Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. november 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6C/121/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614208132
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5614208132.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľa

Home Credit Slovakia, a. s., IČO: 36 234 176, so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, proti odporkyni P.
C., N.. XX. XX. XXXX, A. S. XXX, v konaní o zaplatenie 390,38 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 337,38 eur, s úroky z omeškania 8,15 % ročne zo
sumy 293,60 eur od 16. 10. 2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania 16,56 eur, v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Písomným návrhom, doručeným súdu dňa 23. 09. 2014, uplatnil navrhovateľ voči odporkyni istinu
390,38 eur, vyčíslený ročný úrok z omeškania 60,48 eur a úrok z omeškania 8,15 % ročne zo sumy

390,38 eur od 07. 09. 2014 do zaplatenia a súčasne žiadal priznať trovy konania vzniknuté zaplatením
súdneho poplatku 23,-eur. Návrh odôvodnil tým, že ako veriteľ, uzatvoril dňa 05. 04. 2012 s odporcom,
ako dlžníkom, Úverovú zmluvu č. 4204021696 , ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné
podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie
spotrebiteľského úveru vo výške 289,-eur zo strany navrhovateľa odporcovi. Odporca sa zaviazal
peňažné prostriedky vrátiť v 12-tich pravidelných mesačných splátkach po 30,74 eur. Odporca bol v
omeškaní s úhradou svojho záväzku. V zmysle Hlavy ÚZP s názvom ukončenie úverovej zmluvy o
poskytnutí úveru, bol odporca navrhovateľom vyzvaný listom zo dňa 25. 09. 2012 k splateniu celého

zostatku úveru v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Napriek tomu navrhovateľ eviduje voči odporcovi dlh
na istine 105,32 eur, úroky 43,78 eur, zosplatnenú istinu 138,68 eur, poistenie Bill protection vo výške
4,60 eur, upomienka II. vo výške 36,-eur, zmluvná pokuta vo výške 17,-eur.

V predmetnej veci ide v zmysle ustanovenia § 200ea ods. 1 O. s. p. o drobný spor, a preto súd podľa
§ 115a ods. 2 O. s. p. na prejednanie veci nenariadil pojednávanie. S poukazom na ustanovenie § 156
ods. 3 O. s. p. bol dňa 11. 11. 2014 o 10,00 hod. vo veci vyhlásený rozsudok bez nariadenia ústneho
pojednávania, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu

dňa 03. 11. 2014.

Listinnými dôkazmi, predloženými navrhovateľom, bolo preukázané, že navrhovateľ uzavrel s
odporkyňou dňa 05. 04. 2012 Úverovú zmluvu pod č. 42040216965000, predmetom ktorej bola úhrada
tovaru s názvom Notebook, výrobca Compaq, ktorého predajná cena bola 289,-eur. V hotovosti
odporkyňa nezaplatila žiadnu splátku, pričom podľa zmluvných dojednaní odporkyňa sa zaviazalazaplatiť celkom 357,84 eur s tým, že jej bol poskytnutý úver 289,-eur. Ročná úroková sadzba bola určená
vo výške 38,94 %, RPMN 47,6 %, priemerná hodnota RPMN 45,23 %. Celkové náklady spotrebiteľa
boli vyčíslené na 68,84 eur. Dátum prvej splátky bol určený na deň 05. 05. 2012 a poslednej splátky na

14. 04. 2013. Bolo dojednaných spolu 14 splátok po 30,74 eur mesačne. Z úverovej zmluvy súčasne
vyplýva (bod 64), že bolo dojednané poistné „balíček plus“ vo výške 0,92 eur mesačne, t. j. 3,07 % z
dojednanej mesačnej splátky bez poistenia. Odporkyňa si tovar zakúpila u predajcu Tesco Stores SR,
a. s. Z výpisu čerpania splátok a úhrad predloženého navrhovateľom vyplýva, že navrhovateľ poskytol
dňa 05. 04. 2012 odporkyni úver 289,-eur, pričom odporkyňa nezaplatila ani jednu splátku. Výzvou zo

dňa 25. 09. 2012, odovzdanou na poštovú prepravu dňa 28. 09. 2012, navrhovateľ vyzval odporkyňu
na zaplatenie dlžnej čiastky vo výške 390,38 eur najneskôr do 15-tich dní od odoslania tejto výzvy na
bankový účet uvedený v tejto listine. Podľa tvrdenia navrhovateľa, ktorému zodpovedajú aj predložené
listinné dôkazy, odporkyňa na túto výzvu nereagovala a nezaplatila žiadnu splátku.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.)

(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ

so spotrebiteľom.

(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je

spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Obč. zák.

(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná

podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ZSÚ), spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom

úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písmena a/, d/ ZSÚ na účely tohto zákona sa rozumie

a/ spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania

d/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľských úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa, spojené so spotrebiteľským úverom.

Z obsahu úverovej zmluvy a z účelu, na ktorý boli odporkyni poskytnuté finančné prostriedky vyplýva,
že sa jedná o spotrebiteľský úver, čo uznal aj navrhovateľ v návrhu na začatie konania. Na vzťahúčastníkov v tomto konaní sa preto použijú predpisy upravujúce ochranu spotrebiteľa a v prípade,
ak tieto predpisy neupravujú niektorú otázku, nastupuje právna úprava spotrebiteľského práva podľa
Občianskeho zákonníka. Aj keď sa podľa § 261 ods. 3 písm. b/ Obchodného zákonníka jedná o

tzv. absolútny obchod, ale keď ide o spotrebiteľskú zmluvu, bolo by možné použiť právnu úpravu
Obchodného zákonníka iba v prípade, ak by bola pre spotrebiteľa výhodnejšia.

Podľa § 565 Obč. zák. ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však
môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 53 ods. 9 Obč. zák. ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,

môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

Navrhovateľ vyzval odporkyňu na splatenie celého úveru listom zo dňa 25. 09. 2012. Postupoval tak
v súlade s Hlavou 7 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s. - DUO.

Podľa§3písm.a/týchtopodmienok,klientjepovinnýcelýčerpanýúversplatiťnapožiadaniespoločnosti
v prípade, že sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej splátky
po dobu dlhšiu ako tri mesiace.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Obč. zák.

(1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v

neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie.

(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Vzhľadom na citovanú právnu úpravu, za použitia výkladu, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší súd

ustálil, že navrhovateľ mohol vyzvať odporkyňu na zaplatenie celej pohľadávky najskôr 06. 08. 2012
(§ 53 ods. 9 Obč. zák.). Navrhovateľ pristúpil k zosplatneniu pohľadávky výzvou zo dňa 25. 09. 2012,
takže ku dňu zosplatnenia odporkyňa mala uhradiť podľa podmienok dojednaných v úverovej zmluve
navrhovateľovi 5 splátok po 30,74 eur, čo je 153,70 eur (t. j. splátky, ktoré mala odporkyňa zaplatiť v
mesiacoch máj 2012 - september 2012). Podľa výpisu čerpania splátok a úhrad (časť rekapitulácia),

ktorú predložil navrhovateľ, z tejto sumy na istinu pripadá čiastka 105,32 eur, na úrok z úveru 43,78 eur
a na poistenie Bill protection 4,60 eur. V tejto časti bol návrh navrhovateľa dôvodný, nakoľko splátky
v takejto výške boli zmluvne dojednané. Následne odporca zosplatnil celý dlh ku dňu 25. 09. 2012,
pričom z podkladov navrhovateľa vyplýva, že zosplatnená bola istina 183,68 eur. Táto suma zodpovedá
obsahu zmluvy, pretože navrhovateľ poskytol odporkyni čiastku 289,- eur a po odpočítaní istiny 105,32

eur, ktorú mala odporkyňa zaplatiť do zosplatnenia úveru, predstavuje rozdiel 183,68 eur. Súd preto
navrhovateľovi priznal čiastku 153,70 eur ako nezaplatené splátky, ktoré odporkyňa mala povinnosť
zaplatiť ku dňu zosplatnenia úveru a zosplatnenú istinu 183,68 eur, čo je spolu 337,38 eur.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchod. zák.“) touto časťou sa spravujú
bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy o úvere.

Podľa § 497 Obchod. zák. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 503 ods. 1 prvá veta, ods. 2 Obchod. zák.(1) Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité finančné prostriedky.

(2) Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky
splatné aj úroky z tejto splátky.

Vzhľadom na citovanú právnu úpravu, navrhovateľ mal nárok na úroky z úveru do jeho zosplatnenia,
t. j. do 25. 09. 2012. Nakoľko úroky z úveru tvorili časť dojednanej splátky, priznaním mesačných
splátok po 30,74 eur mesačne do septembra 2012 (vrátane), súd priznal navrhovateľovi aj dojednané
zmluvné úroky. Po splatnosti celého úveru však už navrhovateľovi nepatria úroky z úveru, ale iba úroky
z omeškania za predpokladu, že omeškanie trvá. V časti, pokiaľ sa navrhovateľ domáhal priznania
úroku z omeškania z úroku z úveru, návrh dôvodný nebol. Úrok z omeškania aj úroky z úveru sú

totiž príslušenstvom pohľadávky v zmysle § 121 Obč. zák., pričom Občiansky zákonník ani Obchodný
zákonník neumožňujú veriteľovi požadovať od dlžníka príslušenstvo (úroky z omeškania) pre prípad
omeškania s platením príslušenstva pohľadávky (úrokov z úveru) - RC 5/2006. Pokiaľ preto navrhovateľ
žiadal priznať úroky z omeškania zo sumy 43,78 eur vyčíslenej ako úroky z úveru do zosplatnenia, v
tejto časti súd návrh zamietol.

Súd zamietol návrh navrhovateľa aj v časti, pokiaľ sa domáhal priznania poplatku 36,-eur za upomienku.
Jedná sa o poplatok, ktorý nebol individuálne dojednaný, takže s poukazom na ustanovenie § 53 ods.
2 Obč. zák. navrhovateľ nemá právo na jeho náhradu, aj keď eventuálne by takýto poplatok vyplýval z
jeho všeobecných predpisov.

Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka

(1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý
túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti
nevznikne škoda.

(2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo
určený spôsob jej určenia.

Súd nevyhovel návrhu navrhovateľa ani v časti, pokiaľ sa domáhal zmluvnej pokuty vo výške 17,-eur.
Zmluvná pokuta, v zmysle citovanej právnej úpravy, musí byť písomne dojednaná, čo v danom prípade
navrhovateľ nepreukázal. Ustanovenia o poplatkoch za upomienku a zmluvnej pokute vyplývajú síce
z Hlavy 18 Úverových zmluvných podmienok navrhovateľa, ktoré však odporkyňa nepodpísala, takže
nebola dodržaná písomná forma, nedodržanie ktorej zákon sankcionuje jej neplatnosťou. Navyše, tieto

ustanovenia boli uvedené len v listine vyhotovenej navrhovateľom, obsah ktorej odporkyňa nemala
možnosť ovplyvniť, a potom sa nejedná o individuálne dojednané zmluvné ustanovenia.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z

omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení platnom ku dňu vzniku omeškania,
výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Navrhovateľ uplatnil úroky z omeškania v kapitalizovanej sume 60,48 eur, pričom zo špecifikácie

pohľadávky obsiahnutej vo „výpise čerpania splátok a úhrad“ vyplýva, že úroky z omeškania žiadal
priznať vo výške 8,15 % ročne od 13. 10. 2012 do zaplatenia (do 06. 09. 2014 v kapitalizovanej sume
60,48 eur a od 07. 09. 2014 do budúcna vo výške 8,15 % ročne). Nakoľko navrhovateľ neodôvodnil
inak vznik omeškania ku dňu 13. 10. 2012, súd vychádzal z predložených listinných dôkazov z ktorýchvyplýva, že za vznik omeškania považoval navrhovateľ lehotu uvedenú vo výzve k splateniu celého
úveru zo dňa 25. 09. 2013. S poukazom na ustanovenie § 53 ods. 9 Obč. zák. navrhovateľ môže
uplatniť právo vyplývajúce z § 565 Obč. zák., t. j. žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie

niektorej splátky najneskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením tejto splátky. Toto
právo však môže uplatniť iba za podmienky, že naň upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako
15 dní. Z kontextu tohto ustanovenia možno vyvodiť, že musí uplynúť najmenej 15 dní odo dňa, keď
dodávateľ upozornil spotrebiteľa, že uplatňuje právo na zaplatenie celej pohľadávky do dňa, kedy má
dôjsť k splateniu celej pohľadávky s tým, že táto 15-dňová lehota môže začať plynúť najskôr po uplynutí

troch mesiacov od omeškania so zaplatením jednej zo splátok. Navrhovateľ zaslal odporkyni výzvu k
splateniu celého úveru listom odovzdaným na poštovú prepravu dňa 28. 09. 2012. Nakoľko navrhovateľ
nepredložil doklad o doručení tejto zásielky odporkyni súd vychádzal z predpokladu, že jej bola doručená
dňa 30. 09. 2012, a potom 15-dňová lehota na plnenie v zmysle § 53 ods. 9 Obč. zák. uplynula dňom 15.
10. 2012. Do omeškania sa odporkyňa dostala nasledujúcim dňom 16. 10. 2012, kedy bola Európskou
centrálnou bankou určená základná úroková sadzba 0,75 % . Pretože úroky z omeškania predstavujú

túto sadzbu zvýšenú o 8 percentuálnych bodov, zákonné úroky z omeškania by predstavovali 8,75
% ročne. Navrhovateľ však žiadal priznať úroky z omeškania v nižšej výške, t. j. 8,15 %, pričom súd
je návrhom viazaný. Na základe vyššie uvedených dôvodov preto súd priznal navrhovateľovi úroky z
omeškania v požadovanej výške 8,15 % ročne, ale až od 16. 10. 2012 do zaplatenia. Úroky z omeškania
však súd priznal iba z čiastky 293,60 eur, ktorá pozostáva z istiny 105,32 eur do zosplatnenia, poistného

4,60 eur a z 183,68 eur (istina po zosplatnení). Vo zvyšku súd návrh zamietol.

Navrhovateľ si uplatnil v zmysle § 151 ods. 1 O. s. p. náhradu trov konania, ktoré mu vznikli zaplatením
súdneho poplatku 23,-eur. Vzhľadom na výsledok konania, keď navrhovateľ mal úspech v rozsahu 86
% súd, po započítaní jeho neúspechu v rozsahu 14 %, priznal navrhovateľovi náhradu trov konania v
rozsahu 72 %. Navrhovateľ zaplatil súdny poplatok vo výške 23,- eur, z čoho 72 % je 16,56. V tejto výške

preto súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania.

Podľa § 160 ods. 1 O. s. p. odporkyňa je povinný splniť uloženú povinnosť, t. j. zaplatiť navrhovateľovi
priznanú istinu spolu s úrokmi z omeškania náhradu trov konania v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.