Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. november 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/119/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812213463
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8812213463.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu

JUDr. Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická
7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zast. ERASMUS LEGAL, s.r.o., Justičná 9, 811 07
Bratislava, IČO: 36 789 615 proti žalovanej: I. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, XXX XX R.
nad Q., o zaplatenie 1.024,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad
Topľou zo dňa 7.5.2013 č. k. 4C/14/2013-59, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej zamietajúcej časti.

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa tak, že p o v o ľ u j e žalovanej splatenie dlhu 910,77 eur
a trov konania 47,19 eur a 128,18 eur v mesačných splátkach po 20,- eur, splatných vždy do 20. dňa v
mesiaci, počnúc prvým mesiacom po právoplatnosti tohto rozsudku, a to tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

N e p r i z n á v a žalovanej náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom č. k. 4C/14/2013-59 zaviazal žalovanú uhradiť žalobcovi
sumu 910,77 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd žalobu žalobcu čo do zvyšku zamietol.

Súd zaviazal žalovanú uhradiť žalobcovi trovy konania vo výške 47,19 eur k rukám žalobcu a trovy
právneho zastúpenia vo výške 128,18 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu a to všetko do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca domáhal zaplatenia istiny 1.024,- eur a trov konania
titulom uzavretej Úverovej zmluvy č. 3708013193 zo dňa 3.8.2007, súčasťou ktorého bola Zmluva o
revolvingovom úvere I. a Zmluva o revolvingovom úvere II. Na základe nej sa žalobca zaviazal poskytnúť

žalovanej dohodnutý úver a žalovaná sa zaviazala zaplatiť úver, úroky a poplatky podľa aktuálneho
Sadzobníka. Zmluva bola uzatvorená ako telefónna pôžička prostredníctvom telefonickej bezplatnej
zákazníckej linky. Následne žalovanej boli zasielané písomnosti na uzavretie úverového vzťahu, ktoré
žalovaná podpísala a vrátila žalobcovi. Bola tak naplnená požiadavka podľa § 52a ods. 1 zákona číslo
40/1964 Zb. Občiansky zákonník o viazanosti žalovanej uzavrieť zmluvu o úvere. Žalovaná využila právo
na poskytnutie revolvingového úveru, ktorý čerpala prostredníctvom obdŕžanej karty. K aktivácii kreditnej
karty dochádzalo vedomým, slobodným a uváženým prejavom vôle žalovanej aktivovať kreditnú kartu,

teda využiť právo na poskytnutie revolvingového úveru prostredníctvom zavolania na určené telefónne
číslo. Žalovaná sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky z Revolvingového úveru II. vrátiť riadne
a včas v pravidelných mesačných splátkach. Výška pravidelnej mesačnej splátky je stanovená ako
percentuálna časť nesplatenej dlžnej čiastky k poslednému dňu účtovného obdobia, pričom za účtovnéobdobie sa považuje jeden kalendárny mesiac, a to vo výške podľa aktuálne platného Sadzobníka, resp.
min.13,28eur(400,-Sk)vsúladesÚverovýmipodmienkami.Žalovanábolavomeškanísúhradoupodľa
splátkového kalendára, preto bola žalovaná listom z 25.11.2009 vyzvaná k splateniu celého zostatku

úveru vo výške 1.024,- eur do 15 dní od odoslania výzvy. V prípade omeškania s úhradou splátky úveru
alebo jej časti dlhšieho ako 7 dní je žalovaná povinná podľa Úverových podmienok platiť zmluvnú pokutu
vo výške 8 % z čiastky, s ktorou úhradou je v omeškaní. Dlh žalovanej pozostáva z istiny 936,45 eur,
úroku z istiny do času zosplatnenia 71,26 eur, ako aj úroku z omeškania + zmluvná pokuta 16,29 eur.

Žalovaná so žalobou súhlasila.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu úverovej
zmluvy dňa 9.8.2007 č. 3708013193, a súčasne uzavrela aj dve ďalšie zmluvy, a to Zmluvu o
revolvingovom úvere I. a Zmluvu o revolvingovom úvere II. Revolvingový úver je žalovanej poskytovaný
k uspokojovaniu jej priebežných finančných potrieb a umožňuje žalovanej čerpať, po odsúhlasení

zo strany žalobcu, finančné prostriedky prostredníctvom kreditnej karty vo výške nevyčerpaného
zostatku úverového rámca. Kreditnú kartu podľa metodickej príručky je potrebné aktivovať. Klient je
oprávnený čerpať revolvingový úver opakovane prostredníctvom kreditnej karty, vždy maximálne do
výšky nevyčerpaného zostatku dohodnutého úverového rámca. Zmluvné strany sa dohodli na zvýšení
úverového rámca, a to z počiatočnej výšky 15.000,- Sk na čiastku stanovenú klientom v telefonickom

hovore so spoločnosťou a tak výška úverového rámca je 995,82 eur. Pri revolvingovom úvere neide o
poskytovanie reálne použitých súm, ale úverový rámec v dohodnutej výške, v rámci ktorého sa môže
čerpať ľubovoľná suma, samozrejme len do výšky nevyčerpaného úverového rámca. Keďže žalovaná
bola v omeškaní s plnením svojho záväzku, bola vyzvaná na splatenie úveru listom z 25.11.2009.
Žalovaná je povinná platiť úroky z omeškania vo výške aktuálnej platobnej základnej úrokovej sadzby,

ktorá bola vo výške 1,79 %, t. j. 21,48 % ročne. Suma 12,89 eur predstavuje zmluvnú pokutu podľa § 3
Hlavy 14 Úverových podmienok. Žalovaná uhradila splátky v rozsahu 365,06 eur.

Súd zmluvný vzťah účastníkov posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je
potrebné aplikovať zákon číslo 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, účinný od 1.7.2007. Samotná

zmluva o úvere je právny vzťah podľa § 397 a nasl. Obchodného zákonníka číslo 513/1991 Zb., kde
úverovou zmluvou sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Ak došlo k uzavretiu zmluvného vzťahu medzi podnikateľom ako poskytovateľom úveru a žalovanou
ako spotrebiteľom, potom spotrebiteľovi je potrebné poskytovať ochranu pred neprijateľnými zmluvnými

podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka číslo 40/1964 Zb.). Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka,
neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 39 Občianskeho
zákonníka je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza

alebo sa prieči dobrým mravom, je neplatný.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu revolvingovej
zmluvy, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanej prostredníctvom kreditnej karty, ktorý sa
zaviazala vrátiť za stanovených podmienok. Keďže si neplnila svoje povinnosti, žalobca dňa 25.11.2009

zosplatnil celý úver a vyzval ju na zaplatenie spornej sumy.

Z predloženého výpisu z účtu žalovanej bol jej poskytnutý úverový rámec 995,82 eur, pričom bolo
vyčerpaných 1.063,80 eur. Žalovaná zároveň uhradila 365,06 eur. Úver bol poskytnutý s úrokom 176,08
eur a úročenie bolo 1,79 % mesačne, čo je 247,34 eur. Úroková sadzba je potom 21,48 % ročne.

Pokiaľ sa týka úroku z omeškania, tu je rozhodujúce ustanovenie § 3 ods. 1 a 2 Nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z. z., kde výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Účastníkmi konania bolo dohodnuté, že minimálna mesačná splátka bude 4 % z výšky dohodnutého

úverového rámca, ktorý bol 995,82 eur, takže pri minimálnej výške splátky by žalovaná bola povinná
platiť mesačne 39,83 eur po dobu 25 mesiacov, pričom úroková miera podobného úveru v bankách v
tom čase (august 2007 pri spotrebiteľských úveroch od 1 do 5 rokov) činila úrok 13,90 p. a.. Dohodnutý
ročný úrok z úveru medzi účastníkmi bol o 7,58 % vyšší ako bola priemerná úroková miera z obdobnýchúverov poskytovaných v tomto období bankami. Keďže dohodnutá výška úverov nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka), inak je právny úkon absolútne neplatný.

Keď súd určil priemerné úroky vo výške 13,90 % ročne, tak požadovaný úrok predstavoval za celé
obdobie 247,34 eur, a to pri úrokovej miere 21,48 % ročne, tak oprávnený nárok žalobcovi vznikol len
pri úrokovej miere 13,90 % ročne. Žalobca mal nárok len na 64,71 % uplatňovaného úroku, čo zo sumy
247,34 eur predstavuje 160,05 eur. Ak si žalobca žiada úrok z úveru iba 71,26 eur, pričom na úroku
z úveru bolo žalovanou zaplatené 176,08 eur, tak žalovaná zaplatila na úroku z úveru viac, ako mala

zaplatiť. Rozdiel súd započítal na istinu úveru. Preto súd žalobu v časti istiny 16,03 eur a úroku z úveru
v sume 71,26 eur zamietol.

Čo sa týka Nariadenia vlády č. 238/2008 Z. z. o výške odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru,
nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá dvojnásobku priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery
nákladov pre príslušný typ spotrebiteľského úveru platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom

úvere a zverejnenej podľa § 7a ods. 2 zákona. Súčasne nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá
štvornásobku hodnoty váženého priemeru priemerných hodnôt ročnej percentuálnej miery nákladov a
priemernej úrokovej miery za všetky typy spotrebiteľských úverov platných ku dňu podpisu zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a zverejnenie podľa § 7 ods. 2 zákona. Podľa žalobcu je potrebné aplikovať
maximálnu výšku odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru vypočítanú zo súhrnných údajov o

novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2008 podľa nariadenia, ktoré je pri
kreditných kartách 39,02 %. Žalobca si ale zamieňa celkovú odplatu za poskytnutie spotrebiteľského
úveru s ročnou úrokovou mierou pri spotrebiteľských úveroch. Žalobca požadovaná celková odplata
za poskytnutie úveru predstavuje sumu 247,34 eur. Žalobcom uplatnená odplata za poskytnutie
spotrebiteľskéhoúverusíceje23,25%zosumy1.063,80eur,novčaseuzavretiaúverovejzmluvybolina

trhu spotrebiteľských úverov obvyklé ročné úrokové sadzby za obdobný typ úveru vo výške 13,90 %. To
zároveň obmedzuje maximálnu výšku odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru. Žalobca nemôže
požadovať od žalovanej úroky z úveru neobmedzene ku dňu zaplatenia, kde by došlo k prekročeniu
maximálnej výšky odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru.

Súd považuje nárok na zmluvnú pokutu v rozsahu 12,85 eur za rozpor s Hlavou 14 § 3 Úverových
podmienok. Je to neprimeraná sankcia, ktorú znáša spotrebiteľ. Ide o jednorazovú pokutu, ale jej
rozsah z hľadiska dôsledkov korešponduje so zmluvnou pokutou v prepočte 96 % ročne, čo je značne
neprimeranásankcia.Súdtaktonepriznalžalobcovizmluvnúpokutu13,09eur,anizmluvnúpokutu12,85
eur, ktorú ešte žiadal zaplatiť a preto súd v uvedenej časti žalobu zamietol.

Čo sa týka platenia úroku z omeškania podľa § 517 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., tak tento
úrok z omeškania je v súlade aj s Nariadením 87/95 Z. z. vo výške 9 % ročne.

Nárok žalobcu na zaplatenie 113,23 eur je nedôvodný, preto ho v tomto rozsahu zamietol.

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 O.s.p. podľa pomeru úspechu v
súdnom konaní. Z uplatnených 1.024,- eur bol žalobca úspešný v rozsahu 910,77 eur, preto má 88,94 %
úspešnosť. Jeho neúspech je 11,58 %. Preto úspešnejší žalobca má právo na náhradu preukázaných
77,36 % trov konania (88,94 - 11,58 %). Ak má žalobca nárok na 77,36 % preukázaných trov, pri

súdnom poplatku 61,- eur je pomerná časť 47,19 eur a 77,36 % z trov právneho zastúpenia 165,69 eur
predstavuje 128,18 eur náhrady trov právneho zastúpenia.

Proti rozsudku okresného súdu v časti zamietnutia žaloby dal odvolanie žalobca. Súd v rozpore s
uznaním nároku rozhodol len o pomernej časti náhrady. Ak sa bude dodržiavať

Nariadenie vlády č. 238/2008 Z. z., tak výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru, s
výnimkou podľa ods. 2, nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá dvojnásobku priemernej hodnoty ročne
percentuálnej miery nákladov pre príslušný typ spotrebiteľského úveru platnej ku dňu podpisu zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa § 7a ods. 2 zákona
a súčasne nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá štvornásobku hodnoty váženého priemeru

priemerných hodnôt ročnej percentuálnej miery nákladov a priemernej úrokovej miery za všetky typy
spotrebiteľských úverov platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa § 7a
ods. 2 zákona. Potom odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru podľa Nariadenia za prvý štvrťrok
2008 môže pri kreditných kartách dosiahnuť 39,02 %. Žalobca tak uplatňuje sadzbu úroku z úveru vsúlade s príslušnými právnymi predpismi. Ak je dohodnutý úrok z úveru 1,79 % mesačne, ročne to je
21,48 %. Preto aj úroková sadzba je v súlade s príslušnými právnymi predpismi.

Ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka pripúšťa, aby odplata za poskytnutie peňažných
prostriedkov v spotrebiteľských zmluvách bola vyššia, ako odplata obvykle požadovaná na finančnom
trhu za spotrebiteľské úvery, avšak nesmie túto obvyklú odplatu prevyšovať podstatne. Žalobca
poukazuje na to, že aplikácia úrokovej sadzby 13,9 % ročne súdom je absolútne nesprávna a naviac je
nesprávne tvrdenie, že žalovaná bola povinná úver splácať 25 mesiacov, pretože zo samotnej povahy

revolvingového úveru vyplýva, že ide o obnoviteľný úver s nemožnosťou určenia dĺžky splácania. V
skutočnosti žalovaná splácala svoj úver 13 mesiacov (v období od prvého čerpania do zosplatnenia).
Aplikácia bankových priemerných úrokových mier nie je na mieste.

Čo sa týka zmluvnej pokuty, neide o niekoľkonásobný postih, pretože žalobca upustil od vymáhania si
úrokov z omeškania od dátumu zosplatnenia. Zmluvná pokuta vo výške 9,57 eur je uplatnená dôvodne.

Žalobca navrhuje zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa v jeho zamietavej časti a vyhovieť návrhu
žalobcu v celom rozsahu s tým, že uplatňuje si aj náhradu trov konania.

Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmať napadnuté
rozhodnutieazistil,žerozhodnutiesúduprvéhostupňajepotrebnépotvrdiťvjehonapadnutejzamietavej

časti. Súčasne povolil žalovanej splácanie dlhu v mesačných splátkach po 20,- eur splatných vždy do 20.
dňa v mesiaci počnúc prvým mesiacom po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 19 ods. 2 O.s.p.) a k tomu dodáva:

Žalobca požaduje nároky z úverovej zmluvy uzavretej dňa 9.8.2007, predmetom ktorej bol poskytnutý
úver 25.000,- Sk, ktorý mal byť splácaný mesačnou splátkou 959,- Sk s počtom splátok 48. Konečná
výška úveru je 46.032,- Sk. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) je 39,80 %. Ďalej sa uvádza,
že nezdeliteľnou súčasťou tejto úverovej zmluvy sú úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovia,
a.s. uvedené na rubovej časti listiny. V ďalších odsekoch sa uvádza, že súčasne uzatvárajú Zmluvu

o poskytnutí revolvingového úveru I., ako aj úverovú Zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru II. s
úverovým rámcom s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v Hlave 13. Na druhej
strane listiny sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., ktoré nie sú
podpísané účastníkmi, sa rieši otázka uzavretia Zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru I. (Hlava
8), Zmluva o používaní úverovej karty (Hlava 11), ako aj Zmluva o poskytnutí revolvingového úveru II.

(Hlava 13). V Hlave 12 v bode 1 je uvedené, že výška úverového rámca je 15.000,- Sk a obdobne v
Hlave 13 je úverový rámec 15.000,- Sk. Z obsahu zmluvy a úverových zmluvných podmienok vyplýva,
že malo dôjsť
k uzavretiu troch zmlúv, pričom len zmluva o poskytnutí úveru 25.000,- Sk je podpísaná účastníkmi,
pričom úverové zmluvy - Revolvingová úverová zmluva I. a Revolvingová zmluva II. „sú uzavreté“ s

odkazom na to, že sú obsiahnuté v zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s..
Keďže pri spotrebiteľských zmluvách je potrebné chrániť verejný záujem, a to ochranu spotrebiteľa, je
potrebný aj výklad k tomu, čo vlastne účastníci uzavreli, či úverovú zmluvu, alebo okrem úverovej zmluvy
aj ďalšie revolvingové úvery a ktoré, či I. alebo II., resp. či uzavreli aj zmluvu o používaní úverovej karty. Z
obsahu spisu je nesporná len tá skutočnosť, že 25.11.2009 žalobca vyhlásil splatnosť celého úveru (tzv.

zosplatnenie), čím sa stal zročný celý záväzok z finančného záväzku žalovanej z úverovej zmluvy. Nie
každá zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu, ale napríklad dojednanie zmluvnej pokuty výslovne
vyžaduje písomnú formu, ako to vyplýva z § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, že zmluvnú pokutu
možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty, alebo určený jej spôsob
určenia. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,

má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania. Aj keď súd posudzoval úverovú
zmluvu podľa ustanovení Obchodného zákonníka, a to § 597 a následne, v dobe uzavretia úverovej
zmluvy3.8.2007platilosobitnýprávnypredpisupravujúcispotrebiteľskéúvery,atozákončíslo258/2001
Zb.. Ten definuje veriteľa ako fyzickú osobu, alebo právnickú osobu, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver
v rámci svojho podnikania, pričom spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský

úver na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania (§ 3 ods. 1, 2 zákona číslo
258). Nariadenie vlády číslo 238/2008 Z. z. účinného od 1.7.2008 nie je možné použiť na zmluvný
vzťah uzavretý 9.8.2007. Preto odvolávka žalobcu na Nariadenie vlády číslo 238 nie je dôvodná. Ak je
odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), potom námietky žalobcu nanesprávny výpočet RPMN podľa Nariadenia vlády číslo 238, nie sú náležité, pretože Nariadenie vlády
číslo 238 z roku 2008 nezodpovedá posúdeniu skutkového stavu z úverovej zmluvy z roku 2007. Preto
okresný súd správne vychádzal z úvahy o porovnávaní „dohodovanej“ úročnej sadzby s Nariadením

vlády 87/1995 Z. z., ktoré v § 3 uvádza, že výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby
určenej Národnou bankou Slovenska, platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.
Práve týmto Nariadením sa bude riadiť aj úverový vzťah uzavretý v roku 2007. Úvahy súdu prvého
stupňa sú správne, pokiaľ vychádzal z Nariadenia vlády SR 87, nie z Nariadenia vlády číslo 238/2008,
ktoré vstúpilo v platnosť až rok po uzavretí úverovej zmluvy.

Ak okresný súd použil správny predpis na posúdenie nároku žalobcu z úverovej zmluvy, posúdil, že
nedošlo k platnému uzavretiu písomnej dohody o platení zmluvnej pokuty, pretože na platné uzavretie
zmluvy pri zmluvnej pokute nepostačuje odkaz na Všeobecné obchodné podmienky, ale vyžaduje sa
osobitné písomné dojednanie, potom rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, pokiaľ časť nároku
zamietol z tých dôvodov, ako sú uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Odvolací súd v tejto veci jednoznačne poukazuje na to, že úverová zmluva z 9.8.2007 rieši otázku
poskytnutia úveru 25.000,- Sk, pričom s odkazom na Všeobecné obchodné
podmienky má byť uzavretá aj Revolvingová úverová zmluva I. a II., kde podľa odvolacieho súdu na
uzavretie takýchto revolvingových úverových zmlúv nepostačuje odkaz len na Všeobecné obchodné

podmienky. Preto krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne, pokiaľ
zvyšok nároku bol zamietnutý.

Odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania, kde súd
rozhodoval s odkazom na § 142 ods. 2 O.s.p. podľa pomeru úspechu v súdnom konaní. Žalobca bol

úspešný v rozsahu 88,94 % a žalovaná v rozsahu 11,058 %, preto žalobca má právo na náhradu 77,882
% preukázaných trov tak, ako o tom rozhodol súd prvého stupňa, a to podľa pomeru úspechu v súdnom
konaní.

Krajský súd mení rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o splatnosti s poukazom na § 160 O.s.p.,

kde podľa ods. 1 súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a
podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť
celého plnenia. Z hľadiska príjmových možností žalovanej okolo 280,- eur mesačne a starostlivosti o 3
maloleté deti, je spôsobilá platiť 20,- eur mesačne tak, že dlh bude splatený zhruba za 5 rokov.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov konania. Úspešná žalovaná si náhradu trov konania
nežiadala, preto úspešnej žalovanej nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.