Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. november 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoP/2/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4613200523
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4613200523.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Nitra v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Renáty

Pátrovičovej a JUDr. Borisa Minksa, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: H. V., nar. XX. XX. XXXX a
D. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany
ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: MUDr. G. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., O. XXX/XX a D. V.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom D., E. XXXX/XXX, zastúpený C.. N. G., bytom G. M. XXX, F. F., o zvýšenie
výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 12. septembra 2013, č.k.
9P/25/2013-167, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í takto:

Zvyšuje sa vyživovacia povinnosť otca D. V. na maloletého D. V., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 70 eur

na sumu 100 eur mesačne, počnúc od 24. 01. 2013 a na maloletú H. V., nar. XX. XX. XXXX sa zvyšuje
vyživovacia povinnosť otca zo sumy 70 eur na sumu 100 eur mesačne, počnúc od 01. 09. 2013, ktoré
výživné bude zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí G.. G. V., čím
dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 06. 05. 2009 č. k. 9P/540/208-105 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 26. 08. 2009 č. k. 9CoP/28/2009-127.

Zročné výživné, vzniklé zvýšením výživného na maloletého D. za obdobie od 24. 01. 2013 do 31.
10. 2014 predstavuje sumu 637,74 eura a na maloletú H. za obdobie od 01. 09. 2013 do 31. 10.

2014 predstavuje sumu 420 eur, ktoré odvolací súd povoľuje otcovi splácať v pravidelných mesačných
splátkach po 30 eur mesačne na každé z detí spolu s bežným výživným pod následkami straty výhody
splátok, pričom prvú splátku zaplatí v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Topoľčany (súd prvého stupňa) rozsudkom zo dňa 12. septembra 2013, č. k.
9P/25/2013-167(napadnutýrozsudok)zmenilrozsudokOkresnéhosúduTopoľčanysp.zn.9P/540/2008
zo dňa 06. 05. 2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9CoP/28/2009 zo dňa 26. 08.
2009 tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého D., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 70 eur na

sumu 110 eur mesačne, s účinnosťou od 01. 09. 2012 a na maloletú H., nar. XX. XX. XXXX zo sumy
70 eur na sumu 110 eur mesačne, s účinnosťou od 01. 09. 2013. Zameškané výživné na maloletého
D. za obdobie od 01. 09. 2012 do vyhlásenia rozsudku v celkovej sume 480 eur otcovi povolil splácať
v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. O
trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že matka maloletých detí podala návrh na zvýšenie výživného, v
ktorom uviedla, že naposledy bolo výživné upravené v roku 2009 v sume 70 eur na každé dieťa. Odtejto poslednej úpravy výživného prešla doba 3 rokov, obe maloleté deti sú stredoškoláci. Maloletá H.
navštevuje 8-ročné Gymnázium v Topoľčanoch a maloletý D. 1. ročník Strednej elektrotechnickej školy
v Piešťanoch. Žiadala upraviť výživné na maloletú H. zo sumy 70 eur na sumu 200 eur a maloletého D.

zo sumy 70 eur na sumu 200 eur od 01. 01. 2013.

Otec s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil a uviedol, že vzhľadom na jeho príjem stačí pokrývať
výdavky, ktoré mu vznikajú v súvislosti s užívaním 3-izbového bytu, ako i ostatné náklady. Uviedol, že
je ochotný prispievať na každé dieťa sumou 80 eur.

Kolízny opatrovník odporučil návrhu matky na zvýšenie výživného vyhovieť, nakoľko došlo k zmene

pomerov na strane oboch maloletých detí.

Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 8C/165/2006 zo
dňa 13. 03. 2007 bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené a maloletá H., nar. XX. XX. XXXX
a maloletý D., nar. XX. XX. XXXX pre čas po rozvode boli zverení do osobnej starostlivosti matky a
otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej H. mesačne sumou 1.500,- Sk a maloletého D. sumou
1.500,- Sk.

Ďalším rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 9P/540/2008 zo dňa 06. 05. 2009 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9CoP/28/2009 zo dňa 26. 08. 2009 bolo zvýšené výživné na
maloletú H. zo sumy 1.500,-Sk na sumu 70 eur a maloletého D. zo sumy 1.500,- Sk na sumu 70 eur,
u oboch detí od 01. 09. 2008. V čase poslednej úpravy výživného matka bola konateľkou spoločnosti
s.r.o. a z rozhodnutia jediného spoločníka vyplynulo, že hospodársky výsledok za r. 2007 vykázal stratu

vo výške 3.868,58 Sk (128,41 eur). Z oznámenia Nemocnice, Topoľčany zo dňa 23. 03. 2009 vyplynulo,
že matke bola od 01. 01. 2008 do 31. 12. 2008 vyplatená za služby suma 19.287,-Sk (640,21 eur).
V roku 2007 jej k dátumu podania správy bola vyplatená suma 46,47 eur a z majetkového priznania
matky za rok 2007 bolo zistené, že základ dane činil 57.576,- Sk (1.911,17 eur) a daň po úľavách a
po zápočte vo výške 10.939,- Sk (363,10 eur). Otec v čase poslednej úpravy výživného pracoval ako

vodič autobusu a jeho príjem činil 766 eur a obaja mali vyživovaciu povinnosť len k uvedeným dvom
maloletým deťom. V čase poslednej úpravy výživného maloletá H. navštevovala 8-ročné Gymnázium v
Topoľčanoch a maloletý D. navštevoval 7. ročník ZŠ sv. Ladislava v Topoľčanoch.

V súčasnej dobe maloletá H. od 01. 09. 2013 začala navštevovať Bilingválne slovensko-nemecké
gymnázium v Bratislave a maloletý D. navštevuje Strednú priemyselnú školu elektrotechnickú Piešťany

od 01. 09. 2012.

Matka maloletých detí pracuje ako detská lekárka v Detskom zdravotnom stredisku Prašice, obýva 6-
izbový rodinný dom a platí náklady spojené s užívaním rodinného domu, za plyn 134 eur, elektriku 28,63
eura, pôžičku Fond rozvoja bývania 70,01 eura, rozhlas + TV 4,64 eura, poistné deťom mesačne 11,63
eura, mesačne vodné, stočné 50 eur, ročne smeti 15 eur, poistné na jej osobu mesačne 73,16 eura. Z

pripojeného daňového priznania za rok 2012 súd zistil, že výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po
zdanení činil sumu 751 eur a základ dane činil sumu 1.088,37 eura. Matka maloletých detí má uzavretú
mandátnu zmluvu s Nemocnicou s poliklinikami, n.o. Topoľčany a jej príjem činil za obdobie od 19. 09.
2012 do 24. 04. 2013 sumu 525 eur. Okrem toho matka maloletých detí predložila rozhodnutie jediného
spoločníka obchodnej spoločnosti a hospodársky výsledok za rok 2012 činil zisk 751 eur. Vyživovaciu

povinnosť má k dvom maloletým deťom.

Otec maloletých detí naďalej vykonáva funkciu vodiča autobusu s tým, že jeho príjem za obdobie od
apríla 2012 do marca 2013 činil sumu 724,663 eura. Žije v spoločnej domácnosti s priateľkou B. I., ktorej
príjem činí 315,04 eura. V spoločnej domácnosti žije aj jej dcéra U. I., nar. XX. XX. XXXX. Obývajú 3-
izbový byt a platia nájom 166 eur, elektrickú energiu 41 eur, plyn 45 eur, Skylink 17 eur, vodné, stočné

16 eur. Vyživovaciu povinnosť má len k uvedeným dvom maloletým deťom.

Súd prvé ho stupňa právne posúdil zistený skutkový stav podľa ustanovení § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods.
1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine a § 163 ods. 2 OSP.

Uviedol, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh na zvýšenie výživného je
čiastočne opodstatnený, keďže došlo k zmene pomerov na strane oboch maloletých detí, maloletý D. od

01. 09. 2012 navštevuje Strednú školu v Piešťanoch, teda pripravuje sa na budúce povolanie a maloletáH. pokračuje v stredoškolskom štúdiu na Bilingválnom gymnáziu v Bratislave. Je teda nepochybné, že
matke sa zvýšili náklady na ich celkové zaopatrenie, teda či už cestovné, stravné, hygienické potreby,
školské potreby, ako i náklady spojené so záujmovou činnosťou. V čase poslednej úpravy výživného mal

otec príjem vo výške 766 eur a podľa poslednej správy zamestnávateľa jeho príjem v súčasnosti činí
724,63 eura, teda znížil sa mu príjem o 32,63 eura, avšak na druhej strane žije v spoločnej domácnosti
so zárobkovo činnou osobou a táto sa podieľa na nákladoch spojených s užívaním 3-izbového obecného
bytu. U matky došlo k zlepšeniu finančnej situácie, tak ako to vyplýva z priloženého daňového priznania,
ako i rozhodnutia jediného spoločníka a vzhľadom na zmenu pomerov na strane maloletých detí, ako i

oboch rodičov, keďže ani jednému z nich nepribudla vyživovacia povinnosť, upravil výšku výživného na
maloletú H. zo sumy 70 eur na sumu 110 eur, od 01. 09. 2013, t.j. od nástupu na Bilingválne gymnázium
v Bratislave a na maloletého D. taktiež zo sumy 70 eur na sumu 110 eur, avšak od 01. 09. 2012, keď
nastúpil na strednú školu a v súčasnej dobe je študentom 2. ročníka. Súčasne rozhodol o zameškanom
výživnom za obdobie od 01. 09. 2012 do vyhlásenia rozsudku v celkovej sume 480 eur, ktoré povolil
otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 eur, spolu s bežným výživným.

O trovách konania rozhodol podľa § 146 odsek 1 písm. a/ O.s.p. nakoľko ide o konanie o výživnom,
ktoré možno začať i bez návrhu.

Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie otec, žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť
a návrh na zvýšenie výživného zamietnuť. Uviedol, že zvýšená suma výživného 110 eur na každé dieťa
je pre neho za súčasných podmienok veľmi vysoká a nezodpovedá jeho finančným pomerom. Nesúhlasil

s platením zameškaného výživného spätne od 01. 09. 2012, keď matka podala návrh až dňa 24. 01.
2013, chýba existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa na spätné zvýšenie výživného. Tvrdil, že
údaj o jeho priemernom príjme za obdobie od apríla 2012 do marca 2013 vo výške 724,63 eura, určený
jeho zamestnávateľom nie je správny v dôsledku nepresných výpočtov. Podľa jeho názoru je jeho reálny
mesačný príjem za rok 2012 len 653,06 eura. Od 01. 09. 2013 došlo u neho k značnej zmene pomerov

z dôvodu zníženia jeho príjmu v dôsledku racionalizačných zmien na jednotlivých autobusových linkách
- zníženie počtu odpracovaných hodín v jednotlivých zmenách, a teda zníženie počtu hodín za mesiac
a tým aj reálne zníženie jeho príjmu cca o 50 eur, čo súd prvého stupňa nevzal do úvahy. Teda od 01.
09. 2013 má príjem cca 565 eur mesačne. Výživné 110 eur na jedno dieťa by predstavovalo 19,47 % z
jeho príjmu a pri oboch deťoch 38,94 %, čo pokladá za diskriminačné. Svoje mesačné náklady vyčíslil

sumou 468 eur, v ktorej nie sú započítané potraviny, strava, ani nepredvídané výdavky. Pri výživnom v
sume 220 eur mu zostane k dispozícii suma 20 eur mesačne a po zaplatení aj zameškaného výživného
mu nezostanú absolútne žiadne finančné prostriedky. Súd prvého stupňa nezohľadnil skutočnosť, že
matka detí po celý čas poberá na seba prídavky na deti, pravidelne si uplatňuje aj zľavu z nezdaniteľnej
časti základu dane, nie je v zamestnaneckom pomere, ale vykonáva súkromnú lekársku prax, t.j. je

podnikateľka v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení, a
teda jej príjem zodpovedá príjmu súkromného podnikateľa a je vysoko nadštandardný.

K odvolaniu otca sa vyjadrila písomne matka, ktorá navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že výživné v sume 110 eur na každé dieťa zodpovedá súčasným
pomerom otca. Náklady na deti sa zvýšili, obe nastúpili na štúdium na druhý stupeň, pričom študujú

mimo miesta bydliska. Poukázala na to, že v roku 2009 vyplatila otcovi detí sumu 33.602,64 eura titulom
vyporiadania BSM, ktorú spláca svojej tete po 250 eur. Takže nie je pravda, že otec nemá finančné
prostriedky. Zakúpil si osobné motorové vozidlo.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie otca (§ 212 ods. 1 písm.
a/ OSP) na nariadenom odvolacom pojednávaní a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v

napadnutej časti výroku o určení výživného nie je vecne správny, preto ho podľa § 220 OSP po doplnení
dokazovania zmenil.

V danej veci bola vyživovacia povinnosť otca na maloleté deti upravená naposledy v roku 2009
rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 9P/540/2008 zo dňa 06. 05. 2009 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9CoP/28/2009 zo dňa 26. 08. 2009 sumou 70 eur na každé dieťa od 01.

09. 2008. V tom čase matka, ktorá pracuje ako neštátna lekárka, vykázala v daňovom priznaní za rok
2007 stratu a za rok 2008 mala základ dane 1911,17 eura. Otec mal príjem 766 eur.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti

a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2).

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť (ods. 5).

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa
začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne,
odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť , ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena , alebo zrušenie výživného možné len

na návrh.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu, alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa
za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 163 ods. 2 OSP rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o

pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu,
ak sa zmenia pomery.

Vyššie citované zákonné ustanovenie vyjadruje zásadu, že k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o
výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov zistených porovnaním okolností dôležitých pre
určenie výživného, tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom

zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie
výrazná zmena tých okolností - na strane či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom
predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Takouto zmenou pomerov môže byť nárast potrieb
detí, najmä v súvislosti s ich pribúdajúcim vekom, fyzickým vyspievaním, formami prípravy na budúce
povolanie, ale i zmena v možnostiach povinného plniť si vyživovaciu povinnosť v doterajšom rozsahu.

Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny v pomeroch účastníkov,
ku ktorým došlo od predchádzajúcej úpravy, a musí taktiež prihliadnuť na vývoj životných nákladov za
celé obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzuluzakotvenú v ustanovení § 78 ods. 3 ZR. Rovnako tak nemôže opomenúť existenciu ustanovenia § 62
ods. 2 ZR zakotvujúcu právo dieťaťa podieľať sa na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov, či už
v pozitívnom alebo negatívnom zmysle, ako i všeobecné hľadisko upravené v ustanovení § 75 ods.

1 ZR, podľa ktorého pri rozhodovaní o výživnom sa prihliada na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené pomery dieťaťa sú
závislé predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a
obsahu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, a sú bezprostredne ovplyvňované
schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými

iba bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných
pre život kultúrneho človeka. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho
odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie,
kultúrne, športové, rekreačné potreby, tvorba úspor a pod.).

Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti
a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj

okolnosťami objektívneho charakteru.

Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu má byť poskytované.
Výživou dieťaťa je zabezpečovanie potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej a duševnej;
právo na výživu maloletého dieťaťa vzniká jeho narodením (§ 7 ods. 1 Obč. zákonníka).

Pri určovaní výživného je potrebné vziať do úvahy výkon osobnej starostlivosti o dieťa jedným z rodičov,

pretože práca a osobná starostlivosť, ktorú jeden z rodičov poskytuje dieťaťu tvoria materiálne hodnoty
zodpovedajúce príspevku druhého z rodičov, ktorý ich poskytuje v peniazoch.

Od roku 2009 došlo k výraznej zmene pomerov najmä na strane maloletých detí, keďže maloletá H. od
01. 09. 2013 študuje na Bilingválnom slovensko-nemeckom gymnáziu v Bratislave a maloletý D. od 01.
09. 2012 na Strednej priemyselnej škole elektrotechnickej v Piešťanoch. Je preto nepochybné, že došlo

u nich k zvýšeniu nákladov v súvislosti najmä so štúdiom, ale i bežnými výdavkami (strava, ošatenie,
obuv, hygiena, šport, kultúra) vzhľadom na to, že sú o 5 rokov staršie (v čase rozhodovania súdu prvého
stupňa o 4 roky). V súvislosti so štúdiom ich náklady vzrástli nielen ohľadne cestovného, stravného,
študijných pomôcok, učebníc, ale i ubytovaním, keďže obaja počas týždňa bývajú na internátoch.

Taktiežjenepochybné,žeajrodičomsazvýšilinákladynaživobytievzhľadomnavývojcienvspoločnosti

po dobu odkedy bolo naposledy upravené výživné. Odvolací súd však poukazuje na to, že vyživovacia
povinnosť k maloletým deťom má prednosť pred nákladmi rodičov. Taktiež obrana otca detí, že žije v
spoločnej domácnosti s priateľkou a jej dcérou, na ktorú sú tiež výdavky v domácnosti, nemá vplyv
na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti a je irelevantná, pretože otec nemá k dcére svojej priateľky
vyživovaciu povinnosť a v prvom rade je jeho morálnou povinnosťou zabezpečiť pre svoje deti také

finančné podmienky, aby mali možnosť študovať a získať primerané vzdelanie. Ani skutočnosť, že matka
detí má lepšie finančné pomery ako otec, neoslobodzuje otca od platenia výživného vo výške adekvátnej
jehomožnostiam.Vkonečnomdôsledkusamatkanazabezpečenínákladovdetípodieľavyššoumierou,
keďže hradila aj náklady na autoškolu, na stužkovú, na stomatologické ošetrenie syna a podobne.

Súd prvého stupňa z daňového priznania matky za rok 2012 zistil, že výsledok hospodárenia za účtovné

obdobie po zdanení činil sumu 751 eur a základ dane predstavoval sumu 1.088,37 eura. Matka na
odvolacom pojednávaní uviedla, že má mesačný príjem cca 480 eur.

Odvolací súd doplnil dokazovanie daňovým priznaním matky za rok 2013, z ktorého vyplýva, že za rok
2013malavýnosyvsume44.221,73euraanákladyvsume42.482,88eura,ztohozákladdane1.738,85
eura. Ďalej doplnil dokazovanie oboznámením sa s Hlavnou knihou analytickej evidencie za rok 2013 a

zaobdobie01.01.2014do31.08.2014,pričommatkasakjednotlivýmpoložkámnevedelajednoznačne
vyjadriť, avšak je z nich možné vyvodiť záver, že príjem matky sa zvýšil na cca 900 eur mesačne.

Otec maloletých detí naďalej vykonáva funkciu vodiča autobusu a jeho príjem za posledných 12
mesiacov je 753,28 eura netto, teda skoro rovnaký ako v čase poslednej úpravy výživného. Napriek
tomu, že u otca nedošlo k zvýšeniu príjmu, je v takej výške, že je z neho schopný platiť vyššie výživné.

Na nákladoch na domácnosť sa podieľa aj jeho priateľka, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, pričom
matka detí hradí všetky náklady na domácnosť výlučne sama.Súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že návrh na zvýšenie výživného je dôvodný, keďže došlo k
takej zmene pomerov, ktorá zvýšenie odôvodňuje. Odvolací súd sa však nestotožnil s výškou výživného,
ktorú súd prvého stupňa určil a je toho názoru, že vzhľadom na príjem otca, vek a náklady detí, príjem

matky, je dostatočné zvýšenie výživného o 30 eur na každé dieťa.

Pokiaľ však ide o počiatok zvýšenia výživného, súd prvého stupňa sa vôbec nevyporiadal s tým, že
matka, ktorá žiadala zvýšiť výživné spätne, v návrhu nezdôvodnila, z akého dôvodu nepodala návrh na
zvýšenie výživného skôr, aké dôvody hodné osobitného zreteľa jej v tom bránili a taktiež súd prvého
stupňa nezdôvodnil dostatočne zvýšenie výživného spätne za obdobie pred podaním návrhu (§ 77 ods.

1 Zákona o rodine).

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že zvýšil
výživné na maloletého D. zo sumy 70 eur na sumu 100 mesačne počnúc dňom 24. 01. 2013, t.j. od
podania návrhu, keď nevzhliadol žiadne dôvody osobitného zreteľa na zvýšenie výživného spätne pred
podaním návrhu a výživné na maloletú H. zvýšil zo sumy 70 eur na sumu 100 eur od 01. 09. 2013, keďže
u nej došlo k zmene pomerov až po podaní návrhu nástupom tohto dieťaťa na štúdium na gymnázium

v Bratislave.

Zročné výživné na maloletého D. za obdobie od 24. 01. 2013 do 31. 10. 2014 (v

čase rozhodnutia odvolacieho súdu ešte nebolo výživné za mesiac november splatné) predstavuje sumu
637,74 eura, t.j. alikvotná časť za mesiac január 2013 v sume 7,74 eura (30 eur : 31 dní = 0,967 x 8
dní) + 630 eur (21 mesiacov x 30 eur). Zročné výživné na maloletú H. za obdobie od 01. 09. 2013 do

31. 10. 2014 predstavuje sumu 420 eur, t.j. 14 mesiacov x 30 eur. Odvolací súd pri výpočte zročného
výživného zohľadnil skutočnosť, že otec platí každý mesiac výživné 70 eur na každé dieťa, preto zročné
výživné za každý mesiac je iba v sume 30 eur. V zmysle § 160 ods. 1 OSP povolil otcovi splácať zročné
výživné v splátkach po 30 eur mesačne na každé dieťa spolu s bežným výživným pod stratou výhody
splátok, a to vzhľadom k otcovmu prímu a výške zročného výživného vzniknutého v dôsledku zvýšenia

výživného na obe maloleté deti.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. c/ OSP tak, že žiaden
z účastníkov nemá právo na ich náhradu, pretože išlo o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.