Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. november 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/504/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7610211364
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7610211364.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr.

Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej, v právnej veci žalobkýň: X. H. Š., bytom v R. X. Y., L.
Č.. XXX/X, X. E. D., bytom v R. X. Y., V. Č.. XXXX/X, 3. E. J., L. Y. R. X. Y., V. X.H. Č.. XXXX/XX, právne
zastúpených E.. J. P., advokátom so sídlom v R. X. Y., A.. F. Č.. X, proti žalovanej U. H., L. Y. R. X. Y.,
E. Č.. X/XX, o zaplatenie 8.481,24 eura s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Spišská Nová Ves zo dňa 27.9.2013 č.k. 10C 55/2011-224 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni v 1.rade sumu 1.270,-

eur s 9% úrokom z omeškania, žalovanej v 2.rade sumu 2282,86 eura s 9% úrokom z omeškania a
žalobkyni v 3.rade sumu 2.080,64 eura s 9% úrokom z omeškania. V prevyšujúcej časti vo vzťahu k
jednotlivým žalobkyniam žalobu zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania.

Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že žalovanej bol poskytnutý R. R. C..R.. L.
peňažný úver v sume 23.235,74 eura. Žalobkyne v úverovej zmluve vystupujú ako ručiteľky záväzku
žalovanej. Ďalej súd vychádzal zo zistenia, že Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom zo dňa
28.10.1999 sp.zn. 2Cb 339/1999-29 zaviazal žalovanú spolu so žalobkyňami ako ručiteľkami zaplatiť

Slovenskej sporiteľni a.s. sumu 365.848,90 Sk s 20% úrokom od 13.10.1999 do zaplatenia a na trovách
konania sumu 15.120,-Sk s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť
ostatných žalovaných. Súd mal za preukázané, že žalobkyne zaplatili za žalovanú v zmysle ručiteľského
záväzku žalované sumy a to žalobkyňa v 1. rade sumu 1.270,-eur, žalobkyňa v 2.rade sumu 2.282,86
eura a žalobkyňa v 3.rade sumu 2.080,64 eura. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovanou
súd skúmal, či prípadne niektorá časť uhradenej sumy jednotlivými žalobkyniami nie je premlčaná.
Podľa názoru súdu žalobkyne uhradili dňa 31.10.2006 po 2.091,22 eur, čiže tento nárok je premlčaný. K

premlčaniu však nedošlo u platieb, ktoré boli pripísané na riadne úroky vo výške 11.446,49 eura. Ostatné
platby boli pripísané od 6.8.2007 na úroky z omeškania, ktoré vznikli preto, že ručiteľ plnil oneskorene
a tieto nemôže ručiteľ na dlžníkovi požadovať.

Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že nárok žalobkýň je
čiastočne dôvodný, nakoľko v konaní bolo preukázané, že žalobkyne ako ručiteľky plnili dlh za žalovanúa preto sú oprávnené požadovať od žalovanej ako dlžníčky náhradu za poskytnuté plnenie veriteľovi.
Preto súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyniam poskytnuté plnenie spolu s požadovanými zákonnými
úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, čiže v časti, v ktorej bol

nárok premlčaný a v časti úhrady úrokov z omeškania.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 142 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na to, že
žalobkyne i žalovaná boli čiastočne úspešní, preto súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná. V odvolaní uviedla, že jednotlivé peňažné sumy,
na ktoré bola rozsudkom súdu prvého stupňa zaviazaná, nemôže v uvedených čiastkach zaplatiť naraz,

čo odôvodnila tým, že je už stará osoba, vdova vyše 18 rokov, žije sama len z dôchodku, z ktorého
musí platiť nájom bytu, inkaso, telefón, odvoz odpadu, poistenie bytu, zdravotnícke náklady, strava,
hygienické potreby a niečo aj na oblečenie. Aby mohla platiť úver, ktorý nebol jej, musela si požičať
a teraz to postupne spláca, takže žije zo skráteného dôchodku. Žiada preto, aby súd nárok žalobcov
krátil každému 1/3, lebo za dlh zodpovedá nebohý majiteľ firmy v 1/3, v 1/3 žalobcovia - ručitelia a v

1/3 ona čo by bolo spravodlivé. Žalobkyne ako ručitelia vedeli do akého rizika idú, keď o ručenie ich
žiadal majiteľ firmy a nie ona.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa
§ 156 ods.1,3 v spojení s § 214 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci
ak dospel k záveru, že žalobkyne ako ručiteľky dôvodne požadovali od žalovanej ako dlžníka náhradu za
plnenia poskytnuté veriteľovi, ktorý následne aj správne právne posúdil ak ich nároku čiastočne vyhovel.
Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na
skutkové zistenia a na právne normy, ktoré použil súd prvého stupňa poukazuje a v celom rozsahu sa

s nimi stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Kodvolaniužalovanejjepotrebnéuviesť,žetotonemožnopovažovaťzadôvodné,akvychádzaznázoru
„aby súd nárok žalobcov krátil každému v rozsahu 1/3, lebo za dlh zodpovedá nebohý majiteľ firmy v
1/3, v 1/3 žalobcovia - ručitelia a v 1/3 ona, čo by bolo spravodlivé“.

Podľa § 546 Obč. zákonníka dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie

vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku
uspokojí ak ju neuspokojí dlžník.

Podľa § 548 ods. 1 Obč. zákonníka, ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to
veriteľ písomne vyzval.

Podľa § 550 Obč. zákonníka ručiteľ, ktorý dlh splnil, je oprávnený požadovať od dlžníka náhradu za

plnenie poskytnuté veriteľovi.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že účastníci môžu dohodou zabezpečiť pohľadávku
ručením a v takom prípade ručiteľ je povinný dlh splniť ak ho nesplní dlžník. Ručiteľ je v takom prípade
oprávnený požadovať od dlžníka náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi.

V prejednávanej veci je nesporné, že žalobkyne ako ručiteľky splnili dlh za žalovanú ako dlžníčku, preto

im vzniklo právo požadovať od žalovanej náhradu za plnenie, ktoré poskytli veriteľovi - R. R. C..R..
L.. Uvedenú skutočnosť nespochybňuje ani samotná žalovaná. Súd prvého stupňa správne posúdilnárok žalobkýň a priznal im náhradu iba za plnenia v rozsahu náhrady poskytnutej veriteľovi, preto za
nedôvodný treba považovať návrh žalovanej v odvolaní, aby súd krátil nárok žalobkýň každej v rozsahu
1/3. Vo vzťahu k návrhu ohľadom splátkového kalendára je potrebné uviesť, že splátkový kalendár si

žalovaná môže dohodnúť so žalobkyňami.

Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalovanou uvádzané odvolacie námietky,
preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. podľa
ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania majú úspešné žalobkyne, ktorým však v súvislosti s
odvolacím konaním trovy nevznikli a žalovaná v odvolacom konaní úspech nemala, preto súd vyslovil,

že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.