Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. november 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/86/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311231957
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2311231957.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a

členov senátu: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: U. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov - matka: Mgr. N. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom
X., A.. X. XX/XX, v konaní zastúpená: Advokátskou kanceláriou KUHAJDA s.r.o., so sídlom Bratislava,
Karadžičova 47, a otec: Ing. G. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. F. P., X. F. XX, v konaní zastúpený
advokátom: JUDr. Romanom Hriadelom, so sídlom Žilina, Sad SNP 669/6, o určenie výživného, na
odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Galanta, č.k. 13P/338/2011-784 zo dňa 12. júna 2014,

v časti výživného, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého
dieťaťavýživnýmod28.11.2011do31.08.2013vovýške300,-Eurmesačne,atotak,žezuvedenejsumy
do rúk matky bude poukazovať sumu 260,- Eur mesačne a sumu 40,- Eur mesačne bude poukazovať
na tvorbu úspor maloletého dieťaťa a od 01.09.2013 výživné vo výške 350,- Eur mesačne a to tak, že
z uvedenej sumy do rúk matky bude poukazovať sumu 310,- Eur mesačne a sumu 40,- Eur mesačne
bude poukazovať na tvorbu úspor maloletého dieťaťa s tým, že výživné je splatné vždy do 15. dňa,

toho ktorého mesiaca vopred. Zaostalé výživné otca za obdobie od 28.11.2011 do 12.06.2014 vo výške
5.906,- Eur na maloleté dieťa povolil súd otcovi zaplatiť v pravidelných splátkach vo výške 100,- Eur
mesačne k rukám matky maloletého až do zaplatenia spolu s bežným výživným, po právoplatnosti tohto
rozsudku, pod hrozbou straty výhody zo splátok. Návrh otca na uloženie povinnosti matke pravidelne ho
informovať o dieťati súd zamietol. Matke súd uložil povinnosť nahradiť trovy štátu vo výške 100,80 na
účet Okresného súdu Galanta do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Otcovi súd uložil povinnosť
nahradiť trovy štátu vo výške 100,80 na účet Okresného súdu Galanta do 3 dní od právoplatnosti tohto

rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie prvostupňový súd v odvolaním napadnutej časti výživného s použitím ust. § 36 ods.
1, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine a § 160 ods. 1 O.s.p. vecne
odôvodnil tým, že z predložených daňových priznaní a ich príloh zhodnotil ekonomický vývoj otca, ako
podnikateľa a spoločností, na ktorých má majetkovú účasť v rozhodnom období a zistil, že majetkové
pomery otca určované jeho celkovými príjmami a výdavkami a jeho životná úroveň odôvodňujú výživné
na jeho maloletého syna U. vo výške, ako súd rozhodol vo výroku tohto rozsudku, pretože dieťamá právo sledovať úroveň svojho otca, ktorá bola a aj je vyššia než bežná, aby bola taká istá,
ako je životná úroveň jeho súrodencov z otcovej strany, bratov G. a P., ktorých aktuálne výdavky
otec odhadol na 500,- Eur a 400,- Eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť voči nimi má už len otec,

ktorú skutočnosť súd pri určení výživného zohľadnil, avšak tieto deti využívajú na dopravu do miesta
štúdia osobné motorové vozidlá, ktorých nadobúdacia cena bola vysoká, boli s otcom na nákladnej
zahraničnej dovolenke, sú vlastníkmi obchodného podielu a nehnuteľností, ktoré otec na nich previedol
spornými zmluvami a tieto skutočnosti súd musel pri určovaní výživného zohľadniť. Voči maloletému
U. má však vyživovaciu povinnosť aj jeho matka, ktorá takmer od prerušenia spolužitia rodičov

vykonáva podnikateľskú činnosť, z ktorej dosahuje každým rokom vyšší príjem, napriek tomu že, stále v
daňových priznaniach vykazuje stratu a okrem toho koncom roka 2012 mala matka príjem aj z predaja
nehnuteľnosti. Životná úroveň matky rovnako nie je nízka o čom svedčí jej nákladný spôsob života,
určovanýnadštandardnýminákupmispotrebnéhotovaru,služieb,dovolenkami,resp.pobytomjejdetína
pracovných seminároch v luxusných hoteloch, vlastníctvom luxusných osobných motorových vozidiel,
resp. vysokými leasingovými splátkami, nákladnou výpožičkou v medziobdobí od predaja jedného a

kúpy druhého vozidla, rekonštrukciou nehnuteľnosti, ktorá nie je v jej vlastníctve, pôžičkami pre tretie
osoby, pričom aj matka má dve ďalšie vyživovacie povinnosti, ktorých otec si však určené výživné
plní a prispieva aj mimo na mimoriadne potreby detí. Súd z uvedených dôvodov určil otcovi povinnosť
prispievať na výživu maloletého U. počas realizácie jeho predškolskej prípravy, kedy sú obyčajne bežné
výdavky dieťaťa nižšie, výživným vo výške 300,- Eur mesačne a odo dňa začatia výkonu školskej

dochádzky vo výške 350,- Eur mesačne, pretože maloletý bol počas rozhodného obdobia zdravý a
nemal žiadne mimoriadne výdavky. Vzhľadom k tomu súd sumu 260,- Eur mesačne a následne 310,- Eur
mesačne na bežnú výživu považoval za dostatočnú a zostatok vo výške 40,- Eur mesačne bude otec,
tak ako doposiaľ poukazovať na tvorbu úspor maloletého, pretože takéto rozhodnutie je v jeho záujme.
Súd určil otcovi povinnosť prispievať na výživu dieťaťa odo dňa prerušenia spoločnej domácnosti, t.j.

aj pred začatím tohto konania, z dôvodov, že matka mala v tom čase iba minimálne príjmy, v čom súd
videl dôvody hodné osobitného zreteľa, pričom súd neprihliadol na príjem matky, titulom bezdôvodného
obohatenia, ktorého vrátenia sa otec domáha od matky na tunajšom súde, z dôvodu, že doposiaľ nebolo
vo veci právoplatne rozhodnuté. Zaostalé výživné otca na bežnom výživnom, pretože na tvorbu úspor si
otec dobrovoľne plnil vyživovaciu povinnosť, za obdobie od 28.11.2011 do dňa vyhlásenia rozhodnutia

súdu t.j. 12.06.2014 vo výške 5.906,- Eur, ktoré pozostáva z 3 dní v mesiaci november 2011 vo výške
26,- Eur + december 2011 vo výške 260,- Eur + 180,- Eur x 12 mesiacov v roku 2012 + 180,- Eur x 8
mesiacov v roku 2013 + 230,- Eur x 4 mesiace v roku 2013 + 220 x 5 mesiacov v roku 2014, t.j. 26
+ 260 + 2160 + 1440 + 920 + 1100 = 5.906,- Eur, ktoré povolil otcovi, vzhľadom k výške nedoplatku,
zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 100,- Eur, až do zaplatenia, spolu s bežným výživným,

pod hrozbou straty výhody týchto splátok.

Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom právneho zástupcu otec maloletého odvolanie, ktorým sa
domáhal,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvéhostupňazmenilaurčilvýživnénamaloletého
vo výške 150,- Eur mesačne, alebo aby tento rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa
odvolateľa prvostupňový súd nezohľadnil vykonané dokazovanie a nevyvodil z neho správne právne

závery. Výživné má spotrebný charakter a má pokryť oprávnené náklady na maloletého. Životná úroveň
maloletého má byť porovnateľná so životnou úrovňou oboch rodičov. Maloletý je prvák na základnej
škole, nemá zvýšené náklady na výživu či lieky. Maloletý je každý druhý týždeň od piatku do nedele
ako aj cez prázdniny u otca, ktorý hradí náklady spojené s jeho pobytom, kupuje mu oblečenie, chodí
s ním na výlety, má tiež výdavky na cestu z L. do P.. Matka chodieva každý druhý týždeň od piatku do

nedele na školenia, je preto otázne, ako využíva víkendy s maloletým. Matka tiež poberá rodičovský
príspevok, čo súd nezohľadnil. Súd sa nevysporiadal pri hodnotení majetkových pomerov matky so
všetkými skutočnosťami, bez dôkazov uveril jej tvrdeniu, že platí nájomné za byt rodičom vo výške
400,- Eur, nebola preukázaná rekonštrukcia bytu za 27.000,- Eur. Súd riadne nezistil majetkové pomery
matky, podľa odvolateľa matka má oveľa väčší príjem ako uvádza, keď jej výdavky nezodpovedajú

deklarovanému príjmu. Na druhej strane súd podrobne zistil majetkové pomery otca, so snahou vyvolať
dojem jeho veľkého vlastníctva. Odvolateľ poukázal na to, že sám vychovával teraz už dospelých synov,
sám obhospodaruje svoje role a hospodárstvo, založil stavebnú firmu, pracuje od rána do večera, v
maximálnej miere sa tak snaží kryť potreby svojej rodiny. Nemôže byť v jeho neprospech, že zabezpečil
dovolenku pre svoje deti a pre seba. Odvolateľ poukázal na luxusný štýl života matky, na maloletého

žiada výživné 1.000,- Eur a pritom na dve deti z predchádzajúceho manželstva dostáva výživné spolu
vo výške 160,- Eur. Matka z titulu vyporiadania BSM dostala jednorazový príjem 50.000,- Eur, otcovidoslova ukradla z účtu cca 30.000,- Eur, za čo má trestné stíhanie. Otec považuje súdom určené výživné
za neprimerane vysoké, nespĺňa kritérium spotrebného charakteru výživného. Podľa odvolateľa určené
výživné by slúžilo na krytie vlastných nákladov matky a nie maloletého.

Matka maloletého dieťaťa a ani kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali a ani sa k doručenému
odvolaniu otca nevyjadrili.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má základné
zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací

dôvod (§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212
ods. 1 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolaniu otca nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok
súdu prvého stupňa je v napadnutej časti výživného vecne správny a boli splnené podmienky pre jeho
potvrdenie.

Rozsudok súdu prvého stupňa bol odvolaním otca napadnutý len v časti výživného, vrátane závislého
výroku o dlhu na zročnom výživnom, v ostatných častiach pre nedostatok odvolania nadobudol
právoplatnosť, preto v časti uloženia povinnosti matke pravidelne otca informovať o dieťati a v časti
náhrady trov konania štátu, sa nestal predmetom prieskumu odvolacím súdom.

Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvého stupňa dôsledne zistený skutkový

stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie podmienok na určenie výživného, a
pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právne závery vo veci, keď uplatnený nárok správne právne
posúdil, s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé písomné
vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového
súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Odvolateľ v odvolaní neuplatnil žiadne

podstatné nové skutočnosti, dôkazy a argumenty než tie, s ktorými sa vyčerpávajúcim spôsobom
vysporiadal už súd prvého stupňa, preto odvolaciemu súdu nezostáva nič iné, len na podporu správnosti
prvostupňového rozhodnutia uviesť nasledovné.

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného

prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi
jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je

potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča,
ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené
potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými,
zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám,
schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné

výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú
napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa
tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných
poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a
výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane

povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu
a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho
domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale
i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotnýstav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce.
Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória
zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem

uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti
iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať
výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové
možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže,
že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom

prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

Veľmi podrobne vykonaným dokazovaním prvostupňovým súdom bola vyčerpávajúco zistená a
následne posúdená príjmová a majetková situácia otca maloletého, a do miery potrebnej pre náležité
ustálenie výšky vyživovacej povinnosti aj príjmová a majetková situácia matky maloletého. Odvolací súd
sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa, ktorý skonštatoval, že otec maloletého
je podnikateľ a v rozhodnom období podnikal v zmysle ust. § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka priamo,

ale aj nepriamo prostredníctvom svojej majetkovej účasti v právnických osobách založených za účelom
podnikateľskej činnosti, ako spoločník v dvoch spoločnostiach s ručením obmedzeným, kde bol zároveň
aj konateľom, pričom v istom období vykonával v jednej so spoločností aj činnosť na základe dohody
a okrem toho mal aj príjmy zo závislej činnosti a z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného
hospodárstva. V období od prerušenia spolužitia rodičov a v bezprostredne predchádzajúcom daňovom

období dosahoval otec vysoké príjmy, priemerne vo výške 29.742,- Eur mesačne v roku 2010, keďže
si však otec zároveň uplatnil aj vysoké náklady a to najmä prevádzkové a započítal si aj stratu z
predchádzajúcich rokov, skončil napokon v strate. V nasledujúcich rokoch sa jeho príjmy znižovali na
priemerne 11.383,- Eur mesačne v roku 2011, v roku 2012 už len 4.528,- Eur a v roku 2013 už len 1.970,-
Eur, všetko bez vyplateného daňového bonusu. Súčasne s útlmom priamej podnikateľskej činnosti otca,

začala spoločnosť F. - X. s.r.o., kde bol otec spoločníkom, realizovať väčšie podnikateľské plány, na
ktoré dostala dva bankové úvery účelovo viazané na výstavbu fotovoltickej elektrárne a vysokú pôžičku
od jedného zo spoločníkov spoločnosti. Spoločnosť dosahovala systematicky každým rokom vyššie
výnosy, ale keďže mala aj vysoké náklady, najmä na vysokých odpisoch svojho majetku, do ktorého
účelovo preinvestovala poskytnuté finančné prostriedky mala aj vysoké záväzky a tak vykázala stratu vo

všetky štyri sledované daňové roky - v roku 2010 vo výške 44.376,- Eur, v roku 2011 vo výške 250.972,-
Eur, v roku 2012 vo výške 158.753,- Eur a v roku 2013 vo výške 427.657,- Eur. V roku 2013 spoločnosť
prvý krát dosiahla nižšie výnosy než v predchádzajúcom roku o 100.247,- Eur, ale mala aj vyššie náklady
o 158.436,- Eur, pričom v tomto roku odpísala majetok o 201.293,- Eur viac než v predchádzajúcom
roku. Otec v roku 2012 previedol časť svojho obchodného podielu v uvedenej spoločnosti na svojich

dvoch synov G. a P. nevýhodnou kúpnou zmluvou, za kúpnu cenu predstavujúcu zlomok ich skutočnej
hodnoty a ďalšou kúpnou zmluvou uzavretou v uvedenom období previedol na syna P. aj vlastníctvo k
niektorým nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve, tiež za zlomok ich hodnoty. V roku 2012 otec spolu so
synmi G. a P. založili novú obchodnú spoločnosť X. P. s.r.o., ktorej rozdiel nákladov a výnosov za dva
roky jej existencie bol takmer rovnaký, ale v roku 2013 už výnosy spoločnosti boli vyššie než náklady,

pritom rovnako odpisuje investičný majetok mierne narástol aj jej majetok a klesli záväzky a spoločnosť
tak vykázala zisk. Otec z účtu uvedených obchodných spoločností v sledovanom období pravidelne
prevádzal finančné prostriedky na svoj podnikateľský alebo bežný účet, z ktorých potom hradil bežné
alebo podnikateľské výdavky. Z uvedeného vyplýva, že subjekty sú vzájomne finančne prepojené a
svedčí o tom aj fakt, že osobné motorové vozidlá, ktoré sú majetkom spoločností a ktorých hodnota

je predmetom odpisov užívajú synovia otca, teraz sú už spoločníkmi spoločností aj na súkromné účely.
Otec je okrem toho aj konateľom uvedených spoločností, pričom počas celého sledovaného obdobia
nedosiahol z tejto funkcie, ani v jednej spoločnosti, žiadnu odmenu a na základe dohody o prácach
mimo vykonávaných mimo pracovného pomeru dosiahol iba minimálny príjem, pričom spoločnosť si
uplatňovala v daňových priznaniach a ich prílohách aj mzdové náklady a to aj napriek tomu, že podľa

vyjadrenia otca nemá žiadnych zamestnancov.

Relevantnými údajmi z daňových priznaní podnikateľských subjektov a ich príloh nie sú len zisk alebo
strata, ktoré sú končeným výsledkom hospodárenia, pretože strata nemusí automaticky signalizovať zlú
finančnúkondíciuspoločností.Kladnýhospodárskyvýsledoktotižmôžebyťznižovanýstratouzminulých
rokov, rozhodnutím podnikateľa realizovať výdavky a investície v takom rozsahu, že to podstatnýmspôsobom zníži jeho daňový základ, až vykáže daňovú stratu, ale aj hodnotou dlhodobého hmotného
majetku spoločnosti, ktorý je predmetom odpisov, tak ako tomu je v danom prípade.

Súd prvého stupňa tiež náležite zistil a vyhodnotil osobné, zárobkové a majetkové pomery na strane

matky, keď ustálil, že matka žije v spoločnej domácnosti s maloletým U. a ďalšími dvoma deťmi
pochádzajúcimi zo skoršieho vzťahu v 3 izbovom byte, ktorý má matka v nájomné od svojho otca,
ktorému na základe nájomnej zmluvy z 01.01.2012 platí 400,- Eur mesačne, v čom sú zahrnuté všetky
jej výdavky na bývanie. Matka má poskytnutý úver z K. X. X. a.s., ktoré finančné prostriedky použila
na rekonštrukciu predmetného bytu tak, že z poskytnutého úveru vo výške 20.000,- Eur zatiaľ čerpala

16.000,- Eur, pričom časť vo výške 1.900,- Eur použila na zaplatenie zostatku spotrebiteľského úveru
a zostatku zamestnaneckého úveru a tak aktuálne spláca len jeden úver vo výške 210,- Eur mesačnej
splátky. Spotrebiteľský úver bol matke poskytnutý z S. W., a.s. dňa 22.12.2011 vo výške 2.900,- Eur,
ktorý sa zaviazala vrátiť v 72 mesačných splátkach vo výške 61,49 Eur á splátka. Matka má dve
ďalšie vyživovacie povinnosti voči A., narodenej XX.XX.XXXX a Q., narodenému XX.XX.XXXX, na ktoré
ich otec platí pravidelne výživné v celkovej výške 160,- Eur mesačne a prispieva aj na mimoriadne

výdavky detí. Matka poberá rodinné prídavky na tri deti. Matka bola bezpodielovou spoluvlastníčkou
nehnuteľnosti, ktorú vlastnila ešte s bývalým manželom a ktorú predali koncom 18.10.2012 za kúpnu
cenu 100.000,- Eur, pričom realitnej kancelárii išla provízia 3.000,- Eur tak, že na matku pripadajúci
a vyplatený podiel bol 47.000,- Eur. Matka vlastní osobné motorové vozidlo zn. Mercedes Benz CLA,
za ktorý, na základe zmluvy o úvere zo dňa 05.02.2014 zaplatila 15% z kúpnej ceny 39.519,- Eur a

ďalej kúpnu cenu platí v splátkach vo výške 785,- Eur mesačne, s počtom splátok 48 a vozidlo Suzuki
Ignis, kúpené v roku 2005, ktoré je podľa vyjadrenia matky nepojazdné od 01.12.2011. Matka pred tým
užívala osobné motorové vozidlo zn. Honda CR-V, ohľadne ktorého dňa 21.12.2011 uzavrela leasingovú
zmluvu, kde sa zaviazala platiť leasing vozidla v 60 mesačných splátok vo výške 1,8911% z kúpnej ceny
vozidla 17.000,- Eur, ktoré vozidlo matka predala 22.12.2013 za 13.500,- Eur. Matka je zdravá.

Matka je od 07.05.2010 samostatne zárobkovo činná osoba a od 21.06.2011 podniká prevažne v
predmete sprostredkovanie obchodu s komoditami a cennými papiermi so spoločnosťou B. & X.. V
roku 2011 mala príjmy 3.981,- Eur, výdavky 2.003,- Eur, na zdravotné poistenie zaplatila 410,- Eur,
základ dane mala 1.978,- Eur, vyplatený daňový bonus 729,- Eur. V roku 2012 mala príjmy 6.228,- Eur,
výdavky 3.044,- Eur, na zdravotné poistenie zaplatila 552,- Eur, základ dane mala 3.184,- Eur, vyplatený

daňový bonus 747,- Eur. V roku 2013 mala príjmy 27.588,- Eur, výdavky 24.253,- Eur, na zdravotné a
sociálne poistenie zaplatila 1.247,- Eur, základ dane mala 3.335,- Eur, vyplatený daňový bonus 763,-
Eur. Podľa vyjadrenia matky začala vykazovať zisk, titulom vyplatených provízií od novembra 2011,
pričom spočiatku boli provízie nižšie, v roku 2012 cca 8.000,- Eur a v roku 2013 to bolo cca 13.000,-
Eur. Matka v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti chodí 2 x do mesiaca, aktuálne už len 1 x

na semináre, ktoré náklady sú jej nákladmi v účtovníctve. Uviedla, že hotely vyberá spoločnosť, ide
o firemnú kultúru, pričom na semináre zvykne brávať so sebou aj deti. Matke sú vyplácané príjmy z
podnikania na bežný účet, spolu s výživným, rodinnými prídavkami, úverom na rekonštrukciu bytu a
matka naň vkladá prostriedky aj priamo a z účtu platila platí poplatky maloletého, nakupuje pohonné
látky, potraviny a tovar spotrebného charakteru v nákupných centrách, platí za služby, rekreácie a výlety

s deťmi, semináre, prenájom kancelárie, odplatu požičovni za požičanie osobného motorového vozidla
za obdobie predaja jedného a kúpy druhého osobného motorového vozidla, poskytuje pôžičky fyzickým
osobám, tak, že na účte má priemerný kreditný obrat vo výške 10.973,- Eur mesačne a debet vo
výške 7.000,- Eur mesačne. Z podnikateľského účtu matka hradí leasing vozidla, daň z motorového
vozidla, povinné zmluvné poistenia, havarijnú poistku, svoje zdravotné poistenie a odvody do Sociálnej

poisťovne, pričom matka na účet vkladá finančné prostriedky priamo, tak aby bol účet vyrovnaný.

Vzhľadom na výsledky vyčerpávajúco vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom, ako aj
vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je i odvolací súd toho názoru, že je dôvodné určiť otcovi
povinnosť prispievať na výživu maloletého Jakuba počas realizácie jeho predškolskej prípravy, kedy
sú obyčajne bežné výdavky dieťaťa nižšie, výživným vo výške 300,- Eur mesačne a odo dňa začatia

výkonu školskej dochádzky vo výške 350,- Eur mesačne, pretože maloletý bol počas rozhodného
obdobia zdravý a nemal žiadne mimoriadne výdavky. Vzhľadom na to odvolací súd v zhode so súdom
prvého stupňa sumu 260,- Eur mesačne a následne 310,- Eur mesačne na bežnú výživu považuje zadostatočnú a zostatok vo výške 40,- Eur mesačne bude otec, tak ako doposiaľ, poukazovať na tvorbu
úspor maloletého, pretože takéto rozhodnutie je v jeho záujme.

Súd prvého stupňa správne určil otcovi povinnosť prispievať na výživu dieťaťa od 28.11.2011, t.j. odo

dňa prerušenia spoločnej domácnosti, t.j. aj za 1 mesiac pred začatím tohto konania podaním návrhu
na súd prvého stupňa dňa 29.12.2011, z dôvodov, že matka mala v tom čase iba minimálne príjmy, v
čom súd videl dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd prvého stupňa rovnako správne vyčíslil zaostalé
výživné za obdobie od 28.11.2011 do 12.06.2014 vo výške 5.906,- Eur.

Čo sa týka námietok odvolateľa uplatnených v odvolaní, tieto podľa odvolacieho súdu neboli spôsobilé
spochybniť vecnú správnosť napadnutého prvostupňového rozsudku. Ako to sám odvolateľ uviedol,

výživné na maloleté dieťa má jednak pokryť odôvodnené potreby maloletého a v tomto zmysle prevažuje
jeho spotrebný charakter, zároveň však uložením primeranej vyživovacej povinnosti je potrebné umožniť
maloletému dieťaťu participovať na životnej úrovni povinného rodiča. A práve preto v prípade vyššej
životnej úrovne rodiča, tak ako bola v danom konaní nepochybne preukázaná na strane oboch rodičov
maloletého, čo v odvolaní nespochybnil ani odvolateľ, je úlohou výživného nepokrývať len bežné potreby

maloletého. Súd prvého stupňa dôsledne porovnal životnú úroveň otca a jeho dvoch dospelých synov,
ku ktorým má naďalej vyživovaciu povinnosť, a práve v tomto kontexte správne ustálil primeranú
výšku výživného na maloletého. V žiadnom prípade nemožno hovoriť o akomsi sankcionovaní otca za
to, že svojím úsilím sa snaží pre seba a pre svoje deti zabezpečiť čo najviac. Jeho snaha si určite
zaslúži uznanie, na druhej strane je právom maloletého, aby sa v primeranej miere podieľal na takto

zabezpečenejzvýšenejživotnejúrovniotca.Naurčenúvýškuvýživnéhopritomnemážiadenrozhodujúci
vplyv, že otec realizuje styk s maloletým každý druhý víkend a cez prázdniny, nakoľko sa jedná o
štandardný rozsah stretávania, s ktorým súvisí aj pokrývanie bežných potrieb maloletého či realizovanie
spoločných dovoleniek, v takomto rozsahu však nemožno hovoriť o dôvodnosti prípadného zníženia
vyživovacej povinnosti. Pokiaľ odvolateľ namietal, že súd prvého stupňa dostatočne nezistil majetkové

pomery matky, podľa odvolacieho súdu tieto boli zistené v rozsahu dostatočnom pre ustálenie výšky
vyživovacej povinnosti otca k maloletému.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutej časti výživného, vrátane závislého výroku o zaostalom výživnom za obdobie od 28.11.2011
do 12.06.2014, ako aj výroku o náhrade trov účastníkov konania, ako vo výroku vecne správny, s

použitím ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a), v spojení s ustanovením
§ 81 ods. 1 O.s.p., s použitím § 224 ods. 1 O.s.p.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.