Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. november 2014

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/76/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213213909
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2014:2213213909.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred samosudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou v právnej veci

žalobca:NMInvests.r.o.,IČO:36862487,sosídlom97401BanskáBystrica,Nám.SNP11,vzastúpení:
Ivanovič & Partners, s.r.o., so sídlom 811 08 Bratislava, Dunajská48, proti žalovaným: v 1. rade - V. K.,
nar. XX. H. XXXX, bytom XXX XX Š., K. XXX/X, v 2. rade - V. V., nar. X. Y. XXXX, bytom XXX XX Š.,
K. XXX/X, o zaplatenie 612,29 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti istiny zastavuje.

Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.

Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

Žalovaným sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 9. júla 2013 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by
boli žalované zaviazané k zaplateniu istiny vo výške 612,29 Eur s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil

tým, že na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXX uzatvorenej dňa 3. decembra 2007
poskytol jeho právny predchodca - COFIDIS, a.s. - žalovanej v 1. rade spotrebiteľský úver vo výške
663,88 Eur. Žalovaná v 1. rade sa zaviazala splatiť úver v mesačných splátkach minimálne po 26,53
Eur, ktorých splatnosť bola dohodnutá vždy v 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci,
v ktorom bol úver poskytnutý. Keďže žalovaná v 1. rade sa dostala do omeškania, právny predchodca
žalobcu s účinnosťou od 6. augusta 2009 odstúpil od zmluvy. Rámcovou zmluvou zo dňa 19. februára
2009 právny predchodca žalobcu postúpil túto pohľadávku žalobcovi. Žalovaná suma zahŕňala istinu vo

výške 612,29 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 7. augusta 2009 do zaplatenia.

Súd žalobu podľa § 79 ods. 4 a 114 ods. 3 O. s. p. spolu s procesnými poučeniami podľa § 120 ods. 4
Občianskeho súdneho poriadku doručil tak žalovanej v 1. rade ako aj žalovanej v 2. rade do vlastných
rúk, k žalobe sa ale nevyjadrili.

V predmetnej veci vyhlásil dňa 20. septembra 2013 Okresný súd Dunajská Streda rozsudok, proti
ktorému podali žalované v zákonnej lehote odvolanie, pričom poukázali na to, že ešte pred vyhlásením
rozsudku, t.j. dňa 25. júla 2013 zaplatili na účet žalobcu dlžnú sumu vo výške 612,29 Eur ako aj trovy
konania vo výške 131,80 Eur. Krajský súd v Trnave napadnuté rozhodnutie Okresného súdu DunajskáStreda uznesením zo dňa 28. januára 2014, č.k. 25Co/13/2014-42 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

Žalobca vo svojom podaní došlým tunajšiemu súdu dňa 29. septembra 2014 oznámil späťvzatie žaloby

v časti istiny a v časti a žiadal priznať úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 612,29 Eur od
7. augusta 2009 do 24. júla 2013, t.j. vo výške 218,46 Eur.

Predmetom konania je suma 612,29 Eur, teda suma nižšia než 1.000 Eur. Podľa § 200ea Občianskeho
súdneho poriadku (O.s.p.) ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor. Podľa § 115a ods. 1 O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné
nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci

rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo
veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Podľa ods. 2 pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Keďže v konaní ide o
drobný spor, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, podľa § 115a ods. 2 O.s.p..

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti

alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O. s. p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 O. s. p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu

návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstvaaleboourčenie,čitumanželstvojealebonieje.Vtakomtoprípadesúdrozhodneozastavení
konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Nakoľko žalobca vzal svoj návrh v časti istiny späť, a to podaním zo dňa 12. septembra 2014, došlý
súdu dňa 29. septembra 2014, súd konanie v tejto časti zastavil.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä zmluvou
o revolvingovom úvere (č.l. 7), Všeobecnými obchodnými podmienkami (č.l. 8), výpisom (č.l. 10),
Odstúpením od zmluvy a od poistenia (č.l. 11), Rámcová zmluva o postúpení pohľadávok (č.l. 12-19),
fotokópie potvrdení z banky (č.l. 34-35), Uznesením Krajského súdu v Trnave, č.k. 25Co/13/2014 (č.l.
42-44), Vyjadrením žalobcu (č.l. 53-55) a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Z predloženej zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu, t.j.
COFIDIS, a.s. a žalovanou v 1. rade ako dlžníkom a žalovanou v 2. rade ako spoludlžníkom bola dňa
3. decembra 2007 uzavretá úverová zmluva, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol
žalovanej v 1. rade úver vo výške 663,88 Eur (20.000 Sk).

Zmluva o úvere je upravená všeobecne v § 497 Obchodného zákonníka. Keďže žalované v predmetnom

právnom vzťahu vystupujú ako spotrebitelia, na tento vzťah sa vzťahuje aj zákon o spotrebiteľských
úveroch a ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase podpísania
zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

e)poplatkamiakákoľvekplatba,ktorújespotrebiteľpovinnýzaplatiťveriteľovivsúvislostisposkytovaním
úveru, okrem úrokov.

Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Podľa ods. 2 spotrebiteľom je fyzická osoba,
ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania. Podľa ods. 5 pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne

oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa § 4 prostredníctvom ustanoveného vzoru formulára. Na
požiadanie musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná. Podľa ods. 5 od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky,
ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená,
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 132 O.s.p., dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane
toho, čo uviedli účastníci.Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že predmetná zmluva neobsahuje ročnú
percentuálnumierunákladov.Pričompretentonedostatoksaspotrebiteľskýúverpovažujezabezúročný
a bez poplatkov.

Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich
pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi

predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa
teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom nie je svojvoľná, súd musí
vychádzať zo všetkého čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí
správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily
jednotlivých dôkazov.

Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie

tvrdených skutočností. Účastníkov, teda zaťažuje dôkazné bremeno preukázania svojich tvrdení pod
následkom neuneseniu dôkazného bremena. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou
tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1). Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania,
v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri
odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli

v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v
rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné
postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza
zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení
než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej

povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom rozumieme
zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V sporovom konaní platí dispozičná a prejednávacia zásada. Účastníci sú v ňom povinní
prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania, najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné
skutočnosti a označia dôkazné prostriedky (§ 101 ods. 1 O.s.p.). Súd však nie je viazaný návrhmi

účastníkov na vykonanie dokazovania a nemusí vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhov
na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy
vecou súdu (§ 120 ods. 1 O.s.p.).

Súd po preskúmaní spisu zistil, že pôvodný veriteľ poskytol žalovanej v 1. rade úver vo výške 663,88 Eur.
K predmetnému úveru pristúpila žalovaná v 2. rade ako spoludlžník. žalobca si tomto konaní uplatňuje

po čiastočnom späťvzatí žaloby, úroky z omeškania vo výške 9, % ročne zo sumy 612,29 Eur od 7.
augusta 2009 do 24. júla 2013, t.j. vo výške 218,46 Eur. Súd však poukazuje na skutočnosť, že žalobca
požadovanú istinu vo svojom návrhu nešpecifikoval, neuviedol ani to, koľko žalované uhradili. Rovnako
žalobca nepredložil súdu ani splátkový kalendár. Nakoľko súd nevedel určiť ako žalobca dospel k sume
612,29 Eur, z ktorej žiada priznať úroky z omeškania, teda nevedel určiť opodstatnenosť žalobcom

uplatnených nárokov, súd konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal skutočnosti
dôležité pre rozhodnutie, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý
vo veci úspech nemal. Podľa ods. 2, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O trovách tohto konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Na čiastočnom späťvzatí žaloby
bolo dané zavinenie žalovaných, nakoľko uhradili dlh žalobcovi po podaní žaloby. Vždy platí, že kto
zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadne tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska
posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu. Vzhľadom na uvedené, súd konštatuje,

že žalobca mal v konaní väčší úspech, avšak náhradu trov konania si už neuplatňuje, nakoľko žalované
mu predmetné trovy nahradili. Súd preto žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.Otrováchkonaniaodvolaciehokonaniasúdrozhodolpodľa§142ods.1O.s.p.,keďpoprocesnejstránke
boli v celom rozsahu úspešné žalované, v konaní si však žiadne trovy neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave
cestou tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995

Z. z. (Exekučný poriadok).