Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. november 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15CoPr/5/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8811211251
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8811211251.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Evy Šofrankovej v právnej veci žalobkyne žalobkyne: O. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, právne zastúpenej JUDr. Dušanom Kazárom, advokátom, Advokátska
kancelária Banská Bystrica, Ul. Čsl. armády 25, proti žalovanej: R. S. N., XXX XX N., právne zastúpenej
JUDr. Ladislavom Šebökom, advokátom, Advokátska kancelária Košice, Michalovská 43 o neplatnosť
výpovede z pracovného pomeru, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad
Topľou č.k. 3Cpr/2/2011-199 zo dňa 6.5.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd žalobu zamietol a vyslovil, že o trovách konania rozhodne
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V odôvodnení svojho rozhodnutia po citácii ustanovení §§ 252g ods. 1, 59 ods. 1 písm. b), 61 ods. 3,
63 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, § 2 ods. 3
zákona č. 597/2003 Z.z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení uviedol
okrem iného, že „Je nepochybné, že žalovaná je subjekt, ktorý v zmysle platnej úpravy financovania
základných škôl, stredných škôl ako aj školských zariadení, svoju činnosť a náklady s tým spojené
financuje jednak z tzv. originálnych kompetencií, teda prostredníctvom podielových daní ako aj tzv.

prenesených kompetencií, kedy sú jej finančné prostriedky poskytované prostredníctvom Ministerstva
vnútra. Spornou medzi stranami bola práve skutočnosť, prostriedky z výkonu ktorých kompetencií mali
byť použité na odmeňovanie žalobkyne, pričom svedkyňa O.. W. F. ako aj Okresný úrad Prešov uviedli,
že odmeňovanie žalobkyne ako zamestnanca základnej školy je financované z finančných prostriedkov
určených na prenesené kompetencie, no žalovaná dôvodila v súvislosti so skončením pracovného
pomeru so žalobkyňou úsporou finančných prostriedkov z tzv. originálnych kompetencií poskytovaných
žalovanej Obcou N. ako jej zriaďovateľom.

Pre posúdenie zákonného predpokladu ako ho vyžaduje citované ustanovenie § 63 ods. 1 písm. b)

Zákonníka práce však súd za rozhodujúce považoval to, že v oboch prípadoch sa jedná o finančné
prostriedky štátneho rozpočtu tak ako to vyplýva z ust. § 2 ods. 3 zákona č. 597/2003 Z. z., ktoré sú
následne v zmysle príslušných právnych predpisov poskytované žalovanej.Súd má za to, že žalovaná je rovnakým zamestnávateľským subjektom ako každý iný subjekt v pozícii
zamestnávateľa a teda, že pre ňu vyplývajú z príslušných právnych predpisov rovnaké povinnosti ale
aj práva a oprávnenia, ako pre ktoréhokoľvek iného zamestnávateľa a preto má za to, že sa nemožno

stotožniť s tvrdením žalobkyne o akomsi inom, osobitnom zamestnávateľskom štatúte žalovanej ako
subjektu, ktorý nezískava finančné prostriedky svojou činnosťou, ale hospodári s pridelenými finančnými
prostriedkami.

Zákon uvedeným spôsobom zamestnávateľovi umožňuje, aby reguloval počet svojich zamestnancov a
ich kvalifikačné zloženie tak, aby zamestnával len taký počet zamestnancov a v takom kvalifikačnom

zložení, aké zodpovedá jeho potrebám ( rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/102/2009 zo dňa
30.6.2010 ).

Rovnako aj Zákonník práce v základných zásadách a to konkrétne v ust. čl. 2, ktorý bol taktiež
novelizovaný už spomínanou novelou č. 257/2011 Z. z. s účinnosťou od 1.9.2011 dáva zamestnávateľovi
právo na slobodný výber zamestnancov v potrebnom počte a štruktúre a určovať podmienky a spôsob
uplatnenia tohto práva.

Žalobkyňa argumentovala aj tým, že v danej veci vykonávala pre žalovanú upratovacie práce, teda
činnosť, ktorá je v takom zariadení ako je žalovaná a teda v škole, každodennou záležitosťou, že nedošlo
k poklesu žiakov a teda k prípadnému zmenšeniu plochy, ktorú bolo potrebné upratovať, že žalovaná
neprestala využívať žiadne priestory a že upratovaciu práce sú vykonávané aj naďalej.

V tejto súvislosti súd uvádza, že už v čase trvania pracovného pomeru so žalobkyňou žalovaná uzavrela

na rok 2011 dohodu s Obcou N., ktorou sa obec zaviazala zabezpečovať pre žalovanú mimo iného aj
upratovacie služby a rovnako potom aj na konci roku 2011, ktorá dohoda už bola uzavretá na dobu až
do 30.6.2014. Žalobkyňa spochybnila predmetné dohody v tom zmysle, že tieto nemajú žiadne číslo a
nie je zrejmé, či sú u oboch subjektov vôbec zaregistrované, no súd má za to, že tieto skutočnosti nie
sú pre toto konanie relevantné, keďže žalovaná aj starosta obce, ale aj samotná žalobkyňa potvrdili, že

tieto upratovacie práce boli osobami poskytnutými obcou pre žalovanú vykonávané.

Ak teda žalovaná v rámci svojich kompetencií a povinnosti bola a je povinná zabezpečiť upratovanie
určitej plochy a určitých priestorov na určitej štandardnej alebo príslušnými právnymi predpismi určenej
úrovni, pričom na splnenie tejto úlohy využije aj práce vykonávané osobami, ktorým nie je povinná
zabezpečovať odmeňovanie, pretože sa jedná o osoby, ktoré v zmysle príslušných právnych predpisov

o zamestnávaní sú povinné alebo prípadne majú možnosť si výkonom práce pre obec zabezpečiť
ďalšie sociálne zvýhodnenie vo forme ďalších dávok, a súčasne za stavu, keď jej žiadny právny predpis
neukladá,ževykonaniepredmetnýchprácmusívykonávaťlenosobamivpracovnompomerealeboináč,
že jej nezakazuje zabezpečiť vykonanie týchto prác aj iným spôsobom, má súd za to, že ak oba spôsoby
vykonávania prác porovnala a vyhodnotila a dospela k záveru o možnosti vykonania organizačnej zmeny

a s tým spojeného zrušenia jedného pracovného miesta upratovačky, výsledkom ktorého bola aj úspora
finančných prostriedkov v súvislosti s odmeňovaním daného zamestnanca, že sa jednalo o opatrenie o
organizačnej zmene s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce. Zabezpečenie efektívnosti práce musí byť
podľa názoru súdu úlohou a v záujme každého zamestnávateľa, aj takého, ktorý finančné prostriedky
„dostane“ a nemusí ich vyprodukovať, nakoľko v opačnom prípade by takýto zamestnávateľ mohol

„skĺznuť“ do roviny, že je bezpredmetné kto, koľko a ako pracuje, niekto a v danom prípade štát, to
zaplatí. Preto je súd toho názoru, že žalovaná v danej veci postupovala ako to uviedol odvolací súd vo
svojom rozhodnutí ako správny hospodár, keď zvolila taký spôsob upratovania, ktorý je pre žalovanú
výhodnejší nestotožňujúc sa s tvrdeniami žalobkyne, že práce boli vykonávane osobami, ktoré nie sú
zamestnancami školy a že sa jedná o práce, ktoré bolo potrebné vykonávať každý deň, tak ako už súd

uviedol vyššie, keďže žiadny predpis neukladá žalovanej ako a akým spôsobom vykonanie týchto prác
zabezpečiť, keď aj metodický pokyn Ministerstva školstva je len akýmsi orientačným normatívom pri
určovaní počtu upratovačiek, ktorý sám uvádza jednak denné položky ale aj mesačné a šesťmesačné
a ročné, ktoré je potrebné zohľadniť a práve na vykonávanie týchto, nie denných položiek, je možné
využiť aj osoby na základe dohody s obcou a potom na vykonávanie denných prác osoby v pracovnom

pomere, no v nižšom počte ako pred organizačnou zmenou.“Prvostupňový súd mal za to, že boli splnené predpoklady skončenia pracovného pomeru žalovanej so
žalobkyňou, keďže samotný výber zamestnanca, ktorý sa stal nadbytočný, a teda žalobkyne, nemôže
súd preskúmavať. Preto žalobu zamietol.

V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku odvolanie žalobkyne. Odvolanie odôvodnila tým,
že prvostupňový súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Žalovaná skončila pracovný pomer so žalobkyňou z dôvodu nadbytočnosti, ktorá mala vzniknúť na
základe jej rozhodnutia o organizačnej zmene, zrušenia jedného pracovného miesta upratovačky,
prijatého v dôsledku uzatvorených dohôd o zabezpečení služieb s Obcou N. z 1.3.2011 a z 31.12.2011
ako zriaďovateľom žalovanej. Žalobkyňa poukázala na to, že dohoda aktuálna v čase doručenia

výpovede bola uzavretá iba do konca roku 2011 a z jej obsahu nevyplýva záväzok pre obec N.
zabezpečovať upratovačské práce u odporcu pravidelne denne, čo bolo nevyhnutne potrebné, ale iba
podľa možností. Jedná sa o neplatný záväzok. Prvostupňový súd sa s touto otázkou nevysporiadal.
V priestoroch školy nemôžu vykonávať práce osoby v rámci verejnoprospešných prác, ktorými mienil
zriaďovateľ tieto činnosti vykonávať, ako ani zamestnanci obce. Podstatnou je podľa odvolateľky

skutočnosť, akým spôsobom si zamestnávateľ zabezpečuje finančné prostriedky na svoju činnosť, a
to aj vo vzťahu k efektívnosti činností jeho zamestnancov na jednotlivých pracovných miestach. V
danom prípade sa jedná o príspevkovú organizáciu, ktorej činnosť je finančne zabezpečovaná jednak
zo štátneho rozpočtu a jednak z výnosu dane z príjmov prideľovaných samospráve. Žalobkyňa bola
zamestnancom školy, pričom v pracovnej zmluve nemala vymedzený podiel plôch, ktoré upratovala pre

školu a ktoré pre školské zariadenie. Aj podľa vyjadrení L.. Z. z Ministerstva školstva SR a svedkyne F.
z Obvodného úradu - spoločného školského úradu v C. mala byť žalobkyňa odmeňovaná z finančných
prostriedkov pridelených žalovanej zo štátneho rozpočtu v rámci prenesených kompetencií- Poukázala
na to, že prvostupňový súd sa nezaoberal ani skutočnosťou, že v školskom roku 2011/2012 nedošlo
k zníženiu počtu žiakov, a teda ani k zníženiu rozpočtu školy na prenesených kompetenciách a ani

k zníženiu upratovačských plôch. V zriaďovateľskej pôsobnosti obce N. je iba žalovaný, preto mu
museli byť pridelené finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu v plnej výške. Princíp rozdielneho
odmeňovania pedagogických a nepedagogických zamestnancov školských zariadení a pedagogických
a nepedagogických zamestnancov školy je nutné dodržať. Nie je možné zamestnancov v prenesených
kompetenciách odmeňovať z originálnych kompetencií a naopak. Žalovanou predložené Vnútorné

mzdové predpisy z 1.1.2010 a z 24.8.2013 neobsahujú konkrétne kritériá, pri plnení ktorých by
zamestnancom vznikal nárok na priznanie osobného príplatku, či mimoriadnej odmeny a v akej výške,
čo je v rozpore s ustanovením § 4 ods. 8 zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní zamestnancov
pri výkone práce vo verejnom záujme. Riaditeľka školy mohla zamestnancom prideľovať odmeny
podľa svojej ľubovôle a nie podľa prijatých pravidiel v zmysle zákona č. 553/2003 Z.z.. Žalovaná

žiadnym spôsobom nepreukázala, že ňou deklarované ušetrené finančné prostriedky boli použité na
odmeňovanie zamestnancov (ktorých a v akej výške). Tvrdenie žalovanej o ušetrených finančných
prostriedkoch je iluzórne. Žalovanou deklarované úspory sú iba vyčíslením finančných prostriedkov,
ktoré predstavujú náklady na odmeňovanie na pracovnom mieste žalobkyne po jej zrušení a v
skutočnosti sa jedná o úspory zriaďovateľa na svojom rozpočte. Žalovaná teda neušetrila žiadne

prostriedky, jej rozpočet sa na prenesených kompetenciách, teda cez normatív na žiaka neznížil a tak
ako bol pridelený postačoval. Na rozpočte ušetril zriaďovateľ školy, nakoľko žalovanej znížil prídel na
originálnych kompetenciách zo svojho rozpočtu. Žalobkyňa tiež uviedla, že žalovaná nepostupovala
v súlade s ustanovením § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce. Z výpovede štatutárnej zástupkyne
žalovanej vyplýva, že pracovnou náplňou žalobkyne bolo pravidelne denne vykonávať nevyhnuté

činnosti pre školu, čo dohodami so zriaďovateľom zabezpečené nebolo a že žalovaná mala dostatok
finančných prostriedkov na odmeňovanie. Na zrušenie celého pracovného miesta upratovačky v
žiadnom prípade nebol dôvod. Žalobkyňa poukázala aj na ustanovenie čl. 35 ods. 3, čl. 36 písm. b)
Ústavy SR a na ustanovenie čl. 2 Základných zásad Zákonníka práce. Z uvedených dôvodov navrhla,
aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

V prípade potvrdenia rozsudku žiadala pripustiť dovolanie vidiac naliehavý právny záujem v ochrane
ústavnéhoprávažalobkyneakoajjejprávvyplývajúcichzustanoveníZákonníkapráceajejzabezpečení
existenčných podmienok pre seba a rodinu, ktorá je životne odkázaná na príjem žalobkyne.

Žalovaná vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že postupovala v súlade so zákonom a
jej zámerom bolo zabezpečiť efektívnosť práce. Celkovú úsporu verejných finančných prostriedkovžalovaná preukázala, preto uniesla dôkazné bremeno. Na základe uvedeného žiadala napadnuté
rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdiť.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa bez zopakovania, či doplňovania dokazovania

vykonaného súdom prvého stupňa. Preto tak urobil bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 213 ods. 3, 4, 5 a § 214 ods. 2 O.s.p.). Miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu zodpovedajúco ust. § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p..
Pri preskúmavaní odvolaním napadnutého rozhodnutia bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného
odvolania do tej miery, že nebol oprávnený preskúmavať tento rozsudok z iných dôvodov, než ktoré
boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní rozsudku
dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné vyhovieť.

Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, ako i s vykonaným dokazovaním, pričom dospel k záveru,
že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny právny
záver. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie

rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Súd prvého stupňa sa náležite, v súlade s názorom
odvolacieho súdu, zaoberal skutočnosťou, či organizačnou zmenou a následnou výpoveďou došlo k
zvýšeniu efektívnosti práce, tak ako to predpokladá ustanovenie § 63 ods. 1 písm. b ) Zákonníka práce.

V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., v znení účinnom od 15.10.2008, ak sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré
považuje za správne.

Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z

dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa
alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu
zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.

Výpovedný dôvod podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je založený na splnení
troch predpokladov, a to rozhodnutia zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh,

technickéhovybaveniaaleboozníženístavuzamestnancovscieľomzabezpečiťefektívnosťprácealebo
o iných organizačných zmenách (ďalej len „rozhodnutie o organizačných zmenách“), nadbytočnosti
zamestnanca a príčinnej súvislosti medzi rozhodnutím o organizačných zmenách a nadbytočnosťou
zamestnanca.

Prvostupňový súd správne posudzoval zákonný predpoklad zvýšenia efektívnosti práce podľa

ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a za relevantné považoval to, že v oboch prípadoch sa
jedná o finančné prostriedky štátneho rozpočtu tak, ako to vyplýva z ust. § 2 ods. 3 zákona č. 597/2003
Z. z., ktoré sú následne v zmysle príslušných právnych predpisov poskytované žalovanej.

V prípade, že žalovaná zabezpečila efektívnosť práce zvolením takého spôsobu upratovania, ktorý
je z hľadiska ušetrenia finančných prostriedkov pre ňu výhodnejší, správala sa ako správny hospodár.

Racionálne sa teda prvostupňový súd vysporiadal s opakovanou námietkou žalobkyne poukazujúcou
na spôsob financovania základných škôl, stredných škôl, ako aj školských zariadení jednak z tzv.
originálnych kompetencií prostredníctvom podielových daní, ako aj tzv. prenesených kompetencií, kedy
sú jej finančné prostriedky poskytované prostredníctvom Ministerstva vnútra a poukázal na to, že zhľadiska posúdenia efektívnosti práce a ušetrenia finančných prostriedkov bolo podstatným, že sa jedná
o finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu.

Na margo námietky odvolateľa v súvislosti s nesprávnym použitím ušetrených finančných prostriedkov

odvolacísúdodkazujenazodpovednosťriaditeľaškolyakoštatutárnehoorgánusubjektuverejnejsprávy
zodpovedajúceho za rozpočet, financovanie a efektívne využívanie finančných prostriedkov určených
na zabezpečenie činnosti školy a za hospodárenie s majetkom v správe školy, ktorého prípadnú
zodpovednosť a sankcie v súvislosti s nesprávnym použitím ušetrených finančných prostriedkov, t.j. za
porušenie finančnej disciplíny, súd v tomto konaní nie je oprávnený riešiť.

S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti rozhodné pre posúdenie predpokladov výpovedného

dôvodu uvedeného v ustanovení § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce s poukazom na cieľ, ktorým bola
zvýšená efektívnosť práce, považuje odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne,
preto ho v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa s poukazom na ustanovenie § 224 ods.
4 O.s.p.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení novely vykonanej zákonom
č. 33/2011 Z. z. účinným od 01. 05. 2011.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.