Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. november 2014

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 11C/98/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814206524
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8814206524.1

Rozhodnutie
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu: PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752 zast. Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 47 233 516 proti žalovaným: 1/
I. H., T.. XX.XX.XXXX, H. T. R. XXX 2/ N. H., T.. XX.XX.XXXX, H. T. R. XXX za účasti vedľajšieho
účastníka na strane žalovaných: Spotrebiteľského združenia OSA, Fedinova 9, Bratislava, IČO: 42 260
086 zastúpené AK HPK Legal, s.r.o. so sídlom Sasinkova 6, Bratislava, IČO: 36 727 334 o zaplatenie
2.370,38 eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalovanému v 1.rade a žalovanej v 2.rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Vedľajšiemu účastníkovi Spotrebiteľskému združeniu OSA náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníka Občianskeho združenia Spotrebiteľského združenia
Fedinova 9 Bratislava, IČO: 422 60086 vznesenú žalobcom z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa dňa 21.07.2013 podaným návrhom domáhal vydania rozhodnutia o ktorým by súd zaviazal
žalovaných zaplatiť mu sumu 2.370,38 eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 15.06.2009
do zaplatenia. Svoj žalobný návrh odôvodil tým, že žalobca uzatvoril dňa 08.08.2008 so žalovaným v
1.rade zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému
v 1.rade úver vo výške 1.161,79 eur. Poskytnutý úver sa žalovaný v 1.rade zaviazal splatiť spolu s úrokom
v 36 mesačných splátkach vo výške 70,17 eur v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára,
ktorý bol dohodnutý v zmluve. Žalovaný v 2.rade pristúpil k záväzkom žalovaného v 1.rade zo zmluvy
ako spoludlžník v zmysle ust. § 533 Obč. zákonníka. Na základe žiadosti žalovaného sa žalobca so
žalovaným dohodli na odklade splátok č. 3,4,5 pôžičky a tieto sa žalovaný zaviazal splatiť ako splátky č.
37,38,39. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 1, do uplatnenia
práva žalobcu podľa § 565 Obč. zákonníka, t. j. do okamžitej splatnosti úveru napokon zaplatil len sumu
140,74 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v 1.rade bol v omeškaní s úhradou splátky č. 6 o viac ako tri
mesiace, žalobca si uplatnil právo veriteľa podľa § 565 Obč. zákonníka, t. j. okamžitú splatnosť úveru.
Žalovaný mal uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške 2.385,38 eur dňa 14.06.2009. Túto sumu
uhradil len čiastočne vo výške 15,- eur. V súlade s § 517 ods. 2 Obč. zákonníka si žalobca uplatňuje úrok
z omeškania vo výške podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom k prvému dňu omeškania.

Žalovaní sa vo veci nevyjadrili.

Do konania na strane žalovaných vstúpil vedľajší účastník Spotrebiteľského združenia OSA, Fedinova
9 Bratislava, IČO: 422 60086 zastúpené HPK Legal, s.r.o.so sídlom Sasinkova 6, Bratislava ktoré sa vo
veci vyjadrilo no len k samotnému úverovému vzťahu a k zmluve ak aj dohodnutým podmienkam.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to výpisom z
obchodného registra žalobcu, oznámením o zosplatnení zo dňa 17.05.2009, zmluvou o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX, zmluvnými dojednaniami k zmluve, zásielkami na čl. 11, oznámením o schválení
úveru zo dňa 08,08.2008, splátkovým kalendárom, oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka do
konania, vyjadrením žalobcu vo veci zo dňa 20.10.2014, o zosplatnení úveru zo dňa 17.05.2009,
oznámením o schválení úveru, kartou klienta, neprevzatou zásielkou, vyjadrením žalobcu zo dňa
20.03.2014 vrátane príloh na čl. 30-35, oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka zo dňa 14.05.2014,
vyjadrením vedľajšieho účastníka zo dňa 30.5.2014 a na základe takto vykonaného dokazovania zistil
nasledovný skutkový stav veci:

Zo žiadosti a zo zmluvy č. XXXXXXXXXX ( sú spolu na jednom tlačive)zo dňa 08.08.2008 vyplýva,
že žalobca na žiadosť žalovaných poskytol žalovaným ( žalovaný 1-dlžník, žalovaný 2 spoludlžník)
revolvingový úver vo výške 35.000,-Sk, t.j. 1.161,79 eur pri mesačnej splátke vo výške 2.114,-Sk t.j.
70,17 eur. RPMN bola 70,61% , predpokladaná RPMN bola vo výške 66,45 %, Úrok bol výške 79,49 na
inom mieste bola uvedená 72,23% ročne. Zo zmluvy vyplýva, že bola dojednaná zmluvná odmena za
poskytnutie revolvingu. Ďalej v zmluve bola uvedená predpokladaná čiastka revolvingu. V časti návrhu
je uvedená RPMN iná ako v časti označenej ako zmluva.

V zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r.
o. podľa článku 3.1. celková výška úveru bude dlžníkovi oznámená v oznámení podľa čl. 2, ods. 2.2
tejto Zmluvu o RÚ. Celková výška úveru je spolu s úrokmi splatná v pravidelných splátkach, vo výške
a časovom rozvrhnutí podľa platného splátkového kalendára. Ročnou percentuálnou mierou nákladov
je sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii
v znení neskorších predpisov, z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským
úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru. RPMN bude dlžníkovi oznámená v oznámení
podľa čl. 2, ods. 2.2 tejto zmluvy o RÚ.

V zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o.
podľa článku 5.1. za poskytnutie úveru sa dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi zmluvnú odmenu. Zmluvná
odmena bude dlžníkovi oznámená v oznámení podľa čl. 2, ods. 2.2 tejto zmluvy o RÚ a je splatná v
mesačných splátkach spolu s istinou úveru podľa splátkového kalendára uvedeného v bode 6 žiadosti o
poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere a oznámeného dlžníkovi v oznámení
podľa č. 2, ods. 2.2 tejto Zmluvy o RÚ. Podľa článku 5.2 za poskytnutie každého revolvingu sa dlžník
zaväzuje zaplatiť veriteľovi zmluvnú odmenu. Zmluvná odmena bude dlžníkovi oznámená v oznámení
podľa čl. 2, ods. 2.2 tejto Zmluvy o RÚ a je splatná v mesačných splátkach spolu s istinou úveru
podľa splátkového kalendára uvedeného v bode 6 Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o
revolvingovom úvere oznámeného dlžníkovi podľa ods. 4.6 tejto Zmluvy o RÚ. Podľa článku 5.3 zmluvná
odmena za poskytnutie úveru (revolvingu) predstavuje úročenie úveru (revolving), pričom ročný úrok
schváleného úveru (revolvingu) v percentuálnom vyjadrení (ročná úroková sadzba) je uvedený v bode
6 Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere. Ročná úroková sadzby
bude dlžníkovi oznámená v oznámení podľa čl. 2, 2.2 tejto Zmluvy o RÚ.

V zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o.
podľa článku13.1 v prípade omeškania dlžníka (spoludlžníka 1, spoludlžníka 2) s úhradou splátky úveru
podľa tejto Zmluvy o RÚ o viac ako tri mesiace po termíne splatnosti alebo v prípade omeškania dlžníka
(spoludlžníka 1, spoludlžníka 2) s úhradou iného peňažného záväzku, podľa tejto Zmluvy o RÚ, ktoré
dlžník neplní v splátkach o 35 a viac dní po termíne splatnosti:
a) Je veriteľ oprávnený odstúpiť od tejto Zmluvy o RÚ, a/alebo
b) Je veriteľ oprávnený okamžite vypovedať túto Zmluvu o RÚ pričom zmluvný vzťah končí dňom
doručenia výpovede dlžníkovi.

V zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r.
o. podľa článku 15.1 akékoľvek oznámenie, pokyn, poznámku, sťažnosť, reklamáciu alebo dokument

ohľadne tejto Zmluvy o RÚ musí dlžník (spoludlžník 1, spoludlžník 2) doručiť osobne, faxom alebo
zaslať doporučenou poštou na adresu veriteľa/mailovú adresu veriteľa. V prípade, že dokument bude
doručovaný na inú adresu než je adresa sídla spoločnosti, nebude sa považovať za doručený, s čím
dlžník (spoludlžníka 1, spoludlžníka 2) výslovne súhlasí.
V prípade doručovanie oznamu veriteľa dlžníkovi sa považuje za doručený
- dňom odopretia prevzatia, pokiaľ adresát odmietne oznam resp. doporučenú zásielku prevziať,
- dňom uloženia zásielky na pošte, pokiaľ adresát neprevezme uloženú zásielku, a to aj keď sa adresát
o doručovanej zásielke nedozvedel
- dňom, v ktorom pošta vykonala posledný pokus o doručenie zásielky , pokiaľ došlo k zmene bydliska/
sídla adresáta a pokiaľ adresát o tejto zmene neupovedomil druhú zmluvnú stranu ,na základe čoho
sa stal adresát neznámy alebo nezastihnuteľný.

Z oznámenia žalobcu zo dňa 17.05.2009 vyplýva, že revolvingový úver č. 8300011857 bol zosplatnený
z dôvodu omeškaniu s úhradou splátky 6,7,8 vo výške 210,51 eur. V oznámení nebolo uvedené podľa
akých ustanovení zmluvy tak žalobca postupoval.

Z karty klienta žalovaného vyplýva, že žalovaní uhradili 155,74 eur v prospech žalobcu. Posledná úhrada
bola dňa 24.02.2009.

Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase
uzavretia zmluvy a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11.
júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak
tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18
sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po
nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka platného a účinného v rozhodnom
období ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v
rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to
pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,
v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas
celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

Podľa § 160 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“), ak súd
uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže
určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku
a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť
celého plnenia.

Podľa ust. § 132 OSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.01.2014 zavedený
do tohto zákona zákonom č. 102/2014 Z.z. orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy
prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči
spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.".

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi žalobcom a žalovanými bola uzavretá zmluva
o pôžičke, s tým, že ide o spotrebiteľskú zmluvu. Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné aplikovať
ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa účinné v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať
pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Žalovaní a ani vedľajší účastník na strane žalovaných ( z obsahu jeho vyjadrenia takáto námietka
nevyplýva) síce nevzniesli námietku premlčania voči uplatnenej pohľadávke ale s účinnosťou od
01.05.2014 došlo k zmene právnej úpravy súvisiacej s premlčaním pri spotrebiteľských úveroch. Podľa
ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014, ktorý bol
zavedený zákon č. 102/2014 Z.z. orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj
bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával." Ide o procesné Ustanovenie.

V súvislosti s novým zavedeným zákonným ustanovením, ktoré je účinné v čase rozhodovania a ktoré
má procesnú povahu je súd preto povinný zaoberať sa tým, či pohľadávka ktorá je premetom konania
nie je premlčaná.

Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou premlčania. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Uplynutím
premlčacej doby právo nezaniká, iba sa oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na
subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje nároky a zároveň aj
zabrániť tomu, aby povinné osoby nebolo po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.

Z vykonaného dokazovania a to zo zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že žalobca na žiadosť
žalovaných poskytol žalovaným revolvingový úver vo výške 35.000,-Sk, t.j. 1161,79 eur pri mesačnej
splátke vo výške 2.114,-Sk, t.j. 70,17 eur. Žalovaní sa zaviazali tento úver splatiť v splátkach v počte 36.
Následne v dôsledku omeškania s úhradou splátok žalobca v oznámení zo dňa 17.05.2009 revolvingový
úver č. zmluvy XXXXXXXXXX zosplatnil z dôvodu omeškaniu s úhradou splátky č. 6,7,8. Oznámenie
o zosplatnení si žalovaní neprevzali.

Z uvedeného teda vyplýva, že teda žalovaní v dôsledku zosplatnenia boli povinní uhradiť celý zvyšok
dlžnej sumy a to v žalobcom stanovenej lehote 15 dní od obdŕžania výzvy. Žalovaní si výzvu neprevzali a
dňa 25.05.2009 sa vrátila žalobcovi. Teda 15. deň, ktorý bol posledným na úhradu je tak deň 09.06.2009.
Dňom 10.06.2009 začala plynúť premlčacia lehota, ktorá tak uplynula dňa 10.06.2012. Žaloba bola na
tunajšom súde podaná až dňa 21.07.2014, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty.

V zmysle zmeny právnej úpravy ktorá je účinná od 01.05.2014 súd musel na uplynutie premlčacej lehoty
prihliadnuť aj napriek tomu, že žalovaní nevniesli námietku premlčania.

Na základe uvedeného preto súdu neostávalo nič iné ako v zmysle citovaných právnych predpisov
žalobu pre uplynutie premlčacej lehoty s prihliadnutím na vyššie citované zákonné ustanovenia v zmysle
ktorých musí súd na premlčanie prihliadnuť zamietnuť.

Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“), ak mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Žalovaní boli v konaní v plnom rozsahu úspešní a v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení
im vznikol nárok na plnú náhradu trov konania. Nakoľko zo súdneho spisu žalovaným žiadna náhrada
trov konania nevyplýva, nárok na náhradu trov konania si neuplatnili a trovy konania nevyčíslili, súd
žalovaným náhradu trov konania nepriznal.

Žalobca vzhľadom na uvedené neúspech v konaní nemá právo na náhradu trov konania.

Keďže na strane žalovaných vystupoval vedľajší účastník aj on má právo na náhradu trov konania.
Právny zástupca vedľajšieho účastníka si náhradu trov konania uplatnil, no súd mu ich nepriznal,
pretože mal za to, že v jeho prípade nejde o účelne uplatnenie trov pretože je síce pravou, že vo
veci ako takej sa vedľajší účastník vyjadril, no námietku premlčania nezniesol a súd žalobu zamietol
z dôvodu uplynutia premlčacej lehoty ale nie v dôsledku ním vznesenej námietky ale s poukazom
na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014, ktorý bol
zavedený zákon č. 102/2014 Z.z. podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy
prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči
spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby
sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.". Ide o procesné ustanovenie a súd na neho musí prihliadať.
Na základe uvedeného preto nemožno hovoriť o nejakých účelne vynaložených trovách konania na
strane vedľajšieho účastníka.

Zároveň, keďže v deň pojednávania bolo do spisu doručené vyjadrenie žalobcu k vstupu, ktoré podľa
obsahu môže byť námietkou súd z dôvodu opatrnosti rozhodol aj o tomto návrhu.

Vedľajší účastník Spotrebiteľské združenie OSA, Fedinova 9 Bratislava, IČO: 422 60086 zastúpené HPK
Legal, s.r.o.so sídlom Sasinkova 6, Bratislava, oznámilo vstup do konania písomným podaním zo dňa
21.08.2011.

Žalobca v písomnom podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 10. 11. 2014 sa vyjadril k vstupu
vedľajšieho účastníka pričom z tohto podania je možné dedukovať, že istým spôsobom jeho vstup
namietal. Uviedol, že vstup občianskeho združenia - Spotrebiteľského združenia OSA do konania
považujú za zneužívanie ustanovenia § 93 ods. 2 až 4 O.s.p. motivovaný snahou o dosiahnutie
prospechu titulom uplatnenia náhrady trov konania. V prípade právnickej osoby, ktorej predmet
činnosti je ochrana práv spotrebiteľov, je na mieste dôvodný predpoklad, že na realizáciu uvedenej
činnosti bude dostatočne odborne a personálnej vybavená ( v opačnom prípade je minimálne sporné,
ako svoju činnosť v záujme ochrany práv spotrebiteľov reálne vykonáva). Namiesto toho sa dané
združenie dalo zastúpiť advokátom, čo domnienku o účelovosti účasti (nielen) v tomto konaní popri
paušálnych tvrdeniach o ochrane práv spotrebiteľa (už zastúpeného advokátom) opodstatňuje. OZ
svojimi tvrdeniami v oznámení o vstupe do konania preukázalo neznalosť prejednávanej veci, keďže
okrem označenia účastníkov konania a výšku žalovanej sumy nedisponuje žiadnymi znalosťami o
prejednávanej veci. Jeho činnosť spočíva v len formulárových oznámeniach o vstupe vedľajšieho
účastníka do konania, na základe čoho tvrdia, že účelom tohto vstupu je ochrana práv spotrebiteľa len
zdanlivo a skôr je zameraná činnosť na uplatňovanie si náhrady trov konania. Žalobca poukázal na ust.
§ 25 zákona č. 250/2007 Z. z.. Poukázal, že z oprávnení združenia vyplýva aj požiadavka, aby združenie
bolo spôsobilé poskytovať aktívnu pomoc spotrebiteľove a to vrátane kvalifikovanej pomoci bez toho, aby
muselo byť zastúpené advokátom. Kvalifikovanosť združenia oprávneného na zastupovanie účastníka
konania (spotrebiteľa) pritom vyplýva nielen z uvedených požiadaviek podmieňujúcich zápis združenia
do zoznamu oprávnených osôb na vykonávanie činnosti, ale aj z ďalších právnych úprav. Aj z tohto
dôvodu je zrejmé, že právne zastúpenie vedľajšieho účastníka odporuje účelu zákona. Paušálne
formulované oznámenia OZ opodstatnené vyvoláva dojem účelovosti postupu a vôbec nenasvedčuje
ochrane práv spotrebiteľov porušených nedodržaním všeobecne záväzných právnych predpisov. Preto
súd rozhodol z opatrnosti aj o tomto návrhu.

Podľa § 93 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,O.s.p.“), ako vedľajší
účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na
jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo
je alebo nie je.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 a 4 O.s.p., do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého
z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len
na návrh. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám
za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po
uvážení všetkých okolností.

Zákonom č. 384/2008 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok,
bolo do O.s.p. s účinnosťou od 15.10.2008 zavedené ustanovenie § 93 ods. 2, ktoré dáva možnosť, aby
v tzv. spotrebiteľských sporoch vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej
predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitého predpisu, za ktorý s považuje aj zákon č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Z dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že jej cieľom bolo umožniť
širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia.

V právnej veci týkajúcej sa spotrebiteľského sporu má oprávnenie vystupovať ako vedľajší účastník aj
právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov, pričom nemusí preukazovať
právny záujem na výsledku konania, pretože možnosť aby vystupovalo ako vedľajší účastník konania
na strane spotrebiteľa mu dáva priamo špeciálna zákonná uvedená v § 93 ods. 2 O.s.p. (uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25.04.2012, sp. zn. 17Co/87/2012).

Do konania môže vedľajší účastník vstúpiť aj z vlastného podnetu. V tomto prípade do konania vstúpi
buď momentom, keď je súdu doručené písomné podanie o tom, že ako vedľajší účastník do konania
konkrétny subjekt vstupuje, alebo momentom, keď sa tento úkon zachytí v zápisnici z pojednávania.

Podľa ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p., má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z
toho možno vyvodiť záver, že vedľajší účastník má právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné
ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho
konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym
zástupcom - advokátom a samozrejme má i právo na náhradu trov konania v zmysle § 137 ods. 1 O.s.p.
Súd poukazuje, že pri každom rozhodovaní o trovách konania, teda aj pokiaľ sa jedná o trovy konania
vedľajšieho účastníka, je povinný vysporiadať sa s otázkou, ktoré trovy konania vznikli v súvislosti s
úkonmi potrebnými na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva a ktoré nie a až potom následne
rozhodne o náhrade trov konania.

Nakoľko v danej právnej veci do konania na strane žalovaného ako vedľajší účastník vstúpila právnická
osoba Spotrebiteľské združenie OSA, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov, a takúto
možnosť jej dáva priamo špeciálna právna úprava, súd námietku proti vstupu vedľajšieho účastníka do
konania zo strany žalobcu považoval za nedôvodnú a preto ju zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.