Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. november 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 13C/242/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113209831
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Dubovcová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3113209831.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Martinou Dubovcovou v právnej veci navrhovateľa H. E.,

právne zastúpeného JUDr. Denisou Buranskou, advokátkou so sídlom v Dubnici nad Váhom, Námestie
Matice slovenskej č. 1713/8 proti odporcovi H. K., nar. XX.X.XXXX, bytom v G. nad Y., J. ul.č. XXXX/X,
právne zastúpenému Mgr. Jurajom Jancom, advokátom so sídlom v Ilave, Mierové námestie č. 52/6 v
konaní o zaplatenie 5.268,- € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 200,- € a trovy právneho
zastúpenia vo výške 1.475,77 €, a to na účet právneho zástupcu odporcu, do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 17.4.2013 domáhal zaplatenia sumy vo
výške 5.268,- € s príslušným úrokom z omeškania z titulu úhrady bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia. Vo svojom návrhu uviedol, že dňa 27. februára 2010 odporca napadol navrhovateľa, pričom
ho hlavou udrel do oblasti tváre, v dôsledku čoho navrhovateľ spadol na zem, kde ostal bezvládne
ležať, čím ste mu spôsobil pomliaždenie mozgu so zakrvácaním v čelovej oblasti, vnútrolebečné
krvácanie, zlomeninu prednej steny čeľuste vpravo, zlomeninu klenby lebečnej, čo potvrdil rozsudkom
zo dňa 2.2.2011 Okresný súd v Trenčíne v konaní, vedenom pod sp. zn. 2T 128/2010. Uvedené
zranenia si vyžiadali nie len práceneschopnosť navrhovateľa, ale ho obmedzovali a naďalej obmedzujú

v obvyklom spôsobe života najmä tým, že pociťuje poruchy čuchu a chuti. Po ustálení zdravotného
stavu si navrhovateľ dňa 19.1.2012 nechal v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 437/2004 Zb.
o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov
(ďalej ako „zákon o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia“) vyhotoviť
lekársky posudok, ktorým bolo bodovo ohodnotená bolesť ako aj sťaženie spoločenského uplatnenia
v súvislosti s vyššie popísanými zraneniami spôsobenými mu odporcom. Celkový počet bodov pri
ohodnotení bolesti bol stanovený na 242,5 bodov a celkový počet bodov pri ohodnotení sťaženia

spoločenského uplatnenia bol stanovený na 100 bodov. Pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa v zmysle ustanovenia § 5 zákona o náhrade za
bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia vychádza z celkového počtu bodov, ktorým
sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenie ohodnotilo v lekárskom posudku, pričom výška
náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z
priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým
úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu,

za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor. V roku 2011, t.j. v roku,
ktorý predchádza roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu bola priemerná mesačná mzda zamestnancav hospodárske Slovenskej republiky zistená Štatistickým úradom Slovenskej republiky vo výške 769,-
EUR, z čoho 2% predstavujú sumu 15,38 EUR, po zaokrúhlení 16,- EUR za jeden bod. V zmysle
vyššieuvedenéholekárskehoposudkujecelkovébodovéohodnoteniebolestiasťaženiaspoločenského

uplatnenia navrhovateľa vo výške 342,5 bodov, čo po vynásobení sumou prislúchajúcou jednému bodu,
t.j. 16,- EUR, predstavuje sumu 5.480,- EUR, pričom táto suma zodpovedá výške náhrady za bolesť
a sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorú je odporca povinný navrhovateľovi nahradiť. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti vyzval navrhovateľ, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, listom zo dňa
14.3.2013 odporcu na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v celkovej výške 5.480,-

EUR, avšak odporca navrhovateľovi dlžnú sumu do dnešného dňa neuhradil. Vzhľadom na to, že si
odporca svoje záväzky nesplnil v lehote splatnosti, dostal sa s poukázaním 'i s 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka do omeškania. V zmysle uvedených zákonných ustanovení je odporca povinný uhradiť
navrhovateľovi aj úroky z omeškania vo výške 5,75% ročne z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po
splatnosti až do zaplatenia, pričom pri určení okamihu splatnosti navrhovateľ vychádzal z ustanovenia §
563 Občianskeho zákonníka a úrok z omeškania požaduje od 18.3.2013, teda odo dňa nasledujúceho

po dni doručenia listu zo dňa 14.3.2013 - Pokus o mimosúdne urovnanie veci - výzva na náhradu
za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorý bol odoslaný dňa 15.3.2013 a odporcovi bol
doručený pravdepodobne najneskôr dňa 17.3.2013. Vo svojom podaní zo dňa 29.7.2013 vzal svoj návrh
čo do sumy 212,- € späť (o tomto procesnom návrhu súd rozhodol dňa 2.8.2013). V tomto podaní
sa tiež navrhovateľ vyjadril k okamihu vzniku nároku na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského

uplatnenia, kedy uviedol, že pri výpočte dlžnej sumy navrhovateľ vychádzal z priemernej mesačnej mzdy
zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky
za rok 2010, aj keď v návrhu omylom uviedol, že ide o rok 2011. Rok 2010 totiž predchádzal roku, v
ktorom vznikol navrhovateľov nárok, keďže tento vznikol najskôr v roku 2011. Moment vzniku nároku
navrhovateľa na náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia nastal v okamihu ustálenia

zdravotného stavu navrhovateľa, ku ktorému došlo najskôr v priebehu mesiaca október 2011, kedy bolo
ukončené liečenie navrhovateľa. Podľa navrhovateľa v žiadnom prípade nemožno súhlasiť s názorom
odporcu, že by nárok navrhovateľa na náhradu za bolesť či za sťaženie spoločenského uplatnenia
vznikol vtedy, keď došlo k zraneniu navrhovateľa, teda v roku 2010, prípadne okamihom vypracovania
znaleckého posudku v trestnom konaní zo dňa 14.6.2010, či v okamihu právoplatnosti odsudzujúceho

trestného rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 2.2.2011. Zákon o náhrade za bolesť a o náhrade
za sťaženie spoločenského uplatnenia v ustanovení § 2 ods. 1 definuje pre účely tohto zákona pojem
bolesť a hovorí, že ide o ujmu spôsobenú poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním
jeho následkov. Za bolesť tak v zmysle uvedeného nemožno považovať len bolesť prežitú pri poškodení
či bezprostredne po ňom, ale aj akúkoľvek ďalšiu ujmu predmetným poškodením spôsobenú ako aj

ujmu spôsobenú jeho liečením či odstraňovaním jeho následkov. Bolesť tak v žiadnom prípade nemožno
ohodnotiť v čase, kedy nie je liečba a odstraňovanie následkov poškodenia ukončené. Skutočnosť, že
položkyvlekárskomposudkupredloženomnavrhovateľomsútotožnéspoložkamivznaleckomposudku
vypracovanom pre účely trestného konania vedeného proti odporcovi, neznamená bez ďalšieho, že by
nárok na bolestné vznikol už v čase vzniku zranenia navrhovateľa. Čo sa týka sťaženia spoločenského

uplatnenia, za toto sa v zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 zákona o náhrade za bolesť a o náhrade
za sťaženie spoločenského uplatnenia považuje stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má
preukázateľné nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných
a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. Zo samotného znenia zákona je
evidentné, že ohodnotiť sťaženie spoločenského uplatnenia možno až po určitej dobe, kedy sú následky

poškodenia evidentné v bežnom živote poškodeného. Samotný zákon o náhrade za bolesť a o náhrade
za sťaženie spoločenského uplatnenia vo svojom ustanovení § 8 ods. 4 hovorí, že lekársky posudok,
ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, sa vydáva spravidla až po uplynutí jedného roka od
poškodenia na zdraví. Časový odstup jedného roka odo dňa poškodenia tu však v žiadnom prípade
nie je absolútnou či neprekročiteľnou hranicou a každý prípad tu treba posudzovať osobitne v závislosti

od okamihu ustálenia zdravotného stavu a teda od okamihu, kedy je možné zistiť a ohodnotiť sťaženie
spoločenského uplatnenia. Navrhovateľ citoval aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktorý vo svojom
rozsudku zo dňa 3.10.2011, sp. zn. 6 Cdo 146/20U, odškodnenie za bolesť za poskytuje nielen za
bolestispôsobenépoškodenímnazdraví,aleajzabolestispôsobenéliečenímpoškodeniazdraviaalebo
odstraňovaním jeho následkov. Okamih vzniku škodnej udalosti teda nemusí byť totožný s okamihom

odškodňovanej bolesti. V súvislosti s odškodňovaním sťaženia spoločenského uplatnenia Najvyšší súd
Slovenskej republiky v tomto rozhodnutí uviedol, že či a aké zmeny v zdravotnom stave nastali, je možné
zistiť, ak je možné považovať zdravotný stav poškodeného za ustálený, teda v dobe, kedy je možné
vykonať jeho posúdenie a sťaženie spoločenského uplatnenia teda vzniká až v tejto dobe. Vzhľadomna uvedené je podľa názoru navrhovateľa jednoznačné, že nárok na náhradu za bolesť ako aj nárok
na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vniká najskôr v okamihu, kedy je ukončené liečenie
poškodeného, resp. v okamihu, kedy možno zdravotný stav poškodeného považovať za ustálený a

teda možno zistiť bolesť po skončení liečebného procesu a sťaženie spoločenského uplatnenia v
čase, kedy má spôsobené poškodenie zdravia preukázateľne nepriaznivé následky na životné úkony
poškodeného. Za ustálený možno zdravotný stav navrhovateľa ako poškodeného považovať od doby
ukončenia liečenia poškodeného, teda v čase, kedy s ohľadom na časový odstup od vzniku poškodenia
ako aj na vyskúšané a dostupné liečebné metódy, bolo možné predpokladať, že nedôjde k žiadnemu

zlepšeniu či inej zmene v zdravotnom stave navrhovateľa v súvislosti s predmetným poškodením.
K ukončeniu liečenia navrhovateľa došlo dňa 10.10.2011 a podľa názoru navrhovateľa práve tento
okamih, prípadne okamih bezprostredne prechádzajúci ukončeniu liečby, je okamihom, kedy mohlo
najskôr dôjsť k ustáleniu jeho zdravotného stavu. Navrhovateľ uviedol, že v lekárskej správe MUDr.
H. K., otorinolaryngológa, zo dňa 10.10.2011 sa uvádza, že čuch a chuť navrhovateľa sú dlhodobo
alterované po kraniotraume, že perspektíva je skôr neistá a ide skôr o definitívnu poruchu čuchu a chuti.

Z uvedeného vyplýva, že z odborného hľadiska ešte ani v tomto čase nebol zdravotný stav navrhovateľa
v súvislosti s utrpeným úrazom jednoznačne konečný, avšak nebola odporučená žiadna ďalšia liečba.
Taktiež poukázal na lekársku správu MUDr. H. K., otorinolaryngológa, zo dňa 6.5.2013, v zmysle ktorej
stav navrhovateľa možno považovať za definitívny ak nedôjde k úprave čuchu a chuti do 1 až 2 rokov od
úrazu. Rovnako MUDr. Z. P., praktický lekár pre dospelých uviedla v lekárskej správe zo dňa 17.7.2013,

že k ustáleniu zdravotného stavu navrhovateľa došlo až dňa 20.6.2012. Obe vyjadrenia teda vyvracajú
názor odporcu, podľa ktorého malo dôjsť k ustáleniu zdravotného stavu navrhovateľa presne jeden
rok po úraze. Čo sa týka námietky premlčania vznesenej odporcom v jeho vyjadrení k návrhu zo dňa
29.4.2013, podľa názoru navrhovateľa v žiadnom prípade nemožno súhlasiť s tvrdením odporcu, že
nárok navrhovateľa na náhradu za bolesť sa premlčal z toho dôvodu, že navrhovateľ mal najneskôr

právoplatnosťou odsudzujúceho rozsudku vedomosť o všetkých skutočnostiach, na základe ktorých mu
nárok na náhradu škody vznikol, teda bola zrejmá výška škody, ako aj osoba za túto škodu zodpovedná.
Liečenie navrhovateľa bolo ukončené až dňa 10.10.2011, nie ako nesprávne uvádza odporca dňa
1.5.2010, a keďže pojem bolesť v danom prípade zahŕňa nielen ujmu spôsobenú poškodením na
zdraví, ale aj ujmu súvisiacu s liečením a odstraňovaním následkov poškodenia, až po ukončení

liečenia bolo možné vzniknutú bolesť riadne a správne ohodnotiť, v žiadnom prípade nie skôr. Uvedené
nachádza oporu aj v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.6.2001, sp. zn. M Cdo
37/2000, v odôvodnení ktorého Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že bolesť možno ohodnotiť
akonáhle je zdravotný stav poškodeného ustálený. Za deň zistenia bolesti nemožno bez ďalšieho
považovať deň skončenia práceneschopnosti poškodeného, ani deň vyhotovenia posudku o bolestnom,

ale okamih ustálenia zdravotného stavu poškodeného. Deň úrazu možno považovať za čas spôsobenia
bolesti, nie však za čas zistenia bolesti. V súvislosti s premlčaním nároku na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia odporca uvádza, že premlčacia doba začala plynúť najneskôr dňa 27.2.2011,
kedy mal byť podľa názoru odporcu zdravotný stav navrhovateľa jednoznačne ustálený. Navrhovateľ
všakuviedol,ževdanomčase,predukončenímliečenia,jeabsolútnevylúčené,abymoholbyťzdravotný

stav navrhovateľa považovaný za ustálený, čo potvrdzujú aj vyššie špecifikované vyjadrenia lekárov
navrhovateľa, pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 19.4.2011, sp. zn. 3 Cdo
15/2011, podľa ktorého ustálenie zdravotného stavu poškodeného potom nastáva v momente, kedy
dostupné liečebné metódy nie sú schopné priniesť zlepšenie zdravotného stavu a od tohto ustálenia
začína bežať premlčacia doba na uplatnenie nárokov na súde. Navrhovateľ tak poukázal na skutočnosť,

že pri vyšetrení zo dňa 10.10.2011 lekár konštatoval, že pravdepodobne ide o definitívnu poruchu
čuchu a chuti a okrem odporučenia na doplnenie alergologického vyšetrenia neodporučil žiadnu ďalšiu
liečbu. Až do tohto okamihu navrhovateľ podstupoval liečbu prostredníctvom predpísaných liekov, ktorá
priniesla čiastočne zlepšenie zdravotného stavu navrhovateľa, kedy došlo k zlepšeniu chuti. Vzhľadom
na vyššie uvedené mal za to, že závery odporcu o okamihu vzniku nároku navrhovateľa na náhradu za

bolesť, ako aj o okamihu vzniku nároku navrhovateľa na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
sú nesprávne a odporcom vznesená námietka premlčania je irelevantná, nakoľko nároky navrhovateľa,
ktorých sa v tomto konaní domáha, nie sú premlčané.

Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril v podaní, súdu doručenom dňa 2.5.2013, v ktorom
uviedol, že je pravdou, že 27.2.2010 došlo medzi navrhovateľom a odporcom k bitke, dôsledkom ktorej

boli poranenia navrhovateľa tak, ako sú popísané v návrhu. Uviedol, že tiež je pravdou, že Okresný súd
Trenčín v konaní pod č.k. 2T/128/2010 rozsudkom zo dňa 2.2.2011 schválil dohodu o vine a treste aodsúdil odporcu na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 36 mesiacov, ktorý mu podmienečne odložil
na 3 roky s probačným dohľadom. Ďalej odporcovi uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania
alkoholu a iných návykových látok a uložil mu povinnosť nahradiť Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s.

škodu vo výške 860,48 €. S nárokom na náhradu škody súd navrhovateľa odkázal na občianskoprávne
konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť v deň jeho vyhlásenia, teda 2.2.2011. Tieto skutočnosti
nie sú medzi účastníkmi sporné. Navrhovateľ však v návrhu už neuvádza, že k bitke došlo aj vinou
navrhovateľa, ktorý ju zrejme vyprovokoval (to samozrejme neospravedlňuje počínanie odporcu), ako
ani to, že v čase, keď došlo k ublíženiu na zdraví, mal vysoký obsah alkoholu v krvi. Navrhovateľ

tiež tvrdí, že zranenia, ktoré mu boli spôsobené, ho v obvyklom spôsobe života obmedzujú aj naďalej
najmä tým, že pociťuje poruchu čuchu a chuti. Túto poruchu však nepreukazuje žiadnym spôsobom,
len posudkom o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, o ktorý svoj nárok opiera, a z ktorého
táto diagnóza vyplýva. Zo znaleckého posudku, vyhotoveného znalcom MUDr. J. vo vyššie uvedenom
konaní č.k. 2T/128/10 však vyplýva, že poruchy čuchu a chuti začal navrhovateľ pociťovať až 7 týždňov
po úraze. Vo vyjadrení MUDr. P., ošetrujúcej lekárky navrhovateľa, zo dňa 11.5.2010, ktoré sa nachádza

v uvedenom spise a je citované aj v znaleckom posudku na str. 9, sa uvádza, že úraz nezanechá trvalé
následky. Znalec na str. 11 posudku doslovne uvádza „Uvedené zranenia by nemali zanechať žiadne
trvalé následky na tele a zdraví poškodeného. Treba však uviesť, že vzhľadom na to, že počas liečby
úrazu hlavy (cca 6 týždňov po úraze) sa objavila aj porucha čuchu a chuti... Takúto možnosť poruchy
čuchu a chuti treba pripustiť, aj keď je len málo pravdepodobná". Ako sme uviedli vyššie, navrhovateľ

uvedenú poruchu preukazuje len posudkom o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, z ktorého
tátodiagnózavyplýva.Niejevšakzrejmepodporenáresp.preukázanánejakýmobjektívnymvyšetrením,
je možné, že lekári vychádzali len z tvrdení navrhovateľa. Podľa názoru odporcu je okrem toho málo
pravdepodobné,abysauvedenáporuchaobjavilavčase,keďnavrhovateľkončilliečeniezraneniaajeho
zdravotný stav bolo už teda možné považovať za uspokojivý a stabilizovaný a to aj s prihliadnutím na to,

že dočasná porucha sluchu, ktorá zrejme bola následkom zranenia, sa v uvedenom čase už upravila a
navrhovateľ opäť normálne počul. Odporca mal za to, že navrhovateľ poruchu čuchu a chuti, na základe
ktorejžiadanáhraduzasťaženiespoločenskéhouplatnenia,dostatočnýmspôsobomnepreukázalateda
neuniesol dôkazné bremeno. Ďalej namietal navrhovateľom použitý spôsob výpočtu výšky náhrady za
bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorý považoval za nesprávny a v rozpore s príslušnými

ustanoveniami zákona č. 437/2004. Podľa ustanovenia § 5 uvedeného zákona, ktoré je správne citované
aj v návrhu, „Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje
sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej
Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok
na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom

nahor." Navrhovateľ však nesprávne určil ako rok, v ktorom vznikol jeho nárok, rok 2012, v ktorom
si dal vypracovať posudok, a následne vychádzal z hodnoty bodu stanovenej pre rok 2011 vo výške
15,38 €/l bod. Podľa názoru navrhovateľa je však potrebné vychádzať z toho, že navrhovateľovi vznikol
nárok vtedy, keď došlo k zraneniu, teda v roku 2010, a teda je potrebné brať do úvahy výšku náhrady
v sume 14,89 €/l bod, tak ako bola pre rok 2010 stanovená opatrením Ministerstva zdravotníctva SR č.

21/2011. Navrhovateľ tiež nesprávne najskôr zaokrúhlil hodnotu 1 bodu na celé euro nahor a až potom
túto hodnotu vynásobil počtom bodov, hoci v zmysle zákona a aj v zmysle ustálenej praxe sa na celé
euro nahor zaokrúhľuje až výsledná suma náhrady, navrhovateľ mal teda násobiť počet bodov sumou
14,89 € (342,5 b x 14,89 €= 5.099,82 €, teda po správnom zaokrúhlení 5.100,- €) a namiesto toho tento
počet násobil sumou 16,- €. Ním požadovaná suma je teda v neprospech odporcu vyššia o 380,- €,

než je suma, ktorá vyplýva z príslušných ustanovení zákona a navrhovateľom predloženého znaleckého
posudku. Navrhovateľ v návrhu ďalej tvrdí, že znalecký posudok, ktorý je podkladom jeho návrhu, si
dal vypracovať po ustálení zdravotného stavu. Toto tvrdenie považoval odporca za nepravdivé. Uviedol,
že zdravotný stav navrhovateľa bol, minimálne čo sa týka určenia náhrady za bolesť, ustálený už v
roku 2010. Už v rámci vyššie uvedeného trestného konania bol totiž na požiadanie orgánov činných v

trestnom konaní vypracovaný znalcom MUDr. J. vyššie citovaný znalecký posudok zo dňa 14.6.2010.
Jednou z otázok, ku ktorým sa mal znalec vyjadriť, bolo aj vyčíslenie bodového ohodnotenia zranení,
ktoré navrhovateľ ako poškodený utrpel. Túto otázku znalec zodpovedal v časti 7 posudku, kde stanovil
bodové ohodnotenie náhrady za bolesť navrhovateľa na 315 bodov pri hodnote jedného bodu 14,89
€ (po zaokrúhlení teda celkom 4.691,- €). Jednotlivé diagnózy sú pritom totožné, ako tie, ktoré sú

uvedené v posudku, predloženom navrhovateľom ako príloha návrhu. Je teda zrejmé, že navrhovateľ
o tom, že mu bola spôsobená škoda a aj o výške škody vedel už v júni 2010. Uvedené vyplýva
aj z toho, že v predmetnom spise 2T/128/2010 sa nachádza zápisnica z výsluchu navrhovateľa ako
poškodeného zo dňa 6.9.2010, kde navrhovateľ uvádza „žiadam, aby súd v odsudzujúcom rozsudkurozhodol o náhrade vzniknutej škody, ktorá vychádza z vypracovaného znaleckého posudku z odboru
Chirurgia a na č.l. 60 sa nachádza vyjadrenie navrhovateľa ako poškodeného zo dňa 8.11.2010, že
si v trestnom konaní uplatňuje škodu 5.000,- € podľa znaleckého posudku vypracovaného v trestnom

konaní. Navrhovateľ bol teda s uvedeným posudkom oboznámený. Za podstatnú skutočnosť považoval
vo vzťahu k žalovanému nároku navrhovateľa aj plynutie času. Zo samotného žalobného návrhu, ako aj
z materiálov nachádzajúcich sa v súdnom spise i v predmetnom trestnom spise vyplývajú nasledovné,
pre zhodnotenie veci z hľadiska plynutia času podstatné okolnosti:

- k ublíženiu na zdraví navrhovateľovi došlo dňa 27.2.2010.

- k ukončeniu liečby navrhovateľa došlo 1.5.2010

- k vypracovaniu znaleckého posudku, ktorého súčasťou je i vyčíslenie bodového ohodnotenia náhrady
za bolesť navrhovateľa došlo dňa 14.6.2010

- Okresný súd Trenčín v konaní rozsudkom zo dňa 2.2.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť v ten
istý deň, schválil dohodu o vine a treste, odsúdil odporcu na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 36
mesiacov, ktorý mu podmienečne odložil na 3 roky s probačným dohľadom a navrhovateľa s nárok na

náhradu škody odkázal na občianskoprávne konanie.

- navrhovateľ si z neznámych dôvodov dal vypracovať na ohodnotenie bolesti a sťaženia spoločenského
uplatnenia dňa 19.1.2012 ďalší znalecký posudok

- dňa 17.4.2013 navrhovateľ podal na okresnom súde Trenčín návrh na vydanie platobného rozkazu

Vo veci je ďalej podľa názoru odporcu podstatným aj to, že vo vzťahu k sťaženiu spoločenského

uplatnenia sa zdravotný stav považuje za ustálený spravidla po jednom roku od poškodenia na zdraví,
čo vyplýva aj z ustanovenia § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. V zmysle ustanovenia § 100 ods. 2
Občianskeho zákonníka (OZ) „Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva".
Podľa § 106 ods. 1 OZ „Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.", ods. 2 „Najneskoršie sa právo na náhradu škody

premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k
udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.'' Ustanovenie § 112 OZ hovorí:
„Ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom
konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj
o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu

navrhnutý výkon rozhodnutia."Z uvedených ustanovení vyplýva, že žalovaný nárok navrhovateľa je v
celom rozsahu premlčaný. Odporca vyjadril názor, že ak by pripustil, že navrhovateľ sa dozvedel o
výške škody a o tom, že za ňu zodpovedá odporca až na základe toho, že bol odporca právoplatne
odsúdený, subjektívna premlčacia doba v zmysle § 106 ods. 1 OZ navrhovateľovi uplynula 2.2.2013.
Navrhovateľ však návrh podal až takmer tri mesiace po uplynutí tejto lehoty. V skutočnosti je však

zrejmé, že navrhovateľ o tom, že mu odporca spôsobil škodu v konkrétnej výške, vedel, prinajmenšom
čo sa týka náhrady za bolesť, už v júni 2010, keď bol vypracovaný vyššie citovaný znalecký posudok.
Keďže odporca sa k skutku priznal a tento oľutoval a tiež súhlasil s uskutočnením konania o dohode
o vine a treste, navrhovateľ celkom jednoznačne vedel aj o tom, kto za škodu zodpovedá a to už
predtým,nežbolodporcaodsúdený.Navrhovateľovitedaničnebránilovtomuplatniťsinároknanáhradu

škody voči odporcovi a navrhovateľ tento nárok aj uplatnil, podať návrh na náhradu škody Aj v zmysle
konštantnej judikatúry sa začiatok premlčacej doby pri práve na náhradu škody viaže na okamih, keď sa
poškodený dozvedel o zodpovednom subjekte a o tom, že mu vznikla majetková ujma určitého druhu
a rozsahu, ktorú možno objektívne vyjadriť v peniazoch. Nie je pritom potrebné, aby poškodený poznal
výšku škody presne, napr. na základe odborného posudku, v zmysle § 106 ods. 1 OZ postačuje, keď

má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu na náhradu škody aspoň v približnej sume
s možnosťou jej dodatočného spresnenia. Uplatnenie nároku na náhradu škody v trestnom konaní
spĺňa podmienky zastavenia plynutia premlčacej doby v zmysle § 112 OZ, táto počas konania neplynie,
spočíva. Ak však súd v trestnom konaní poškodenému nárok na náhradu škody neprizná, premlčacia
doba právoplatnosťou rozhodnutia vo veci pokračuje ( R 31/1974, R 29/1985). Ak poškodený po

skončení trestného konania v primeranej lehote podá návrh na začatie občianskeho súdneho konania,
premlčacia doba nezačne znovu plynúť, ale jej plynutie bude naďalej prerušené až do právoplatného
rozhodnutia vo veci (rozsudok NSČR č.k. 21Cdo2958/07). Z uvedeného je podľa odporcu zrejmé, že akby subjektívna premlčacia doba začala navrhovateľovi plynúť predtým, než uplatnil voči odporcovi nárok
na náhradu škody v trestnom konaní, táto sa trestným stíhaním prerušila a po právoplatnosti rozsudku
pokračovala v plynutí. Ako sme uviedli vyššie, jej posledným dňom bol v každom prípade najneskôr

deň 2.2.2013. Vo vzťahu k náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia je zrejmé, že navrhovateľ
mal možnosť dať si vypracovať bodové ohodnotenie po ustálení svojho zdravotného stavu, najskôr
v čase, keď o údajnej poruche čuchu a chuti vedel, teda už v júni 2010, najneskôr však po jednom
roku od poškodenia na zdraví, teda 27.2.2011. Uvedený deň je teda podľa nášho názoru najneskorším
dňom,kedynavrhovateľovizačalaplynúťsubjektívnapremlčacialehotavovzťahuknáhradezasťaženie

spoločenského uplatnenia, a táto teda tiež uplynula predtým, než navrhovateľ podal návrh na vydanie
platobného rozkazu. V zmysle vyššie uvedených skutočností odporca vzniesol námietku premlčania
celého žalovaného nároku navrhovateľa, a to tak jeho časti týkajúcej sa náhrady za bolesť, ako aj
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Jeho nárok na náhradu za bolesť sa podľa odporcu
premlčal bez akýchkoľvek pochybností z toho dôvodu, že navrhovateľ mal najneskôr právoplatnosťou
odsudzujúcehorozsudkuvedomosťovšetkýchskutočnostiach,nazákladektorýchmunároknanáhradu

škody vznikol, teda bola zrejmá tak konkrétna a vyčíslená výška škody, ako aj osoba za túto škodu
zodpovedná. Pri nároku navrhovateľa na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia (pokiaľ vôbec
vznikol, čo navrhovateľ, podľa názoru odporcu dostatočne vierohodne nepreukázal) začala premlčacia
dobaplynúťnajneskôr27.2.2011,kedymalnavrhovateľzdravotnýstavužjednoznačneustálenýamohol
si dať vypracovať posudok. Čo bolo dôvodom toho, že si navrhovateľ dal opätovne vypracovať posudok

na stanovenie hodnoty náhrady za bolesť, pričom si ho dal vypracovať až takmer 2 roky potom čo utrpel
zranenie a viac ako 1,5 roka potom, čo bola výška tejto náhrady už stanovená, odporcovi nie je zrejmé.
Možné však je, že išlo len o účelové konanie, ktorým sa navrhovateľ snažil „predĺžiť si" premlčaciu dobu.
Takéto jeho konanie je jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi a nemalo by požívať právnu ochranu.
Preto žiadal v celom rozsahu návrh zamietnuť.

Súd vo veci nariadil a vykonal niekoľko pojednávaní (26.8.2013 a 5.11.2014), v rámci ktorých vykonal
dokazovanie výsluchom navrhovateľa, znaleckým posudkom č. 43/2010 H.. D. J. zo dňa 14.6.2010,
posudkom o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia H.. Z. P. zo dňa 19.1.2012, znaleckým
posudkom č. 8/2013 prof. H.. C. P., PhD. zo dňa 25.2.2014 spolu s jeho doplnkom zo dňa 16.6.2014 a
listinnými dôkazmi, nachádzajúcimi sa v spise: podstatná časť spisu Okresného súdu Trenčín, sp. zn.

2T/128/2010, výpisy zo zdravotnej dokumentácie navrhovateľa a zistil tento skutkový stav.

Medzi účastníkmi v konaní nebola spornou skutočnosť, že dňa 27.2.2010 došlo k incidentu, pri ktorom
navrhovateľ utrpel ťažkú ujmu na zdraví. Sporným v konaní nebolo ani, že za toto poškodenie zdravia
zodpovedá odporca. Z rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 2.2.2011, č.k. 2T 128/2010-70 súd
zistil, že ním bol obv. H. K. právoplatne uznaný vinným zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví

podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1
písm. a) Tr. zákona, ktorého sa dopustil tým, že dňa 27. februára 2010 v čase o 02,00 hod. v X.,
pred miestnym barom O. - klub, po predchádzajúcom nedorozumení a pod vplyvom alkoholu fyzicky
napadol H. E., a to tým spôsobom, že po vyjdení z priestorov baru pred vchod, udrel H. E. hlavou
- hlavičkou do oblasti tváre, v dôsledku čoho spadol na zem (na chodník), kde ostal bezvládne

ležať, čím spôsobil H. E. pomliaždenie mozgu so zakrvácaním v čelovej oblasti (menšieho rozsahu),
vnútrolebečné zakrvácanie (menšieho rozsahu), zlomeninu prednej steny čeľuste vpravo, zlomeninu
klenby lebečnej (kosť čelná a temenná), ktoré zranenia si vyžiadali práceneschopnosť a liečbu v dĺžke
55 dní, pričom zranenia ho obmedzovali v jeho obvyklom spôsobe života viac ako 42 dní najmä tým,
že pociťoval poruchu čuchu a chutí a to takmer 7 týždňov po úraze, ktoré poruchy boli sprevádzané

klinickým obrazom chronického zápalu horných dýchacích ciest. Zo znaleckého posudku č. 43/2010
H.. D. J. zo dňa 14.6.2010 súd zistil že ním došlo k bodovému ohodnoteniu bolestného v rozsahu
315 bodov, a to za nasledovné položky: pomliaždenie mozgu menšieho rozsahu v čelovej oblasti,
krvácanie vnútrolebečné menšieho rozsahu, zlomenina klenby lebečnej a zlomenina prednej steny
čeľuste vpravo. Z posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia MUDr. Z. P. zo dňa

19.1.2012 (č.l.8-9) súd zistil, že ním došlo k bodovému ohodnoteniu bolestného v rozsahu 242,5
bodov, a to za nasledovné položky: pomliaždenie mozgu, krvácanie do mozgu, zlomenina prednej
časti čeľuste a k bodovému ohodnoteniu sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 100 bodov za
položku porucha čuchu a chuti. Listom zo dňa 14.3.2013 (č.l. 10-11) si podľa zistenia súdu navrhovateľ
u odporcu uplatnil nárok na zaplatenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia za 342,5

boda. Zo znaleckého posudku č. 8/2013 prof. H.. C. P., J.. zo dňa 25.2.2014 spolu s jeho doplnkomzo dňa 16.6.2014 súd zistil, že navrhovateľ bol po úraze zo dňa 27. februára 2010 v čase okolo
02,00 hod. po 3 a pol dni hospitalizovaný za účelom diagnostiky a sledovania zdravotného stavu pri
vnútrolebkovom zranení mierneho stupňa, puklinu klenby lebky a vpáčenú zlomeninu prednej steny

čeľustnej dutiny. V bezvedomí nebol, nemal stanovenú diagnózu otrasu mozgu. Jeho zdravotný stav
vyžadovalkonzervatívneliečenieasledovanie.Potýždňovejhospitalizáciisapriprepusteníznemocnice
cítil celkom dobre, pobolievala ho hlava, mal necitlivé horné zuboradie vpravo, cítil zaľahnutie a občasné
pískanie v oboch ušiach. Od 03.02.2010 mal vypísanú krátkodobú pracovnú neschopnosť. Ďalší priebeh
hojenia jeho zranení bol nekomplikovaný, primeraný , pacient chodil na plánované odporučené kontroly

neurológom a otorinolaryngológom. PN bola ukončená 01.05.2010. V polovici mesiaca máj 2010
mal brušnú virózu, s týmto problémom bol aj na lekárskej pohotovosti v Nsp Ilava . Začiatkom júna
2010 šiel k otorinolaryngológovi pre asi tri týždne trvajúcu poruchu čuchu a chuti. Tu diagnostikovaná
dlhodobá nádcha, zatekanie hlienu do krku, upchávanie nosa a zahájená jej liečba. 16.08.2010 pri
ušno-nosovo-krčnej kontrole mal pacient pocit mierneho zlepšenia čuchu a aj diskrétne zlepšenie chuti .
Odborný lekár sa prikláňal skôr k traumatickej etiológii (stav po kraniotraume) poruchy čuchu a chuti.

Na základe analýzy vyššie uvedených údajov, závažnosti zranenia, klinického priebehu poranenia,
procesu liečenia i priebehu hojenia, časového intervalu medzi traumou a vzniknutými senzorickými
poruchami ako aj na základe klinických skúseností znalca znalec konštatoval, že strata čuchu a chuti u
navrhovateľa nie je následkom úrazu, ktorý utrpel dňa 27.2.2010. Čo sa týka stanovenia doby ukončenia
liečebného procesu k tejto znalec uviedol, že neurologické vyšetrenia zo dňa 15.03.2010 a 19.04.2010

ukazujú postupné zlepšovanie a zdravotnú stabilizáciu zraneného. Aj odborné vyjadrenie - lekárska
správa všeobecnej lekárky pre potrebu orgánov činných v trestnom konaní zo dňa 11.05.2010 uvádza
ukončenie PN 01.05.2010 a nenaznačuje destabilizáciu zdravotného stravu navrhovateľa. Liečebný
proces následkov protiprávneho konania odporcu, ktorým spôsobil navrhovateľovi mierne pomliaždenie
mozgu so zakrvácaním v čelovej oblasti neveľkého rozsahu a zakrvácanie medzi mozgové obaly v

temennej oblasti vľavo a čelovo-temennej oblasti vpravo neveľkého rozsahu , zlomeninu prednej steny
čeľustnej dutiny vpravo a prasklinu čelovo-temennej časti klenby lebky vpravo, bol u poškodeného
ukončený 01.05.2010 - deň ukončenia práceneschopnosti, vystavenej v súvislosti s posudzovaným
zranením. Podľa znalca, nakoľko medicínsky ani súdnoznalecky nemožno jednoznačne ustáliť, že
porucha čuchu a chuti je u navrhovateľa v príčinnej súvislosť s kriminálnym úrazom, ktorý utrpel

27.02.2010, druhý Lekársky posudok z 19.01.2012 nepovažuje v časti týkajúcej sa ukončenia liečenia
(10.10.2011) a poruchy čuchu a chuti za relevantný v posudzovaní hodnoteného úrazu.

Takto zistený skutkový stav súd právne posúdil najmä podľa týchto ustanovení zákona:

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa
zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

Podľa § 420 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil

porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia, bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho

následkov.Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má
preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných

a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia, náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na
zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.

Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového

hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.

Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť
primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené
možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku
(§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe
č. 1 v II. A IV. časti.

Podľa § 5 zák. č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia,

pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza
z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v
lekárskom posudku (§ 7 a 8). Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej
republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku,

v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli
na najbližšie celé euro smerom nahor. Na valorizáciu výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia sa nevzťahuje osobitný predpis. Ministerstvo zdravotníctva
Slovenskej republiky ustanoví výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia určenú podľa odseku 2 opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky

uverejnením oznámenia o jeho vydaní najneskôr do 31. Mája príslušného kalendárneho roka. V
prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, 4) môže súd náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50%.

Podľa § 6 zák. č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia,
poskytovateľ náhrady a poškodený môžu uzatvoriť dohodu o náhrade za sťaženie spoločenského

uplatnenia, a to aj nad výšku náhrady ustanovenú týmto zákonom, najviac však do výšky náhrady
ustanovenej v § 5 ods. 5; ak ide o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia z povinného
zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, dohodu s
poškodeným môže uzatvoriť poisťovateľ alebo Slovenská kancelária poisťovateľov. Dohoda o náhrade
za sťaženie spoločenského uplatnenia musí mať písomnú formu. Poškodený je oprávnený uplatniť

nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na súde, ak sa podal návrh na uzatvorenie
dohody podľa odseku 1 a do troch mesiacov od jeho podania sa neuzatvorila dohoda podľa odseku 1
a neuspokojili sa nároky poškodeného.

Podľa § 10 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia, bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia môže posudzujúci lekár

primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného
uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví. V prípadochustanovených v odseku 3 posudzujúci lekár prihliada aj na stanovisko poškodeného k odporúčanému
zákroku.

Podľa § 135 Občianskeho súdneho poriadku súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či

určitý právny predpis je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná [ § 109 ods. 1 písm. b)]. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu
alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej
je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo
iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o

osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania; 14) súd však nie je
viazaný rozhodnutím v blokovom konaní. (2) Inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže
súd posúdiť sám. Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho
vychádza.

Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu a z citovanej právnej úpravy súd najprv posudzoval, či
zo strany odporcu vznesená námietka premlčania bola alebo nebola dôvodná.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky,
a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia
subjektívna a dlhšia objektívna. Ich začiatok je upravený odlišne. Tieto dve premlčacie doby začínajú

plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je

taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému
ešte plynie druhá premlčacia doba. Napríklad ak odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode a o
tom, kto za ňu zodpovedá, do uplatnenia práva na náhradu škody uplynie čas uvedený v ustanovení
§ 106 ods. 1 a škodca v súdnom konaní vznesie námietku premlčania, právo sa premlčalo, aj keď ide

o škodu spôsobenú úmyselne. Neprichádza tu už do úvahy objektívna desaťročná premlčacia doba
podľa ustanovenia § 106 ods. 2. Podobne je to aj v prípade, ak by ešte boli dané podmienky na plynutie
subjektívnej premlčacej doby, ale by už uplynula objektívna premlčacia doba. Subjektívna premlčacia
doba totiž môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže presiahnuť.

Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať subjektívnu

stránku poškodeného týkajúcu sa jeho

a) vedomosti o škode (teda nie o protiprávnom úkone či o škodnej udalosti) ako o určitej majetkovej
alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej
miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde. Okamih vzniku škody,
resp. vedomosť poškodeného o tejto škode sa pritom nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti

či s protiprávnym konaním;

b) vedomosti o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, teda o zodpovednom subjekte. Za škodu bude
obvykle zodpovedať priamo škodca, ktorý ju spôsobil. V niektorých prípadoch však za škodu môže
zodpovedať aj iná osoba, napríklad ak škodu spôsobili zamestnanci právnickej osoby či fyzickej osoby
(§ 420) alebo tí, ktorí nemôžu posúdiť následky svojho konania (§ 422 ods. 1), a pod.Pokiaľ ide o právo na náhradu škody spôsobenej na zdraví, platí len subjektívna premlčacia doba.
Vylúčenie objektívnej premlčacej doby (§ 106 ods. 2 infine) treba so zreteľom na osobitnú povahu
týchto práv (škoda môže vzniknúť aj po uplynutí trojročnej alebo desaťročnej doby), ale najmä na

požiadavku zabezpečiť poškodeným čo najúčinnejšiu ochranu, považovať za celkom opodstatnené.
Nároky na náhradu škôd vznikajúcich a narastajúcich pokračujúcim porušovaním tej istej právnej
povinnosti nemožno z hľadiska premlčania považovať za jediný nedeliteľný nárok na náhradu škody,
ktorý by vznikol najskôr po skončení porušovania právnej povinnosti alebo po zavŕšení celkovej škody,
ale za samostatné nároky, na uplatnenie ktorých začína plynúť premlčacia doba, len čo sa poškodený

o vzniknutých škodách dozvedel.

Pri škodách na zdraví ide o stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti, o stratu na zárobku po
skončení pracovnej neschopnosti, nárok na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, nárok na
náklady spojené s liečením a nároky pozostalých. Všetky uvedené nároky sú podľa súdnej praxe celkom
samostatné, lebo predpoklady ich vzniku sú odchylné a tiež sa môžu časovo odchylne napĺňať (napr.
strata na zárobku počas práceneschopnosti vzniká vyplatením poslednej dávky nemocenského, strata

na zárobku pri invalidite vzniká doručením rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku, bolestné sa
zistí po skončení liečebného procesu, o sťažení spoločenského uplatnenia sa poškodený dozvie vtedy,
keď škoda na zdraví má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony, a pod.).

Navrhovateľ vo svojom návrhu uplatňuje tieto samostatné nároky:

1. bolestné

2. náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia

Bolestné:

Pri posudzovaní začiatku plynutia premlčacej doby u tohto nároku, je rozhodujúcim okamžikom
ukončenie liečebného procesu. Ako konštatoval znalec prof. H.. C. P., J.. v posudku na str. 31 liečebný
proces následkov protiprávneho konania odporcu bol u poškodeného ukončený dňa 1.5.2010, z čoho

vyplýva, že premlčacia doba uplynula dňom 1.5.2012. Nakoľko žalobný návrh bol na súde podaný až
dňa 17.4.2013, uvedený nárok súd považuje za premlčaný.

Náhrada sťaženia spoločenského uplatnenia:

Pri posudzovaní začiatku plynutia premlčacej doby u tohto nároku, rozhodujúcim je okamžik, kedy sa po
úraze ustálil zdravotný stav navrhovateľa ako poškodeného natoľko, že bolo zrejmé, či a v akom rozsahu

došlo k sťaženiu spoločenského uplatnenia. Ako konštatoval znalec prof. MUDr. C. P., PhD. vo svojom
znaleckom posudku na str. 31 chorobné prejavy u poškodeného navrhovateľa súvisiace s úrazom dňa
27.2.2010 sa upravili do začiatku mája 2010, z čoho vyplýva, že stanovenie bodového ohodnotenia pre
sťaženie spoločenského uplatnenia sa mohlo vykonať už v máji 2010 t.j. nakoľko nárok bol uplatnený
dňa 17.4.2013, uvedený nárok súd považuje taktiež za premlčaný.

Súd vzhľadom na uvedené pre dôvodne vznesenú námietku premlčania návrh navrhovateľa v celom
rozsahu zamietol. Znalecký posudok prof. MUDr. C. P., J.. Nebol pred súdom relevantne spochybnený,
naopak znalecký posudok, podaný v rámci trestného konania, plne korešponduje s jeho závermi.

Súd taktiež poukazuje na znenie § 135 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt podľa

osobitných predpisov, a kto ho spáchal, a rovnako aj rozhodnutím o osobnom stave; súd však nie
je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní. Vzhľadom k tomu, že odporca bol v trestnom konaní
právoplatne uznaný vinným z trestného činu, tak ako to súd uviedol vyššie, a bol odsúdený pre skutok,
ktorý je popísaný vo výroku tohto trestného rozhodnutia a to aj ohľadom jeho konkrétneho konania
vrátane popisu zranení, ktoré svojím konaním poškodenému spôsobil, súd vychádzal z celého výrokuo vine, teda nielen z jeho právnej, ale aj zo skutkovej časti s tým, že v rozsahu tohto výroku, v
akom sú znaky skutkovej podstaty trestného činu zároveň významnými okolnosťami pre rozhodnutie
o uplatnenom nároku, je súd v občianskoprávnom konaní v zmysle z citovaného ustanovenia O.s.p.

právoplatným trestným rozhodnutím viazaný. Súd na základe uvedeného rozsudku mal teda ustálené,
žeodporcaporušilsvojuprávnupovinnosťčímdošlokvznikuškodynastranenavrhovateľavoblastijeho
zdravia a to v rozsahu v nasledujúcich zranení: pomliaždenie mozgu so zakrvácaním v čelovej oblasti
(menšieho rozsahu), vnútrolebečné zakrvácanie menšieho rozsahu, zlomeninu prednej steny čeľuste
vpravo, zlomeninu klenby lebečnej - kosť čelná a temenná tak, ako to konštatuje aj spomínaný trestný

rozsudok. V rozsudku je taktiež konštatované, že zranenia poškodeného navrhovateľa obmedzovali v
jeho obvyklom spôsobe života viac ako 42 dní najmä tým, že pociťoval poruchu čuchu a chuti. Súd
musí súhlasiť s názorom odporcu, ktorý vo svojom vyjadrení zo dňa 29.5.2014 uviedol, že porucha
čuchu a chuti sa uvádza nie ako zranenie, spôsobené odporcom, ale len ako jedna z foriem, ktorými
vyššie popísané zranenia obmedzovali navrhovateľa v bežnom spôsobe života. Správne tiež poukázal
na skutočnosť, ktorá vyplýva z trestného spisu Okresného súdu Trenčín sp.zn. 2T/128/2010, a to, že

text dohody vo vzťahu k poruche čuchu a chuti nekorešponduje so znaleckým posudkom H.. J., v
ktorom znalec uviedol, že „poškodený udáva poruchu čuchu a chuti až takmer 7 týždňov po úraze a
tieto poruchy boli sprevádzané klinickým obrazom chronického zápalu horných dýchacích ciest, preto
nemožno jednoznačne uviesť, že tieto poruchy sú následkom udávaného úrazu.“ V súvislosti s týmto
vyjadrením možno prisvedčiť výkladu skutkovej vety trestného rozsudku, ktorý príčinnú súvislosť straty

čuchu a chuti s protiprávnym konaním odporcu nepotvrdil. V tomto smere súd poukazuje aj na rozsudok
Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 23Cdo/3337/2007, ktorý zdôraznil, že v konaní o náhradu škody sa musí
preukázať, že škoda by nebola vznikla bez tejto príčiny, pričom musí ísť o priamu (nie sprostredkovanú)
príčinu.

K námietke navrhovateľa o tom, že vznesenie námietky premlčania zo strany odporcu je výkonom práva,

ktorý je v rozpore s dobrými mravmi a teda nepožíva právnu ochranu, súd uvádza nesledovné: V rámci
tohtotvrdenianavrhovateľpoukázalnaskutočnosť,ženavrhovateľvtrestnomkonaníneboloboznámený
s obsahom znaleckého posudku vypracovaného MUDr. J., o tom sa dozvedel až počas predmetného
civilného konania. Taktiež uviedol, že v priebehu roku 2012 sa navrhovateľ pokúšal kontaktovať odporcu
a uplatnil si u neho svoj nárok písomne. Listom zo dňa 9.5.2012 - Výzva na úhradu náhrady škody

vyzval odporcu na náhradu škody po prvý krát. Na základe uvedenej výzvy mu bol doručený list odporcu
zo dňa 25.6.2012, v ktorom odporca navrhovateľa žiadal o predloženie dokladov, z ktorých vyplýva
nárok navrhovateľa. Na základe uvedeného, listom zo dňa 25.6.2012 navrhovateľ odporcovi zaslal
lekársky posudok zo dňa 19.1.2012 s ohodnotením bolestného i sťaženia spoločenského uplatnenia
spolu s výzvou, aby sa odporca k uvedenému vyjadril. Následne odporca listom zo dňa 20.7.2012

vyzval navrhovateľa, aby navrhol tri možné termíny stretnutia vo veci úhrady náhrady škody. Navrhovateľ
následne odporcovi navrhol tri možné termíny stretnutia, pričom odporca vo svojom ďalšom liste zo dňa
13.9.2012 uviedol, že list navrhovateľa s navrhovanými termínmi si prevzal až dňa 8.9.2012, a teda
jeden deň po tom, čo uplynul termín posledného z navrhovateľom navrhovaných termínov stretnutí, ktoré
boli zo strany navrhovateľa navrhnuté na dni 5.9.2012, 6.9.2012 alebo 7.9.2012. Vzhľadom na uvedené

sa navrhovateľ domnieval, že možno predpokladať, že odporca účelovo odďaľoval termín stretnutia s
navrhovateľom, a to s úmyslom vyhnúť sa plneniu nárokov navrhovateľa a spôsobiť premlčanie nárokov
navrhovateľa. Navrhovateľ mal za to, že vzhľadom na genézu tejto právnej veci, priznanie účinkov
premlčania by bolo v tomto prípade neprimerane tvrdým postihom pre navrhovateľa, pričom treba vziať
do úvahy najmä charakter uplatneného práva, teda skutočnosť, že ide o nárok na náhradu škody

spôsobenej navrhovateľovi na zdraví, a to úmyselným protiprávnym konaním odporcu, ku ktorému sa
odporca priznal a za ktoré bol právoplatne odsúdený, rozsah uplatneného práva ako aj skutočnosť,
že určenie okamihu ustálenia zdravotného stavu navrhovateľa a teda začatie plynutia premlčacej doby
ohľadom nárokov navrhovateľa je vecou v tomto prípade veľmi diskutabilnou. K uvedeným námietkam
treba podotknúť, že navrhovateľ mal možnosť sa so znaleckým posudkom oboznámiť, nakoľko bol

predvolaný na preštudovanie vyšetrovacieho spisu dňa 6.9.2010, ale tohto sa z vlastného rozhodnutia
nezúčastnil. Čo sa týka mimosúdnych rokovaní navrhovateľa a odporcu ohľadom náhrady škody,
spôsobenejprotiprávnymkonanímodporcu,tietrvalivobdobíodzačiatkumája2012doseptembra2012
a nakoľko nárok navrhovateľa sa premlčal na začiatku mája 2012, potom už jeho samotná výzva na
rokovaniabolapodanávčase,keďjehonárokbolpremlčaný,takžeodporcovokonanienauplynutiedoby

premlčania nemalo žiadny vplyv, a preto uplynutie premlčacej doby možno pripísať iba nedôslednému
konaniu zo strany navrhovateľa. A aj vzhľadom na uvedené súd vznesenie námietky premlčania zostrany odporcu nepovažoval za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. V tomto smere si súd tiež
dovolí uviesť, že posudzovať, či je námietka premlčania v rozpore s dobrými mravmi možno iba vo veľmi
výnimočných prípadoch, aby bol odôvodnený taký významný zásah do princípu právnej istoty, akým

je odopretie práva uplatniť námietku premlčania (uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 31.8.2004, sp.zn.
25Cdo/2648/2003).

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Súd v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia preto zaviazal navrhovateľa na náhradu trov plne

úspešného odporcu, keď nezistil dôvody na aplikáciu § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Trovy konania navrhovateľa predstavujú trovy právneho zastúpenia vo výške 1.475,77 € a zaplatený
preddavok na trovy znaleckého dokazovania vo výške 200,- €.

Trovy právneho zastúpenia odporcu pozostávajú z odmeny právneho zástupcu vo výške stanovenej v
zmysle § 10 ods. 1 písm. vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb t.j. vo výške 190,89 € a paušálnej náhrady režijných výdavkov. Súd priznal právnemu
zástupcovi odporcu odmenu nasledovne:

1) 18.04.2013 - prevzatie a príprava zastúpenia 190,89 €

2) 29.04.2013 - písomné podanie - vyjadrenie k žalobe 190,89 €

3) 26.08.2013 - účasť na pojednávaní 190,89 €

4) 02.09.2013 - písomné podanie na súd - návrh otázok pre znalca 190,89 €

5) 29.05.2014 - písomné podanie na súd - vyjadrenie k ZP 190,89 €

6) 18.07.2014 - písomné podanie na súd - vyjadrenie k doplnku ZP 190,89 €

7) 05.11.2014 - účasť na pojednávaní 190,89 €

Súd v zmysle § 16 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z., podľa ktorej od klienta možno požadovať na náhradu

výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny
výpočtového základu za každý úkon právnej služby, priznal právnemu zástupcovi paušálnu náhradu
režijných výdavkov vo výške 7,81 € za každý úkon právnej služby v roku 2013 t.j. vo výške 31,24 € (7,81
€ x 4) a vo výške 8,04 € za každý úkon právnej služby v roku 2014 t.j. vo výške 24,12 € (8,04 € x 3).

Podľa § 15 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb advokát má popri nároku na odmenu aj nárok

a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním
právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a
výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy,

b) na náhradu za stratu času (§ 17).

Právny zástupca navrhovateľa si vyúčtoval aj hotové výdavky, spočívajúce v cestovnom za vykonanú
cestu Ilava - Trenčín dňa 26.8.2013 a 5.11.2014. Vynaložené cestovné (Ilava - Trenčín a späť)
predstavovalo za deň 26.8.2013 výšku 15,68 € (30 x 2 x 0,183 €) + (5,6 x 0,60 x 1,40 €) a za deň
5.11.2014 výšku 15,68 € (30 x 2 x 0,183 €) + (5,6 x 0,60 x 1,40 €)Podľa § 17 ods.1 citovanej vyhlášky pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je
sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času
vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.

Vzhľadom na skutočnosť, že právny zástupca vykonával úkony v mieste, ktoré nie je jeho sídlom, má
nárok aj na náhrada za stratu času za cestu Ilava - Trenčín, a to za deň 26.8.2013 vo výške 26,02 € (1
hod á 13,01 € x 2 polhodiny) a za deň 5.11.2014 vo výške 26,80 € (1 hod á 13,40 € x 2 polhodiny).

Trovy konania je navrhovateľ povinný zaplatiť právnemu zástupcovi odporcu, v zmysle ustanovenia §
149 ods. 1 O. s. p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
Trenčín prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľaust.§205ods.3O.s.p.rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon
exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).