Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. november 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/209/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113219032
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8113219032.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľky: PeadDr. O. A., nar. XX.XX.XXXX, S. X, Z.,

zast. JUDr. Petrom Rakom, advokátom so sídlom Masarykova 13, Prešov, proti odporcovi: Rapid
life životná poisťovňa a.s., Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, zast. JUDr. Gabrielom Gulbišom,
advokátom so sídlom Němcovej 22, Košice, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní odporcu
proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 12C/169/2013-117 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k.
12C/169/2013-165 zo dňa 10.6.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu
Prešov č. k. 12C/169/2013-165 zo dňa 10.6.2014.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh na prerušenie konania.

Zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, 040 01 Košice, sp. zn. 3C
1837/2012 zo dňa 19.1.2012.

Vyslovil, že odkladá vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41,
Košice, sp. zn. 3C 1837/2012 zo dňa 19.1.2012 do právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 52 ods. 1 až 3; 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, §§
1 ods. 2; 40 ods. 1, 2; 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a aplikoval Smernicu
Rady 93/13/EHS.

Konštatoval, že rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je formulovaná
vo všeobecných poistných podmienkach, konkrétne v článku XV. a je súčasťou neprehľadného
textu písaného malými písmenami splývajúceho s ostatnými zmluvnými podmienkami uvedenými vo

všeobecných poistných podmienkach.

Podľa tejto rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia budú rozhodnuté
v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje poistenému spotrebiteľovi zvoliť si
spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo sporných nárokov podrobiť sa výlučne
rozhodcovskému konaniu, a tým mu odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom.Z uvedeného dôvodu rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa.

Vychádzajúc zo Smernice ES/93/13 EHS (písm. q) bod 1), neprijateľnou zmluvou podmienkou je

podmienka, ktorá bráni spotrebiteľovi v uplatňovaní práva podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný
prostriedok, najmä vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzuje
prístup k dôkazom alebo ukladá mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa
zmluvný vzťah riadi malo spočívať inej zmluvnej strane.

Podľa uvedeného je teda neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný
prostriedok na riešenie sporov akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy.

Zmluvná podmienka, ktorou dodávateľ vopred stanoveným obsahom rozhodcovskej doložky uložil, že
všetky spory zo spotrebiteľskej zmluvy budú riešené ním zvoleným rozhodcom, je v hrubom nepomere
v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej
zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za faktický nerovný, nevyvážený, a preto nie sú
pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a je absolútne neplatnou.

Súd prvého stupňa poukázal aj na nález Ústavného súdu Českej republiky vo veci sp. zn. III. ÚS
562/2012zodňa24.102013aďalejkonštatoval,žeajvtejtoprávnejvecipodľa článkuXV.Všeobecných
poistných podmienok bodu 2, z obsahu dojednaní vyplýva, že výber rozhodcovského súdu alebo
rozhodcov má v moci jedine odporca.

Súd prvého stupňa sa stotožnil s právnym záverom Ústavného súdu Českej republiky vysloveným

vo vyššie uvedenom náleze, že pre platnosť dojednanej rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských
zmluvách sa predpokladá najmä transparentné a jednoznačné pravidlo pre určenie osoby rozhodcu.
Táto podmienka nie je splnená, pokiaľ je v predmetnej rozhodcovskej doložke určené, že všetky
spory budú rozhodované rozhodcom, ktorého určí práve odporca. Takéto znenie rozhodcovskej doložky
nezaručuje procesné práva účastníkov konania porovnateľné s konaním, ktoré by prebiehalo v prípade,

kedy by sa spotrebiteľ v takom dojednaniu nezaviazal.

Súdmalzato,žerozhodcovskádoložkanachádzajúcasavpoistnejzmluveuzatvorenejmedziodporcom
a navrhovateľkou ako spotrebiteľkou v časti Všeobecných obchodných podmienok pod bodom XV.
nebola navrhovateľkou osobitne dojednaná, čo vyplýva aj z jej zaradenia do všeobecných obchodných
podmienok.

Praktickým dôsledkom takéhoto ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v časti
XV.,spotrebiteľovi-navrhovateľkebolapraktickyodopretámožnosťbrániťsvojeprávapredvšeobecným
súdom, čím reálne došlo k narušeniu Smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v
neprospech spotrebiteľa.

Podpisom zmluvy spolu so všeobecnými poistnými podmienkami, obsahom ktorých je aj takáto doložka,

sa navrhovateľka reálne vopred vzdala práva na účinnú právnu ochranu a rozhodcovský rozsudok iba
formálne prebral argumenty žalujúcej strany a nevyporiadal sa s inštitútmi zameranými na ochranu práv
vyplývajúcich pre spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy.

Na tomto fakte podľa názoru súdu nič nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné
strany ako pokračovanie predtlačeného formulára poistných podmienok aj osobitné zmluvné dojednania

odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedenú v poistných podmienkach.Okrem iného dojednaná rozhodcovská doložka v článku XV. všeobecných poistných podmienok
spôsobovala nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech navrhovateľa,
keďže ho nútila k rozhodcovskému konaniu, pričom rozhodcovský súd mohol vybrať len odporca bez

možnosti navrhovateľky podieľať sa na jeho kreovaní.

Samotné podmienky rozhodcovského konania v zmysle rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu
určeného odporcom nespĺňajú ani podmienky ústavnosti.

Napriek tomu, že rokovací poriadok podľa § 16 zakotvuje právo odporcu na odpoveď na žalobu, avšak
s výnimkou tzv. skráteného konania, pokiaľ predmetom sporu je peňažná pohľadávka nepresahujúca
66.500,- euro, a to aj vo vzťahu k spotrebiteľom, kedy sa tento o začatí rozhodcovského konania v

takomto prípade dozvie až doručením rozhodcovského rozsudku.

V zmysle ustanovenie § 29b rokovacieho poriadku je síce spotrebiteľ v prípade nárokov vyplývajúcich
zo spotrebiteľskej zmluvy oprávnený domáhať sa ústneho prejednania veci, avšak vzhľadom na hranicu
tzv. skráteného konania je aplikácia uvedeného ustanovenia rokovacieho poriadku pre spotrebiteľa v
podstate vylúčená.

Okrem iného požiadavka ústneho prejednania podlieha poplatkovej povinnosti vrátane úhrady vecných
nákladov, ak by spotrebiteľ žiadal uskutočnenie ústneho prejednania v mieste svojho trvalého bydliska
mimo sídla rozhodcovského súdu.

Spotrebiteľovi sa v prípade podania odporu priznáva neprimerane krátka lehota 5 dní oproti 15-
dňovej lehote priznanej odporcovi na podanie odporu proti platobnému rozkazu v rámci súdneho

konania, pričom na odpor v rámci rozhodcovského konania sa prihliada iba za podmienky zaplatenia
požadovaného poplatku.

Na základe uvedeného je preto možné jednoznačne konštatovať, že rozhodcovské konanie v rámci
predmetného spotrebiteľského sporu nezaručuje porovnateľné procesné práva so súdnym konaním
a spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach vo vzťahu dodávateľ a spotrebiteľ v

neprospech spotrebiteľa ako slabšej procesnej strany.

Preto súd prvého stupňa v zmysle ust. § 41 písm. c) predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil a na návrh
navrhovateľky v zmysle ust. § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. rozhodol aj o odložení jeho vykonateľnosti,
a to až do právoplatnosti výroku o zrušení rozhodcovského rozsudku.

Dopĺňacím rozsudkom č. k. 12C/169/2013-165 zo dňa 10.06.2014 súd prvého stupňa vyslovil, že o

trovách konania rozhodne v rozsudku vo veci samej.

Dopĺňací rozsudok právne odôvodnil podľa ust. § 166 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
konštatujúc, že v rozsudku č. k. 12C/169/2013-117 zo dňa 1.4.2014 nerozhodol o trovách konania, preto
bol dňa 10.6.2014 vytýčený termín pojednávania za účelom vyhlásenia dopĺňacieho výroku ohľadom
trov konania.

Proti tomuto rozsudku v spojení s dopĺňacím rozsudkom podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
odporca.

Poukázal na to, že súd prvého stupňa neobjasnil skutkový stav, nesprávne posúdil navrhovateľku
ako spotrebiteľa, vec nesprávne právne posúdil a nesprávne aplikoval zákon č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní na daný prípad. Rozhodcovská doložka bola platná, individuálne dojednaná

a v súlade s ňou a stanovenými podmienkami vo všeobecných poistných podmienkach (ďalej lenVPP) rozhodoval stály rozhodcovský súd. Napadnuté rozhodnutie je jednostranne namierené proti
odporcoviavrozporesnímpredloženýmidôkazmivsnahedosiahnuťzakaždúcenusvojimnesprávnym
rozhodnutím „zmenu“ v postavení navrhovateľky ako spotrebiteľa, namiesto objektívnej kategórie

navrhovateľky ako sprostredkovateľky poistenia, teda profesionálneho podnikateľa v tejto oblasti. Súd
nesprávne konštatoval, že navrhovateľka bola laikom - spotrebiteľom, pretože nebola zaregistrovaná
v živnostenskom registri. Súd „tento dôkaz“ prevzal od navrhovateľky ako podstatný pre preukázanie,
že navrhovateľka nevykonávala podnikateľskú činnosť. Súd tiež nesprávne uzavrel, že rozhodcovská
doložka sa nachádza v čl. XV. VPP namiesto záveru, že táto sa nachádza v Osobitných zmluvných

dojednaniach v čl. 2, ktoré nie sú súčasťou VPP a od VPP nemohli byť už ani viac oddelené, aby si
ich navrhovateľka nevšimla, neprečítala a neoboznámila sa s nimi, a to v situácii, keď pracovala ako
sprostredkovateľka poistenia - profesionál vo svojom odbore. Súd tiež nesprávne uzavrel, že aj keď sa
navrhovateľka už pred 3 rokmi podrobila identickej rozhodcovskej doložke, mala navrhovateľka zaplatiť
z dôvodu nátlaku. Takýto záver nemá oporu v žiadnom prejave vôle navrhovateľky. Súd mal žalobu
zamietnuť pre nepreukázanie postavenia navrhovateľky ako spotrebiteľa.

Podľa odporcu je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný aj z dôvodu, že súd prvého stupňa sa
nezaoberal zákonnými povinnosťami sprostredkovateľa poistenia, u ktorého aj samovzdelávanie a
poznanie zákonných noriem upravujúcich ich činnosť patrí medzi zákonné povinnosti osoby, ktorá
vykonáva takúto špecializovanú podnikateľskú činnosť. Súd nepodrobil tieto zákonné povinnosti
prieskumu a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia o týchto povinnostiach neobsahuje ani zmienku.

Súd sa snažil dotlačiť dôkazný stav tak, že celé vzdelávanie, vedomosti a schopnosti navrhovateľky v
danej činnosti prisúdil na vrub odporcu a svojím rozhodnutím sa snaží navrhovateľku doviesť do roviny
spotrebiteľa.

V prípade, ak súd prvého stupňa vyjadril pochybnosť o kvalite rozhodovania v rozhodcovskom konaní,
mal vstúpiť do dokazovania vo vzťahu k rozhodcovskému súdu. K tomuto však nevykonal žiadne

dokazovanie. Konal v rozpore so zákonom, keď „pripísal“ len tvrdeniam a výpovedi navrhovateľky
najvyššiu dôkaznú váhu a nehodnotil aj ostatné listinné dôkazy predložené odporcom, a ktoré
navrhovateľka dobrovoľne podpísala na znak súhlasu so svojou prejavenou vôľou s právnym úkonom
- uzavretím poistnej zmluvy bez akýchkoľvek výhrad.

Odporca poukazujúc na základné povinnosti sprostredkovateľa poistenia vyplývajúce zo zákona č.

340/2005 Z. z., resp. zákona č. 186/2009 Z. z. ďalej namietal, že jediným argumentom (nie dôkazom)
pre navrhovateľku a súd vo veci preukázania tvrdenia o tzv. neprijateľnej podmienke je len „dôkaz“
spočívajúci vo formálnom porovnaní textu rozhodcovskej doložky v zmluve s textom obsiahnutým v §
53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Tvrdil, že ak by chcel zákonodarca vytvoriť v uvedenom
ustanovení tzv. „čiernu listinu“ vždy neprijateľných podmienok, použil by inú formuláciu, napr. „je vždy

neprijateľná“, čím by postuloval nevyvrátiteľnú domnienku.

Súd bez toho, aby konfrontoval účelové tvrdenia navrhovateľky s jej písomnými prejavmi, v rozpore s
ustanovením § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka tento písomný prejav vôle v rozsudku vynechal, resp.
sa ho pokúsil bagatelizovať absurdným tvrdením, že ide o formulárovú zmluvu vypracovanú odporcom.
Súd tak postupoval napriek tomu, že si musel byť vedomý judikatúry ESD C-478/99.

Poukazujúc na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Korčkovská C-76/10 odporca ďalej namietal, že
napadnuté rozhodnutie je arbitrárne a súd sa vyhol svojej povinnosti vykonať riadne test primeranosti
podmienky v zmysle ust. § 53 ods. 10 (zrejme OZ).

Podľa odporcu sa mal súd prvého stupňa zaoberať rozporom medzi výpoveďou navrhovateľky a jej
písomnými prejavmi, ktoré vyplývajú zo Záznamu o potrebách klienta. Argumentoval, že súd by

nepochybne správne právne posúdil, ak by zistil skutočný stav veci, že odkaz v Osobitných zmluvných
dojednaniach na text v časti XV. VPP logicky nerobí Osobitné zmluvné dojednania súčasťou VPP, ale
naopak, text tohto článku sa stáva súčasťou osobitných zmluvných dojednaní.Súd prvého stupňa nepreskúmal hodnovernosť výpovede navrhovateľky z hľadiska pomeru k veci,
opomenul dôkazy navrhnuté odporcom, nesprávne vyhodnotil skutkové zistenia z vykonaného
dokazovania, nevykonal rozbor vzájomne si odporujúcich dôkazov (listinný dôkaz kontra výpoveď

účastníka, resp. tzv. svedka, dospel k neúplnému a nesprávnemu skutkovému záveru a následne
ku nesprávnemu právnemu záveru. Logicky na takto nedostatočne a nesprávne zistený skutkový a
právny záver aplikoval čiastočne nesprávne správnu právnu normu (OZ, ustanovenia §§ 52 až 53, s
opomenutím aplikovať aj § 53 ods. 10), neaplikoval správnu právnu normu na predzmluvné jednanie
medzi sprostredkovateľom poistenia a navrhovateľkou, a to v dôsledku neúplné zisteného skutkového

stavu, ďalej pri aplikácii právnych noriem na zistený skutkový stav opomenul konať eurokonformne (v
súlade s účelom a zmyslom Smernice 93/13/EHS resp. výkladovou judikatúrou ESD k tejto Smernici),
konal procesne tak, že narušil právo odporcu na právnu istotu a prepjato formalistickým prístupom
zamedzil odporcovi prístup ku skutočnej spravodlivosti, účelovým prístupom, kedy svoju ex offo
povinnosť konať eurokonformne uplatňoval iba vtedy, kedy to bolo zdanlivo v prospech navrhovateľky.
Narušil na strane odporcu právo na rovnosť účastníkov, porušil právo účastníka na priamosť konania

nevykonaním výsluchu sprostredkovateľa poistenia na objektivizáciu tvrdení oboch účastníkov konania.
Procesneopomenulvsúladesustanovením§118ods.2OSPoboznámiťúčastníkovstým,ktorédôkazy
pokladá súd za nesporné, ktoré za sporné, a tým neumožnil odporcovi produkovať dôkazy a podpornú
právnu argumentáciu na potvrdenie jeho stanoviska.

Odporca v odvolaní ďalej uviedol, že obdobné poistné zmluvy v danej dobe poskytovalo na plne

liberalizovanom poistnom trhu SR 26 poisťovní, preto nie je možné tvrdiť, že by navrhovateľka bola
nútená uzavrieť poistnú zmluvu bez rozmyslu práve s odporcom. Poistná zmluva sa neuzatvárala
v majetkovej tiesni a vôľové a rozhodovacie danosti a schopnosti navrhovateľky v čase uzavretia
zmluvy neboli ovplyvnené vidinou rýchleho zisku peňazí, ktorá by mala navrhovateľku nútiť ku
kompromisom v obsahu zmluvného vzťahu. Následne po vyhotovení Informácie sprostredkovateľom

došlo v navrhovateľkou určenom čase ku vyhotoveniu návrhu poistnej zmluvy, ktorá bola zo strany
navrhovateľky a sprostredkovateľa poistenia riadne podpísaná. VPP, ktoré odovzdal sprostredkovateľ
poistenia navrhovateľke, obsahovali úplne na svojom konci jednoznačnú, krátku a zrozumiteľnú vetu,
umiestnenú priamo nad deklaratórnym podpisom navrhovateľky o prevzatí VPP. Nie je logické a
mysliteľné, aby navrhovateľka podpisom osobitných zmluvných dojednaní konala v omyle, keď sa

domnievala, že znova podpisuje buď poistnú zmluvu, alebo znova prevzatie VPP, o to viac, že sama
bola sprostredkovateľkou poistenia.

Ak súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci
sp. zn. 6Cdo 1/2012, takýto jeho právny záver neobstojí, lebo konajúci súd vedel, že dovolací súd
nerozhodoval o merite veci, ale dovolanie odmietol pre procesnú neprípustnosť.

Poukazujúc na závery Ústavného súdu SR vo veci sp. zn. II. ÚS 499/2012, I. ÚS 255/2010,
na rozhodnutia vo veciach C-478/09 Komisia ES c/a Švédske kráľovstvo, C-237/02 Freiburger
Komunalbauten, C-453/10 Pereničová, na Smernicu Rady 93/13/EHS a na rozhodnutia súdov SR
(napr. vo veci Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 18CoE/132/2013 odporca v odvolaní ďalej poukázal
na to, že súd prvého stupňa dôkladne neposudzoval hlavný právny vzťah, a to poistný vzťah medzi

navrhovateľkou a odporcom a nijako sa nevenoval jeho zániku v druhom roku po uzavretí zmluvy,
ktorá mala trvať dlhší čas. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil, jeho rozhodnutie je
arbitrárne, lebo súd prvého stupňa neposudzoval komplexné znenie čl. XV. VPP po predchádzajúcom
posúdení osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007, pretože práve tieto obsahujú hmotnoprávnu
dohodu o uzavretí rozhodcovskej doložky. Súd neodôvodnil skutočnosť, že navrhovateľka mala možnosť

Osobitné zmluvné dojednania podpísať, alebo nepodpísať, a teda rozhodcovskú doložku prijať, alebo
neprijať. Zo znenia rozhodcovskej doložky vyplýva, že bola predtým vysvetlená navrhovateľke sebou
samou a bola doložená dvojitým podpisom navrhovateľky.

Súd nesprávne vyhodnotil aj postup a rozhodovanie rozhodcovského súdu v skrátenej forme konania.
Rozhodcovský súd vykonal prvotné konanie v skrátenej forme so zohľadnením všetkých noriem

aplikovateľných aj v rámci ochrany spotrebiteľa. Navrhovateľka mohla využiť opravný prostriedoksmerujúci k automatickému zrušeniu rozhodcovského rozsudku a k vykonaniu riadneho konania za
rovnocennej účasti oboch účastníkov v spore.

Zo záznamu vyhotoveného pred uzavretím poistenia bola navrhovateľka sama sebou osobitne

upozornená na zákon č. 244/2002 Z. z., ako aj na časť XV. VPP. Samotná navrhovateľka si stanovovala
dĺžku času, kedy poistenie uzavrie. Pred podpisom poistnej zmluvy mala taký čas, aký si sama
zvolila, a to na riadne oboznámenie sa a zváženie podpisu nie iba poistnej zmluvy, ale najmä
Osobitných zmluvných dojednaní. Odporca uniesol dôkazné bremeno v časti individuálneho dojednania
rozhodcovskej doložky cez tretiu osobu, a to pred uzavretím samotnej poistnej zmluvy s navrhovateľkou.

Na základe uvedeného odporca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odporca v predmetnom odvolaní zároveň vzniesol námietku zaujatosti voči sudcovi Krajského súdu v
Prešove JUDr. Petrovi Strakovi pre jeho pomer k veci a k odporcovi ako k priamemu účastníkovi konania.

Podľa rozsahu práce Krajského súdu v Prešove na rok 2014 zákonnými sudcami v prejednávanej veci
sú JUDr. Jana Burešová, JUDr. Gabriela Világiová a JUDr. Zlata Simková, ktoré tvoria senát 17Co. JUDr.

Peter Straka nie je v prejednávanej veci zákonným sudcom, preto nebol zákonný dôvod sa vzneseniu
námietkou zaujatosti podľa § 14 a násl. O.s.p. zaoberať. Právne významná by táto námietka zaujatosti
bola v prípade, ak by bol JUDr. Straka vo veci zákonným sudcom.

Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu nevyjadrila.

Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok

súdu prvého stupňa v spojení s jeho dopĺňacím rozsudkom spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo,
v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v
súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O.s.p., vo veci bolo nariadené verejné vyhlásenie rozhodnutia. Zistil, že
prvostupňový súd pri rozhodovaní v prejednávanej veci postupoval správne. Správne zistil skutkový
stav veci, správne aplikoval právne predpisy a správne vo veci aj rozhodol. Ani po podaní odvolania

odporcom nebolo zistené, že by prvostupňový súd vo svojom konaní a rozhodovaní pochybil. Odvolací
súd sa stotožňuje s presvedčivými a správnymi závermi rozhodnutia súdu prvého stupňa, na ktoré v
celom rozsahu poukazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

K odvolacím námietkam odporcu odvolací súd na doplnenie konštatuje:

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu

na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, pričom ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ
sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia

spôsobujúceznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“), to neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavnéhopredmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred

podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, v rozhodcovskom konaní možno
rozhodovať len spory, ktoré účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom.

Podľa § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského konania sa
môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku,

len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),

b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,

c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,

e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to

splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,

f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,

g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),

h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo

i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,

j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa§40ods.2zák.č.244/2002Z.z.,akpodáúčastníkrozhodcovskéhokonaniažalobunapríslušnom

súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na
návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z., ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40
písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo
vzájomnej žalobe.

Na tom, že právny vzťah vznikol nepochybne medzi navrhovateľkou a odporcom, nič nemení okolnosť,
že poistnú zmluvu uzatvárala navrhovateľka ako sprostredkovateľka poistenia a ako aj poistník.

Pri uzavretí predmetnej poistnej zmluvy navrhovateľka podpísala vyhlásenie, že bola oboznámená so
Všeobecnými poistnými podmienkami, ktoré sú súčasťou zmluvy.Súčasťou Všeobecných poistných podmienok sú aj osobitné dojednania č. 01/2007 k zmluve č.
4466790005.

Podľa týchto osobitných zmluvných dojednaní navrhovateľka s odporcom, okrem iného, vyjadrili svoju

vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z
dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle čl. XV. časti VPP
s tým, že toto ustanovenie chápu ako rozhodcovskú doložku.

Osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve navrhovateľka podpísala v deň podpisu poistnej zmluvy.
V deň uzatvorenia poistnej zmluvy bol spísaný aj záznam o požiadavkách a potrebách klienta k poistným
zmluvám.

V záhlaví predmetného záznamu je okrem iného uvedené, že v prípade vzniku sporov vyplývajúcich
zo sprostredkovania poistenia je možné na ich mimosúdne vyrovnanie využiť inštitút rozhodcovského
konania v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a všeobecných poistných
podmienkach platných od 01.01.2007 (XV. časť).

Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd konštatuje správny záver prvostupňového súdu, že zmluva

uzavretá medzi navrhovateľkou a odporcom je spotrebiteľskou zmluvou, na ktorú sa vzťahujú
ustanovenia Občianskeho zákonníka.

V predmetnej veci je rozhodcovská zmluva predformulovaná na tlačive odporcu, pričom podstatou
individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná
bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve aj prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa

predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia.

Spotrebiteľ, ak si želá niečo z určitých dôvodov, minimálne sa predpokladá, že vie, prečo chce
niečo individuálne vyjednať. Skutočnosť, že rozhodcovská zmluva je formulovaná v rámci štandardnej
formulárovej zmluvy neodôvodňuje záver, že odporca preukázal osobitné vyjednanie.

Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav

zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6 M Cdo 9/2012.)

Odporca si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o
individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a

nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad.

K odvolacej námietke odporcu, že súd rozhodcovská doložka bola v danom prípade jednoznačne
individuálne dojednaná, odvolací súd konštatuje, že odporca v priebehu konania pred súdom prvého
stupňa a ani v odvolacom konaní nepreukázal individuálne dojednanú rozhodcovskú doložku. Ani
odvolací súd nemal najmenší dôvod na to, aby vylúčil režim súdnej kontroly neprijateľných podmienok

len kvôli nadpisu, ktorý ani nekorešponduje s presným označením inštitútu „individuálne dojednaného
zmluvného ustanovenia“.

K odvolacej námietke odporcu, že navrhovateľka nie je laikom a sama bola sprostredkovateľom
poistenia, odvolací súd uvádza, že uvedená okolnosť nie je dôvodom na spochybnenie záveru,
že rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, nebola dojednaná

individuálne a že navrhovateľka nemala možnosť ovplyvniť obsah poistnej zmluvy.Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva a navrhovateľka to namietala aj v priebehu celého
konania, že k dohode o jurisdikcii rozhodcovského súdu pre prípad vzniku možného sporu nedošlo.

Navrhovateľka v návrhu na začatie konania namietala neplatnosť rozhodcovskej doložky, na dojednanej

vo všeobecných poistných podmienkach, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok
Arbitrážneho súdu Košice pod sp. zn. 3C 1837/2012 zo dňa 19.1.2012.

Navrhovateľka argumentovala tým, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neplatnej
rozhodcovskej zmluvy, bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania podľa
ustanovenia § 7 Zákona o rozhodcovskom konaní a pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné
právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Uviedla, že s odporcom dňa 24.1.2008 uzatvorila poistnú zmluvu, č. 4466790005 s dohodnutými
mesačnými splátkami poistného vo výške 240,- Sk s dátumom konca poistenia 25.1.2048.

Odporca jej dňa 16.12.2008 oznámil, že z dôvodu údajného nedoplatku na poistnom zrušil ku dňu
25.1.2009 jej poistnú zmluvu a vyzval ju na úhradu údajného nedoplatku vo výške 475,- Sk, ktoré z
dôvodu nátlaku odporcu zaplatila.

Vzťahy medzi ňou a odporcom považovala za vysporiadané.

Medzičasom však odporca podal na Arbitrážny súd Košice návrh na začatie konania o zaplatenie
51,45 eur a návrh na splátkový kalendár, ktorú sumu si uplatnil ako náhradu nákladov na odmenu
sprostredkovateľa za sprostredkovanie poistnej zmluvy medzi ňou a odporcom.

O konaní ani nároku odporcu nebola upovedomená až do dňa, kedy jej bol doručený rozhodcovský

rozsudok, ktorý bol vydaný v skrátenom konaní.

Údajné nároky odporcu neuznáva.

Poukázala na to, že konanie odporcu, keď ponúkol zníženie poistného a malými písmenami uviedol,
že týmto má dôjsť k zmene podmienok, pričom tieto podmienky neboli súčasťou predmetného listu,
považuje za konanie v rozpore s poctivým obchodným stykom, dobrými mravmi a zvyklosťami pri

poskytovaní služby a za uvedenie jej ako spotrebiteľky do skutkového omylu.

Poukázala na to, že vo veci neexistuje žiadna uzatvorená a platná rozhodcovská doložka ani
rozhodcovská zmluva, na základe ktorej by mohol konať rozhodcovský súd. Ustanovenie článku
XV. Všeobecných poistných podmienok, ktoré uzatvorila, a ktoré ustanovuje, že v prípade sporu z
poistnej zmluvy bude vo veci rozhodovať rozhodcovský súd, je v zmysle ustanovenia § 53 ods.

4 písmena r/ Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou. Rozhodcovský súd preto nemá
právomoc v tejto veci konať a rozhodnúť. Takéto dojednanie, podľa jej názoru vzbudzuje pochybnosti aj
o objektívnosti rozhodcovského súdu vytvoreného odporcom. Poukázala ďalej na to, že procesný postup
rozhodcovského súdu, rozhodcovský súd rozhodol v skrátenom konaní, pričom však lehota na podanie
odporu bola určená 5 dní (čo je iba 1/3 a lehoty na podanie odporu podľa O.s.p.) a podmienkou na

odpor je zaplatenie sumy 72 eur. Takéto procesné pravidlá rozhodcovského súdu ju ako spotrebiteľku
podstatnýmspôsobomznevýhodňujú.Ajpriznanávýškatrovkonania276,-eurjemnohonásobnevyššia,
ako by bola náhrada trov v súdnom konaní pri vydaní platobného rozkazu.

Zo spisu nevyplýva, že by bola navrhovateľka poučená o rozhodcovskej doložke a o jej následkoch z
nej vyplývajúcich.Je pritom irelevantné, či navrhovateľka uzavretím zmluvy o poistení profitovala ako podnikateľ -
sprostredkovateľ poistenia. Listinné dôkazy a vyjadrenia odporcu nepreukázali, že by v danom prípade
bolo došlo k individuálne dojednanej rozhodcovskej doložke. Odporca nepreukázal a ani z ničoho

nevyplýva, že by bola podstata rozhodcovského konania vysvetlená navrhovateľke odporcom v
čase, keď mala byť odborne zaškolená ako sprostredkovateľka. Nebolo tiež preukázané, aby bola
rozhodcovská doložka jednoznačne individuálne dojednaná. Za individuálne dojednanie rozhodcovskej
doložky nemožno považovať iba podpísanie osobitných zmluvných dojednaní vo formulárovej zmluve.

Zákon charakterizuje spotrebiteľskú zmluvu tak, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je

vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi
konania túto charakteristiku spĺňa. Všeobecné poistné podmienky, ktoré boli pripravené vopred pre
veľký počet spotrebiteľov sú súčasťou zmluvy a tieto navrhovateľka ovplyvniť nemohla. Zo znenia
rozhodcovskej doložky, obsiahnutej v časti XV. Všeobecných poistných podmienok vyplýva, že všetky
spory sa mali riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom.

Takáto rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, lebo je obsiahnutá v štandardnej

formulárovej zmluve, resp. vo VPP inkorporovaných do takejto zmluvy a nebola spotrebiteľom osobitne
vyjednaná, pričom vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní.

Pokiaľ ide o ustanovenie zmluvy Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007, odvolací súd konštatuje, že
vyššie uvedené platí aj pre predmetné ustanovenie zmluvy, pretože v tomto ustanovení je opätovne

obsiahnutá povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu tak, ako je to uvedené vo Všeobecných
poistných podmienkach.

Zo znenia VPP a aj z ustanovenia zmluvy Osobitné zmluvné dojednanie č. 01/2007 nevyplýva nič iné,
len povinnosť navrhovateľky podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.

Vo vzťahu k odvolacej námietke odporcu, že do poistného vzťahu s navrhovateľkou vstupoval ako s

informovaným spotrebiteľom, o čom predkladá ako dôkaz Záznam o požiadavkách a potrebách klienta
k poistnej zmluve, odvolací súd uvádza, že v predmetnej listine je iba zmienka o možnosti využitia
inštitútu rozhodcovského konania bez toho, aby v nej boli náležite objasnené rozdiely medzi konaním
pred rozhodcovským súdom a všeobecným súdom.

O pravdivosti výpovede navrhovateľky nevznikla pochybnosť ani v odvolacom konaní.

K odvolacej námietke odporcu, že v konaní pred rozhodcovským súdom a v občianskom súdnom konaní
sú rovnako zabezpečené procesné práva účastníkov, odvolací súd konštatuje, že ide o nedôvodnú
odvolaciu námietku, pričom v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, v
ktorom sa súd prvého stupňa náležite s touto otázkou vysporiadal a k čomu odvolací súd len na
doplnenie správnosti tohto záveru prvostupňového súdu konštatuje, že pre spotrebiteľa je konanie

pred rozhodcovským súdom nepochybne nevýhodnejšie, než je to v konaní pred všeobecným súdom.
Okolnosť, či v rozhodcovskom konaní rozhodoval rozhodcovský súd kreovaný odporcom alebo nie,
nespochybňuje záver o tom, že vo veci rozhodoval orgán, ktorý na to nemal právomoc.

Ani odvolaciu námietku odporcu, že napadnutý rozsudok je nepredvídateľný, nepovažuje odvolací
súd za dôvodnú, lebo dôvody, pre ktoré žalovaný rozsudok za takýto považuje, nemôžu objektívne

založiť následok nepredvídateľnosti rozhodnutia. Napadnutý rozsudok vychádza z náležitého právneho
aj skutkového posúdenia veci a odvolací súd konštatuje, že jeho odôvodnenie zodpovedá požiadavke
náležitého odôvodnenia.Na základe uvedeného odvolací súd zhodnotil, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je správny.
Odporca neuviedol v odvolacom konaní také relevantné odvolacie dôvody, ktoré by boli spôsobilé
spochybniť správnosť napadnutého rozsudku.

Preto odvolací súd napadnutý rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom v súlade s ustanovením §
219 Občianskeho súdneho poriadku ako vecne správny potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.