastra nehnuteľností a dňom účinnosti vkladu
účastníci podľa § 132 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 21 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.

z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, nadobudli bezpodielové spoluvlastníctvo k predmetným
nehnuteľnostiam. Ako účastníci týchto zmlúv vystupujú účastníci konania ako manželia, ktorí podľa
kúpnej zmluvy zo dňa 24.01.2008 tam uvedené pozemky (respektíve spoluvlastnícky podiel na nich)
kupujú do svojho bezpodielového spoluvlastníctva manželov a podľa zmluvy
o výstavbe sa dojednali s ostatnými účastníkmi zmluvy, že predmetnú nehnuteľnosť nadobúdajú do

bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V predmetných zmluvách je tak podľa súdu prejavená vôľa
účastníkov konania nadobudnúť nehnuteľnosť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a táto vôľa
je rozhodujúca z hľadiska určenia, či nehnuteľnosť patrí alebo nepatrí do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, a to bez ohľadu na to, že cena obstarania takejto nehnuteľnosti bola
zaplatená len z výlučných prostriedkov jedného z manželov. V tejto súvislosti súd vychádzal z právneho
názoru Najvyššieho súdu Českej republiky, na ktorý poukázal aj vedľajší účastník, a

ktorý vyplýva napríklad z rozsudkov Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 22Cdo
1658/98 zo dňa 19.04.2000, sp. zn. 22Cdo 1659/2000 zo dňa
17.10.2001, či sp. zn. 22Cdo 680/2009 zo dňa 01.07.2009. Pokiaľ navrhovateľka a odporca tvrdili, že
nemali vedomosť o tom, že podpisujú listiny a právne úkony, na základe ktorých sa stali bezpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností, týmto tvrdeniam okresný súd neuveril. Ani jeden z vypočutých svedkov,

ktorí si obstarali byty v bytovom dome ako účastníci, nepotvrdili výpovede účastníkov o tom, že by
sa niečo podpisovalo na stavbe pri výbere obkladov a dlažieb, ktoré mali byť v bytoch použité. Súd
neuveril tvrdeniu navrhovateľky, že podpisovala zmluvu len ako hárok s menoslovom bez
toho, aby vedela o čo ide, resp. sa domnievala, že je to len preto, aby odporca za ňu mohol chodiť na
stavbu. Takéto vysvetlenie považoval za nelogické aj dôvodu, že účastníci museli podpisovať minimálne

devätnásť vyhotovení kúpnej zmluvy a devätnásť vyhotovení zmluvy o výstavbe, čo je nepredstaviteľné,
ak by sa malo jednať len o jednoduché splnomocnenie manžela na vykonávanie akéhosi dozoru nad
stavbou bytu. Účastníci konania uspokojivo tiež nevysvetlili, odkiaľ sa na zmluvy dostal údaj o bydlisku
odporcu, ktorý nie je súčasťou sobášneho listu účastníkov, ktorý mala navrhovateľka F. predložiť.
Tvrdenie odporcu, že spoločnosť F. tento údaj čerpala zo zmluvy o úvere, ktorú uzatvorila navrhovateľka

so U., nebolo preukázané. Je tiež nelogické, aby spoločnosť F. sama z vlastnej vôle
dopisovala na predmetné zmluvy ako účastníka aj odporcu a pátrala v iných zmluvách po jeho
bydlisku, keď navrhovateľka jej len oznámila uzatvorenie manželstva s odporcom. Pri oznámení zmeny
osobného stavu mohol byť manžel záujemcu o byt dopísaný, ale svedkyňa A. Y., obchodná riaditeľka
spoločnosti F. v rokoch 2000- 2010 si na takýto prípad nespomenula a svedkyňa C., ktorá pracovala na

obchodnom oddelení F. uviedla, že bez toho, aby záujemca o byt prejavil záujem dopísať na zmluvy aj
nového manžela, by takúto zmenu v zmluve na obchodnom oddelení spoločnosti neurobili. Skutočnosť,
že odporca si bol vedomý svojho vlastníckeho práva k bytu, vyplynula aj zo zmluvy o
výkone správy zo dňa 25.10.2007, ktorú odporca podpísal za seba i za navrhovateľku
ako vlastníkov bytu. V daňovom priznaní k nehnuteľnosti za rok 2008 navrhovateľka uviedla, že byt je v

bezpodielovomspoluvlastníctvemanželov.Jejtvrdeniu,žeobezpodielovomspoluvlastníctveúčastníkov
kpredmetnémubytusadozvedelaaž pozavkladovanízmlúvnakatastrinehnuteľností,alevec
neriešilaprechorobudcéry anarodeniedruhéhodieťaťa,súdneuveril,atoprávesohľadomna
vyjadrenienavrhovateľky,žejezodpovednáatátovlastnosťjuviedlaktomu,abyU. aspoločnosti
F. oznámila zmenu osobného stavu, uzavretie manželstva s odporcom. Prvostupňový súd pri

rozhodovaní tiež prihliadol na zistené skutočnosti, že na predmetný byt bolo zriadených viacero
exekučných záložných práv v exekúciách vedených proti odporcovi a navrhovateľka svoj návrh podala
na súd až dňa 05.12.2012, teda po viac ako štyroch rokoch po zápise účastníkov ako bezpodielových
spoluvlastníkov predmetného bytu v katastri nehnuteľností. Vyjadrenia navrhovateľky a jej tvrdenia
pred súdom sa javia ako účelové, vedené snahou vylúčiť z exekúcie predmetnú nehnuteľnosť, na ktorej

obstaranie zaplatila celú cenu z vlastných finančných prostriedkov. Záverom súd prvého stupňa uviedol,
že v konaní nebolo preukázané, že by v zmluvách, ktoré boli podkladom pre vklad bezpodielového
spoluvlastníctva účastníkov k predmetnej nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností, nebola prejavená
skutočná, slobodná a vážna vôľa oboch účastníkov nadobudnúť nehnuteľnosť do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, ako to vyžaduje ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. O náhrade

trov konania rozhodol podľa § 151 ods. 1 O.s.p.Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka. Navrhla, aby krajský súd
rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo, aby rozsudok okresného súdu
zmenil tak, že žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovie a odporcu a vedľajšieho účastníka na strane

odporcu zaviaže zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania. V prípade, pokiaľ odvolací súd potvrdí
rozsudok prvostupňového súdu vo veci samej, navrhla, aby súd prisúdil vedľajšiemu účastníkovi na
strane odporcu náhradu trov konania v sume 1.015,67 eur, k rukám R.. N. S.. V podanom odvolaní
zdôraznila, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľka a ani odporca nepodpisovali
kompletné zmluvy, ale len menné zoznamy, ktoré boli dodatočne k textom zmlúv pripojené. Uviedla,

že aj samotný odporca jednoznačne potvrdil, že nemal v úmysle nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti
do bezpodielového spoluvlastníctva. Navrhovateľka mala vôľu nadobudnúť byt do svojho výlučného
vlastníctva a nie do BSM, čo vyplynulo aj z listu navrhovateľky U. zo dňa 23.08.2007, ktorým žiadala
o zmenu osobných údajov z dôvodu uzavretia manželstva. V odvolaní poukázala na to, že v konaní
bolo preukázané, že kúpna cena bola zaplatená z výlučných prostriedkov navrhovateľky a tiež bolo
preukázané, že navrhovateľka dňa 08.02.2006 uzatvorila zmluvu o obstaraní výstavby bytu v bytovom

dome do osobného vlastníctva, z čoho pre obstarávateľa vyplynul záväzok obstarať pre objednávateľa
postavenie označeného bytu a záväzok, že v súlade s poverením objednávateľa podá návrh na zápis
vlastníckeho práva k bytu a spoluvlastníckych práv k spoločným častiam a zariadeniam bytového domu
v spoluvlastníckom podiele do katastra nehnuteľností v prospech objednávateľa - nadobúdateľa bytu.
V konaní nebolo preukázané, z akého dôvodu bola uzatvorená ďalšia zmluva, a to zmluva o výstavbe

a nebolo tiež preukázané, z akého dôvodu bol účastníkom tejto zmluvy aj odporca. V súlade s ust. §
4 ods. 1 písm. b) zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov sa vlastníctvo
k bytu alebo nebytového priestoru v dome nadobúda na základe zmluvy o výstavbe domu v stavbe
alebo v nadstavbe. Navrhovateľka takúto zmluvu uzatvorila dňa 08.02.2006, pred uzavretím manželstva
dňa 02.06.2007 a na základe tejto zmluvy uhradila zo svojich výlučných prostriedkov kúpnu cenu za

byt a pozemok. Uzavrela, že pokiaľ predmetné nehnuteľnosti boli nadobudnuté z výlučných finančných
prostriedkov navrhovateľky, bolo by v rozpore s ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v rozpore
s pravidlami právneho cítenia, ako aj v rozpore s dobrými mravmi, aby boli súčasťou bezpodielového
spoluvlastníctva manželov.

Odvolanie navrhovateľky smerovalo aj proti výroku o náhrade trov vedľajšieho účastníka. Navrhovateľka

namietala, že pokiaľ predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k bytu, mal súd o trovách
právneho zastúpenia rozhodnúť v súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a priznať
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu za jeden úkon právnej služby sumu vo výške
1/13-iny výpočtového základu. V odvolaní namietala cestovné náklady za cestu v dĺžke 145 km, keďže
táto dĺžka cesty je podľa zisťovania z internetu 140 km.

Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Vedľajšíúčastníknastraneodporcukodvolaniunavrhovateľkyvosvojompísomnomstanoviskunavrhol,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu
priznal náhradu trov odvolacieho konania v sume 527,53 eur. Uviedol, že tvrdenia navrhovateľky
a súčasne aj odporcu ako bývalého manžela navrhovateľky možno považovať za nedôveryhodné a

nepreukázané s ohľadom na skutočnosť, že kúpnu zmluvu 24.01.2008
navrhovateľka musela podpísať s vedomím, že nejde o hárok papiera, či menoslov, ktorý bude slúžiť
pre potreby vybavovania záležitostí s výstavbou bytu, ale musela mať vedomosť o tom, že podpisuje
kúpnu zmluvu so svojím manželom, na základe ktorej sa stanú bezpodielovými spoluvlastníkmi tejto
nehnuteľnosti. Svedecké výpovede nepotvrdili pochybnosť o vážnosti, určitosti a zrozumiteľnosti

prejavenej vôle uzatvoriť zmluvy, na základe ktorých sa odporca stal bezpodielovým spoluvlastníkom
nehnuteľnosti spolu v navrhovateľkou, a to aj v kontexte na v zmluve obsiahnuté všetky potrebné osobné
údaje odporcu ako účastníka zmluvy. Vyslovil názor, že prvostupňový súd v rámci odôvodnenia rozsudku
zhodnotil dôkazy tak jednotlivo, ako aj v ich komplexnosti tak, že vychádzal z pravidiel formálnej logiky
v nadväznosti na skutkové zistenia získané v procese dokazovania, čo malo za následok zamietnutie

návrhu. K navrhovanej aplikácii ust. § 11 ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. uviedol,
že toto ustanovenie možno použiť za splnenia dvoch podmienok, a to, že klientom je fyzická osoba a
predmet konania sa týka nehnuteľnosti, ktorá je určená na bývanie, alebo slúži na jej bývanie. Vedľajší
účastník na strane odporcu je právnickou osobou, a teda nebola splnená podmienkamožnosti použitia tohto ustanovenia, preto náhrada trov právneho zastúpenia vyčíslená v súlade s § 10
ods. 1 vyhlášky vzhľadom na oceniteľnosť predmetu sporu spolu s ostatnými výdavkami bola vyčíslená
a priznaná v správnej výške.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu
je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

V prejednávanej veci je odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu, ktorým bol zamietnutý žalobný
návrh navrhovateľky o určenie, že je výlučnou vlastníčkou bytu č. X, nachádzajúceho sa na prvom
poschodí vo vchode č. XX bytového domu súp. č. XXXX, or. č. XX, stojaceho na pozemku parcela
č. XX/X a spoluvlastníckeho podielu 6450/100698 na spoločných častiach a

spoločných zariadeniach bytového domu, ako aj na pozemkoch parcely č. XX/X, XX/X, XX/X, XX/X, XX/
X, všetky nehnuteľnosti zapísané pre k.ú. M. na LV č. XXXX. Odvolaním navrhovateľka
namieta, že na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím navrhovateľka
uplatňuje odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. S prihliadnutím na obsah podaného

odvolania, nakoľko odvolací súd je rozsahom v akom sa rozhodnutie napáda a dôvodmi odvolania v
zmysle § 205 ods. 3 O.s.p. viazaný, odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa dospel
k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad
stanovených v ust. § 132 ods. 1 O.s.p. a vec v súlade s hmotným právom správne právne posúdil. Po
preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia

zrozumiteľným spôsobom uviedol prečo žalobný návrh navrhovateľky zamietol. Rozhodnutie súdu
prvého stupňa nemožno považovať za svojvoľné a zjavne neodôvodnené, nakoľko súd pri výklade a
aplikácii zákonných predpisov sa neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a
význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu (napr. I.ÚS 188/06) iba skutočnosť, že účastník sa s
právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti

alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. obsahuje zdôvodnenie žalobného
návrhu, vyjadrenie odporcu, ako aj vedľajšieho účastníka na strane odporcu, stručné, jasné a výstižné
vysvetlenie,ktoréskutočnostisúdprvéhostupňapovažovalzapreukázanéaktorénie,zktorýchdôkazov
vychádzalaakýmiúvahamisaprihodnotenídôkazovriadil,akovecprávneposúdilstým,žerozhodnutie

súdu prvého stupňa vychádza z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Českej republiky, s ktorým
je predmetné rozhodnutie v súlade. Navrhovateľka v podanom odvolaní zotrvala na argumentácii, s
ktorou odôvodňovala svoj žalobný návrh a v podanom odvolaní neuvádza žiadne také skutočnosti, pre
ktoré by bol daný dôvod na odlišné rozhodnutie vo veci. Pokiaľ v odvolaní argumentuje tým, že sa súd
nevysporiadal s tým, z akých dôvodov bol účastníkom zmluvy o výstavbe zo dňa 27.05.2008 aj

odporca, je vysvetlenie, prečo sa stal účastníkom tejto zmluvy irelevantné, rozhodujúcou skutočnosťou v
posudzovanejvecije,žeodporcazmluvuovýstavbezodňa27.05.2008podpísal,čovyplývazvýsledkov
vykonaného dokazovania.

Pokiaľ ide o odvolanie navrhovateľky proti výroku o trovách prvostupňového konania, ani v tejto časti
odvolanie navrhovateľky nie je opodstatnené. Zmyslom a účelom inštitútu náhrady trov konania je

poskytnúť úspešnému účastníkovi náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s
konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo
konanie pred všeobecným súdom. Sadzobníkom pre účely určenia odmeny za právne služby v prípade,
ak bol účastník zastúpený advokátom je vyhláška č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení platnom v čase rozhodovania súdu prvého stupňa.

Podľa § 9 ods. 1 uvedenej vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty
veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa úkonov právnej služby, ktoré advokátov vo veci vykonal, ak
táto vyhláška neustanovuje inak.Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považujú sa za tarifnú hodnotu výška peňažného
plnenia alebo cena vecí, alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania
právnej služby. Za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o

ktorej vlastníctvo sa vedie spor, alebo ktorej vyjadrenie je predmetnom súdneho sporu.

Podľa § 11 ods. 1 písm. c) vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je
1/13-ina výpočtového základu, ak klientom je fyzická osoba a predmet konania sa týka nehnuteľnosti,
ktorá je určená na bývanie alebo slúži na bývanie, to neplatí vo veciach vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov alebo zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

Žalobným návrhom v tomto konaní bolo navrhnuté, aby súd v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. určil výlučné

vlastníctvo navrhovateľky k nehnuteľnostiam. Odvolací súd nesúhlasí s tvrdením navrhovateľky, že pri
rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia sa malo vychádzať z ust. § 11 ods. 1 písm. c) vyhlášky.
Právna úprava rozlišuje situáciu, kedy je predmet právnej služby o ktorom prebieha súdne konanie v
občianskoprávnej veci oceniteľný (vyjadriteľný) v peniazoch (§ 10 ods. 2 vyhlášky), a kedy tomu tak nie
je (§ 11 ods. 1 vyhlášky). V danom prípade išlo o predmet konania, ktorý je nepochybne oceniteľný v

peniazoch, a keďže klientom v danom prípade nie je fyzická osoba, ale právnická osoba, nie je splnená
zákonná podmienka pre aplikáciu ust. §11 ods. 1 písm. c) vyhlášky. Nakoľko dĺžka cesty uvádzaná
vedľajším účastníkom na strane odporcu podľa údajov internetu nie je v dĺžke 140 km, ako uvádza
navrhovateľka, nie je odvolanie ani ohľadne cestovných náhrad dôvodné.

Z uvedených dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdil podľa § 219 ods. 1

O.s.p. ako vecne správny s tým, že v podrobnostiach na odôvodnenie napadnutého rozsudku odkazuje
(§ 219 ods. 2 O.s.p.).

V odvolacom konaní úspešnému odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu vzniklo právo
na náhradu trov odvolacieho konania proti navrhovateľke, ktorá úspech nemala (§ 142 ods. 1 a §224
ods. 1 O.s.p.). Odvolací súd priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov odvolacieho

konania spočívajúcu v odmene advokáta za 1 úkon právnej služby, ktorú poskytol za vypracovanie
vyjadrenia k odvolaniu. Základná sadzba tarifnej odmeny za tento úkon právnej služby bola určená vo
výške 519,49eurpodľa§10ods.1vyhlášky,čosnáhradouvýdavkovnamiestnetelekomunikačné
výdavky a miestne prepravné podľa § 16 ods. 3 vyhlášky v sume 8,04 eur predstavuje spolu 527,53 eur.
Odporca náhradu trov neuplatňoval, preto mu táto odvolacím súdom nebola priznaná.

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .